Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-6Csp/148/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 45 018 201, proti žalovanému: Š. S., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Ž. XX, o zaplatenie sumy 1.715,04 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n á h r a d u trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou upomínaciemu súdu Banská Bystrica dňa 11.05.2022 a postúpenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 22.11.2022 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 696,77 eur a úroku z omeškania výške 5 % ročne zo sumy 98,- eur od 07.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 35,16 eur od 19.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 65,97 eur od 19.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 41,99 eur od 21.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 55,90 eur od 19.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 37,- eur od 19.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 37,- eur od 21.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 126,- eur od 19.05.2020 do zaplatenia a zo sumy 199,75 eur od 19.11.2020 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 1.018,27 eur a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.11.2021 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. V žalobe tvrdil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa zároveň dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Služby boli žalovanému poskytované podľa uzavretej zmluvy a vyúčtované jednotlivými faktúrami špecifikovanými v žalobe. Žalovaný si zmluvne dohodnuté záväzky neplnil, vystavené faktúry neuhradil, aj napriek výzve na ich úhradu upomienkami a ich neuhradením ku dňu podania žaloby sa dostal do omeškania. Žalobca si preto okrem sumy neuhradených faktúr uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr. V závere uviedol, že v prípade, ak si uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: zmluvná pokuta = základ - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ). Zároveň uviedol, že v zmluve dohodnutá a vypočítaná zmluvná pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

3. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca k žalobe pripojil Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 17.09.2019 a zo dňa 10.10.2019, Žiadosť o prenos čísla v mobilnej verejnej sieti zo dňa 17.09.2019,

faktúry, Odstúpenie od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.11.2020, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 17.01.2022 s podacím hárkom, výzvu na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 04.03.2022 s podacím hárkom, upomienku zo dňa 31.12.2019, upozornenie na jednorazové vyúčtovanie kúpnej ceny KZ zo dňa 08.04.2020, plnomocenstvo a osvedčenie o registrácii DPH.

4. Upomínací súd o žalobe rozhodol platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 06.06.2022, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, nakoľko sa zásielka vrátila z adresy X. XXX s označením adresát je neznámy a z adresy Ž. XX ako neprevzatá v odbernej lehote. Spis bol preto v súlade s o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov postúpený na prejednanie príslušnému Okresnému súdu Kežmarok a zároveň bol vydaný platobný rozkaz zo zákona zrušený.

5. Žalovanému bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručovaná oznámením o podanej žalobe podľa na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

6. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 03.02.2022, na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti na základe ich podaní a prednesov. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil napriek vykázanému doručeniu predvolania fikciou doručenia, ktoré sa vrátilo súdu dňa 22.12.2022 z adresy X. XXX s označením adresát je neznámy a z adresy Ž. XX dňa 11.01.2023 ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote, a ktoré sa podľa , a považuje najneskôr dňom 11.01.2023 za doručené. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s pojednával v neprítomnosti strán sporu.

7. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, pričom sám žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol, zistil nasledovný skutkový stav: 8. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a. s. dňa 17.09.2019 a dňa 10.10.2019 uzavrel so žalovaným Zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa o elektronických komunikáciách, pričom predmetom zmluvy zo dňa 17.09.2019 bola služba H. P. s dobou viazanosti 24 mesiacov, program služby Á. I. a zmluvy zo dňa 10.10.2019 služba Mobilný Hlas s dobou viazanosti 24 mesiacov, program služby ÁNO L. Podľa zmlúv, ktorých súčasťou sú Všeobecné podmienky, bol žalovaný oprávnený využívať služby poskytované právnym predchodcom žalobcu a zároveň povinný uhrádzať cenu za poskytnuté služby na základe vystavených faktúr za využívanie týchto služieb. V prípade porušenia záväzku viazanosti podľa zmlúv a prípadných dodatkov k zmluvám bol žalovaný povinný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu zmluvnú pokutu. Žalovaný nezaplatil spoločnosti Slovak Telekom, a. s. riadne a včas cenu za poskytované služby, dotáciu za koncové zariadenie (splátky kúpnej zmluvy) a zmluvnú pokutu celkovo v sume 1.715,04 eur, v dôsledku čoho spoločnosť Slovak Telekom, a. s. Odstúpením od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.11.2020 odstúpila od zmluvy. Žalovaný žalovanú sumu vo výške 1.715,04 eur žalobcovi doposiaľ neuhradil.

