Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-88-2014.pdf
PDF · 122.78 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/88/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa CCE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Cyprus, Nikózia, Egkomi 2408, Agiou Nikolaou 67-69, Flat/Office 103, 1st floor, zapísaný v Obchodnom registri Ministerstva obchodu, priemyslu a turizmu, Odbor Obchodného registra a súdneho správcu Nikózia pod reg.č. HE 308237, zastúpeného BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gorkého 3, IČO: 36 713 066, proti odporcovi R. G., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom N. U. H., U. XXX/XX, zastúpenému Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou so sídlom Dubnica nad Váhom, Moyzesova 1200/12, o zaplatenie 1 613,55 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia 317,55 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu odporcu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1 613,55 € s 8,50 % ročným úrokom z omeškania od 19.07.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že jeho právny predchodca, Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 341/B, IČO: 31 320 155 (ďalej len „banka“) dňa 18.08.2008 uzavrel s odporcom zmluvu č. 005024411150808, na základe ktorej poskytol odporcovi úver 1 659,70 €, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v súlade so zmluvou. Odporca dlh neplnil včas a riadne. Z tohto dôvodu pôvodný veriteľ písomne vyzval odporcu na splnenie neuhradenej splátky a upozornil ho na možnosť vyhlásenia predčasného splatenia úveru. Ku dňu 14.05.2013 pôvodný veriteľ evidoval voči odporcovi pohľadávku vo výške 3 073,79 €. Z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania si navrhovateľ od odporcu uplatňuje len istinu úveru 1 613,55 € a zákonný úrok z omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.08.2012 bola pohľadávka pôvodného veriteľa voči odporcovi postúpená na navrhovateľa. Pretože odporca napriek písomnej výzve pôvodného veriteľa neuhradil navrhovateľovi splatnú splátku, navrhovateľ dňa 21.05.2013 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
Na základe uznesenia súdu zo dňa 26.08.2013 navrhovateľ súdu oznámil, že trvá na požadovanom úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 1 613,55 € od 19.07.2013 do zaplatenia, pretože odporca sa dostal do omeškania už v roku 2008, pričom pre výšku úrokov z omeškania je rozhodujúci dátum vzniku zmluvného vzťahu, t.j. 18.08.2008. Doplnil, že v zmluve o úvere boli zmluvnými stranami dojednané splátky úveru 31,93 €, počet splátok bol 84, dátum prvej splátky bol 18.09.2008 a dátum poslednej splátky 18.08.2015. Čerpanie úveru bolo jednorazové, bezhotovostné, a teda banka dňa 18.08.2008 poskytla peňažné prostriedky na účet odporcu, čo vyplýva aj z prehľadu transankcií na úverovom účte odporcu. Strany si v zmluve dojednali aj poplatky - poplatok za poskytnutie úveru bol 33,19 €, poplatok za
vedenie účtu bol 1,83 € mesačne, poplatok za upomienku 6,64 €. Odporca za obdobie od 18.08.2008 do 18.06.2009 zaplatil celkom len 4 splátky, spolu vo výške 127,73 €, ktorých prehľad navrhovateľ pripojil. Z tejto sumy bola v súlade so zmluvou na istinu úveru započítaná suma 46,15 € a odporcovi tak zostáva zaplatiť ešte istina 1 613,55 €, ktorej sa navrhovateľ v konaní domáha. Navrhovateľ oznámil odporcovi postúpenie pohľadávky oznámením zo dňa 23.08.2012, a zároveň ho vyzval k úhrade vzniknutého dlhu (výzva 1). Nakoľko odporca svoj záväzok po prvej výzve neuhradil, navrhovateľ dňa 29.10.2012 pristúpil k opätovnému vyzvaniu odporcu na úhradu dlhu (výzva 2) a následne dňa 13.03.2013 (výzva 3) a dňa 14.05.2013 (výzva 4). Pretože odporca nesplnil svoj záväzok ani po týchto výzvach, pristúpil dňa 21.05.2013 k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, o čom odporcu upovedomil písomne. Poukázal na to, že z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012 jednoznačne vyplýva, že na navrhovateľa bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa pod č. 2015 v sume istiny 1 613,55 €. Poukázal na to, že medzi bankou a odporcom bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka predstavuje tzv. absolútny obchod a v tomto smere citoval z rozsudku NS SR sp. zn. 2 Sžo 258/2009 zo dňa 31.10.2010 a rozsudku NS ČR sp. zn. 32Cdo 3337/2010 zo dňa 24.07.2012, z komentára JUDr. Imricha Feketeho, CSc. k § 566 Občianskeho zákonníka, z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/224/2011 zo dňa 27.11.2012, rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/176/2011 zo dňa 24.05.2012 a rozsudku NS SR sp. zn. 5Obo 56/2007.
