Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/12/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S.,

a. s., B., zastúpeného H., s. r. o., V., proti ţalovanému 1/ J. J., N., ţalovanému 2/ Ľ., N.,

ţalovanému 3/ J. S., N., ţalovanému 4/ I., s. r. o., R., o zaplatenie 106 095,65 Eur

(3 196 237,87 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní ţalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku

Krajského súdu v Ţiline z 5. októbra 2009 č. k. -225, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 5. októbra

2009 č. k. -225 v napadnutej časti vo výroku, ktorým uloţil ţalovaným

v 1/, 2/ a 3/ rade povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 87 168,33 Eur s 20% úrokom

od 1. 5. 2004 do zaplatenia a nahradiť trovy konania p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Ţiline napadnutým rozsudkom uloţil ţalovaným v 1/, 2/, 3/ a 4/ rade

povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 87 168,33 Eur s 20% úrokom od 1. 5. 2004 do zaplatenia

s tým, ţe plnením jedného zo ţalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť

ostatných ţalovaných. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Súčasne priznal ţalobcovi trovy konania,

ktoré sú ţalovaní v 1/, 2/, 3/ a 4/ rade solidárne povinní zaplatiť ţalobcovi na účet právneho

zástupcu ţalobcu vo výške 8 513,56 Eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca v ţalovanej sume 3 196 237,80 Sk

si uplatnil nárok na zaplatenie istiny, ktorá je špecifikovaná v tabuľke na č. l. X. v spise

za obdobie od 01. 02. 1999 do 16. 12. 1999 vo výške i nesplatenej istiny 2 626 133,-- Sk,

ďalej v tejto čiastke je zahrnutá suma 544 062,80 Sk ako riadne úroky za rok 1999 vo výške

19%, ďalej v tejto čiastke je zahrnutá 144 062,80 Sk ako riadne úroky za rok 1999 vo výške

19%, ďalej je tu zahrnutá čiastka 26 041,70 Sk ako sankčný úrok za rok 1999 a poplatok

vo výške 100,-- Sk. Súd mal preukázané vychádzajúc zo skoršieho tvrdenia ţalobcu, ţe

uplatňovaný riadny úrok za rok 1999 vo výške 544 061,80 Sk je v tabuľke č. X. spisu

uvedený uhradený ako riadny úrok z toho dôvodu súd nemal preukázané, z akého dôvodu

zmenil pôvodnú špecifikáciu ţalobcu na č. l. X. spisu oproti špecifikácii na č. l. X., keď

uţ v novej tabuľke na č. l. X. spisu neuvádza túto skutočnosť a vedie čiastku 544 062,80 Sk

ako riadny úrok za rok 1999 ako nezaplatenú pohľadávku. Súd však vychádzal jednak

z pôvodnej tabuľky (č. l. X. spisu) ako i tvrdenia zástupcu ţalobcu v konaní na pojednávaní

dňa 29. 06. 2009, ktorý nespochybnil skutočnosť obsiahnutú v tabuľke na č. l. X. spisu, teda,

ţe čiastka 544 062,80 Sk ako úrok vypočítaný a uplatňovaný úrok za rok 1999, bola

zaplatená. Z toho dôvodu, súd mal za to, ţe táto čiastka 544 062,80 Sk, pokiaľ bola

uplatňovaná v celkovej sume 3 196 237,80 Sk, nie je dôvodná. Vzhľadom na uvedené súd

dospel k záveru, ţe z predloţenej špecifikácie vznikol nárok na zaplatenie jednak istiny

2 626 033,30 Sk, ktorej výšku istiny ţalovaní nespochybnili v konaní, ďalej nespochybnili ani

sankčný úrok za rok 1999 vypočítaný vo výške 22% z celkovej sumy 26 041,70 Sk, teda

dôvodnosť tohto nároku a ţalovaní nepreukázali, ţe by táto časť uplatňovanej istiny bola

zaplatená, ako i nespochybnili ani nárok na zaplatenie poplatku vo výške 100,-- Sk.