9. Z predložených vyhotovených faktúr mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval za poskytnuté služby žalovanému celkovo sumu 1.715,04 eur. Upomienkou zo dňa 31.12.2019 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu vyhotovenia upomienky eviduje voči nemu neuhradenú čiastku po lehote splatnosti vo výške 1.113,18 eur a zároveň žiadal o jej úhradu do 10.01.2020. V prípade neuhradenia tejto sumy ho upozornil na možnosť dočasného obmedzenia alebo prerušenia poskytovania služieb a vyúčtovania nákladov vymáhania v nasledujúcej faktúre. Upozornením na jednorazové vyúčtovanie kúpnej ceny KZ zo dňa 08.04.2020 požiadal právny predchodca žalovaného o úhradu sumy 1.248,07 eur do 26.04.2020 a upozornil ho na právo požadovať uhradenie kúpnej ceny jednorazovo po uplynutí 15 dni od tohto upozornenia.

10. Odstúpením od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.11.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že odstupuje od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb s účinnosťou od 29.11.2020 v súlade s ustanoveniami a o

elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti. Zároveň v oznámení uviedol zoznam neuhradených faktúr v celkovej sume 1.715,04 eur a odporúčal, aby žalovaný dlžnú sumu uhradil čo najskôr, aby sa tak vyhol dodatočným nákladom. V odstúpení upozornil žalovaného, že ak napriek písomnej výzve spoločnosti Slovak Telekom bude nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, môže spoločnosť Slovak Telekom v zmysle postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku žalovaného písomnou zmluvou inej osobe aj bez jeho súhlasu.

11. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 17.01.2022 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že pohľadávky voči jeho osobe pochádzajúce z neuhradených faktúr postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.11.2021 na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. Celková výška pohľadávok ku dňu postúpenia bola 1.715,04 eur. Podľa podacieho hárku na čl. 6 spisu doručoval oznámenie žalovanému dňa 17.01.2022 na adresu X. XXX.

12. Výzvou na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 04.03.2022 vyzval žalobca žalovaného, aby uhradil na bankový účet žalobcu sumu 1.778,76 eur v lehote 5 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Podľa podacieho hárku na čl. 7 spisu doručoval výzvu žalovanému dňa 11.03.2022 na adresu X. XXX.

13. Podľa (ďalej len ), záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

14. Podľa až 4 o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu 17.09.2019 a 10.10.2019 (ďalej len Z. z) podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa . Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, koncovým užívateľom je aj poslucháč a divák. Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

15. Podľa podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

16. Podľa účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

17. Podľa v znení účinnom ku dňu 12.11.2021 ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

18. Podľa zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

19. Podľa podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

20. Podľa § 44 ods. 15 odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

21. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa a v znení neskorších predpisov spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

24. Podľa a postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

25. Podľa (ďalej len „“), žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

26. Žalobca vyvodil svoje nároky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú jeho právny predchodca ako dodávateľ služby uzavrel so žalovaným ako fyzickou osobou- nepodnikateľom. Zmluva o poskytovaní verejných služieb nie je ako zmluvný typ upravená v ani v , ale je v súčasnosti upravená v o elektronických komunikáciách a svojím charakterom je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou.

27. Je potrebné uviesť, že žalobca sa žalovaného nároku domáha z titulu, že tvrdí, že je právnym nástupcom spoločnosti Slovak Telekom, a. s., pretože mu mala byť postúpená dňa 15.11.2021 pohľadávka voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s..