Súd vo veci vydal dňa 25.10.2013 platobný rozkaz č.k. 11Ro/278/2013-63, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal včas odôvodnený odpor odporca, platobný rozkaz bol zo zákona (§ 174 ods. 2 O.s.p.) zrušený a súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní konanom za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, jeho zástupcu a odporcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a požiadali, aby súd konal v ich neprítomnosti.
Súd sa oboznámil s návrhom, zmluva o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 18.08.2008, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov FO - občanov, prehľadom histórie transakcií na úverovom účte odporcu, z č.l. 9-10, výpisom z registra ohľadne navrhovateľa, výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.08.2012, oznámením o postúpení pohľadávky z 23.08.2012, oznámením o začatí súdneho konania zo dňa 29.10.2012, predžalobnou výzvou zo dňa 13.03.2013, predžalobnou výzvou zo dňa 14.05.2013, predžalobnou výzvou zo dňa 14.05.2013, oznámením o vyhlásení predčasného splatenia úveru zo dňa 21.05.2013 vrátane doručenky, zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane prílohy, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 02.10.2013, odporom, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 22.04.2014 a zo dňa v 24.09.2014, ostatným spisovým materiálom, a zistil nasledovné:
Na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 005024411150808 zo dňa 18.08.2008 poskytol právny predchodca navrhovateľa, Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 341/B, IČO: 31 320 155 odporcovi úver 1 659,70 €/50 000,- Sk. Úroková sadzba bola vo výške 14,90 % ročne. Poplatok za poskytnutie úveru bol 33,19 €/1 000,- Sk, poplatok za vedenie úverového účtu bol 1,83 €/55,- Sk mesačne, poplatok za prvú upomienku 6,64 €/200,- Sk a za ďalšiu upomienku 33,19 €/1 000,- Sk, poplatok za zmenu zmluvných podmienok 33,19 €/1 000, Sk. Odporca sa zaviazal splácať úver s úrokom v 84 mesačných splátkach po 31,93 €/962,03 Sk, splatných vždy do 18. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná 18.09.2008 a posledná splátka dňa 18.08.2015. V zmluve bola určená ročná percentuálna miera nákladov na 19,03 %, celkové náklady dlžníka 2 868,99 €/86 431,21 Sk, z toho istina 1 659,70 €/50 000,- Sk a úroky s poplatkami 1 209,29 €/36 431,21 Sk. Odporca je v zmluve označený menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom, adresou trvalého pobytu, číslom občianskeho preukazu. V čl. II bod 2 zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. /ďalej len "VOP"/, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí, a ktoré prevzal súčasne s úverovou zmluvou.
Podľa bodu VII.1. písm. a/ VOP banka je oprávnená odmietnuť poskytnutie úveru alebo jeho časti alebo môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo banky odstúpiť od úverovej zmluvy.
Z prehľadu histórie transakcií úveru bolo zistené, že odporca úver vyčerpal v dohodnutej výške dňa 18.08.2008, no úver nesplácal v dojednaných splátkach a v stanovených termínoch. Celkom na úver zaplatil v splátkach len sumu 127,73 €/3 848,12 Sk, ktorá bola zarátaná na istinu vo výške 46,15 €. Odporca zaplatil 4 splátky po 31,93 € v dňoch 18.09.2008, 18.10.2008, 18.11.2008 a 18.12.2008.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012 bola pohľadávka banky voči odporcovi zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 005024411150808 zo dňa 18.08.2008 postúpená na navrhovateľa. Podľa prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012 bola v danom prípade vyhlásená splatnosť pohľadávky dňom 02.07.2009. V prílohe sa uvádza, že úver bol odporcovi poskytnutý vo výške 1 659,70 €, celková výška pohľadávky predstavuje sumu 2 774,10 €, z toho istina 1 613,55 €. Počet dní omeškania bol 1 246 dní.
