Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/529/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci navrhovateľky v 1. rade: A. Š., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, W., navrhovateľky v 2. rade: Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, W., navrhovateľa v 3. rade: F. Š., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, W., navrhovateľ v 3. rade zastúpený advokátom: JUDr. Igor Klamár, Družstevná 5, Bratislava proti odporcovi v 1. rade: MM real - invest spol. s r.o., Plavecký Štvrtok 199, IČO: 35 861 355, odporcovi v 2. rade: RUDI, spol. s r.o., Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 31 370 071, odporca v 2. rade zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Hnát, Guothová 20, Bratislava, odporcovi v 3. rade: P. N., nar. XX.XX.XXXX, A. X/X, O., s vedľajším účastníkom na strane odporcu v 1. rade: Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., Štefánikova 27, Bratislava, IČO: 00 682 420 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že navrhovateľka v 1. rade A. Š., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a navrhovateľ v 3. rade F. Š., nar. XX.XX.XXXX sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti ? a navrhovateľka v 2. rade Y. Š., nar. XX.XX.XXXX je podielovou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti ? nasledovných nehnuteľností:

- rozostavaného bytu, stavebne označeného v Zmluve o dielo na výstavbu bytu zo dňa 29.4.1999 a v Stavebnom povolení dňa 29.4.1998, č.ŽP - výst.XXX/XX-Št vydaným Okresným úradom v Senci, odbor ŽP pre odporcu v 2. rade ako byt č. B.-XL, nachádzajúceho sa na treťom podlaží, presne popísaného v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 31.12.2009 vypracovanom súdnym znalcom G.. G. U., podľa ktorého má výmeru 79,40 m?,

- spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rozostavaného bytového domu (blok E), pripadajúceho na byt č. B.-XL vo veľkosti 794/8243,

- spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 313 m?, pripadajúceho na byt č. B.-XL vo veľkosti 794/8243,

- rozostavanej garáže, stavebne označenej v Zmluve o dielo na výstavbu bytu zo dňa 29.4.1999 a v Stavebnom povolení dňa 29.4.1998, č.ŽP - výst.XXX/XX-Št vydaným Okresným úradom v Senci, odbor ŽP pre odporcu v 2. rade ako garáž č. XXX, nachádzajúcej sa na 1. podlaží a presne popísanej v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 31.12.2009 vypracovanom súdnym znalcom G.. G. U., podľa ktorého má výmeru 24,80 m?,

- spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rozostavaného bytového domu (blok E), pripadajúceho na garáž č. XXX vo veľkosti 248/8243

- spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 313 m?, pripadajúceho na garáž č. XXX vo veľkosti 248/8243. Predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v nízkopodlažnej bytovej zástavbe - stavba obytný blok E v Chorvátskom Grobe, na Školskej ulici, toho času v rozostavanom stave, postavenej na pozemku parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 313 m?, zapísané na LV č. XXX, k. ú. Chorvátsky Grob, nehnuteľnosti - byt aj garáž v miere rozostavanosti, ako sú špecifikované v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 31.12.2009 vypracovanom súdnym znalcom G.. G. U., so sídlom P. X, W., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