Vzhľadom na uvedené súd vychádzal zo skutočnosti, ţe v konaní bolo potrebné posúdiť akým

spôsobom platby v celkovej výške 2 835 706,-- Sk, ktoré po uzatvorení úverovej zmluvy boli

poskytnuté ţalovanému v 1/ rade z výťaţku predaja zaloţených nehnuteľností boli

subsumované a poskytnuté na úhradu dlhu. Celkovo podľa názoru súdu vzniklo ţalobcovi

právo na zaplatenie pred poskytnutím výťaţku z predaja zaloţených nehnuteľností

okrem iného aj právo na zaplatenie sumy 2 652 175,-- Sk, čo predstavuje súčet čiastky

2 626 033,30 Sk, sumy 26 041,70 Sk a 100,-- Sk. V konaní nebolo sporným, ţe ţalovaný

zaplatil celkovo 2 835 706,-- Sk a to 21. 01. 2005 zaplatil 739 431,-- Sk, 16. 03. 2005 zaplatil

827 014,20 Sk a 24. 01. 2006 zaplatil 1 269 260,80 Sk, čo je evidentné aj zo záznamom

v tabuľke na č. l. X. spisu. V danom prípade však bolo potrebné posúdiť, či správne ţalobca

uvedené platby započítal. To znamená, či započítal predmetné platby v prospech skutočných

nárokov, ktoré vznikli ţalobcovi z predmetnej úverovej zmluvy. V konaní súd dospel

k záveru, ţe splatnosť celého úveru nastala k 31. 12. 1999.

K tomuto záveru súd dospel na základe skutočnosti, ţe ţalovaný 1/ bol v omeškaní

s platením viac ako dvoch splátok, konkrétne štyroch splátok a potom v súlade s čl. II.4

úverovej zmluvy ţalobca vyzval a upovedomil ţalovaného v rade 1/ výzvou na č. l. X. spisu,

doručenou mu 19. 11. 1999, aby dlţné splátky zaplatil. Súčasne ho upozornil, ţe v prípade, ţe

sa tak nestane v lehote 10 dní, uplatňuje si nárok na zaplatenie celého zostatku úveru.

Predmetná výzva bola ţalovanému 1/ ako vyplýva z obsahu spisu, doručená

19. 11. 1999. Od tohto termínu začala plynúť 10-dňová lehota, v ktorej bol ţalovaný 1/ v rade

1/ povinný dlh vo výške nesplatených splátok zaplatiť, čo však neučinil. V dôsledku toho

nastala po uplynutí tejto lehoty, podľa názoru súdu, splatnosť celého úveru, teda ku koncu

roku 1999. Jednoznačne je preukázané, ţe ţalobca mal právo poţadovať zaplatenie celého

zostatku úveru.

Ako vyplýva zo špecifikácie tabuľky na č. l. X. a nasledujúcich spisu, ţalobca sumu

2 835 706,-- Sk z tabuľky č. l. X. spisu, z tejto sumy sumu 2 640 375,10 Sk započítal na

riadny úrok za obdobie od 31. 12. 1999 do 30. 4. 2004 a sumu 195 330,90 Sk uţ započítal na

sankčný 20% úrok, vypočítaný za obdobie od 31. 12. 1999 do 31. 05. 2007, viď tabuľka č. l.

X. spisu. Ţalobca však svoje skutkové tvrdenia zmenil a v špecifikácii tabuľky na č. l. X.

spisu uţ tvrdil, ţe výťaţok z výkonu záloţného práva poskytol na úroky z omeškania

v celkovej sume 2 835 760,-- Sk, vypočítané ku dňu 31. 01. 2006, a to v platbách, ktoré

špecifikoval na č. l. X. spisu, a to platbu 739 431,-- Sk k 21. 01. 2005, platbu 827 014,20 Sk

k úrokom z omeškania vypočítaným k 16. 03. 2005 a platbu 1 269 260,80 Sk na platbu

vypočítanú k 24. 01. 2006. Ţalobca v tabuľke na č. l. X. spisu tvrdil, ţe zostatok istiny

je v sume 3 196 237,-- Sk a tieţ tvrdil, ţe z úveru neboli zaplatené úroky z omeškania

vypočítané k 31. 07. 2009 vo výške 3 292 164,40 Sk. Je však pravdou, ţe v súlade

so špecifikáciou v tabuľke na č. l. X. – X. spisu petit ţaloby ţalobca uţ neupravil, nerozšíril

ţalobný petit, preto súd vychádzal zo ţalobného petitu, v ktorom sa ţalobca domáhal

zaplatenia sumy 3 196 237,80 Sk s 20% úrokom od 01. 05 2004 do zaplatenia.

