Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/138/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Denisou Drúžkovou v spore žalobkyne: G. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom L.. U. XXX/XX, Ž., zastúpená: Mgr. Karel Belatka, hosťujúci euroadvokát, so sídlom Žižkova 12, Jihlava, Česká republika, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o vydanie neoprávneného majetkového prospechu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.10.2010 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť 1. vydať neoprávnený majetkový príjem vo výške 1 SK/m? (0,0033194 €/m?) ročne, teda vo výške za rok 2004 vo výške 64,56 eur, za rok 2005 vo výške 110,67 eur, za rok 2006 vo výške 110,67 eur, za rok 2007 vo výške 110,67 eur, za rok 2008 vo výške 27,66 eur, teda spolu vo výške 424,23 eur, 2. poskytnúť náhradu škody: a) za kompenzáciu neprimeraného nájmu v dobe platnosti zmluvy č. 4-8397-04 zo dňa 30.07.2004 a to do výšky ceny nájomného vo výške 1 % z ceny pôdy podľa bonity pôdy v zmysle bonifikácie BPEJ a v súlade s cenovými určeniami v zmysle zák. č. 229/71 Zb., nariadenia vlády SR č. 208/94 Z. z. za obdobie od 30.04.2004 do 26.03.2008, pričom výšku ceny navrhuje žalobkyňa určiť znaleckým dokazovaním, b) vo výške 1 % z ceny pôdy podľa bonity pôdy v zmysle bonifikácie BPEJ a v súlade s cenovými určeniami v zmysle zák. č. 229/71 Zb., nariadenia vlády SR č. 208/94 Z. z. za obdobie od 26.03.2008 až ku dňu vydania rozhodnutia vo veci vo výške určenej znaleckým dokazovaním c) za znehodnotenie pozemku parc. E-KN č. XXXX/X vo výmere 1453 m? a parc. č. XXXX/X vo výmere 3334 m? v kat. území obce O. okres U. Q. ako poľnohospodárske pôdy tým, že žalovaný hrubo zasiahol do vlastníckych práv a nad rámec dal súhlas na vstavbu vodnej stavby Odkalisko Kappa Štúrovo a.s. - navýšenie kazety č. 2 vo výške ušlého nájomného po dobu 5 rokov vo výške 1 % z tržnej ceny pôdy o výmere 1453 m? na základe znaleckého dokazovania. Svoju žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že je na základe Darovacej zmluvy zo dňa 30.04.2009, schválenej Okresným súdom Levice dňa 10.06.2009, vlastníkom pozemkov parc. C-KN č. XXXX/XX a XXXX/XX, ktoré vznikli na základe Geometrického plánu č. XX/XXXX, zapísaných do katastrálnej mapy Obid z pozemku parc. E-KN č. XXXX/X vo výmere 1453 m? a parc. Č.. XXXX/X vo výmere 3334 m? v kat. území obce Obid, okres Nové Zámky. Žalovaný nájomnou zmluvou č. X-XXXX-XX zo dňa 30.07.2004 prenajal tieto pozemky spoločnosti Kappa Štúrovo ako pôdu nezisteného vlastníka a následne dňa 23.07.2004 na základe výzvy Krajského úradu životného prostredia sa vyjadril, že nemá ako zástupca nezisteného vlastníka námietky k vydaniu stavebného povolenia pre umiestnenie stavby "Odkalisko Kappa Štúrovo a.s. - navýšenie kazety č. 2", na základe čoho Krajským úradom životného prostredia v Nitre bolo vydané povolenie č. XXXX/XXXXX-XX zo dňa 05.08.2004 a Rozhodnutie č. XXXX/XXXXX zo dňa 29.09.2005 k tejto stavbe, čo žalobkyňa zistila až na základe odpovede k predžalobnej výzve. Žalovaný nebol vlastníkom predmetných pozemkov a z jeho vlastného stanoviska zo dňa 14.04.2010 vyplýva, že za týchto vlastníkov mal identifikovaného Jozefa Páldiho, nar. 23.03.1929, ale vlastníctvo neuznal, lebo údajne z jeho strany nebol predložený list vlastníctva, v dôsledku čoho si podľa žalobkyne žalovaný protiprávne a protiústavne prisvojil kompetenciu rozhodovať o cudzom vlastníctve, toto prenajať za cenu nie bežnú a ponechať si nájom, a to aj s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. -106 zo dňa 10.02.2010, v zmysle ktorého neobstojí tvrdenie žalovaného správneho orgánu, že ide o neznámych vlastníkov, a teda žalovaný nebol v správnom konaní oprávnený sa vyjadriť dňa 23.07.2004 súhlasne k podanému návrhu na vydanie stavebného povolenia. Taktiež žalovaný podpísal so spoločnosťou Kappa Štúrovo a.s. nájomnú zmluvu, v rámci ktorej uviedol, že predmet zmluvy je vo vlastníctve nezisteného vlastníka a za týmto účelom prijímal nájomné vo výške, ktorá nezodpovedá platným právnym predpisom o cene poľnohospodárskej pôdy a cene nájmu za túto pôdu a svojím neoprávneným postupom privodil žalobkyni aj ďalšiu škodu, nielen nesprávnym určením výšky nájmu, ale zásadnou zmenou charakteru pozemku vybudovaním uvedenej stavby na tejto poľnohospodárskej pôde.