Výzvami zo dňa 29.10.2012, 13.03.2013 a dňa 14.05.2013 vyzval navrhovateľ odporcu na splnenie dlhu. Pretože odporca nesplnil svoj záväzok ani po týchto výzvach, pristúpil dňa 21.05.2013 k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, o čom odporcu upovedomil písomne.
Odporca v odpore vzniesol námietku premlčania dlhu.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 22.04.2014 uviedol, že odporca bol pred podaním návrhu na súd mnohonásobne kontaktovaný, jednak zo strany pôvodného veriteľa, aj zo strany navrhovateľa a následne tiež spoločnosťou, zabezpečujúcou mimosúdne vymáhanie pohľadávok navrhovateľa. Naposledy bol kontaktovaný výzvou zo dňa 23.08.2012, predtým v dňoch 29.10.2012, 13.03.2013 a 14.05.2013, čiže len navrhovateľ sa pokúšal o mimosúdne riešenie veci takmer 12 mesiacov. Odporca ponúkané možnosti nevyužil, preto podal návrh na súd. Zdôraznil, že ku dňu 21.05.2013 písomne oznámil predčasnú splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Poukázal na to, že na právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní. V tomto smere poukázal na rozhodnutia: uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/224/2011 zo dňa 27.11.2012, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/176/2011 zo dňa 24.05.2012, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 56/2007 a sp. zn. 5Obo 12/2010, rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/120/2010 na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 3711/2011, z ktorých citoval. V danej veci bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, ktorá predstavuje tzv. absolútny obchod, pričom zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko k vyhláseniu predčasnej splatnosti pohľadávky navrhovateľom došlo dňa 21.05.2013, do omeškania sa odporca dostal dňa 22.05.2013, ktorým dňom začala plynúť premlčacia doba. Navrhovateľ podal žalobný návrh na súd dňa 19.07.2013, teda v rámci plynutia premlčacej doby.
Písomným vyjadrením zo dňa 24.09.2014 navrhovateľ zopakoval svoje skutkové tvrdenia a doplnil, že záväzok zo zmluvy o úvere je podľa jeho názoru dostatočne určitý. Zdôraznil, že z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012 jednoznačne vyplýva suma vo výške žalobného nároku navrhovateľa 1 613,55 €. Uviedol, že konanie odporcu možno označiť za pasívne, odporca nemal snahu plniť svoje záväzky ani formou splátkového kalendára. Všetky aktivity smerujúce k urovnaniu dlhu vyvíjal iba navrhovateľ, a to aj napriek tomu, že práve on je pasívnym konaním odporcu poškodený. Mal za to, že súd by mal vziať do úvahy skutočnosť, že je to navrhovateľ, ktorý sa domáha svojich práv súdnou cestou, že navrhovateľ musí zaplatiť súdny poplatok a vynaložiť ostatné náklady na uplatnenie práva súdnou cestou, a to len preto, že odporca nie je ochotný uhradiť svoj záväzok. Zotrval na tvrdení, že z
oznámenia o vyhlásení konečnej splatnosti úveru táto nastala dňom 21.05.2013, premlčacia doba začala plynúť 22.05.2013, a keďže navrhovateľ podal návrh na súde 19.07.2013, premlčacia doba neuplynula.
Súd vec posúdil podľa právnych predpisov účinných ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (18.08.2008).
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu 18.08.2008 (ďalej len „Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 18.08.2008 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim 1. podnikateľ, 1) ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 2) 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.
Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka 9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 18.08.2008 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 559 ods. 2 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 18.08.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Pokiaľ ide o zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 18.08.2008, na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd za to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (ako veriteľom) a odporcom (ako dlžníkom) vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obch. zák. - dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla povinnosť poskytnúť odporcovi úver a odporcovi povinnosť vrátiť úver podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obch. zák..