II. Súd žalobu voči odporcovi v 2. rade z a m i e t a .

III. Súd žalobu voči odporcovi v 3. rade z a m i e t a .

IV. O trovách konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 15.04.2005 sa navrhovateľky v 1. a 2. rade domáhali voči odporcom v 1. a 2. rade určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uloženia povinnosti odporcovi v 2. rade zhotoviť byt a garáž podľa Zmluvy o dielo na výstavbu bytu zo dňa 29.4.1999 a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 29.04.1999 uzavreli odporca v 2. rade ako zhotoviteľ a navrhovateľky a manželia F. Š. a P. Š. ako objednávatelia Zmluvu o dielo na výstavbu bytu podľa . Predmetom zmluvy bolo zhotovenie diela - výstavba bytu č. B. - XL o rozlohe 87,15 m? na 3. podlaží nachádzajúceho sa v objekte E - súbor obytných domov Chorvátsky Grob, Školská ulica, na parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha vo vlastníctve a užívaní zhotoviteľa, zapísaného na LV č. XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach podľa prílohy č. 3, podielu inžinierskych sietí (VN, NN, kanalizačná prípojka, prípojka plynu a vodovodu a telefónna prípojka). Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorí plán bytu. Zmluvné strany si dohodli cenu za zhotovenie bytu vo výške 1.655.850,- Sk vrátane DPH, ktorá okrem ceny bytu je aj cenou za spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach , zariadeniach a spoločného príslušenstva domu a príslušenstvo bytu a ďalej aj náklady na projektovú dokumentáciu a inžiniersku činnosť, ktorá súvisí s predmetom zmluvy. Cena pozemku nebola predmetom zmluvy. Zhotoviteľ sa v čl. II zaviazal, že zhotoví predmet zmluvy v lehote do dvoch rokov odo dňa právoplatného rozhodnutia o povolení stavby. Za deň obstarania sa rozumie deň nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Dielo sa má za ukončené zápisničným odovzdaním kompletného diela podľa projektovej dokumentácie vrátane právoplatného kolaudačného rozhodnutia. V čl. IV bod 4 si účastníci dohodli, že výstavba garáže č. XXX o rozlohe 18 m? v obytnom dome E bude predmetom samostatnej zmluvy o výstavbe garáže za dohodnutú cenu vo výške 8.200,- Sk/m? + 6% DPH. V čl. IV bode 5 si strany dohodli, že objednávateľ má právo postúpiť práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy na tretiu osobu, k postúpeniu sa vyžaduje súhlas zhotoviteľa. V záverečných ustanoveniach si strany dohodli termín preberacieho konania (najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a aspoň 5 dní vopred), ďalej že o odovzdaní a prevzatí bytu bude spísaná zápisnica s uvedením všetkých závad a reklamácií a lehotou na ich odstránenie. Zhotoviteľ poskytol na predmet zmluvy záruku 36 mesiacov odo dňa prevzatia diela do užívania. Prílohu zmluvy tvorili príloha č. 1 (stavebné povolenie), príloha č. 2 (vnútorné vybavenie bytu) a príloha č. 3 (určenie spoločných častí, spoločných zariadení domu a príslušenstva). V deň uzavretia Zmluvy o výstavbe bytu uzavreli totožní účastníci aj Zmluvu o výstavbe garáže č. 109 v bloku E o výmere 18 m?, za tých podmienok ako to bolo uvedené v zmluve o výstavbe bytu v čl. IV bod 4. Celková cena garáže bola dohodnutá vo výške 156.456,- Sk. Vyplatenie ceny za garáž si dohodli tak, že bude vyplatená spolu so splátkami za byt, čo aj bolo zo strany navrhovateliek splnené. Po dohode so zhotoviteľom bola plocha garáže upravená tak, že v zadnej časti garáže bola časť odčlenená, kde vznikol pre ich potreby odkladací priestor. Cena za výstavbu bytu a cena za výstavbu garáže podľa dohody účastníkov v zmluvách o dielo bola celkom vo výške 1.812.306,- Sk. Následne po podpísaní zmluvy objednávatelia uhradili cenu za zhotovenie bytu aj garáže, a to prostredníctvom Prvej stavebnej sporiteľne (Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere) uhradili navrhovateľky na účet objednávateľa sumu v celkovej výške 1.000.000,- Sk (4 x 250.000,- Sk), dňa 30.04.1999 zložila navrhovateľka v 1. rade objednávateľovi do pokladne hotovosť vo výške 280.000,- Sk, dňa 31.08.1999 zložila navrhovateľka v 1. rade objednávateľovi do pokladne hotovosť vo výške 170.800,- Sk, dňa 29.09.1999 zložila navrhovateľka v 2. rade objednávateľovi do pokladne hotovosť vo výške 430.000,- Sk, ku dňu 29.09.1999 zložili teda objednávatelia celkovú sumu vo výške 1.880.800,- Sk (t.j. uhradili o 68.494,- Sk viac ako bolo dohodnuté za obidve diela). Dňa 29.09.1999 odporca v 2. rade vydal navrhovateľke v 2. rade potvrdenie, že odovzdala sumu 430.000,- Sk v súlade so zmluvou a súčasne potvrdil, že uhradím tejto splátky sa považuje dohodnutá cena bytu za pevnú a to vrátane DPH. Dňa 19.06.2000 uzavreli zmluvné strany Dodatok ku zmluve o dielo na výstavbu bytu, kde si v čl. I dohodli, že cena za dielo vo výške 1.655.850,- Sk sa týmto považuje za pevnú a že nárast ceny sa neuskutoční ani v prípade uvedenom v časti II - cena, v ods. 7 pôvodnej zmluvy - t.j. zmenili pôvodnú zmluvu tak, že v čl. II zrušili ods. 7. Súčasne bola v čl. II zmenená lehota výstavby do 31.03.2001 a zhotoviteľ sa zaviazal v čl. III zaplatiť objednávateľovi 0,2% z ceny predmetu zmluvy tak ako bolo uvedené v zmluve v čl. V ods. 2. V dodatku č. 2 k zmluve sa účastníci dohodli na zmene zmluvy čo do okruhu objednávateľov - t.j. F. Š. a manž. Y. Š. po dohode so zhotoviteľom postúpili svoje práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy na navrhovateľky. Dňa 03.05.2001 uzavreli strany dodatok č. 3 k zmluve, ktorým bola zmluva zmenená v čl. III tak, že lehotu na zhotovenie diela si dohodli do 31.12.2001. V tomto dodatku sa zhotoviteľ zaviazal, že pri výbere vnútorného vybavenia bytu objednávateľom podľa prílohy 2 dodrží ceny roku 1999 a to aj v prípade výberu vnútorného vybavenia bytu, resp. jej časti nad dohodnutý cenový limit uvedený v prílohe č. 2 zmluvy. Súčasne sa zmluvné strany dohodli (vzhľadom na skutočnosť, že zhotoviteľ bol vo veľkom omeškaní s ukončením diela - v tom čase už jeden rok) a zmenili čl. II bod 9 zmluvy tak, že cena podielu na zastavanom pozemku a priľahlom pozemku je už započítaná v cene bytu, t.j. že cena vo výške 1.655.850,- Sk je konečnou cenou bytu vrátane uvedených pozemkov. Poslednou zmenou zmluvy bol dodatok č. X zo dňa 15.07.2002, ktorým zmluvné strany zmenili zmluvu v čl. III tak, že zhotoviteľ sa zaväzuje zhotoviť predmet zmluvy v lehote do 31.12.2002. Listom zo dňa 15.11.2002 odporca v 2. rade oznámil navrhovateľkám, že predpokladaná lehota výstavby, resp. ukončenia výstavby bytových domov E, F, G, H - Školská ulica, Chorvátsky Grob bude do 30.06.2003 vrátane právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Ani tento samovoľne predĺžený termín odovzdania bytu nebol zo strany odporcu v 2. rade dodržaný, preto navrhovateľky písomne žiadali odporcu v 2. rade, aby ich oboznámil so stavom výstavby a termínom odovzdania bytu, ďalšia urgencia nasledovala dňa 03.11.2003. Dňa 27.10.2004 navrhovateľky na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra Senec nahliadnutím do LV č. XXX, kat. úz. Chorvátsky Grob zistili, že ako vlastník pozemku (zastavaného bytovým domom aj priľahlého) aj vlastník rozostavanej stavby, v ktorej sa nachádza rozostavaný byt navrhovateliek je odporca v 1. rade. Na výzvu navrhovateliek odporca v 2. rade reagoval tak, že ich odkázal na odporcu v 1. rade, ktorý im oznámil, že s nimi nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu a neprevzal záväzky odporcu v 2. rade zo zmluvy o dielo na výstavbu bytu zo dňa 29.04.1999. Navrhovateľky sa s odporcom v 2. rade počas výstavby dohodli, že elektroinštaláciu s prípojkou od hlavného elektromeru v byte a aj na garáži urobia svojpomocne a tiež, že cenu práce a materiálu na to použitú neskôr odpočítajú od celkovej sumy za dielo (byt aj garáž). Tieto práce vykonal manžel navrhovateľky v 1. rade F. Š., tieto práce aj vstup na stavbu mal dopredu odsúhlasené s konateľom odporcu v 2. rade p. M., na základe čoho ho bezpečnostná služba pustila do objektu. V súčasnosti je stavba rozostavaná a odporca v 2. rade v zhotovení diela nepokračuje, stavba bytového domu je oplotená, nie je k nej prístup, preto navrhovateľky nemohli dať vypracovať znalecký posudok, ktorý by špecifikoval predmetné nehnuteľnosti a mieru ich rozostavanosti a ktorý by mohol byť aj prípadne podkladom pre rozhodnutie vo veci samej a z toho dôvodu požiadali súd o ustanovenie znalca za účelom špecifikácie nehnuteľností, ktorá je nevyhnutná pri zápise vlastníckeho práva k rozostavaným stavbám do katastra nehnuteľností. Navrhovateľky uzavreli s odporcom v 2. rade zmluvu o dielo na výstavbu bytu písomne a druhú zmluvu o výstavbe garáže ústne, pričom obe zmluvy obsahovali podstatné náležitosti a preto sú platné. Navrhovateľky si v zmysle uvedených zmlúv svoje povinnosti splnili - zaplatili cenu za zhotovenie obidvoch diel v celej výške, dokonca o 68.494,- Sk viac. Už len čakali na splnenie si povinnosti zo strany odporcu v 2. rade a to zhotovenie diela, t.j. ukončenie stavby bytu a garáže, vybavenie kolaudačného rozhodnutia s doložkou právoplatnosti a ich zápisničné odovzdanie. Navrhovateľky od zmlúv o dielo neodstúpili a stále čakajú na ukončenie a odovzdanie nehnuteľností - trvajú na splnení si povinností odporcu v 2. rade. Navrhovateľky sú podielovými spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností od začiatku. Aj keď otázku vlastníckeho práva pri zmluve o dielo výslovne nerieši, z jeho obsahu vyplýva, že vlastníkom zhotovovanej stavby je objednávateľ a to od začiatku výstavby, ktorý názor je vyslovený aj v Komentári k a je v súlade s platnou judikatúrou: H. XX/XXXX "Ak došlo k uzavretiu zmluvy o zhotovení stavby, potom organizácia zhotovuje vec, ktorá v priebehu stavby patrí objednávateľovi, a nie zhotoviteľovi." Preto prevod predmetného bytu a garáže, resp. rozostavanej stavby, v ktorej sa predmetný byt nachádza, odporcom v 2. rade je absolútne neplatným právnym úkonom - platí zásada rímskeho páva, že nikto nemôže previesť na druhého viac práva než sám má. Naliehavý právny záujem na určení vlastníctva navrhovateľky preukazujú tým, že bez rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva, vlastnícke právo navrhovateliek je ohrozené, ich právne postavenie je neisté, pretože odporca v 1. rade je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník celej nehnuteľnosti, v ktorej sa rozostavaný byt s garážou, už v značnom stupni rozostavanosti, nachádzajú. Konštitutívne účinky vkladu vlastníckeho práva na základe kúpy v prospech odporcu v 1. rade môžu byť odstránené len tak, že bude pre navrhovateľky vlastnícke právo zapísané záznamom na základe rozsudku o určení vlastníckeho práva (len rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri v prospech navrhovateliek).