Ako dôkazy žalobkyňa označila a predložila Darovaciu zmluvu zo dňa 30.04.2009, rozsudok Okresného súdu Levice č.k. -19 zo dňa 10.06.2009, predžalobnú výzvu zo dňa 12.01.2010, odpoveď Slovenského pozemkového fondu - Bratislava zo dňa 14.04.2010, rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia Nitra číslo spisu: 2004/00175 zo dňa 05.08.2004 a číslo spisu: 2005/00614 zo dňa 29.09.2005, uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. -104 zo dňa 10.02.2010, Nájomnú zmluvu č. X-XXXX-XX zo dňa 07.09.2004. Žalobkyňa ďalej navrhla, aby súd v rámci dokazovania vykonal znalecké dokazovanie, vypočul svedkov za žalovaného, za Krajský úrad životného prostredia v Nitre a za spoločnosť Smurfit Kappa Štúrovo, a pripojil spis Krajského súdu v Nitre sp. zn. .

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 12.08.2011, v rámci ktorého navrhol, aby súd konanie prerušil, keďže na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. sa na návrh spoločnosti Kappa Štúrovo, a.s. vedie konanie, v ktorom sa rieši otázka vlastníckeho práva k darovaným pozemkom, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na to, že žalobkyňa nepredložila identifikáciu pozemkov, z ktorej by vyplývalo, že darované pozemky zodpovedajú prenajatým pozemkom. Žalovaný pripojil k svojmu vyjadreniu výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Obid.

3. Súd uznesením č.k. -48 zo dňa 19.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2011, konanie prerušil na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod spisovou značkou . Okresný súd Nové Zámky rozsudkom č.k. -1168 zo dňa 13.07.2016, v znení opravného uznesenia č.k. -1237 zo dňa 09.01.2018, žalobu žalobcu Priemyselný park Štúrovo, a.s. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkom vo vlastníctve Imricha Páldiho a C. D., a to nehnuteľností v kat. území Obid, parcely registra "E" parc. č. XXXX/X o výmere 1453 m? a parc. č. XXXX o výmere 3334 m? vedených v bývalej pkn. vl. č. XXX zamietol; konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. Obid, parcela č. XXXX/XX orná pôda o výmere 35140 m? zastavil a žalovanej G. D. priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. -1253 zo dňa 06.06.2019 na základe podaného odvolania rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Keďže predmetné konanie vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. bolo na základe citovaných rozhodnutí právoplatne skončené dňa 22.08.2019, čím odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené, súd pokračoval v konaní.

4. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 08.09.2020 odkázal na žalobu. Uviedol, že žalobkyňa má za to, že Slovenský pozemkový fond v dobe, kedy uzatváral nájomnú zmluvu č. X-XXXX-XX zo dňa 07.09.2004, hrubo porušil svoje povinnosti stanovené , a to konkrétne ustanovenie, že on mal riadne zastupovať neznámych vlastníkov, čo v tomto prípade neuskutočnil. Pri uzatváraní tejto zmluvy je zrejmé, že jej účelom bolo prenajatie pozemkov k realizácii navýšenia hrádze odkaliska. Nájomca bol povinný podľa tejto zmluvy pri skončení nájomného vzťahu odovzdať prenajímateľovi pozemky v riadnom stave, podľa stavu v období uzatvárania tejto nájomnej zmluvy. Súčasne bolo dohodnuté, že po dobu trvania nájomného vzťahu nesmie byť menený charakter pozemku.

V tomto prípade nedošlo ani k vráteniu pozemku do stavu po uzatvorení nájomnej zmluvy, a došlo k zmene charakteru pozemku z pozemkov poľnohospodárskych, teda vinice a lúky, na ostatnú plochu, a to na základe geometrického plánu č. 1/2004. Situácia v tomto spore nezačína nájomnou zmluvou, ale začína obdobím pred jej uzatvorením. Právny zástupca uviedol, že mu nie je známe, či Slovenský pozemkový fond vedel okolnosti, o ktorých bude hovoriť, pred uzatvorením nájomnej zmluvy, ale nájomca, ktorý vystupoval v tejto zmluve, spoločnosť Kappa Štúrovo, a.s., už pred uzatvorením tejto zmluvy vedel o konkrétnom vlastníkovi pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/X. Presne vedel, kto je vlastníkom pozemkov, a túto okolnosť zrejme úmyselne zamlčal Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý vôbec neoveroval okolnosti ohľadne tejto zmluvy a neznámych vlastníkov. Túto okolnosť dokladal právny zástupca kópiou kúpnej zmluvy a kópiou budúcej kúpnej zmluvy, kedy nájomca jednal s vlastníkom o predaji týchto pozemkov. Je zrejmé, že geometrický plán, ktorý mal byť podkladom, bol nájomcom spoločnosťou Kappa Štúrovo, a.s., objednaný dňa 05.08.2004 a mal byť vyhotovený 12.08. Sú tu zahrnuté tieto pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X. Právny zástupca poukázal na to, že v rámci geometrického plánu došlo k svojvoľnému zmeneniu charakteru pozemku z vinice a lúk na ostatnú plochu, a to bez toho, aby prebehlo príslušné konanie o vyňatie pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V súvislosti s týmito tvrdeniami poukázal na rozhodnutia, ktoré boli žalobkyňou pripojené

- Rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Nitre zo dňa 05.08.2004 a na stavebné povolenie. V jeho rámci je napísané, že staviteľ - spoločnosť Kappa Štúrovo, a.s. má s vlastníkmi uzavretú nájomnú zmluvu, pokiaľ ide o plánovanú stavebnú činnosť. Toto rozhodnutie nebolo jediné doručené žalobkyni, resp. jej právnemu predchodcovi. Dňa 20.12.2004 bolo týmto úradom vydané povolenie na zmenu stavby pred dokončením. Toto rozhodnutie bolo doručené vtedajšiemu vlastníkovi C. D. na konci roku 2004, a následne bolo vydané tým istým úradom rozhodnutie o používaní stavby zo dňa 29.09. 2005. V rámci týchto rozhodnutí je uvedené, že súhlasné stanovisko so stavbou vyslovil aj Slovenský pozemkový fond, tzn. Slovenský pozemkový fond vyslovil súhlas bez toho, že by vedel, ako to na mieste vyzerá. Právny zástupca odkázal na rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Nové Zámky zo dňa 24.02.2012, ktorý taktiež v odôvodnení uviedol, že k záberu pôdy došlo v druhom polroku 2004, t.j. po 25.06.1992 bez rozhodnutia o odňatí, a teda bola neoprávnene zabraná poľnohospodárska pôda pre účely výstavby, to znamená v období, kedy uzavrel Slovenský pozemkový fond túto nájomnú zmluvu. Nájomca zatajil Slovenskému pozemkovému fondu skutočnosť o vlastníkovi týchto pozemkov, a dosiahol tým vydanie súhlasného stanoviska v rámci stavebného konania.

5. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 08.09.2020 upriamila pozornosť súdu na predmet konania, ktorý mal byť podľa žaloby vydanie neoprávneného majetkového prospechu, čím mala žalobkyňa pravdepodobne na mysli bezdôvodné obohatenie, a ďalším predmetom konania má byť náhrada škody. S poukazom na tento predmet konania v civilnom procese, nebolo poverenej zástupkyni zrejmé, prečo právny zástupca žalobkyne poukazuje na skutočnosti, ktoré v žiadnom prípade nemôžu byť predmetom civilného procesu, ale mohli byť predmetom správneho konania, či už na úrovni prvostupňového orgánu, alebo výlučne na úrovni druhostupňového správneho konania, ktorým bol v tom čase príslušný správny súd, ktorý rozhodoval podľa V. časti . Keďže predmetom konania je bezdôvodné obohatenie a náhrada škody, žalovaný vzniesol námietku premlčania práva s poukazom na ust. vo vzťahu k nároku na náhradu škody, a s poukazom na ust. vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu. Obe zákonné lehoty sú v trvaní dvoch rokov. Ide o objektívnu lehotu, odkedy sa oprávnený, resp. žalobkyňa, resp. jej právny predchodca dozvedel o vzniku škody, resp. o vzniku BO. Za účelom posúdenia uplynutia zákonnej premlčanej doby poukázala poverená zástupkyňa žalovaného na žiadosť C. D.Á. zo dňa 26.03.2008 a vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu k tejto žiadosti, z toho istého dňa 26.03.2008. Obe listiny za týmto účelom založila krátkou cestou do spisu. Z týchto listín sa dá jednoznačne vyvodiť, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný ďalej namietal nedostatok vecnej aktívnej legitimácie, a rovnako aj nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, s poukazom na skutkový stav. Právny zástupca žalobkyne citoval ustanovenie predmetnej nájomnej zmluvy o tom, že nájomca je povinný odovzdať predmet nájmu v stave, v akom bol pred jeho začatím, čím mal podľa poverenej zástupkyne žalovaného na mysli pravdepodobne túto spoločnosť, a nie Slovenský pozemkový fond, ktorý bol prenajímateľom a nie nájomcom. Ďalšie uvádzané námietky právneho zástupcu žalobkyne sa vzťahujú na túto spoločnosť, ktorá údajne vedela o tomto vlastníkovi pred podpísaním zmluvy. Pokiaľ ide o druh pozemku, ktorý mal údajne ovplyvniť zákonnosť uzavretej zmluvy, k tomuto uviedla, že vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne je založené zrejme na neznalosti tejto problematiky, keďže geometrickým plánom sa nemenil druh pozemku, ale druh pozemku vyplýval zo skutočnosti, že parcely registra E a parcely evidované v stave registra E pod č. XXXX/X K. XXXX/X boli už v čase uzatvorenia zmluvy registrované ako súčasť parcely registra C KN č. 1748, ktorá bola evidovaná ako ostatná plocha, a nie ako vinica či orná pôda, ktoré boli ešte údajmi z pozemkovej knižnej vložky. S poukazom na tieto skutočnosti namietal žalovaný teda ďalšiu skutočnosť, a to že vzhľadom na absenciu vlastníckeho vzťahu žalobkyne, ktorá sa stala vlastníčkou až v roku 2009, nie je možno ustáliť žiadnu príčinnú súvislosť medzi uzavretím nájomnej zmluvy a vznikom škody, resp. vznikom bezdôvodného obohatenia. Odhliadnuc od vznesenej námietky premlčania poverená zástupkyňa zdôraznila stanovisko žalovaného zo dňa 14.04.2010, adresované C. D., z obsahu ktorého sú zrejmé všetky zákonné postupy, ktoré žalovaný použil pri uzatvorení nájomnej zmluvy v roku 2004. V tomto stanovisku sú zároveň citované ust. , konkrétne , a , z ktorých vyplýva, že nájomné je príjmom fondu, teda Slovenského pozemkového fondu, až do doby, kým sa nezistený vlastník uchádza o svoje práva, a to konkrétne preukázaním listu vlastníctva v prospech jeho osoby. K tomuto tvrdeniu a založila do spisu rozsudky vo vzťahu k problematike posudzovania nájomného, resp. posudzovania skutočnosti, komu patrí nájomné z uzavretej nájomnej zmluvy.