Súd ďalej predmetnú zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 18.08.2008 vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 3 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formuláre a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností VOP. Text dokumentov odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvy podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti.
Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavreté medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom - spotrebiteľom. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právne vzťahy medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona a následne zmluva potom musí obsahovať náležitosti, stanovené § 4 zákona. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že predmetná zmluva obsahuje náležitosti tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Vzhľadom na ust. § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení a odporcom vznesenú námietku premlčania, bolo potrebné vysporiadať sa v konaní s otázkou možného premlčania nároku navrhovateľa.
Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa.
Predmetná zmluva o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 18.08.2008 je zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pretože v konaní bolo zistené, že odporca pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti a právny predchodca navrhovateľa (banka) pri uzatváraní a plnení zmluvy nesporne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák. prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a zabezpečujú jeho ochranu.
Uvedené má oporu aj z hľadiska historického výkladu, keď novelou, z.č. 102/2014 Z.z. Občiansky zákonník výslovne v § 52 ods. 2 zaviedol pravidlo, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Napokon aj podľa ust. § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Záver súdu o aplikácii ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka aj na právne vzťahy účastníkov konania, vyplývajúce zo zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je podporený aj judikatúrou vyšších súdov, napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/483/2014 zo dňa 30.07.2014.
Posúdiac prejednávanú vec podľa vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že žalobnému návrhu nemožno vyhovieť.
Z navrhovateľom predloženého z listinného dôkazu - prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012, ktorá sa týka práve pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi, ktorá je predmetom tohto konania, vyplýva, že už právny predchodca navrhovateľa vyhlásil v zmysle čl. VII bod 2 písm. a/ VOP predčasnú okamžitú splatnosť úveru, a to ku dňu 02.07.2009. Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca potom mohol svoj nárok na súde uplatniť prvýkrát už dňa 03.07.2009. Navrhovateľ však uplatnil tvrdené právo na súde až dňa 22.07.2013, teda takmer rok po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Obč. zák.. Súdu teda nezostávalo iné ako konštatovať, že právo žalobcu na zaplatenie žalovanej čiastky je premlčané a nemožno ho navrhovateľovi priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.). Pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ uplatnil tvrdené právo na súde dokonca aj po uplynutí štvorročnej premlčacej doby v zmysle Obchodného zákonníka, ktorého aplikácie sa sám v konaní dovolával.
Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani oznámenie o vyhlásení predčasného splatenia úveru navrhovateľom zo dňa 21.05.2013, pretože v konaní bolo z vykonaného dokazovania zistené, že ide o duplicitné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, zrejme motivované snahou navrhovateľa dosiahnuť zaplatenie žalovanej sumy.
Vzhľadom na uvedené závery súd rozhodol ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 142 ods. 1, § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca bol v konaní plne úspešný a patrí mu plná náhrada trov konania, ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia 317,55 € podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) za 3 úkony právnej služby,
a to príprava a prevzatie zastúpenia, odpor proti platobnému rozkazu, účasť na súdnom pojednávaní dňa 26.09.2014 á 71,37 € (§ 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/ vyhlášky) a 1 úkon právnej služby, a to odvolanie proti uzneseniu o súdnom poplatku a žiadosť o oslobodenie odporcu od platenia súdnych poplatkov á 35,69 € (§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky), 4 x náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 vyhlášky) á 8,04 €. Ďalej navrhovateľovi patrí náhrada za stratu času jeho právneho zástupcu za cestu na pojednávanie dňa 26.09.2014 na trase Dubnica nad Váhom - Trenčín a späť za 2 polhodiny á 13,40 € podľa § 17 ods. 1 vyhlášky a cestovné náhrady za túto cestu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky 8,79 € (paušálna náhrada 30 km x 0,183 € + náhrada za spotrebované PHM 30 km x 7,5 l/100km x 1,466 €).
Navrhovateľa súd zaviazal zaplatiť náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do rúk právneho zástupcu odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.