Uznesením č.k. XXC/XX/XXXX - XXX (pôvodná spisová značka) zo dňa 17.09.2007 súd pripustil vstup navrhovateľa v 3. rade do konania, a to na návrh navrhovateliek zo dňa 05.06.2007 z dôvodu, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom návrhu, patria do BSM vzhľadom na to, že Pavel Šarmír je manželom navrhovateľky v 1. rade a manželstvo trvá aj v súčasnosti.

Podaním doručeným súdu dňa 18.09.2009 spoločnosť Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. vstúpila do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu v 1. rade.

Uznesením č.k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 26.05.2011 súd pripustil zmenu žaloby na súčasné znenie žalobného petitu, v časti o uložení povinnosti odporcovi v 2. rade na zhotovenie bytu a garáže konanie zastavil pre späťvzatie, pripustil vstup odporcu v 3. rade do konania (na návrh navrhovateľov), návrh odporcu v 1. rade na spojenie s konaním o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol a konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

Odporca v 1. rade sa k návrhu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 29.03.2011, v ktorom uviedol, že nadobudol predmetné nehnuteľnosti v súlade s platnými právnymi predpismi od pôvodného vlastníka, ktorý ich mal v čase podpisu kúpnej zmluvy vo svojom výlučnom vlastníctve. Odporca v 1. rade na seba neprevzal žiadne záväzky pôvodného vlastníka k tretím osobám, ale aj napriek tejto skutočnosti sa odporca v 1. rade s viacerými osobami dohodol na vysporiadaní medzi pôvodným vlastníkom, ich zmluvnými partnermi a odporcom v 1. rade. Navrhovatelia o predaji nehnuteľnosti vopred vedeli a súhlasili s vysporiadním sa.

Odporca v 2. rade sa k návrhu vyjadril v odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, v ktorom uviedol, že odporca v 2. rade sa s oboma navrhovateľkami dohodol na znení Dohody o skončení zmlúv/vysporiadaní ich zmluvných vzťahov, čo navrhovateľky potvrdili dňa 10.11.2003 a aj tým, že poslali odporcovi v 2. rade pripomienky k tejto Dohode. Na tieto pripomienky odporca v 2. rade reagoval písomne dňa 19.11.2004, nakoľko dňa 13.01.2004 podali navrhovateľky aj napriek skutočnosti, že sa odporcom v 2. rade dohodli, návrh na vydanie predbežného opatrenia a následne aj žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V súlade s čl. IV odst. 1 zmluvy o dielo nie je možné, aby sa navrhovatelia stali vlastníkmi rozostavanej nehnuteľnosti tak, ako to požadujú vo svojom návrhu. Podpismi zmluvy o dielo zobrali navrhovateľky túto skutočnosť na vedomie a súhlasili s ňou a keďže nerieši výslovne vlastnícke práva pri zmluve o dielo, vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam riešili v zmluve o dielo a teda vlastnícke práva mal odporca v 2. rade a nie navrhovateľky.

Podľa (ďalej len "") návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žalobný návrh uplatnený navrhovateľmi je tzv. určovacím návrhom. Určovacím návrhom sa navrhovatelia domáhajú autoritatívneho výroku súdu, že tu určitý právny vzťah, právo je alebo nie je. Takéhoto určenia sa môžu domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľov by bez autoritatívneho rozhodnutia súdu zostalo neisté a ohrozené. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcom.

Súd pri určovacom návrhu je vždy povinný skúmať otázku naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva navrhovateľov alebo neistoty v ich právnom vzťahu. V danom prípade je naliehavý právny záujem daný tým, že bez rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené vlastníctvo navrhovateľov k dotknutým nehnuteľnostiam, nie je možné dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

Po ustálení, že navrhovateľom svedčí naliehavý právny záujem, súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, výsluchom účastníkov a znaleckým posudkom. Po takto vykonanom dokazovaní ustálil nasledujúci skutkový stav veci:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre okres Senec, obec Chorvátsky Grob, k.ú. Chorvátsky Grob súd zistil, že ako vlastník pozemkov (zastavané plochy a nádvoria) parc. č. XXX/XX o výmere 144 m ?, parc. č. XXX/XX o výmere 313 m ?, parc. č. XXX/XX o výmere 206 m ?, parc. č. XXX/XX o výmere 289 m ? a rozostavaných bytových domov postavených na parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX je v katastri nehnuteľností zapísaný odporca v 1. rade.

Dňa 29.04.1999 uzatvorili odporca v 2. rade ako zhotoviteľ na jednej strane a navrhovateľky v 1. a 2. rade, F. Š., nar. XXXX a P. Š., rod. W. ako objednávatelia na druhej strane Zmluvu o dielo na výstavbu bytu podľa . Predmetom zmluvy bolo zhotovenie diela - výstavba bytu č. B.-XL o rozlohe 87,15 m2 na 3. Podlaží nachádzajúceho sa v objekte E - súbor obytných domov Chorvátsky Grob, Školská ulica, na parcele č. XXX/XX - zastavaná plocha vo vlastníctve a užívaní zhotoviteľa, zapísaného na LV č. XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu spoločných častí podľa prílohy č. 3, podielu inžinierskych sietí (VN, NN, kanalizačná prípojka, prípojka plynu, vodovodu a telefónna prípojka). Zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť objednávateľovi predmet zmluvy za dohodnutú cenu 1.655.850,- Sk, pričom cena ja vrátane 6% DPH. Objednávatelia sa zaviazali zaplatiť cenu nasledovne: zálohu vo výške 275.000,- Sk pri podpise zmluvy v hotovosti do pokladne zhotoviteľa, zálohu vo výške 225.000,- Sk do 15.06.1999, zálohu vo výške 420.000,- Sk do 31.08.1999 a to prostredníctvom stavebného sporenia, zálohu vo výške 430.000,- Sk do 30.09.1999, zálohu vo výške 250.000,- Sk do 30.11.1999 a to prostredníctvom stavebného sporenia a sumu vo výške 55.850,- Sk do 7 dní na základe výzvy po právoplatnosti kolaudácie objektu. V cene predmetu zmluvy je zahrnutý spoluvlastnícky podiel spoločných častí, inžinierskych sietí (VN, NN, kanalizačná prípojka, prípojka plynu, vodovodu a telefónna prípojka), spoločných zariadení a spoločného príslušenstva domu a príslušenstvo každého bytu. V cene bytu sú tiež zahrnuté náklady na projektovú dokumentáciu a inžiniersku činnosť, ktorá súvisí s predmetom zmluvy. Cena pozemku nie je obsiahnutá v cene bytu. Objednávateľ sa zaviazal odkúpiť časť pozemku pripadajúcu percentuálne na jeho rozlohu bytu, a to najneskôr ku dňu podpísania návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetu zmluvy do katastra nehnuteľností. Zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť predmet zmluvy v lehote do 2 rokov odo dňa právoplatného rozhodnutia o povolení stavby. Dielo sa má za ukončené zápisničným odovzdaním kompletného diela podľa projektovej dokumentácie vrátane právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Zhotoviteľ sa zaviazal do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia uzavrieť zmluvu o prevode predmetu zmluvy a príslušného podielu pozemku do vlastníctva objednávateľa, vrátane návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech objednávateľa do katastra nehnuteľností za predpokladu, že vo vzťahu k zhotoviteľovi nemá žiadne finančné záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že výstavba garáže č. 109 o rozlohe 18 m2 v obytnom bloku E bude predmetom samostatnej zmluvy o výstavbe garáže za dohodnutú cenu vo výške 8.200,- Sk/m2 + 6% DPH. Objednávateľ má právo postúpiť práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy na tretiu osobu. K postúpeniu sa vyžaduje súhlas zhotoviteľa. V prípade nedodržania lehoty výstavby v zmysle čl. III zmluvy je zhotoviteľ povinný zaplatiť objednávateľovi 0,2% z ceny predmetu zmluvy a to za každý deň omeškania až do zhotovenia predmetu zmluvy, maximálne však za dobu 45 dní.