28. Podmienky postúpenia pohľadávky, ktorú má podnik (t. j. poskytovateľ služieb elektronickej komunikácie, čiže aj spoločnosť Slovak Telekom, a. s.) voči účastníkovi (t. j. spotrebiteľovi, užívateľovi služieb elektronickej komunikácie), na tretiu osobu, upravuje ustanovenie , teda priamo zákon o elektronických komunikáciách nad rámec všeobecnej úpravy v . Z neho vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba pohľadávka, ktorá je už splatnou, avšak len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy podniku adresovanej účastníkovi a až po tom, čo bol účastník aj napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní. Uvedené podmienky sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky podniku a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Vzhľadom na výslovnú, jasnú, jednoduchú a zrozumiteľnú zákonnú úpravu zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky telekomunikačného podniku v je povinnosťou každého žalobcu domáhajúceho sa žalobou nárokov postúpených telekomunikačným podnikom preukázať splnenie podmienok postupiteľnosti pohľadávky už pri podaní žaloby, t. j. označiť a pripojiť dôkazy na preukázanie splnenia týchto zákonných podmienok. Nie je povinnosťou, ale ani právom súdu, ktorý z podstaty svojho postavenia musí byť nezávislý a nestranný vyzývať žalobcu (v tomto prípade zastúpeného advokátom)

na predloženie takýchto dôkazov, keďže by tým zasiahol do procesnej rovnováhy a išlo by o neprípustné preferenčné zaobchádzanie, zvýhodňovanie jednej (v prípade spotrebiteľského sporu dokonca silnejšej) strany v spore. Nepredloženie týchto dôkazov a nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu totiž nie je procesným nedostatkom žaloby, ale neunesením dôkazného bremena potrebného pre úspech žalobcu v spore.

29. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zákonná úprava postúpenia pohľadávky telekomunikačného podniku, ktorým právny predchodca žalobcu v zmysle nepochybne je, je v cit. zákona osobitnou úpravou vo vzťahu k všeobecnej úprave o postupovaní pohľadávok v § až 530 . Ide o podobnú situáciu a právnu úpravu, ako v prípade postúpenia bankových pohľadávok, kde Zákona o bankách veľmi podobne normuje zákonné podmienky postupiteľnosti bankovej pohľadávky. Ustanovenie zákona o elektronických komunikáciách predstavuje k ustanoveniu a násl. o postúpení pohľadávky osobitné zákonné ustanovenie (lex specialis), ktorého cieľom je sprísnenie postúpenia pohľadávky podniku a vytvorenie priestoru na strane spotrebiteľa zabrániť postúpeniu pohľadávky. Porušenie týchto zákonných pravidiel spôsobuje neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom.

30. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Súd je toho názoru, že postúpenie pohľadávky podniku, ktoré je v rozpore so zákonnými pravidlami podľa zákona o elektronických komunikáciách je právnym úkonom odporujúcim zákonu a tým absolútne neplatným právnym úkonom podľa , podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Je preto potrebné zdôrazniť, že vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý vyjadruje postavenie účastníka v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom) má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca je nositeľom uplatneného práva. Ak sa to v konaní nepreukáže, následkom je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou súdneho konania a súd ju skúma z úradnej povinnosti (ex offo).

32. Pre platnosť postúpenia pohľadávky zo strany podniku na tretiu osobu je potrebné splniť podmienky ustanovené v . Žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená podnikom, je tak povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky podnik účastníka písomne vyzval na splnenie jeho záväzku a účastník napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie tejto skutočnosti má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka (žalobcu).

33. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by spoločnosť Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská č. 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 (podnik) zaslala žalovanému písomnú výzvu na úhradu pohľadávky, ktorá výzva musí predchádzať samotnému postúpeniu a tým nepreukázal ani podmienku, a to nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke. Súd má zato, že v zmysle citovaného ustanovenia je preukázanie doručenia výzvy žalovanému nevyhnutné na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca žiadnu takú výzvu súdu nepredložil. Jediná výzva, ktorú súdu predložil je až jeho vlastná predžalobná výzva zo dňa 04.03.2022, teda až z času po postúpení pohľadávky.