Súd teda, ako uţ vyššie konštatoval, vychádzal zo skutočnosti, ţe splatnosť celého

úveru nastala koncom decembra 1999, a teda od 31. 12. 1999 a za rok 2000 uţ nemal ţalobca

právo na účtovanie si a uplatňovanie si v súlade so zákonom riadneho úroku za poskytnutie

úveru. Vzniklo mu právo a mohol si uplatňovať len úrok z omeškania (v inom termíne

sankčný úrok) vo výške 19% + 1% = 20%, čo je aj zrejmé zo špecifikácie na č. l. X.

a nasledujúcich spisu. Z tabuľky na č. l. X. spisu je zrejmé, ţe si ţalobca uplatnil úrok

z omeškania 20% od splatnosti celého úveru, teda od 31. 12. 1999 do 24. 01. 2006, kedy

navrhovateľ zaplatil výťaţok z predaja z celého úveru 2 835 796,-- Sk (uvedená suma však

bola zaplatená v troch čiastkach vyššie špecifikovaných v tomto odôvodnení). Ţalobca

si mohol uplatniť úrok z omeškania vo výške 20% od splatnosti celého úveru, teda

od 31. 12. 1999 aţ ku dňu 24. 01. 2006, kedy bola poskytnutá tretia splátka z výťaţku

z predaja, teda bolo zrejmé, ţe celkovo z výťaţku z predaja zaplatil odporca v rade 1/ sumu

2 835 706,-- Sk, avšak podľa názoru krajského súdu bol ţalobca oprávnený si úrok

z omeškania účtovať zo základu 2 626 133,50 Sk a nie zo sumy 3 196 237,80 Sk, v ktorej bol

zahrnutý jednak sankčný úrok za rok 1999 vo výške 26 041,70 Sk, ďalej suma 544 062,80 Sk

a to z toho dôvodu, ţe prvá splátka z výťaţku z predaja zaloţených nehnuteľnosti vo výške

739 431,-- Sk prišla na účet navrhovateľa dňa 21. 01. 2005. Táto suma 739 431,-- Sk, podľa

názoru krajského súdu, mala byť poskytnutá na nezaplatený úrok riadny 544 062,80 Sk za

rok 1999 na sankčný úrok vo výške 26 041,70 Sk za rok 1999, spolu 570 104,50 Sk a rozdiel

medzi čiastkou 739 431,-- Sk a 570 104,50 Sk, teda suma 169 326,-- Sk – 100,-- Sk poplatok

= 169 226,-- Sk, mohla byť aţ následne poskytnutá na úroky z omeškania (sankčný úrok)

vypočítaný od 31. 12. 1999. Následne aţ ďalšie platby odporcu v rade 1/, a to 16. 03. 2005

platba vo výške 827 014,70 a platba 1 269 260,80 Sk poskytnutá 24. 01. 2006, mohli byť

poskytnuté na úroky z omeškania tieţ od 31. 12. 1999. Vzhľadom na uvedené súd dospel

k záveru, ţe ţalobcovi vzniká nárok na úroky z omeškania od splatnosti celého úveru, teda

od 31. 12. 1999. Na tieto úroky mala byť poskytnutá suma 2 265 502,-- Sk, ktorá je súčtom

čiastok 169 226,-- Sk + 827 014,70 Sk + 1 269 260,80 Sk, avšak na úrok vypočítaný

zo základu 2 626 033,-- Sk a nie zo základu 3 196 237,80 Sk.