V Dodatku ku zmluve o dielo na výstavbu bytu zo dňa 19.06.2000 sa zmluvné strany dohodli, že cena výstavby bytu č. B.-XL vo výške 1.655.850,- Sk je týmto považovaná za pevnú a nemennú. Nárast ceny sa neuskutoční ani v prípade uvedenom v časti II - cena, v odseku 7 predmetnej zmluvy zo dňa 29.04.1999. Zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť výstavbu bytu pre objednávateľa najneskôr do 31.03.2001. Z dôvodu nedodržania pôvodnej lehoty výstavby bytu, t.j. do 30.04.2000 sa zhotoviteľ zaviazal zaplatiť objednávateľovi 0,2% z ceny predmetu tejto zmluvy tak, ako je uvedené v časti V, odseku 2 zmluvy uzavretej 29.04.1999.

V Dodatku č. X zo dňa 06.12.2000 sa zmluvné strany dohodli, že objednávatelia F. Š., nar. XXXX a P. Š., rod. W. od zmluvy o dielo odstupujú a všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy prenášajú na navrhovateľky v 1. a 2. rade.

V Dodatku č. X zo dňa 03.05.2001 sa zmluvné strany vzhľadom na nedodržanie lehoty výstavby v súlade s čl. II Dodatku č. X zo dňa 19.06.2000 dohodli, že obstarávateľ (odporca v 2. rade) sa zaväzuje zhotoviť predmet zmluvy o dielo na výstavbu bytu v lehote do 31.12.2001 za dohodnutú cenu uvedenú v čl. I Dodatku č. 1 zmluvy zo dňa 19.06.2000. Obstarávateľ sa ďalej zaviazal pri výbere vnútorného vybavenia bytu objednávateľom podľa prílohy č. 2 dodržať ceny z r. 1999 a to aj v prípade výberu vnútorného vybavenia bytu, resp. jej časti nad dohodnutý cenový limit uvedený v prílohe č. 2 zmluvy o dielo na výstavbu bytu. Obe zmluvné strany sa ďalej dohodli, že vzhľadom k tomu, že si objednávateľ nebude uplatňovať iné penále, resp. iné majetkové sankcie voči obstarávateľovi s výnimkou čl. III Dodatku č.

X, obstarávateľ započíta kúpnu cenu podielu na zastavanom, tak i priľahlom pozemku v súlade s čl. II odst. 9 Zmluvy o dielo v plnej výške do už zaplatenej ceny bytu, takže cena uvedená v čl. I Dodatku č. X bude konečnou cenou bytu vrátane pozemku.

V Dodatku č. X zo dňa 15.07.2002 zmluvné strany po vzájomnej dohode upravili čl. III odst. 1 - lehota výstavby tak, že zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť predmet zmluvy v lehote do 31.12.2002.

Stavebné povolenie Okresného úradu v Senci č. ŽP-výst. XXX/XX-Št zo dňa 29.04.1998, ktorým bola povolená stavba "nízkopodlažná bytová zástavba - obytný blok E a F" na poz. parc. č. XXX/XX (LV č. XXX, zastavaná plocha, 1668 m2) v k.ú. Chorvátsky Grob, nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.1998.

Listom zo dňa 15.11.2002 odporca v 2. rade oznámil navrhovateľke v 1. rade predpokladanú lehotu výstavby bytových domov E, F, G, H do 30.06.2003 vrátane právoplatného kolaudačného rozhodnutia.

Listom zo dňa 08.11.2004 navrhovateľky v 1. a 2. rade požiadali odporcu v 1. rade o oznámenie, do akého termínu odporca v 1. rade splní záväzok zhotoviteľa voči objednávateľom a odovzdá im zhotovené dielo. Listom zo dňa 08.11.2004 navrhovateľky v 1. a 2. rade požiadali odporcu v 2. rade o oznámenie, ako a do akého termínu si odporca v 2. rade splní svoj záväzok zhotoviteľa voči objednávateľom. Na tento list reagoval odporca v 2. rade listom zo dňa 19.11.2004, v ktorom navrhovateľkám oznámil, že odporca v 2. rade akceptoval pripomienky navrhovateliek k predloženému návrhu Dohody o skončení zmlúv zo dňa 10.11.2003, ako aj ústnu požiadavku navrhovateliek, že Dohodu o skončení zmlúv sú ochotné podpísať len proti úhrade navrhovateľkami požadovaných finančných prostriedkov. Ďalej uviedol, že v prípade, ak navrhovateľky majú naďalej záujem o byt a garáž, na ktorý mali navrhovateľky s odporcom v 2. rade uzatvorenú zmluvu, doporučil im obrátiť sa na nového vlastníka a s ním si dohodnúť podmienky, za ktorých by bolo v tejto situácii možné uzavrieť novú zmluvu. Na list navrhovateliek zo dňa 08.11.2004 reagoval odporca v 1. rade listom zo dňa 20.11.2004, v ktorom navrhovateľkám oznámil, že odporca v 1. rade nie je s navrhovateľkami v žiadnom zmluvnom vzťahu a nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam odporca v 1. rade neprevzal záväzky zo zmluvy o dielo. Ďalej im odporca v 1. rade oznámil, že pokiaľ majú záujem o byt a garáž, ktorý bol predmetom zmluvy s odporcom v 2. rade aj naďalej, je možné o tejto záležitosti rokovať a pokiaľ sa dohodnú na lehote výstavby, platobných a cenových podmienkach, pričom v takomto prípade by bolo možné zo strany odporcu v 1. rade odkúpiť pohľadávku, ktorú navrhovateľky majú, prípadne po odstúpení od zmluvy voči odporcovi v 2. rade budú mať, s tým, že rozdiel medzi dohodnutou kúpnou cenou a cenou za odkúpenie pohľadávky bude riadne doplatený a všetky súdne spory v tejto veci budú zastavené.

V potvrdení zo dňa 30.04.1999 odporca v 2. rade potvrdil, že dňa 30.04.1999 prevzal od navrhovateľky v 1. rade sumu vo výške 280.000,- Sk ako zálohovú platbu v súlade so zmluvou o dielo na výstavbu bytu čl. II bod 5 v hotovosti do pokladne odporcu v 2. rade. V potvrdení zo dňa 29.09.1999 odporca v 2. rade potvrdil, že dňa 29.09.1999 prevzal od navrhovateľky v 2. rade sumu vo výške 430.000,- Sk. Odporca v 2. rade potvrdil, že uhradením tejto splátky sa považuje cena bytu za pevnú a to vrátane príslušnej sadzby DPH. Z výpisu z účtu navrhovateľky v 2. rade súd zistil, že dňa 30.09.1999 boli ako úver vyplatené sumy vo výške 152.748,60 Sk a vo výške 97.250,70 Sk. Z výpisu z účtu navrhovateľa v 3. rade súd zistil, že dňa 31.12.1999 boli ako úver vyplatené sumy vo výške 132.747,80 Sk a vo výške 117.252,20 Sk. Z príjmových pokladničných dokladov odporcu v 2. rade súd zistil, že dňa 30.04.1999 navrhovateľka v 1. rade zaplatila odporcovi v 2. rade sumu 280.000,- Sk, dňa 31.08.1999 navrhovateľka v 1. rade zaplatila odporcovi v 2. rade sumu 170.800,- Sk, dňa 29.09.1999 navrhovateľka v 2. rade zaplatila odporcovi v 2. rade sumu 430.000,- Sk.

