Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-330-2007.pdf
PDF · 90.35 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/330/2007
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Martin, so sídlom Nám. SNP 4, 036 25 Martin, proti povinnému: t.č neexistujúci právny subjekt R. M. H. spol. s r.o., so sídlom Mičinská cesta 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 643 531, na vymoženie pohľadávky vo výške 946,03 Eur (28 500,00 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Margitou Rojčekovou, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, pod sp. zn. EX 285/07, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 59,78 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 946,03 Eur (28 500,00 Sk) s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom Bratislava, pobočka Martin č.k. 700-2010322306-GC04/06 zo dňa 29. 12. 2006 a č.k. 700-2010322506-GC04/06 zo dňa 29. 12. 2006.
Poverením č. 5601 * 022177 zo dňa 04. 04. 2007 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Veroniku Kučavíkovú, Exekútorský úrad so sídlom Republiky 30, 010 01 Žilina, ktorý ju viedol pod sp. zn. EX 285/07. V súčasnosti vykonáva predmetnú exekúciu súdny exekútor JUDr. Margita Rojčeková, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, pod rovnakou sp. zn. 285/07.
JUDr. Veronika Kučavíková bola rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 29109/2012/52 z 12. decembra 2012 na vlastnú žiadosť odvolaná z funkcie súdnej exekútorky so sídlom Exekútorského úradu v Žiline, Ul. Republiky 30, a to s účinnosťou od 1. januára 2013, čím jej zanikol výkon funkcie exekútorky v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Za jej náhradníka určila Slovenská komora exekútorov JUDr. Margitu Rojčekovú, súdnu exekútorku so sídlom Exekútorského úradu: Moyzesova 1441, 022 01 Čadca.
Súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu dňa 27. 01. 2014 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra dňa 16. 01. 2014. V podaní si súdny exekútor uplatnil a vyúčtoval trovy exekúcie a predložil exekučnému súdu exekučný spis EX 285/07.
Tunajší súd výzvou zo dňa 18. 08. 2014, vyzval súdneho exekútora na opravu vyčíslenia trov konania podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 01. 05. 2008.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd na základe aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 3269/S, ako aj z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 6Cbr/85/2013 považoval za preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 6Cbr/85/2013 zo dňa 17. 10. 2013, právoplatným dňa 03. 12. 2013, bola obchodná spoločnosť R. M. H. spol. s r.o., so sídlom Mičinská cesta 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 643 531, zrušená bez likvidácie. Následne bol povinný z obchodného registra ex offo vymazaný bez právneho nástupcu ku dňu 16. 01. 2014.
V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. 3MCdo/13/2011 a sp. zn. 6MCdo/13/2012), ak však bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Preto súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že povinný zanikol v dôsledku svojej nemajetnosti a teda jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného náhradu trov exekúcie spolu vo výške 63,62 Eur, z toho odmena 39,84 Eur, náhrada hotových výdavkov 13,18 Eur, 20 % DPH z celých trov, t.j. 10,60 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Súd mal za preukázané, že exekučné konanie sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňom 28. 03. 2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008// paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. V danom prípade sa jedná o úkony: "vydanie príkazu na začatie exekúcie - banky - rok 2007" (20 min) a "vydanie príkazu na začatie exekúcie - banky - rok 2008" (20 min), tieto sú zahrnuté v úkone doručenie príkazu na začatie exekúcie, "vydanie exekučného príkazu
- banky - rok 2007" (20 min.) a "vydanie exekučného príkazu - banky - rok 2008" (20 min.), tieto sú bezpodmienečne zahrnuté v úkone doručovanie exekučného príkazu. Celkový počet začatých hodín tak súd po spočítaní minút znížil na 20 minút, t. j 1 začatá hodina x 6,64 Eur.
Súd priznal súdnemu exekútorovi 10 úkonov za 3,32 Eur t.j. 36,52 Eur podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 úkony za každé ďalšie zisťovanie majetku
povinného, 3 úkony za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného a 1 úkon za každé zisťovanie účtu povinného. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že keďže za uvedené úkony bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena paušálnou sumou /podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky/, nebol dôvod priznať súdnemu exekútorovi duplicitne odmenu za tento úkon aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu /podľa § 14 ods. 1 písm. a)/.
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny exekútor si vyúčtoval hotové výdavky v celkovej výške 13,18 Eur, z toho 12,35 Eur za poštovné a 0,83 Eur poplatok za súčinnosť dopravný inšpektorát. Súd má za preukázane z exekučného spisu EX 285/07, že súdny exekútor vykonal doručovanie písomnosti vo výške 9,15 Eur, tak ako má uplatnené v predloženom vyúčtovaní, o čom svedčia aj doklady preukazujúce ich doručenie - doručenky. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi výdavok, ktorý predstavuje poplatok za súčinnosť dopravný inšpektorát vo výške 0,83 Eur. Súd však nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - poštovné vo výške 2,80 Eur (2 x 1,40 Eur) za vrátenie poverenia a oznámenie dopr. inšpektorátu o skončení exekúcie. Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a podľa jeho názoru vyššie uvádzané hotové výdavky - poštovné sú už vyčíslené budúce náklady. Súd má za to, že tieto trovy by mali byť už zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa ust. § 15 vyhl. č. 288/1995 Z. z., preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 59,78 Eur, z toho odmena 39,84 Eur (10 úkonov á 3,32 Eur a 6,64 Eur za 20 min.), náhrada hotových výdavkov 9,98 Eur (poštovné + poplatok za súčinnosť), 20 % DPH z celých trov (základ dane 49,82 Eur), t.j. 9,96 Eur.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej OSP ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.