Je síce pravdou, ţe navrhovateľ nevypočítal v tabuľke na č. l. X. – X. spisu 20% úrok

z omeškania od 31. 12. 1999, ale je vypočítaný zo základu 3 196 237,80 Sk. Súd však dospel

k záveru, ţe pri výpočte sankčného úroku (úrok z omeškania) metódou 360 za 30 dní za rok

2000, 2001 a 2002 a za obdobie od januára do konca apríla 2004 vrátane, je výška

vypočítaného úroku z omeškania z istiny (základu) 2 626 033,30 Sk v celkovej sume

2 275 895,27 Sk (mesačný úrok je 43 767,21 Sk za 52 mesiacov rok 2000 aţ 2003 a január aţ

apríl 2004 = 52 mesiacov). Teda celkový úrok z omeškania za rok 2000, 2001, 2002 a 2003

a za obdobie január aţ apríl 2004 vrátane, predstavuje sumu 2 275 895,27 Sk, vypočítaný

vo výške 20% zo základu 2 626 033,30 Sk. Vzhľadom na uvedené potom výpočet mesačného

úroku v tabuľke na č. l. X. spisu za obdobie v rokoch 2000 aţ apríl 2004 vrátane nie je

správny, podľa názoru krajského súdu, v tomto prípade za uvedené roky, vychádzajúc len zo

základu 2 626 033,30 Sk je mesačný sankčný úrok 43 767,21 Sk (vypočítaný mesačný 20%

sankčný úrok). Potom je zrejmé, vychádzajúc z uvedeného výpočtu, ţe ţalobca v sume

2 265 502,-- Sk, ktorá je špecifikovaná v tomto rozhodnutí, mal započítať aj riadny úrok za

obdobie od 31. 12. 1999 do marca 2004 vrátane a za apríl 2004 čiastočne, pričom súd pri

prepočte vychádzal, ţe za mesiac apríl 2004 ostáva ţalovanému v rade 1/ z úverovej zmluvy

zaplatiť sankčný úrok vo výške 10 398,-- Sk (rozdiel medzi čiastkou 2 275 895,27 Sk ako

vypočítaný sankčný úrok za rok 2000 aţ do apríla 2004 vrátane a sumou 2 265 502,-- Sk,

ktorú bol potom následne povinný navrhovateľ, podľa názoru krajského súdu, započítať na

úroky od 31. 12. 1999 do apríla 2004 vrátane. Táto suma 2 265 502,-- Sk, predstavuje súčet

súm 169 226,50 Sk + 827 014,70 Sk + 1 269 260,80 Sk). Nakoľko však ţalobca v petite si

uplatňoval úrok zo ţalovanej istiny od 01. 05. 2004, súd bol viazaný týmto návrhom, a i keď

dospel výpočtom k záveru, ţe čiastočne sankčný úrok za mesiac apríl 2004 vo výške 10 398,--

Sk nebol zaplatený, nakoľko tento nebol predmetom uplatňovaného nároku navrhovateľa,

z tohto dôvodu nemohol ho pripočítať k ţalovanej istine 2 626 033,30 Sk, a teda aj priznať ho

titulom nezaplatenej celkovo ţalovanej sumy.

Po takto vykonanom dokazovaní súd uzavrel, ţe ţalobcom vzniklo právo

na zaplatenie nesplatenej istiny 2 626 033,30 Sk, ktorá nebola ani ţalovanými – jej zostatok

a výška spochybnená a vzniklo mu právo na zaplatenie 20% úroku z istiny 2 626 033,30 Sk

od 01. 05. 2004 aţ do zaplatenia, ktoré súd priznal titulom úroku z omeškania ako

dohodnutého sankčného úroku 19% + 1%, a to z toho dôvodu, ţe z výťaţku výkonu

záloţného práva boli poskytnuté zo strany ţalovanému v rade 1/ plnenia, ktoré bol povinný

započítať ţalobca jednak na uplatňované riadne úroky za rok 1999, ďalej sankčné úroky

za rok 1999, poplatok vo výške 100,-- Sk, ako i na vypočítané sankčné úroky od 31. 12. 1999

do marca 2004 vrátane, nakoľko predmetom nároku nie je zaplatenie úroku z omeškania

od 01. 04. 2004, ale od 01. 05. 2004, súd nebol oprávnený priznať nezaplatený sankčný úrok

za apríl 2004 vo výške 10 398,27 Sk nakoľko tento nebol uplatňovaný podanou ţalobou.