Listom zo dňa 10.11.2003 oznámili navrhovateľky odporcovi v 2. rade pripomienky k predloženej Dohode o skončení zmlúv zo dňa 03.11.2003 a žiadali o ich zapracovanie v konečnej verzii predmetnej dohody.

Z geometrického plánu zamerania stavieb na parcelách č. XXX/XX - XX v kat. území Chorvátsky Grob č. X/XXXX vypracovaného G.. F. J. súd zistil, že pôvodný pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 1668 m? bol rozčlenený na 7 pozemkov, a to parc. č. XXX/XX o výmere 144 m?, parc. č. XXX/XX o výmere 313 m?, parc. č. XXX/XX o výmere 191 m?, parc. č. XXX/XX o výmere 362 m?, parc. č. XXX/XX o výmere 163 m?, parc. č. XXX/XX o výmere 206 m? a parc. č. XXX/XX o výmere 289 m?.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného G.. G. U. súd zistil, že výmera = podlahová plocha všetkých miestností bytu č. B.-XL nachádzajúceho sa na 3. nadzemnom podlaží rozostavaného bytového domu (blok E) parcela č. XXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera pozemku 313 m?, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, v katastrálnom území Chorvátsky Grob, vedenom na Správe katastra Senec, je 79,40 m?. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rozostavaného bytového domu (blok E) parcela č. XXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 313 m?, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, v katastrálnom území Chorvátsky Grob, vedenom na Správe katastra Senec, pripadajúceho na byt č. B.-XL je XXX/XXXX. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku, parcela č. XXX/XX, pripadajúceho na byt č. B.-XL je XXX/XXXX. Výmera = podlahová plocha garáže č. XXX nachádzajúcej sa na 1. nadzemnom podlaží (prízemí) rozostavaného bytového domu (blok E) parcela č. XXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 313 m?, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, v katastrálnom území Chorvátsky Grob, vedenom na Správe katastra Senec, je 24,80 m?. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rozostavaného bytového domu (blok E) parcela č. XXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 313 m?, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, v katastrálnom území Chorvátsky Grob, vedenom na Správe katastra Senec, pripadajúceho na garáž č. XXX je XXX/XXXX. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku, parcela č. XXX/XX, pripadajúceho na garáž č. XXX je XXX/XXXX.

Výzvou zo dňa 29.11.2010 spoločnosť Contract Consulting s.r.o. vyzvala odporcu v 1. rade, aby odovzdal rozostavaný byt č. B.-XL a rozostavanú garáž č. XXX, nakoľko udelením príklepu prešlo vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na odporcu v 3. rade P. N..

Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k. XXCb/XX/XXXX - XX zo dňa 13.04.2012 právoplatným dňa 13.03.2014 zamietol žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej bol rozostavaný byt č. B.-XL a rozostavaná garáž č. XXX nachádzajúce sa v rozostavanom bytovom dome - obytný blok E na parc. č. XXX/XX zapísanom na LV č. XXX nachádzajúcom sa v k.ú. Chorvátsky Grob.

Zo sobášneho listu Obvodného národného výboru Bratislava Nivy súd zistil, že navrhovateľka v 1. rade A. D., nar. XX.XX.XXXX a navrhovateľ v 3. rade F. Š., nar. XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo dňa 14.11.1970. Listom zo dňa 09.12.1987 Miestny národný výbor vo Vištuku navrhovateľovi v 3. rade oznámil, že sa mu povoľuje užívať ako hlavné meno F., namiesto doterajšieho zapísaného F. F.. Z rodného listu súd zistil, že dňa 27.12.1944 sa narodil navrhovateľ v 3. Rade zapísaný ako F. F..

Rozhodnutím Správy katastra Senec č. J. - X/XX zo dňa 27.07.2011 právoplatným dňa 22.08.2011 bolo vyhovené Protestu Okresnej prokuratúry Pezinok č. F. XX/XX - X a napadnuté opatrenie Správy katastra Senec v konaní vedenom pod spis. Zn. N. - XXXX/XX zo dňa 17.03.2011, ktorým správa katastra vykonala zápis na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. Chorvátsky Grob v prospech P. N.Q., bolo zrušené. Dôvodom bola skutočnosť, že správe katastra neboli doručené zákonom stanovené doklady na zápis údajov o práve k rozostavanému bytu označenému ako byt č. B. - XL a rozostavanému nebytovému priestoru označenému ako garáž č. XXX (zmluva o výstavbe domu spolu s geometrickým plánom, prípadne zmluva o vstavbe alebo nadstavbe domu a znalecký posudok o stupni ich rozostavanosti, dokumentácia, z ktorej je zrejmá plocha a poloha jednotlivých bytov a nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a príslušenstva).

Dňa 07.11.2003 uzavreli odporca v 2. rade ako predávajúci a odporca v 1. rade ako kupujúci Kúpnu zmluvu č. X/XXXX, predmetom ktorých bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. Chorvátsky Grob, a to pozemkov parc. č. XXX/XX o výmere 144 m?, parc. č. XXX/XX o výmere 313 m?, parc. č. XXX/XX o výmere 206 m? a rozostavaných bytových domov postavených na parc.č. XXX/XX a parc.č. XXX/XX a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Chorvátsky Grob, a to pozemkov parc. č. XXX/XX o výmere 289 m? a parc. č. XXX/XX o výmere 362 m?. Vklad bol povolený dňa 18.11.2003 pod č. Q. XXXX/XX.

Dňa 16.10.2003 uzavreli odporca v 2. rade ako predávajúci a odporca v 1. rade ako kupujúci Kúpnu zmluvu č. X/XXXX, predmetom ktorých bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. Chorvátsky Grob, a to pozemkov parc. č. XXX/XX o výmere 191 m?, parc. č. XXX/XX o výmere 362 m?, parc. č. XXX/XX o výmere 163 m?, parc. č. XXX/XX o výmere 289 m? a rozostavaných bytových domov postavených na parc.č. XXX/XX a parc.č. XXX/XX.

Notárskou zápisnicou č. A., A., A. bol osvedčený priebeh dražby, ktorej predmetom bol rozostavaný byt č. B. - XL a rozostavaná garáž č. XXX, ktorých vydražiteľom sa stal odporca v 3. Rade. Dražobník spoločnosť Contract Consulting s.r.o. listom zo dňa 24.11.2010 Správe katastra Senec oznámil, že vydražiteľom sa stal odporca v 3. Rade, pričom potvrdil, že vydražiteľ uhradil cenu dosiahnutú vydražením v určenej lehote, čím naňho v zmysle § 27 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách udelením príklepu prešlo vlastnícke právo k predmetu dražby.