34. Za výzvu podľa § 43 ods.13 zákona o elektronických komunikáciách v žiadnom prípade nemožno považovať samotné faktúry (odhliadnuc od toho, že ani ich doručenie účastníkovi nebolo preukázané), vystavením ktorých si podnik plnil inú zákonnú povinnosť, a to podľa § 43 ods.12 zákona o elektronických komunikáciách, keďže podľa tohto zákonného ustanovenia účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Faktúra nemôže byť výzvou podľa § 43 ods.13 zákona o elektronických

komunikáciách logicky už preto, že ak zákon v jednom ustanovení (§ 43 ods.12) osobitne uložil povinnosť podniku predložiť účastníkovi vždy faktúru, aby vôbec mal nárok na zaplatenie ceny služieb a následne v hneď nasledujúcom ustanovení (§ 43 ods.13 ) povinnosť samostatnej písomnej výzvy pred postúpením, tak je zjavné, že musí to byť iná, osobitná, samostatná výzva, nie faktúra, ktorá sa má účastníkovi prekladať vždy, lebo inak by úprava v § 43 ods.13 nemala žiaden zmysel a bola by zbytočná. Rovnako tak za výzvu nemožno považovať ani Odstúpenie od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.11.2020, ktorým podnik realizoval svoje oprávnenie na odstúpenie od Zmluvy podľa zákona o elektronických komunikáciách a obsahom ktorého bolo aj „odporúčanie“ na úhradu dlžnej sumy a upozornenie na možnosť postúpenia pohľadávky podľa Z obsahu spisu však nevyplýva že by toto odstúpenie bolo doručované žalovanému. Navyše judikatúra už v súvislosti s výzvami podľa zákona o bankách uviedla, aké náležitosti by taká výzva mala obsahovať, pričom tieto závery sú analogicky aplikovateľné aj na obdobne normovanú výzvu podľa zákona o elektronických komunikáciách, keď uviedla (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , bod 10. odôvodnenia), že taká výzva má obsahovať poučenie o možnosti postúpenia pohľadávky, čo faktúra ani Odstúpenie nespĺňajú.

35. Zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti je možné uzavrieť, že ustanovenie zákona o elektronických komunikáciách je špeciálnou úpravou oproti všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok podľa . Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa alebo podľa špeciálnych predpisov (v tomto prípade aj zákona o elektronických komunikáciách) nie je dovolená, je absolútna neplatnosť právneho úkonu, v tomto prípade zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej rozpor so zákonom podľa (k tomu napr. uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 29.04.2020, sp. zn. ). Keďže žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy (výzvu, zmluvu o postúpení pohľadávok a pod.) a neuviedol ani tvrdenia preukazujúce jeho aktívnu vecnú legitimáciu, súd jeho žalobu zamietol aj s poukazom na ustanovenie , keďže žalobca je zastúpený advokátom. Postúpenie preto nie je platné a žalobca nie je oprávnený uplatňovať predmetnú pohľadávku pred súdom. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu na súdne uplatnenie pohľadávky.

36. Takéto rozhodnutie súdu nie je pre žalobcu prekvapujúce, pretože rozhodovacia činnosť súdov je žalobcovi známa aj z ďalších rozhodnutí, na ktoré súd poukazuje, a to rozsudky Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 07.05.2020, sp. zn. zo dňa 26.05.2020, sp. zn. , Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 01.06.2020, sp. zn. zo dňa 07.10.2020, Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 30.07.2020 a pod.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa a , keď vzhľadom na zamietnutie žaloby bol v spore v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú, preto súd v súlade s procesnou ekonómiu podľa Základných princípov nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, ale rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.02.2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.