Vzhľadom na uvedené súd priznal celkovo ţalovanú istinu 2 626 033,30 Sk, ktorá v prepočte

kurzom Slovenskej koruny k Euru 30,126 predstavuje sumu 87 168,33 Eura. Túto sumu súd

priznal s 20% úrokom ako úrokom z omeškania od 01. 05. 2004 aţ do zaplatenia, s tým, ţe

plnením jedného zo ţalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných

ţalovaných. Vo zvyšku ţalobca ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia Keďţe

ţalobca mal úspech vo výške 64%, súd mu z celkových vyúčtovaných trov konania priznal

64% čo predstavuje sumu 8 513,56 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie ţalovaní 1/, 2/ a 3/. Navrhli,

aby odvolací súd podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Z obsahu vyplýva, ţe rozsudok ţalovaní 1/, 2/ a 3/ podali vo výroku, ktorým ich súd

zaviazal zaplatiť ţalobcovi sumu 87 168,33 Eur s 20% úrokom od 01. 05. 2004 do zaplatenia.

Odvolatelia sú toho názoru, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. V celom doterajšom konaní bolo rozhodujúce posúdenie, či je nárok ţalobcu

na zaplatenie 20% úroku opodstatnený. Ţalovaní sú toho názoru, ţe ani Najvyšší súd

vo svojom zrušujúcom rozhodnutí a ani krajský súd neposúdili vec správne.

V úverovej zmluve dňa 15. 12. 1998 sa ţalovaní 1/ a 2/ dohodli na poskytnutí úveru

vo výške 3 000 000,-- Sk. Ako odmenu za poskytnutie peňazí si zmluvné strany dohodli

odmenu vo výške 19% ročne (čl. II bod 1 úverovej zmluvy). Zmluva o úvere je absolútny

obchod ( ).

Ţalovaní prestali splácať úver po 16. 06. 1999. Podľa úverovej zmluvy (čl. II odsek 4

veta prvá) bol ţalobca oprávnený ţiadať splatenie celého úveru. Toto právo ţalobcovi vzniklo

17. 08. 1999. Ţalobca toto právo vyuţil, potom ku dňu 17. 08. 1999 boli ţalovaní povinní

splatiť ţalobcovi celý poskytnutý úver a odmenu za poskytnutie peňazí vo výške 19% ročne

k tomuto dňu, teda suma poskytnutého úveru 3 000 000,-- Sk + 19% úrok odo dňa

poskytnutia tohto úveru do dňa 17. 08. 1999 tvoria istinu, ktorú boli povinní ţalovaní dňa

17. 08. 1999 ţalobcovi zaplatiť. Keďţe ţalovaní túto istinu zaplatili len čiastočne, boli

v omeškaní. Pre tento prípad bolo v úverovej zmluve dohodnuté, ţe sa ročný úrok zvyšuje

odo dňa zročnosti splátky, ktorá bola dôvodom vymáhania o 1% nad určenú úrokovú sadzbu

platnú k tomuto dňu (článok II odsek 4 posledná veta úverovej zmluvy). Doteraz v konaní

toto ustanovenie bolo rôzne posudzované. Sám ţalobca označuje túto ďalšiu povinnosť raz

za sankčný úrok (napríklad špecifikáciu úveru) inokedy za úrok z omeškania (napr. odvolanie

ţalobcu zo dňa 29. 02. 2008). Ale sankčný úrok a úrok z omeškania nie je to isté, sú to úplne

rozdielne nároky s rozdielnym právnym reţimom). Pokiaľ by sa malo jednať o sankčný úrok,

tak sankčný úrok má povahu zmluvnej pokuty, teda nie je príslušenstvom pohľadávky, pokiaľ

by ţalobca ţiadal zaplatiť túto sankciu, musí osobitne vyčísliť konkrétnou sumou, osobitne

návrhom uplatniť a spoplatniť, teda zaplatiť súdny poplatok z tohto návrhu. To sa nestalo.