Navrhovateľka v 1. rade na pojednávaní uviedla, že spolu s dcérou Y., synom F. a nevestou P. uzavreli s odporcom v 2. rade dňa 29.04.1999 zmluvu o dielo na výstavbu bytu č. B.-XL o rozlohe 87,15 m? na 3. podlaží nachádzajúceho sa v objekte E - súbor obytných domov, Chorvátsky Grob, Školská ulica na parc. č. XXX/XX. Nehnuteľnosť bola vo vlastníctve odporcu v 2. rade. Cena za zhotovenie diela bola dohodnutá vo výške 1.655.850,- Sk vrátane DPH. V predmetnej zmluve bola zahrnutá aj garáž, o ktorej sa mala neskôr uzavrieť písomná dohoda. Predmetom dohody bola úhrada ceny diela v splátkach, na základe úveru Stavebnej sporiteľne navrhovateľky uhradili 4 x 250.000,- Sk, 30.04.1999 navrhovateľka v 1. rade zložila odporcovi v 2. rade do pokladne hotovosť 280.000,- Sk, dňa

31.08.1999 hotovosť 170.800,- Sk a dňa 29.09.1999 navrhovateľka v 2. rade vložila do pokladne odporcu v 2. rade hotovosť 430.000,- Sk, teda ku dňu 29.09.1999 navrhovateľky uhradili celkovo sumu 1.880.800,- Sk za byt aj garáž. Na jeseň 1999 p. M. ako konateľka alebo spoločníčka odporcu v 2. rade vyzvala navrhovateľky, aby si vybrali vnútorné vybavenie bytu. Dielo malo byť hotové a odovzdané dňa 30.04.2000. V júni 2000 odporca v 2. rade navrhovateľkám predložil prvý dodatok k zmluve o dielo, v ktorom sa zaviazal, že dielo bude dokončené a odovzdané k 31.03.2001. Ďalej predložil odporca v 2. rade druhý dodatok, v ktorom bolo odstúpenie F. Š. a P. Š. od zmluvy o dielo a práva na dielo boli ponechané na navrhovateľky. Ďalej bol vypracovaný a uzavretý tretí dodatok, ktorého predmetom bolo riešenie sankcie za nedodržanie lehoty výstavby diela. Predmetom štvrtého dodatku zo dňa 15.07.2002 bola lehota na zhotovenie diela do 31.12.2002. V júni 2003 navrhovateľky napísali odporcovi v 2. rade a upozornili ho na nesplnenie dohodnutého termínu odovzdania diela. Na tento list odporca v 2. rade nereagoval, preto mu dňa 03.11.2003 napísali urgenciu, na základe ktorej sa s odporcom v 2. rade stretli na rokovaní, na ktorom im konateľ odporcu v 2. rade G.. M. navrhol dohodu o odstúpení od zmluvy alebo zotrvaní v zmluve s tým, že termín dokončenia sa predĺži. Navrhovateľky nesúhlasili s predĺžením termínu, reagovali na dohodu o skončení zmluvy, ktorá bola ústna, nebol vypracovaný žiadny písomný dokument. Navrhovateľka v 1. rade chcela, aby sa im vrátili peniaze, ktoré zaplatili. Konateľ odporcu v 2. rade sľúbil, že sa stretnú na ďalšom rokovaní, kde záležitosť dokončia, avšak viac sa neozval. Navrhovateľka v 1. rade sa s ním snažila skontaktovať, ale nereagoval na telefonáty, výzvy ani odkazy. Dohoda o odstúpení od zmluvy nebola uzatvorená. Zmluva o výstavbe garáže bola uzatvorená ústne, peniaze boli zhotoviteľovi odovzdané. Keďže ide o garáž vo vlastníctve navrhovateliek, manžel navrhovateľky v 1. rade sám urobil elektroinštaláciu, nakoľko v tomto smere má odbornosť a na návrh navrhovateliek zhotoviteľ vybudoval v garáži priečku, čo v ostatných garážach nie je. Manžel navrhovateľky v 1. rade urobil elektroinštaláciu aj v byte. V zmluve o dielo zo dňa 29.04.1999 je zahrnutá aj výstavba garáže v tom smere, že ohľadne garáže bude uzatvorená osobitná zmluva, tak sa aj stalo dňa 29.04.1999, avšak ústnou formou. V r. 2004 navrhovateľky zistili, že ako vlastník ich bytu a garáže je v katastri zapísaný odporca v 1. rade. Listom zo dňa 08.11.2004 navrhovateľky oznámili odporcovi v 2. rade, že trvajú na tom, aby im oznámil termín odovzdania diela. Listom zo dňa 20.11.2004 im odporca v 1. rade odpovedal, že nie je s navrhovateľkami v žiadnom zmluvnom vzťahu a nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (pozemku a rozostavanej stavby) neprebral záväzky zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi navrhovateľkami a odporcom v 2. rade. Odporca v 1. rade im ponúkol, že pokiaľ majú o byt a garáž záujem, bolo by možné zo strany odporcu v 1. rade odkúpiť pohľadávku, ktorú navrhovateľky majú, prípadne po odstúpení od zmluvy voči odporcovi v 2. rade budú mať, s tým, že rozdiel medzi dohodnutou kúpnou cenou a cenou za odkúpenie pohľadávky bude riadne doplatený a všetky súdne spory budú zastavené.

Navrhovateľ v 3. rade na pojednávaní uviedol, že zmluva o dielo bola uzavretá dňa 30.04.1999 medzi odporcom v 2. rade ako zhotoviteľom a objednávateľmi - synom navrhovateľky v 1. rade a navrhovateľa v 3. rade a jeho bývalou manželkou P. Š., rod. Q.. Odporca v 2. rade sa na základe zmluvy zaviazal, že výstavbu bytu a garáže je povinný zhotoviť do 2 rokov od účinnosti stavebného povolenia, teda do 30.04.2000. Cena bytu bola dohodnutá na 1.655.850,- Sk vrátane 6% DPH. Predmetom zmluvy o dielo bolo aj zhotovenie garáže s tým, že táto cena uvedená v zmluve bude zaplatená vrátane ceny bytu vo výške 1.812.306,- Sk. Účastníci sa dohodli, že cena bude uhradená v splátkach nasledovne: 3.04.1999 bola dohodnutá splátka vo výške 275.000,- Sk, v skutočnosti bola

zaplatená vo výške 280.000,- Sk, 31.08.1999 ďalšia splátka vo výške 225.000,- Sk mala byť uhradená do 15.06.1999, aj táto splátka bola zaplatená z úveru, ďalšia záloha vo výške 420.000,- Sk, z nej časť vo výške 250.000,- Sk bola hradená z úveru, v hotovosti do pokladne bolo zaplatené dňa 31.08.1999 suma 170.800,- Sk, dňa 29.09.1999 bola zaplatená v hotovosti suma 430.000,- Sk, suma vo výške 250.000,- Sk bola zaplatená úverom v júni alebo v júli 1999. Odporca v 2. rade nedodržal termín zhotovenia diela do 30.04.2000, preto navrhovatelia vyzvali odporcu v 2. rade na uzatvorenie dodatku a na oznámenie dátumu odovzdania bytu a garáže a tiež vymedzili sankcie za nedodržanie pôvodného termínu odovzdania diela, a to 0,2% z ceny predmetu zmluvy o dielo zo dňa 29.04.1999. dodatkom č. X zo dňa 06.12.2000 boli upravení účastníci zmluvy v tom, smere, že P. Š. a F. Š., nar. XXXX odstupujú od zmluvy o dielo a všetky práva a povinnosti prechádzajú na navrhovateľky v 1. a 2. rade. Keďže odporca v 2. rade nedodržal ani ďalší dohodnutý termín, bol uzavretý dodatok č. 3, v ktorom sa zhotoviteľ zaviazal odovzdať dielo do 31.12.2001. Ďalej sa v ňom účastníci dohodli, že navrhovatelia si nebudú uplatňovať iné penále, resp. majetkové sankcie s výnimkou čl. 3 dodatku č. X, čo je listina označená ako dodatok k zmluve o dielo zo dňa 19.06.2001. Vzhľadom k tomu, že zhotoviteľ opäť nedodržal termín odovzdania diela, zmluvné strany uzatvorili dodatok č. 4 zo dňa 15.07.2002, v ktorom bol termín odovzdania diela dohodnutý do 31.12.2002. Dňa 05.08.2002 navrhovatelia obdržali od odporcu v 2. rade list o zmene sídla spoločnosti, čo v navrhovateľoch vyvolalo podozrenie, že čosi nie je v poriadku a preto iniciovali stretnutie s konateľom odporcu v 2. rade p. M., ktorého sa navrhovateľ v 3. rade zúčastnil s manželkou