6. Žalovaný sa k predmetu konania ďalej vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 18.05.2021, kde vzhľadom na námietky premlčania, nedostatku vecnej aktívnej a pasívnej legitimácie navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo vzťahu k námietke nedostatku vecnej aktívnej legitimácie poukázal na nasledovný skutkový stav. Nájomná zmluva č. X-XXXX-XX, z ktorej žalobkyňa vyvodzuje porušenie jej práv v súvislosti s prenájmom sporných pozemkov v k.ú. Obid: v stave registra E KN označených ako parcely č. XXXX/X K. Č.. XXXX/X a v stave registra C KN označených ako parcely č. XXXX/ XX a č. XXXX/XX, bola uzavretá medzi Slovenským pozemkovým fondom a právnickou osobou Kappa Štúrovo, a.s. v roku 2004. Zmluva bola vo vzťahu k predmetným parcelám uzavretá tak, že tvorili súčasť celkovej prenajímanej výmery vo vlastníctve nezistených vlastníkov, ktorých Slovenský pozemkový fond zastupuje, resp. má zákonné oprávnenie ich pozemky prenajímať. K nájomnej zmluve bol medzi zmluvnými stranami uzavretý dňa 23.10.2007 dodatok č. 4, a to predovšetkým z dôvodu potreby úpravy výmery prenajímaných pozemkov za nezistených vlastníkov, ktorí sa prihlásili u nájomcu ako vlastníci týchto pozemkov, v dôsledku čoho sa z nezistených vlastníkov stali vlastníci známi, ktorí vstupujú do práv prenajímateľa. Slovenský pozemkový fond teda predmetné pozemky prestal prenajímať za nezisteného vlastníka C. D., nar. 23.03.1929, uzavretím dodatku k zmluve už v roku 2007. Žalobkyňa sa stala vlastníčkou predmetných pozemkov na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol v katastri nehnuteľností povolený pod č. XXXX/XX dňa 12.08.2009. Žalovaný v ďalšom vzniesol námietku premlčania, a to s poukazom na ust. a . Vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie neoprávneného majetkového prospechu za obdobie rokov 2004 až 2008 (pravdepodobne z titulu nájomného) a na náhradu škody za obdobie od 30.04.2004 do 26.03.2008 za kompenzáciu neprimeraného nájmu v dobe platnosti zmluvy uviedol, že žalovaný ukončil nájomnú zmluvu vo vzťahu k predmetným pozemkom ku dňu 23.10.2007 a žalobkyňa vstúpila do práva prenajímateľa ako vlastníčka najskôr ku dňu 12.08.2009 povolením vkladu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. Žaloba bola podaná dňa 29.10.2010. Z uvedeného preto vyplýva, že žalobkyňa nie je oprávneným subjektom z titulu bezdôvodného obohatenia či z titulu náhrady škody z dôvodu nedostatku vlastníckeho práva k predmetu nájmu a s poukazom na uplynutie oboch zákonných premlčacích lehôt je právo z bezdôvodného obohatenia či právo na náhradu škody za roky 2004 - 2007, t.j. za obdobie trvania nájomnej zmluvy, v celom rozsahu premlčané. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody za obdobie od 26.03.2008 a ku dňu vydania rozhodnutia vo veci uviedol, že žalovaný v danom období nebol prenajímateľom predmetných pozemkov, a preto namietal nedostatok vecnej pasívnej legitimácie v tejto časti konania. K uplatnenému nároku na náhradu škody za znehodnotenie predmetných pozemkov, kde žalobkyňa považuje za porušenie jej práva zo strany žalovaného vydanie súhlasu na vybudovanie vodnej stavby "Odkalisko Kappa Štúrovo, a.s. - navýšenie kazety č. 2" na základe stavebného povolenia zo dňa 05.08.2004 a zo dňa 29.09.2005, uviedol, že žalovaný podal súhlasné stanovisko k stavbe dňa 23.07.2004, a teda objektívna trojročná premlčacia doba na náhradu škody (bez ohľadu na plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby) uplynula ku dňu 23.07.2007, pričom žaloba bola podaná až dňa 29.10.2010.