V tomto prípade sa teda jedná o úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom

pohľadávky (ustanovenie ) a má povahu paušalizovanej

náhrady škody. Aj ţalobca uplatnil nárok uvedený v čl. 2 odsek 4 posledná veta úrok

z omeškania, keď ho uplatňoval ako príslušenstvo svojej pohľadávky. Podľa tohto

ustanovenia zmluvy ročný úrok zvyšuje odo dňa zročnosti splátky, ktorá bola dôvodom

vymáhania o 1% nad úrokovú sadzbu platnú k tomuto dňu. Teda nie nad sadzbu dohodnutú

v zmluve vo výške 19%, alebo nad sadzbu určenú. Toto ustanovenie zmluvy je v súlade

s ustanovením , podľa ktorého, ak je dlţník v omeškaní

so splnením peňaţného záväzku, alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov

omeškania, je dlţník povinní platiť z nezaplatenej sumy úrok z omeškania určenej v zmluve,

inak o 1% vyššie neţ sú obvykle úroky poţadované za úroky, ktoré poskytujú banky v sídle

dlţníka v čase uzatvorenia zmluvy. Ţalovaní si nezobrali úver ako podnikatelia, ale ako beţní

občania. V decembri 1998, kedy uzatvorili zmluvu boli priemerné úrokové miery z úverov

obchodných bánk pre obyvateľstvo ako ich zverejnila NBS vo výške 8,03%. Preto by mali

ţalovaní platiť úrok z omeškania vo výške 9,03% a nie 20%. Výška úroku z omeškania, ako

poţaduje ţalobca, nezodpovedá poctivému obchodnému styku.

Na základe uvedeného ţalovaní sú toho názoru, ţe ich povinnosťou bolo zaplatiť

úver 3 000 000,-- Sk s 19% úrokom od 15. 12. 1998 do 17. 08. 1999. Čo činí sumu

3 980 000,-- Sk. Do 17. 08. 1999 ţalovaní zaplatili sumu 400 000,-- Sk. Počnúc dňom

18. 08. 1999 boli v omeškaní zo zaplatením sumy 2 980 000,-- Sk. Preto počnúc dňom

18. 08. 1999 boli povinní zaplatiť istinu 2 980 000,-- Sk s 9,03% úrokom z omeškania

do zaplatenia. Ţalovaní dňa 21. 01. 2005 zaplatili sumu 739 431,-- Sk, dňa 16. 03. 2005 sumu

827 014,20 Sk a dňa 24. 01. 2006 sumu 1 269 260,80 Sk, teda na svoj dlh plnili spolu

2 835 706,-- Sk. Zostalo zaplatiť ţalovaným z istiny sumu 144 294,-- Sk a úrok z omeškania

vo výške 9,03% zo sumy 2 980 000,-- Sk od 18. 08. 1999 do 20. 01. 2005, zo sumy

2 240 569,-- Sk od 21. 01. 2005 do 15. 03. 2005, zo sumy 1 413 554,80 Sk od 16. 03. 2005

do 23. 01. 2006 a zo sumy 144 294,-- Sk od 24. 01. 2006 do zaplatenia. To je neporovnateľne

niţšia suma ako sa uvádza v rozsudku.

Odvolatelia tvrdia, ţe súd nedostatočne zváţil zákonnosť svojho rozhodnutia. Ţalovaní

majú z istiny zaplatiť uţ len sumu 144 294,-- Sk a zverejnená úroková miera z úrokov

obchodných bánk pre obyvateľstvo sa od roku 2008 pohybovala od 8,08 do 8,23%. Súd však

zaviazal ţalovaných platiť 20% úrok aj v súčasnosti. Preto podľa názoru odvolateľov je tu

dôvod na zrušenie rozsudku.

K odvolaniu ţalovaných 1/, 2/ a 3/ sa vyjadril ţalobca. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu I. stupňa ako vecne správny potvrdil.

Vo vyjadrení k odvolaniu ţalobca uviedol, ţe zákon predpokladá pouţitie sadzby

úrokov pre omeškanie dlţníka vo výške o 1% vyššie ako obvyklé úroky poţadované za úvery,

ktoré poskytujú banky v mieste bydliska v čase uzavretia zmluvy v prípade, len za súčasného

splnenia podmienky, ţe zároveň nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania. V prípade

úverovej zmluvy č. X. zo dňa 15. decembra 1998 medzi ţalobcom a ţalovanými

v 1/ a 2/ rade ako spoludlţníkmi a ţalovaným v 3/ rade ako ručiteľom, však bola zmluvne

dojednaná výška úroku z omeškania pre prípad vymáhania celého zostatku úveru na sadzbu

o 1% nad určenú úrokovú sadzbu platnú k tomuto dňu, pričom určenou úrokovou sadzbou

je sadzba úroku dohodnutá v čl. 1/ odsek 1 úverovej zmluvy vo výške 19%. Ţalobca je toho

názoru, ţe v prípade slov „určená úroková sadzba“ ide o zrejmú väzbu na zmluvne dohodnutú

sadzbu úroku v tejto zmluve a nie odkaz na sadzbu obvykle poţadovanú za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlţníka v čase uzatvorenia zmluvy ako uvádzajú ţalovaní.