- navrhovateľkou v 1. rade. Konateľ im na stretnutí povedal, že ak nie sú spokojní, môžu od zmluvy odstúpiť, čo navrhovateľ v 3. rade odmietol a žiadal, aby byt a garáž boli vyhotovené. Dňa 30.10.2002 obdržali navrhovateľky v 1. a 2. rade od odporcu v 2. rade list, v ktorých ich ubezpečoval, že odporca v 2. rade nie je v likvidácii a že bytový dom sa nepredáva. Dňa 15.11.2003 navrhovateľky v 1. a 2. rade obdržali od odporcu v 2. rade list, v ktorom oznamuje ukončenie výstavby do 30.06.2003, ktorý termín taktiež nebol dodržaný, preto navrhovateľky v 1. a 2. rade písomne vyzvali p. M. na oznámenie stavu výstavby a vyzvali ho na odovzdanie bytu a garáže do 15 dní od prevzatia listu. Na túto výzvu odporca v 2. rade nereagoval, preto mu navrhovateľka v 1. rade zaslala urgenciu, na ktorú reagoval p. M. telefonicky a vyzval na osobné stretnutie, na ktorom sa zúčastnil navrhovateľ v 3. rade a kde mu p. M. oznámil, že odporca v 2. rade má finančné problémy so zabezpečením výstavby a predložil návrh na odstúpenie od zmluvy. Na uvedenú skutočnosť navrhovateľ v 3. rade reagoval tak, aby bol predložený návrh o skončení zmluvy a po oboznámení sa s obsahom tejto dohody sa navrhovatelia vyjadria. V novembri 2003 bol navrhovateľom doručený návrh Dohody o skončení zmluvy, ku ktorému navrhovatelia písomne vyjadrili pripomienky, ktoré doručili do kancelárie odporcu v 2. rade. Viac sa p. M. neozval. Dňa 28.11.2003 podal navrhovateľ v 3. rade na p. M. podnet na trestné stíhanie. K odstúpeniu od zmluvy o dielo nedošlo, nakoľko p. M. na pripomienky navrhovateľov k návrhu Dohody o skončení zmluvy o dielo v žiadnom smere nereagoval a nepredložil dohodu po úprave pripomienok. Navrhovatelia od zmluvy o dielo v žiadnom prípade neodstúpili. Skutočnosť, že k odstúpeniu od zmlúv nedošlo, vyplýva aj z listu p. M. zo dňa 19.11.2004, v ktorom je uvedené, že navrhovateľky sú ochotné podpísať dohodu o skončení zmlúv s podmienkou, že im budú vrátené finančné prostriedky. V júni alebo júli 2004 z listu vlastníctva vyžiadaného z katastra navrhovateľ v 3. rade zistil, že došlo k odpredaju predmetnej nehnuteľnosti na odporcu v 1. rade, preto navrhovateľky zaslali odporcovi v 2. rade list a žiadali o informáciu ohľadom odovzdania diela. Navrhovatelia sa tiež obrátili na odporcu v 1. rade. Odporca v 2. rade im oznámil, že sa s otázkami majú obrátiť na nového majiteľa stavby a s ním dohodnúť podmienky novej zmluvy. Odporca v 1. rade

reagoval tak, že neprevzal žiadne záväzky zo zmluvy o dielo a pokiaľ navrhovatelia majú o byt a garáž záujem, je možné o tejto záležitosti rokovať, pokiaľ sa dohodnú na lehote výstavby, platobných a cenových podmienkach, pričom v takomto prípade by bolo možné odkúpiť pohľadávku navrhovateľov po prípadnom odstúpení od zmluvy voči odporcovi v 2. rade s tým, že rozdiel medzi dohodnutou kúpnou cenou a cenou za odkúpenie pohľadávky bude doplatený a všetky súdne spory budú zastavené. Počas výstavby bytu a garáže sa navrhovateľ v 3. rade osobne podieľal na prácach, konkrétne v byte aj garáži zhotovil elektroinštaláciu so súhlasom konateľa odporcu v 2. rade s tým, že cena elektroinštalácie bude odrátaná z ceny bytu a garáže. Táto dohoda bola ústna, práce navrhovateľ v 3. rade vykonal v mesiacoch august, september 2001, náklady má zdokladované, vykonanie prác môže potvrdiť aj majster stavby p. Veselý. V cene 1.812.306,- Sk je zahrnutá už aj zaplatená cena za vyhotovenie garáže. Zmluva o výstavbe garáže bola uzavretá ústne v zmysle podmienok zmluvy o dielo zo dňa 30.04.1999. Vlastníctvo navrhovateľov k bytu a garáži vyvodzujú navrhovatelia z toho, že obe nehnuteľnosti boli odporcovi v 2. rade vyplatené v plnom rozsahu, čo potvrdil aj sám odporca v 2. rade. Samotné dojednanie o prechode vlastníctva na navrhovateľov v zmluve nie je uvedené, avšak bolo dohodnuté, že cena diela je pevná a nebude sa meniť. Keďže navrhovatelia cenu diela uhradili, majú za to, že vlastníctvo nehnuteľností na nich prešlo. Navrhovatelia si dielo nechali zhotoviť, teda nejde o kúpu nehnuteľností. Z jeho rodného listu a z povolenia Miestneho národného výboru zo dňa 09.12.1987 vyplýva, že pôvodne mal zapísané krstné mená F. F., ale od roku 1987 začal používať zmenené poradie a teda ako krstné meno odvtedy používa meno F., čím zdôvodnil rozdiel v súčasnom krstnom mene a krstnom mene uvedenom v sobášnom liste.

Navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní uviedla, že sa pripája k výpovedi navrhovateľa v 3. rade, ktorý je jej otcom. V apríli 1999 navrhovateľka v 2. rade ako jedna z objednávateľov uzavrela s odporcom v 2. rade zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola výstavba bytu a garáže v Chorvátskom Grobe. V zmluve bola dohodnutá cena bytu, splátkový kalendár a termín ukončenia a odovzdania bytu a garáže. Čo sa týka výstavby garáže dňa 30.04.1999 uzavreli s odporcom v 2. rade ústnu zmluvu o zhotovení garáže v zmysle čl. IV/4. O dojednaní o výstavbe garáže mala vedomosť, pretože sa to udialo v čase, keď sa podpisovala Zmluva o dielo dňa 30.04.1999. Navrhovatelia uhradili cenu za výstavbu bytu a garáže vo výške 1.812.306,- Sk v zmysle dojednaného splátkového kalendára. Navrhovateľka v 2. rade osobne dňa 29.09.1999 do pokladne odporcu v 2. rade vložila splátku v hotovosti vo výške 430.000,- Sk a taktiež jeden z úverov na sumu 250.000,- Sk bol na jej meno. Všetky záležitosti okolo právnych úkonov ako aj rokovania zabezpečoval navrhovateľ v 3. rade, pretože navrhovateľka v 2. rade v tom čase študovala a bola aj zamestnaná, takže z časových dôvodov sa zúčastňovala pri podpisovaní právnych úkonov. Navrhovateľom bol od odporcu v 2. rade doručený návrh na skončenie zmlúv, ku ktorým navrhovatelia zaslali pripomienky, ktoré však odporca v 2. rade neakceptoval. K odstúpeniu od zmluvy zo strany navrhovateľov nedošlo.