7. Súd uznesením zo dňa 20.09.2022 pod následkom odmietnutia podania vyzval žalobkyňu na odstránenie vád žaloby v časti uplatneného nároku na náhradu škody, a teda na doplnenie žaloby v tejto časti s tým, že je potrebné uviesť určitý a vykonateľný petit, teda je potrebné uviesť presnú, konkrétnu výšku peňažnej sumy, ktorú žalobkyňa od žalovaného požaduje zaplatiť. Nakoľko žalobkyňa uvedené vady žaloby napriek výzve súdu písomne neodstránila a žalobu nedoplnila, hoci bola poučená o spôsobe odstránenia vád podania a o následku v prípade neodstránenia vád, súd postupoval v súlade s ustanovením a uznesením zo dňa 26.10.2022 žalobu žalobkyne doručenú súdu dňa 29.10.2022 v časti uplatneného nároku na náhradu škody odmietol, keďže pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní ďalej pokračovať. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2022. Predmetom konania tak naďalej zostal len žalobou uplatnený nárok na vydanie neoprávneného majetkového príjmu za obdobie rokov 2004 -2008 spolu vo výške 424,23 eur.

8. Právny zástupca žalobkyne v záverečnom prednese na pojednávaní dňa 03.02.2023 zotrval na podanej žalobe. Mal za to, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, lebo tento nepostupoval pri uzatvorení zmluvy o nájme pozemku žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu s dostatočnou odbornou starostlivosťou, keď je zrejmé, že v dobe kedy bolo uzatvorené zmluvné ujednanie z nájomnej zmluvy, tak medzi nájomcom a právnym predchodcom žalobkyne prebiehalo jednanie o kúpnej zmluve a táto kúpna zmluva bola dňa 03.09.2004 i uzatvorená. To znamená, že v dobe uzatvorenia nájomnej zmluvy nebola osoba právneho predchodcu žalobkyne neznámym vlastníkom a nebol teda dôvod, aby jeho pozemky boli spravované žalovaným. Navyše žalovaný vyslovil písomný súhlas s tým, aby prenajímané poľnohospodárske pozemky boli zaťažené stavbou odkaliska, kde táto stavba mala byť len stavbou dočasnou. Bohužiaľ táto stavba sa stala environmentálnou záťažou a do súčasnej doby žalobkyňa vedie súdne konanie o odstránenie tejto záťaže. Za týchto okolností navrhol, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobkyni náhradu trov konania.

9. Poverená zástupkyňa žalovaného v záverečnom prednese na pojednávaní dňa 03.02.2023 sa v plnom rozsahu pridržala doterajších ústnych vyjadrení a písomných podaní, z ktorých jednoznačne vyplýva, že nárok uplatnený žalobou je v celom rozsahu nedôvodný. S odkazom na list vlastníctva č. XXX pre k.ú. Obid poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou predmetných pozemkov, vo vzťahu ku ktorým bol nárok uplatnený, darovacou zmluvou zo dňa 30.04.2009 - H. XXXX/XX. Z tohto právneho úkonu sa dá jednoznačne vyvodiť, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná v tomto konaní, nakoľko nárok uplatnený žalobou sa viaže k obdobiu pred tým, ako sa stala vlastníčka aktívne legitimovaná. Ďalej poukázala na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, a to z toho dôvodu, že s poukazom na nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a spoločnosťou Kappa Štúrovo vyplýva, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti prenajímal len do roku 2007. Z týchto dátumov je možné jednoznačne vyvodiť, že neexistuje žiaden vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalobkyňa vstúpila do práv prenajímateľa s nájomcom Kappa Štúrovo v roku 2009, a preto prípadné nároky si mohla žalobkyňa vymáhať od nájomcu, s ktorým bola v zmluvnom vzťahu. Nie je dôvodné a nie sú ani relevantné žiadne námietky a dôvody žaloby spočívajúce v tom popise skutkových okolností, ktoré sa viažu k uzavretiu zmluvy v roku 2004. Zdôraznila, že tento konajúci súd nemá vecnú príslušnosť na to, aby sa zaoberal problematikou, ktorá mohla byť riešená v správnom konaní a následne cestou podania na správny súd. Ďalšou námietkou žalovaného okrem aktívnej a pasívnej legitimácie je námietka premlčania, ktorú vzniesol na pojednávaní ako aj v písomnom podaní, túto žalovaný vzniesol z dôvodu opatrnosti, pretože sa domnieva, že sú postačujúce na zamietnutie žaloby dôvody uvádzané vyššie. Zdôraznila ust. , , na ktoré poukazovala v doterajších podaniach. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že nájomné je príjmom žalovaného až dovtedy kým sa nový prenajímateľ preukáže listom vlastníctva o nadobudnutí nehnuteľností, ktoré Slovenský pozemkový fond prenajímal. Z uvedeného dôvodu navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

10. Súd sa oboznámil s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi sporových strán, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi založenými do súdneho spisu, ktorých obsah súd jednotlivo cituje v rozsudku, ako aj ostatným obsahom spisu, a zistil nasledovný skutkový stav.

11. Slovenský pozemkový fond (žalovaný) ako prenajímateľ uzatvoril dňa 07.09.2004 so spoločnosťou Kappa Štúrovo, a.s. ako nájomcom Nájomnú zmluvu č. X-XXXX-XX, predmetom ktorej boli podľa prílohy č. 1 okrem iných nehnuteľností aj parcely E KN č. XXXX/X a XXXX/X (ako pozemky nezistených vlastníkov) a účelom nájmu bolo podľa čl. III. ich nepoľnohospodárske využitie na realizáciu navýšenia hrádze struskoviska, pričom podľa čl. IV. doba nájmu bola 15 rokov v trvaní od 01.06.2004 do 31.05.2019, resp. do majetkovoprávneho vysporiadania vlastníckych vzťahov. Zmluvné strany si podľa čl. V. dohodli nájomné za pozemky vo výške 1,-Sk/m?. V súlade s čl. VI., bod 6. nájomca bol povinný písomne oznámiť prenajímateľovi, že k prenajatým pozemkom/niektorému z nich sa prihlásil vlastník.

V pozemnoknižnej vložke č. XXX pre k.ú. Obid boli ako vlastníci parcely č. XXXX/X, vinica o výmere 1453 m? a č. 1602/2, lúka o výmere 3334 m? zapísaní B. D. v ? a C. D. v ?, obaja bez bližších identifikačných údajov.

Na základe oznámenia nájomcu o zmene vlastníckeho vzťahu k predmetným parcelám, ktorá bola preukázaná dedičskými rozhodnutiami č. D 1708/75-12 a č. D 1947/75-7, podľa ktorých sa ich nadobúdateľom stal C. D., nar. 23.03.1929, Slovenský pozemkový fond (žalovaný) uzatvoril s nájomcom dňa 23.10.2007 Dodatok č. 4 k vyššie citovanej nájomnej zmluve, kde bola výmera prenajatých pozemkov znížená aj o výmeru predmetných parciel.

Podľa geometrického plánu č. X/XXXX vyhotoveného dňa 05.02.2004 geodetom Ing. Róbertom Hrmom boli predmetné parcely E KN č. XXXX/X a XXXX/X zlúčené do C KN parcely č. XXXX a ich pôvodný druh pozemku, vedený v pozemkovej knihe ako vinica a lúka, zanikol, pričom v súčasnosti sú už tieto evidované v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX ako C KN parcely č. XXXX/XX a XXXX/ XX, druh pozemku: ostatná plocha.

Darovacou zmluvou zo dňa 30.04.2009 daroval C. D., nar. 23.03.1929 obdarovanej G. D. (žalobkyni) okrem iných aj nehnuteľnosti v katastrálnom území Obid zapísané na LV č. XXX parcely registra "C" ako parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 1453 m? a parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 3334 m?, pričom Správa katastra Nové Zámky povolila vklad dňa 12.08.2009 pod č. 3239/09.

12. Podľa a o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, a pozemkových spoločenstvách, zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (ďalej len ""). Pozemkový fond je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra. Sídlom pozemkového fondu je Bratislava. môže zriaďovať organizačné útvary a určovať ich sídla. nie je zriadený na podnikanie. Svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov vo verejnom záujme a z tejto činnosti mu vznikajú práva a záväzky.

Podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, a pozemkových spoločenstvách, spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy, okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, a pozemkových spoločenstvách, prenajíma podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky vydaného podľa odseku 3 aj nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy ().

Podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, pokiaľ nie je známy vlastník nehnuteľnosti, je alebo lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len "") oprávnený dať nehnuteľnosť do užívania vhodným záujemcom; odplata za toto užívanie je príjmom fondu alebo dovtedy, než vlastník uplatní svoje práva k tejto nehnuteľnosti.

Podľa , o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len ""), fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami b) s nezisteným vlastníkom (), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak.

Podľa fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

Podľa a fond nemôže pozemky uvedené v sám užívať, ale ich prenajíma na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, prípadne v súlade s rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy vydaného podľa osobitných predpisov dočasne aj na iný účel; povinnosť fondu prenajímať pozemky uvedené v sa nevzťahuje na podiely na spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníci sú členmi pozemkového spoločenstva. Príjmy z nakladania s pozemkami podľa odsekov 1 až 5 patria fondu, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa a oprávnenia fondu k pozemkom uvedeným v a ustanovené v a zanikajú doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom. Doručením výpisu z katastra nehnuteľností (odsek 1) vstupuje vlastník do práv prenajímateľa pozemkov.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

13. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť.

14. Podanou žalobou, po rozhodnutí o čiastočnom odmietnutí žaloby uznesením súdu zo dňa 26.10.2022, sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia - úžitku z nájmu vyššie uvedených nehnuteľností za roky 2004 - 2008, za ktoré mal žalovaný poberať nájomné za neznámeho vlastníka na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Kappa Štúrovo, a.s. ako nájomcom dôvodiac, že žalovaný prenajal pozemky neoprávnene, keďže ich vlastníkom v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy bol jej manžel, ktorý ich nadobudol ako dedičstvo po svojich právnych predchodcoch. Svoj nárok si žalobkyňa uplatnila s odvolaním sa na skutočnosť, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností na základe Darovacej zmluvy zo dňa 30.04.2009. Žalovaný žiadal žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť, pričom v rámci svojej procesnej obrany vzniesol námietku aktívnej i pasívnej vecnej legitimácie a z opatrnosti i námietku premlčania žalobou uplatneného nároku.

15. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

16. Žalovaný v rámci procesnej obrany vzniesol okrem iného i námietku vecnej legitimácie, a to tak aktívnej ako aj pasívnej, dôvodiac, že žalobkyňa nebola vlastníčkou predmetných pozemkov v čase, kedy boli tieto predmetom nájmu medzi žalovaným a spoločnosťou Kappa Štúrovo, a.s. Žalobkyňa sa stala vlastníčkou predmetných pozemkov na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol v katastri nehnuteľností povolený dňa 12.08.2009 a žalovaný ukončil nájomnú zmluvu vo vzťahu k predmetným pozemkom ku dňu 23.10.2007. Ďalej žalovaný v tejto súvislosti poukázal tiež na ust. , , z ktorých vyplýva, že nájomné je príjmom žalovaného až dovtedy, kým sa nový prenajímateľ preukáže listom vlastníctva o nadobudnutí nehnuteľností, ktoré Slovenský prenajímal. Súd sa preto v prvom rade zaoberal s takto vznesenými námietkami.

17. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu žalobcu. Nositeľom vecnej legitimácie v spore je ten, kto je zúčastnený na právnom vzťahu, o ktorý v konaní ide. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný vtedy, keď má povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca od neho domáha alebo ktorá má byť určená v čase rozhodovania súdom. Ide teda o stav, ktorý odpovedá na otázku, či je žalobca nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či žalovaný nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Otázka vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), prípadne otázka nedostatku vecnej legitimácie je otázkou právnou, čo znamená, že sa týka právneho posúdenia veci súdmi (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010 sp. zn. ).

18. Subjektmi záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sú ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané (oprávnený subjekt), a ten, kto bezdôvodné obohatenie získal (povinný subjekt). Aktívna legitimácia pre uplatnenia práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ustanovenia . V tomto ustanovení je označený subjekt, ktorému sa má vydať bezdôvodné obohatenie a ktorý je preto oprávneným veriteľom. Je ním ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. V súdnom spore je povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

19. Vyššie citované právne predpisy (bod 12. rozsudku) upravujú postavenie Slovenského pozemkového fondu pri nakladaní s pozemkami nezistených vlastníkov, z ktorých okrem iného vyplýva aj oprávnenie pozemky prenajímať a určenie, že nájomné je príjmom fondu, pričom toto oprávnenie trvá až do doručenia výpisu z katastra nehnuteľností vlastníkom, kedy zo zákona vlastník vstupuje do nájomnej zmluvy na stranu prenajímateľa.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil a strany neurobili spornou skutočnosť, že predmetné pozemky - v stave registra E KN označené ako parcely č. XXXX/X a č.XXXX/X a v stave registra C KN označené ako parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, v súvislosti s ktorými si žalobkyňa uplatnila svoj nárok, boli ako pozemky nezistených vlastníkov predmetom nájmu na základe Nájomnej zmluvy č. X-XXXX-XX, ktorú dňa 07.09.2004 uzatvoril Slovenský (žalovaný) ako prenajímateľ so spoločnosťou Kappa Štúrovo, a.s. ako nájomcom. V čase uzatvorenia nájomnej zmluvy boli v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre k.ú. Obid ako vlastníci predmetných pozemkov zapísaní Imrich Páldi v ? a C. D. v ?, obaja bez bližších identifikačných údajov. Na základe oznámenia nájomcu o zmene vlastníckeho vzťahu k predmetným parcelám, ktorá bola preukázaná dedičskými rozhodnutiami č. D 1708/75-12 a č. D 1947/75-7, podľa ktorých sa ich nadobúdateľom stal C. D., nar. XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho sa z nezistených vlastníkov stav vlastník známy, ktorý vstúpil do práv prenajímateľa, k nájomnej zmluve bol medzi zmluvnými stranami dňa 23.10.2007 uzatvorený dodatok č. 4, kde bola výmera prenajatých pozemkov znížená aj o výmeru predmetných parciel, a teda na základe tohto dodatku prestal žalovaný tieto pozemky za nezisteného vlastníka prenajímať. Podľa tvrdení žalovaného list vlastníctva na parcely E KN č. XXXX/X a XXXX/X bol založený až v júni r. 2008. Uvedená skutočnosť nebola zo strany žalobkyne rozporovaná a preto tieto tvrdenia súd považoval za nesporné. V konaní nebolo ďalej sporné, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou predmetných pozemkov na základe Darovacej zmluvy zo dňa 30.04.2009, ktorej vklad bol povolený v tom čase príslušnou správou katastra dňa 12.08.2009. Súd teda pri posúdení skutkového a právneho stavu vychádzal z týchto nesporných tvrdení strán sporu.

21. Súd sa stotožnil s procesnou obranou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v danom konaní, keď za vyššie popísaného skutkového stavu mal za preukázané, že žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom nájomného vo vzťahu k predmetným pozemkom za obdobie, kedy nebola vlastníčkou týchto pozemkov. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia je subjektom, ktorému sa má vydať bezdôvodné obohatenie, ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 2004 -

2008 dôvodiac svojím vlastníckym právom k sporným pozemkom nadobudnutým na základe darovacej zmluvy. Súd mal z obsahu darovacej zmluvy preukázané, že C. D., nar. XX.XX.XXXX daroval žalobkyni ako obdarovanej okrem iných aj predmetné nehnuteľnosti, v súvislosti s ktorými si žalobkyňa uplatnila svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak predmetná zmluva bola uzatvorená až dňa 30.04.2009 a jej vklad v katastri nehnuteľností bol povolený v tom čase príslušnou správou katastra dňa 12.08.2009. V konaní pritom nebolo žiadnym spôsobom preukázané, dokonca ani tvrdené, že by C. D., ako vlastník predmetných pozemkov v rozhodnom období, svoje prípadné právo voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia postúpil na žalobkyňu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu, teda že je oprávneným subjektom v zmysle ustanovenia .