Úmyslom ţalobcu ako poskytovateľa úveru bolo stanoviť takú sadzbu úroku z omeškania,

ktorá zaisťuje zachovanie úverového vzťahu. V prípade, ţe by úmyslom zmluvných strán bolo

stanoviť úrok z omeškania pre prípad vymáhania celého zostatku úveru vo výške, ktorá by

podľa tvrdenia ţalovaných bola vo výške diametrálne odlišnej, takmer polovičnej voči

samotnej sadzbe dohodnutého úveru dohodol by takúto sadzbu pre úver samotný. Inak by sa

vystavoval riziku, ţe dlţník z úverovej zmluvy prestane platiť splátky ihneď vyuţijúc

neporovnateľne lepšie úročenie úroku z omeškania, neţ úroku zmluvného – 9,03% voči 19%

ako to vo svojej konštrukcii uvádzajú ţalovaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie podľa a Dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaných

1/, 2/ a 3/ nie je dôvodné.

Ţalovaní 1/, 2/ a 3/ ako odvolací dôvod uviedli, podľa

t. j., ţe rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento

tvrdený odvolací súd dôvod nie je v prejednávanej veci daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistenie skutkový stav t. z. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva, povinnosti majú

účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). Mylnú aplikáciu

právnych predpisov ide ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo

aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil prípadne ho na daný skutkový stav

inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil

nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd pouţil správny právny predpis, správne ho vyloţil a na daný skutkový stav ho

i správne aplikoval, t. z. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom súdu I. stupňa, ţe medzi ţalobcom (jeho

právnym predchodcom) a ţalovanými 1/ a 2/ bola uzatvorená platná zmluva o úvere podľa

a to pod č. X. zo dňa 15. 12. 1998. Pohľadávka z úveru bola

zabezpečená ručením ţalovaného 3/ a 4/ a to podľa aţ 312 .

Ručitelia potvrdili, ţe berú na seba povinnosť, ţe pohľadávku S. uspokoja v plnej výške ak ju

neuspokojil dlţník a to vo forme aktívnej solidarity, t. j. S. je oprávnená poţadovať plnenie

celého dlhu, od ktoréhokoľvek ručiteľa.

Podľa ustanovenia zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

ţe na poţiadanie dlţníka poskytne v jeho prospech peňaţné prostriedky do určitej sumy

a dlţník sa zaväzuje poskytnuté peňaţné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Medzi podstatné

náleţitosti zmluvy patrí vymedzenie zmluvných strán, záväzok veriteľa poskytnúť dlţníkovi

na jeho ţiadosť peňaţné prostriedky, dohoda o výške úveru a záväzok dlţníka poskytnuté

prostriedky vrátiť a zaplatiť z nich úroky. Zmluvu o úvere môţu dojednať aj strany, ktoré nie

sú podnikateľmi. Vzhľadom na to, ţe zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom strany sa

budú v právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy o úvere ako aj v právnom vzťahu, ktorý

vznikne zo zabezpečenia záväzku dlţníka riadiť . Z ustálenej

judikatúry Najvyššieho súdu vyplýva, ţe vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov

z úverovej zmluvy sa spravujú z ustanoveniami . Pouţitie

na tieto vzťahy účastníci nemôţu dohodou vylúčiť. Preto nie je

dôvodná námietka odvolateľov, ţe nezobrali úver ako podnikatelia, ale ako beţní občania.

Podľa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť

na poţiadanie peňaţné prostriedky moţno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru

je predmetom podnikania veriteľa.

Kaţdý veriteľ má právo na zaplatenie úrokov zo sumy, ktorú poţičal dlţníkovi.

Od úrokov je však nutné odlišovať odplatu, ktorú dlţník platí za to, ţe veriteľ je ochotný

poskytnúť mu peniaze.