Odporca v 3. rade na pojednávaní uviedol, že sa naďalej považuje za vlastníka predmetných nehnuteľností, nakoľko je ich vydražiteľom, pričom existuje právoplatné rozhodnutie súdu o platnosti dražby. Ako vlastník do katastra nebol zapísaný len z technických dôvodov, keďže kataster vyžadoval znalecký posudok ohľadom určenia podielov.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keď bola vec zhotovená, môže zhotoviteľ s vecou voľne nakladať. Pokiaľ sa mu nepodarí vec speňažiť alebo iným spôsobom s ňou účelne naložiť, má zhotoviteľ právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu zhotovenia diela. Objednávateľ má právo na vrátenie ceny za použitý materiál, ktorý dodal na zhotovenie veci. V prípade zhotovenia stavby má zhotoviteľ vždy právo na zaplatenie ceny za zhotovenú stavbu.

Podľa ak sa objednávateľovi zhotovuje stavba na objednávku, zodpovedá zhotoviteľ za poškodenie alebo zničenie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ibaže by ku škode došlo aj inak.

R 16/1974: Ak medzi občanom a stavebnou organizáciou došlo k zmluve o postavení stavby, potom organizácia zhotovuje vec, ktorá už v priebehu zhotovovania stavby patrí občanovi, a nie organizácii, ktorú by až po skončení stavby previedla na občana.

Dobrovoľná dražba v skutočnosti nie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. V dobrovoľnej dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka, a to ani za stavu, že nebol podaný návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. (rozsudok Krajského súdu Prešov z 30.10.2012, sp.zn. XXCo/ XXX/XXXX, XXCo/XX/XXXX).

Z ustanovení upravujúcich zmluvu o dielo vyplýva, že pri zhotovení stavby na zákazku je objednávateľ jej vlastníkom od počiatku výstavby, to dokonca i keď je stavba zhotovovaná z materiálu zhotoviteľa. Zhotoviteľ preto nemôže so stavbou voľne nakladať, a to ani po uplynutí prípadnej šesťmesačnej lehoty od zhotovenia v prípade jej neprevzatia objednávateľom a po objednávateľovi môže len požadovať zaplatenie ceny za zhotovenie veci.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že navrhovateľky v 1. a 2. rade ako objednávateľky uzatvorili s odporcom v 2. rade ako zhotoviteľom zmluvu o dielo na výstavbu bytu a to v písomnej forme a tiež zmluvu o dielo na výstavbu garáže, a to v ústnej forme (skutočnosť, že medzi stranami boli uzatvorené dve zmluvy, teda na byt, aj na garáž žiaden z odporcov nespochybnil, pričom odporca v 1. a v 2. rade túto skutočnosť potvrdili vo svojich listoch adresovaných navrhovateľkám, v ktorých ako predmet vysporiadania uvádzali byt aj garáž). Medzi účastníkmi tiež nebolo sporným, že navrhovatelia zaplatili dohodnutú cenu za zhotovenie diela (bytu a garáže) a že zhotoviteľ - odporca v 2. rade svoju povinnosť zhotoviť dielo nesplnil, práve naopak, pozemky aj rozostavaný bytový dom, v ktorom sa nachádzajú predmetné nehnuteľnosti previedol na odporcu v 1. rade.

V prvom rade sa súd musel vysporiadať s otázkou, či vlastníkmi diela sú od počiatku zhotovovania stavby objednávatelia zo zmluvy o dielo alebo ním bol zhotoviteľ a ďalej, či odporca v 2. rade platne a účinne previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na odporcu v 1. rade. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou navrhovateľov, ktorá je totožná s ustálenou judikatúrou (napr. R 16/1974), podľa ktorej "Ak došlo k uzavretiu zmluvy o zhotovení stavby,

potom organizácia zhotovuje vec, ktorá v priebehu stavby patrí objednávateľovi, a nie zhotoviteľovi." Od začiatku výstavby teda dielo patrilo objednávateľom zo zmluvy o dielo a ustanovenie v zmluve o dielo, na základe ktorej malo byť vlastnícke právo na objednávateľov prevedené, bolo v zmluve uvedené nadbytočne.

Odporca v 2. rade ako zhotoviteľ teda nikdy nebol vlastníkom sporných nehnuteľností a preto nemohol účinne previesť vlastnícke právo k bytu č. B.-XL a garáži č. XXX na odporcu v 1. rade. Zmluvné prevody vlastníckeho práva sú totiž v Slovenskej republike v zásade založené na princípe, že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má a teda ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prechod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak (napr. , , o konkurze a reštrukturalizácii).

A keďže odporca v 1. rade sa nikdy nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností, nemohol sa ich vlastníkom na základe dobrovoľnej dražby stať ani odporca v 3. rade, nakoľko dobrovoľná dražba nespôsobila nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom - odporcom v 3. rade, keďže nikto z tých, ktorí sú oprávnení dražbu navrhnúť, nebol vlastníkom predmetu dražby a dobrovoľná dražba nevedie k nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka. Skutočnosť, že v danom prípade žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola podaná a súd o nej právoplatne rozhodol tak, že ju zamietol, nemá vplyv na rozhodnutie vo veci, nakoľko ani platná dobrovoľná dražba nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a určil, že navrhovatelia (objednávateľky zo zmluvy o dielo a manžel jednej z objednávateliek, keďže nehnuteľnosti nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré naďalej trvá) sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, pričom však pasívne legitimovaným je len odporca v 1. rade, ktorý je v čase vyhlásenia rozsudku zapísaný ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Odporca v 2. rade ani odporca v 3. rade nie sú pasívne legitimovanými v spore, keďže nie sú katastrálnymi vlastníkmi a boli zo strany navrhovateľov podľa názoru súdu žalovaní len z opatrnosti (najmä z dôvodu, že odporca v 3. rade ako vydražiteľ po určitú dobu figuroval v katastri ako vlastník), preto súd žalobu voči nim zamietol. Obrana odporcu v 2. rade spočívala v tvrdení, že došlo k uzavretiu Dohody o skončení zmlúv, čo však v konaní nebolo preukázané, nakoľko navrhovateľky len poslali pripomienky k návrhu o Dohode o skončení zmlúv, ktoré žiadali do Dohody zapracovať, čo však už preukázané nebolo. K uzavretiu samotnej Dohody o skončení zmlúv teda nedošlo, čo potvrdili všetci navrhovatelia. Súd považuje za potrebné uviesť, že odporca v 1. a rade a ani odporca v 2. rade sa nezúčastnili ani na jednom z vytýčených pojednávaní, v konaní boli pasívni, nepredložili ani neoznačili na preukázanie svojich tvrdení žiadne dôkazy.

Podľa , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením si súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania na samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie bolo dôvodné preto, že v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebola ustálená výška trov konania z dôvodu, že súdne pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, dvojmo.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).