Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Pu-2-2023.pdf
PDF · 78.34 KB
Case nature
Area
Subarea
59Pu/2/2023
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci prípustnosti prevzatia W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Z., do zdravotníckeho zariadenia, na podnet U. nemocnice Z., Psychiatrická klinika M., Nemocnica L., L. X, Z., takto
rozhodol:
I. Prevzatie W. Z., nar. XX.XX.XXXX do zdravotníckeho zariadenia bolo p r í p u s t n é .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením zo dňa 01.02.2023, č. k. 59Pu/2/2023-4 začal súd konanie z úradnej povinnosti po zistení, že dňa 31.01.2023 bol na Psychiatrickej klinike U. nemocnice Z., Nemocnica L. hospitalizovaný W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bez jeho súhlasu.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom umiestneného podľa ustanovenia § 260 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), oboznámením sa s názorom ošetrujúcej lekárky MUDr. L. O., ako i oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného podľa ustanovenia § 261 CMP.
3. Pacient bol poučený o svojich procesných právach a povinnostiach, najmä o možnosti zvoliť si zástupcu, prípadne dôverníka. Uviedol, že nedal súhlas s hospitalizáciou. V pondelok (t. j. dňa 30.01.2023) išiel spať, keď sa zobudil, jeho mama bola nejaká aktívna, preto zavolala políciu. Keď prišla polícia, musel sa obliecť a ísť s políciou do nemocnice. Vôbec nevie, že z akého dôvodu mama zavolala políciu a musel ísť do nemocnice. Pacient viackrát zdôraznil, že nebol agresívny voči nikomu a že z jeho strany nenastala žiadna agresia. Na otázku, či chce ešte niečo doplniť, pacient uviedol, že nechce nič viac povedať a doplniť.
4. Ošetrujúca lekárka MUDr. L. O. uviedla, že pacient bol prijatý na Psychiatrickú kliniku (ďalej len PK) M. F. U. s diagnózou paranoidná schizofrénia. Do nemocnice bol privedený v sprievode polície pre agresívne správanie v domácom prostredí. Prítomné sú zvýšené známky iritability, správanie je impulzívne a nepredvídateľné. Myslenie je nesúvislé a paranoidné, nemá náhľad na svoj aktuálny stav, kontakt s realitou a kontrola jednania je narušená. Hospitalizovaný bol viackrát, naposledy v roku 2015 na klinike W., 7 rokov sa nelieči, nedodržiava liečebný režim. Pravidelne konzumuje alkohol, dáva veci do záložne. Voči matke a tete je agresívny, napáda rodinu. Rozpráva sa sám so sebou, na klinike je pokojný, avšak ak telefonuje s mamou, vyhráža sa smrťou. Ošetrujúca lekárka uviedla, že pacientov stav vyžaduje akútnu hospitalizáciu aj napriek nesúhlasu, pretože nevie vylúčiť nevyspytateľné konanie voči sebe a svojmu okoliu.
5. Podľa § 258 ods. 1 a 2 CMP umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného.
6. Podľa § 260 ods. 1, 2, 3 CMP súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
7. Podľa § 261 CMP súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
8. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
9. Podľa § 263 CMP zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
10. Podľa § 264 CMP zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
11. Podľa § 265 CMP po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.
12. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2).
13. Podľa § 6 ods. 9 zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, b) ochranného liečenia uloženého súdom, detencie uloženej súdom a poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu, c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo d) ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 14. Podľa § 9 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2004/576/>, poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
15. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie). Ako už vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 28. februára 2008 sp. zn. 3 Cdo 228/2007, rozlišujú sa dve štádia detenčného konania - jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a jednak posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej. Podľa § 253 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného
bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia. Každé oznámenie zdravotníckeho zariadenia podľa § 253 CMP má za následok začatie konania. Súd teda môže začať konanie aj bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia. Návrh na začatie konania môže podať len umiestnený. Účastníkmi konania sú umiestnený, zdravotnícke zariadenie a blízka osoba v prípade, ak súd vyhovie jej návrhu, aby ju pribral ako účastníka do konania.
16. Civilný mimosporový poriadok výslovne uvádza, že o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia sa rozhoduje bez nariadenia pojednávania. Vyplýva to z objektívnej nemožnosti nariadiť pojednávanie v tejto fáze konania, čo nezbavuje súd povinnosti vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia vo veci. Uznesenie súd vydá do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného a doručuje sa iba umiestnenému a ústavu zdravotnej starostlivosti. Uznesenie sa umiestnenému doručí do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia jeho osobnej slobody.
17. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade sú splnené podmienky na použitie citovaných zákonných ustanovení, keďže u pacienta vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav je nevyhnutná ústavná psychiatrická liečba. Po oboznámení sa s názorom ošetrujúceho lekára, zdravotnou dokumentáciou ako i po výsluchu umiestneného, súd dospel k záveru, že bez ďalšej hospitalizácie a adekvátnej liečby by hrozilo zhoršenie zdravotného stavu umiestneného, ktorý môže pod vplyvom svojho ochorenia ohrozovať seba i svoje okolie (agresívne správanie). Vzhľadom na psychický stav umiestneného je nutné stabilizovať jeho zdravotný stav, nastaviť ho na adekvátnu liečbu, čo je v súčasnosti možné len hospitalizáciou umiestneného v zdravotníckom zariadení. Súd pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že do nemocnice bol privedený v sprievode polície pre agresívne správanie. Umiestnený nemá náhľad na svoj stav, nedodržiava liečebný režim a kontakt s realitou je narušený, pričom nie je vylúčené nevyspytateľné konanie voči sebe a svojmu okoliu. Hospitalizácia a liečba umiestneného je tak jednoznačne v jeho záujme, najmä v záujme ochrany jeho zdravia, ale aj v záujme ochrany spoločnosti. Súd v tomto prípade považuje za potrebné uprednostniť liečbu umiestneného, a to formou dočasnej hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, čím sa predíde ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu.
18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.