Podľa ustanovenia účinného v čase uzatvorenia

úverovej zmluvy, od doby poskytnutia peňaţných prostriedkov je dlţník povinný platiť z nich

úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo

na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlţník povinný platiť obvyklé úroky

poţadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlţníka, v čase uzatvorenia

zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie neţ prípustné podľa zákona, alebo na základe

zákona, je dlţník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Pri pochybnostiach sa predpokladá, ţe dojednaná výška úrokov sa týka ročného

obdobia.

Výška úrokov, ktoré je dlţník povinný zaplatiť sa riadi predovšetkým zmluvou.

V zmysle zmluvnej voľnosti sú strany oprávnené dojednať ľubovoľné úroky, ich výška by

však nemala byť v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Dohodnutá výška

úrokovej sadzby, pokiaľ nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, môţe

prevyšovať úroky, ktoré banky ţiadajú pri poskytovaní úverov.

Účastníci úverovej zmluvy v bode II. bod 1 sa dohodli, ţe občania sa zaväzujú splatiť

S. celý úver s úrokovou sadzbou vo výške 19% ročne. Základná sadzba ku dňu podpisu

úverovej zmluvy je 17,50% a odchýlka od základnej sadzby je 1,50%.

Podľa bodu 4 II S. je oprávnená ţiadať splatenie celého úveru pred dohodnutou

lehotou splatnosti naraz, ak občania pouţijú úver bez súhlasu S. na iný ako dohodnutý účel,

alebo ak je dlţník v omeškaní so splatením viac neţ dvoch splátok,

po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Rovnako sa postupuje aj v prípade nesplácania poistného

a zániku poistenia a zabezpečovacieho prostriedku uvedeného v časti III. odsek 1 písmeno d/

a v prípade nepoukazovania príjmu podľa časti II. bod 2. Občania súhlasia, ţe pri splátkach

nesplatených v lehote sa ročný úrok zvyšuje od počiatku omeškania o 3% nad určenú úrokovú

sadzbu platnú k tomuto dňu. Občania tieţ súhlasia, ţe v prípade vymáhania celého zostatku

úveru sa ročný úrok zvyšuje odo dňa zročnosti splátky, ktorá bola dôvodom súdneho

vymáhania o 1% nad určenú úrokovú sadzbu platnú k tomuto dňu. V danom prípade účastníci

úverovej zmluvy dohodli výšku úrokov z omeškania pre prípad celého zostatku úveru

v zmysle čl. 2 odsek 4 úverovej zmluvy na 20%, čo predstavuje sadzbu o 1% vyššie ako bola

zmluvne dohodnutá úverová sadzba. Preto súd rozhodol správne, keď priznal ţalobcovi nárok

na úroky z omeškania vo výške 20% v zmysle uzavretej zmluvy a nie vo výške 9,03%, tak,

ako to tvrdia ţalovaní v odvolaní.

Podľa ustanovenia pri plnení peňaţného

záväzku sa započíta najprv na úroky a potom na istinu, ak dlţník neurčí inak.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe prioritne je právom dlţníka, aby pri plnení určil,

ktorý záväzok, alebo ktorú časť záväzku plní. Keďţe ide o dispozitívne ustanovenie, strany

môţu zmluve zveriť právo voľby veriteľovi. Ak ho veriteľ nemá a dlţník nevyuţije, bude sa

postupovať podľa pravidiel vymedzených v . Ak teda dlţníci neurčili,

ktorú časť záväzku plnia, veriteľ správne plnenie peňaţného záväzku započítal najprv

na úroky a aţ potom na istiny.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav

a správne vyčíslil, ţe doposiaľ nesplatená časť záväzku predstavuje sumu 87 168,33 Eur,

a s poukazom na omeškanie s peňaţným záväzkom správne priznal úroky vo výške 20%

od 01. 05. 2004 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil

a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok súdu I. stupňa v súlade

s ustanovením potvrdil, keďţe tento je vo výroku vecne správny.

S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania je správny tieţ rozsudok súdu

prvého stupňa o náhrade trov konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1

v spojení s ustanovením , Keďţe úspešný ţalobca

trovy odvolacieho konania v lehote podľa nevyčíslil, odvolací súd mu

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. novembra 2010

JUDr. Anna M a r k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková,