Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-97-2011.pdf
PDF · 78.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Er/97/2011
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: AVARO, s.r.o., so sídlom Sedliacka Dubová, IČO: 36 708 399, o vymoženie pohľadávky vo výške 350,60 Eur, trov konania a trov exekúcie, t a k t o
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi trovy
exekúcie vo výške 41,75 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 10.03.2014 podal vo veci konajúceho súdny exekútor František Radzo, Exekútorsky úrad Dolný Kubín, Radlinského 1728/47, na tunajší súd podanie, ktorým navrhol aby súd exekúciu vedenú voči povinného postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil s odôvodnením, že voči povinnému vedie dve exekučné konania, v rámci ktorých bolo zistené, že povinný už nemá majetok na úhradu vymáhaného nároku.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor požiadal o zastavenie exekúcie vedenej voči povinného s poukazom na nedostatok majetok na úhradu vymáhaného nároku. Na výzvu súdu sa k podnetu súdneho exekútora vyjadril podaním doručeným súdu dňa 05.05.2014 oprávnený, ktorý uviedol, že súhlasí so zastavením exekúcie na základe návrhu súdneho exekútora a zároveň žiada, aby súd priznal súdnemu exekútorovi iba účelne vynaložené a preukázané výdavky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pre nedostatok majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie rozhodol tak, že exekúciu vedenú súdnym exekútorom Františkom Radzom pod č. EX 179/2011 postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Vychádzajúc z uznesenia Krajského súdu Žilina č. 1CoE/41/2012-63 zo dňa 20.04.2012 ... „Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie /§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku/. ... Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené
súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, ktorého bude možno uspokojiť pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre to, aby exekúcia bola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok reálny základ. ... V tejto súvislosti súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. /viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.1.02011/.
Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie, súdny exekútor podaním zo dňa 04.03.2014 predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie a žiadal aby súd zaviazal oprávneného k ich úhrade vo výške 541,43 Eur. Exekútorom uplatnené trovy pozostávajú z odmeny uplatnenej na dolnej hranici odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v aktuálne účinnom znení vo výške 33,19 Eur, DPH z odmeny vo výške 6,64 Eur a z náhrady hotových výdavkov vynaložených na poštovné vo výške 1,60 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške hradí trovy.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v platnom znení (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, 32 eura.
Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie obsiahnutej v podaní súdneho exekútora zo dňa 04.03.2014 a priznal mu odmenu v ním účtovanom rozsahu, t.j. odmenu na dolnej hranici postupom podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 Eur (minimálnu odmenu) a náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné vo výške 1,60 Eur. Z odmeny a hotových výdavkov súd priznal exekútorovi postupom podľa § 196 Exekučného poriadku náhradu DPH vo výške 6,96 Eur (20% zo sumy 34,79 Eur). Súd pri rozhodovaní o náhrade DPH postupoval podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko v novelizovanom znení § 196 Exekučného poriadku sa uvádza, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Aj keď novelizované znenie § 196 Exekučného poriadku sa vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012 podľa názoru súdu niet dôvodu postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to aktuálne upravuje § 196 Exekučného poriadku.
Celkové trovy exekúcie vo výške 41,75 Eur je oprávnený v tomto exekučnom konaní povinný postupom podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaplatiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi, tak ako je uvedené vo výroku II. uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie na tunajší súd
v lehote 15 dní od jeho doručenia.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p.).