Súd sa ostatne stotožnil aj s námietkou žalovaného ohľadom nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, keď žalovaný jednak nebol prenajímateľom predmetných pozemkov za celé uplatnené obdobie, a zároveň súd nemal v konaní za preukázaný žiadny právny titul či zákonný dôvod, podľa ktorého by žalovanému vznikla povinnosť vydať prijatú sumu nájomného vo vzťahu k predmetným pozemkom. V čase uzatvárania nájomnej zmluvy v roku 2004 predmetné parcely neboli evidované na liste vlastníctva (list vlastníctva na parcely E KN č. XXXX/X a XXXX/X bol založený až v júni r. 2008) a skutočnosť, že sú vo vlastníctve nezistených vlastníkov bola preukázaná pozemnoknižnou vložkou č. XXX, z ktorej vyplývalo podielové spoluvlastníctvo B. D. v ? a C. D.M. v ?, obaja bez bližších identifikačných údajov. Na základe oznámenia nájomcu o zmene vlastníckeho vzťahu k predmetným parcelám, ktorá bola preukázaná dedičskými rozhodnutiami č. D 1708/75-12 a č. D 1947/75-7, podľa ktorých sa ich nadobúdateľom stal C. D., nar. XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho sa z nezistených vlastníkov stav vlastník známy, ktorý vstúpil do práv prenajímateľa, k nájomnej zmluve bol medzi žalovaným a spoločnosťou Kappa Štúrovo, a.s. dňa 23.10.2007 uzatvorený Dodatok č. 4 k nájomnej zmluve a na základe tohto dodatku prestal žalovaný tieto pozemky za nezisteného vlastníka prenajímať. Napriek uvedenému, si žalobkyňa žalobou uplatnila vydanie bezdôvodného obohatenia - úžitkov z nájmu za obdobie rokov 2004 až 2008, teda čiastočne aj za obdobie, kedy žalovaný vo vzťahu k predmetným pozemkom nebol už v pozícii prenajímateľa. Zároveň žalobkyňa sa domáhala vydania úžitku z nájmu prijatého v čase, keď pozemky boli v režime neznámeho vlastníka, pričom za toto obdobie nemal súd preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, a to s poukazom na vyššie popísaný skutkový stav a ustanovenia a , podľa ktorých nájomné je príjmom žalovaného až do doručenia výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom. Súd v tomto smere neprihliadol na tvrdenia žalobkyne o tom, že spoločnosť Kappa Štúrovo, a.s. ako nájomca už pred uzatvorením nájomnej zmluvy vedela, kto je vlastníkom predmetných pozemkov a túto okolnosť zrejme úmyselne zamlčala žalovaného, keďže túto skutočnosť súd nepovažoval pre posúdenie otázky vzniku záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi žalobkyňou a žalovaným v danom konaní za relevantnú. V dôsledku uvedených skutočností tak nebola v konaní preukázaná ani pasívna vecná legitimácia žalovaného, keďže žalovaný nebol nositeľom povinnosti vydať prijatú sumu nájomného žalobkyni.

22. Po zohľadnení skutkového stavu, zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom vydania úžitku z nájmu vo vzťahu k predmetným pozemkom, uplatnený za obdobie rokov 2004 - 2008, nie je dôvodný, keďže nebolo preukázané splnenie podmienok pre vznik bezdôvodného obohatenia, teda nebolo preukázané, že by sa žalovaný v danom prípade bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne. Keďže súd v danom prípade dospel k záveru, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikol, prípadným premlčaním nároku sa z dôvodu jeho neexistencie nezaoberal. Na základe uvedených záverov potom súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

23. Súd záverom zdôrazňuje, že v zmysle konštantnej judikatúry (por. napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.06.2004) súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z toho aspektu je plne realizované základné právo strany na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na uvedené sa súd s ďalšou argumentáciou strán, ktorá je vzhľadom na posúdenie veci súdom irelevantná, nezaoberal. Súd zároveň v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia strán, ani všetky dôkazné prostriedky, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko tieto sa vzťahovali k pôvodne žalobou uplatnenému nároku na náhradu škody, v ktorej časti bola žaloba žalobkyne právoplatne odmietnutá uznesením súdu zo dňa 26.10.2022, a preto ich uvedenie by bolo vzhľadom na tieto skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku aj nepodstatné. Z rovnakých dôvodov súd nevykonal ani žalobkyňou v rámci žaloby navrhnuté znalecké dokazovanie, dokazovanie výsluchom svedkov za žalovaného, za Krajský úrad životného prostredia v Nitre a za spoločnosť Smurfit Kappa Štúrovo, ani pripojením spisu Krajského súdu v Nitre sp. zn. , keď ostatne právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 03.02.2023 výslovne uviedol, že na vykonaní takto navrhnutého dokazovania netrvá.

24. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O náhrade trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s , teda podľa úspechu strany sporu v konaní. Súd žalobu žalobkyne v časti uplatneného nároku na náhradu škody odmietol a v časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol, žalovaný bol teda v spore plne úspešný, a preto súd priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov bude v súlade s ustanovením rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.