Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-40-2012.pdf
PDF · 110.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/40/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcovi: T. R., bytom N. XXX/X, R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov a Združenie bratislavských spotrebiteľov, so sídlom Bratislava, Stavbárska 60, zast. JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom, so sídlom v Bratislave, Karloveská 3154/32, o zaplatenie sumy 3.540,42 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným návrhom zo dňa 18.11.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu vo výške 3 540,42 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % p.a. zo sumy 2438,68 eur od 09.12.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 14.12.2004 zmluvu o úvere č. 142051321, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 2438,68 eura. Odporca sa zaviazal splácať úver formou pravidelných mesačných splátok vo výške 64,44 eur, vždy k 14. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 14.01.2005. Odporca sa dostal do omeškania s platením viac ako troch splátok, čím nastala splatnosť úveru. Postupca vypovedal zmluvu o úvere a navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Odporca svoj dlh nezaplatil.
Okresný súd v Nitre rozsudkom č.k. 9C 40/2012- 94 zo dňa zo dňa 26. 03. 2013 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.438,68 eura s 9 % úrokom z omeškania od 24.12.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 1.259,73 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.101,74 eura s 13 % úrokom z omeškania od 09.12.2006 do 23.12.2009 a úroku z omeškania 4 % od 24.12.2009 do zaplatenia z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom zastavil a o trovách konania v tejto časti rozhodol výrokom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 4 ods. 1, 2, 3, § 8aa ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, § 52, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 110 ods. 1, 3 a § 558 Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal zo zistenia, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzatvorili 14.12.2004 Zmluvu k úverovému účtu č. 142051321, ktorou bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 75.000,-Sk splatný v 60-tich splátkach po 64,44 eura vždy k 14-temu dňu príslušného mesiaca. Odporca sa dostal do omeškania s platením viac ako 3 splátok, čím nastala splatnosť úveru. Uhradil iba 2 splátky úveru, z ktorých suma 25,23 eura bola započítaná na
istinu, suma 39,21 eura na úrok a suma 1,66 eura na poistenie a zo splátky 66,10 eura bola započítaná suma 25,63 eura na istinu. Po odpočítaní splátok na istinu 2x25,23+25,63 eura zostala neuhradená istina vo výške 2.438,68 eura. Dňa 26.11.2009 odporca v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uznal čo do dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi vo výške 2.438,68 eura s tým, že podľa bodu 3.1 mal vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, čo potvrdil svojim podpisom. Navrhovateľ v priebehu konania zobral späť návrh v časti zaplatenia istiny sumy 1.101,74 eura s 13 % úrokom z omeškania od 09.12.2006 do 23.12.2009 a úroku z omeškania 4 % od 24.12.2009 do zaplatenia, a preto súd prvého stupňa v tejto časti konanie podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil. Zostávajúca časť návrhu je dôvodná s poukazom na uzatvorenú dohodu o uznaní záväzku odporcom v novembri 2009, v ktorej odporca podpisom potvrdil vedomosť o premlčaní záväzku a vyjadril ochotu dlh splácať. Stanovisko v tomto smere zmenil až po vyjadrení vedľajšieho účastníka, ktorý namietal premlčanie. Podľa názoru súdu k uznaniu záväzku zo strany odporcu došlo platne a nárok navrhovateľa v zostávajúcej časti nie je premlčaný, a preto návrhu vyhovel. O trovách konania vo vyhovujúcej časti rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 212 eur a trov právneho zastúpenia .
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporca a vedľajší účastník na strane odporcu, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov.
Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25Co/297/2013-118 zo dňa 31. januára 2014 rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti a výroku o trovách konania vo vyhovujúcej a zastavujúcej časti zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie, pričom uviedol, že veci bolo potrebné predovšetkým posúdiť, akým spôsobom tento úkon dlžníka - spotrebiteľa vznikol. Ak by vznikol zo slobodnej vôle spotrebiteľa (napr. aj z dôvodu, aby spotrebiteľ nebol vedený ako neplatič a mohol sa uchádzať o iný úver), tak napriek jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa by súd voči jeho platnosti namietať nemohol. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bolo potrebné hodnotiť aj s prihliadnutím na vyjadrenie odporcu a okolnosti jej uzatvorenia aj z hľadiska ust. § 37 a § 39 OZ, § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a tiež podľa ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, ktorý vymedzuje nekalé a klamlivé obchodné praktiky. Uviedol, že súd neučinil žiadne právne významné závery, z ktorých by bolo možné posúdiť, kedy nastala splatnosť pohľadávky, ktorá je podstatná pre začiatok plynutia premlčacej doby, nezdôvodnil, ktorým dňom by bola uplynula premlčacia doba. Právny predchodca navrhovateľa postúpil navrhovateľovi pohľadávku voči odporcovi dňa 08.12.2006. V spise (č.l. 8) je výpis z účtu kníh peňažného ústavu VÚB z 02.12.2009, ktorý bol súčasťou postúpenia pohľadávky a mal predstavovať aktuálny záväzok dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávky v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky. V prílohe k listu (č.l. 9) je ako pohľadávka voči odporcovi uvedená suma 73.467,68 a dátum splatnosti 25.07.2005. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či dátum 25.07.2005 má byť dátumom splatnosti úveru, ktorá skutočnosť je právne významná pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby, pričom rozhodnutie postráda uvedené právne významné skutočnosti pre záver o tom, či je, resp. nie je nárok premlčaný. Uviedol, že súd posúdi platnosť dohody z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov v naznačenom smere a ak dospeje k záveru o platnosti dohody, vypriada sa aj s námietkou premlčania podľa právnej úpravy Obchodného zákonníka.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že splatnosť záväzku nastala dňa 25.7.2005, úložná doba bola do 11.7.2005 a teda vychádzajúc z textu odstúpenia od zmluvy, splatnosť nastala 25.7.2005. Následne odporca uznal záväzok čo dôvodu a výšky splátok uvedeného dlhu v dohode o uznaní, pričom režim tejto dohody sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka a to podľa ust.§ 261 Obchodného zákonníka v zmysle ust. § 323 ods. 1 OZ je možné uznať aj premlčaný záväzok, v danom prípade sa vôbec nevyžaduje vedomosť dlžníka o tom, že záväzok je premlčaný a nad rámec toho samotná dohoda obsahuje aj text, ktorý odporca vyhlasuje, že aj v prípade ak by daný záväzok bol premlčaný má o tomto vedomosť. Účelom uzatvorenia tejto dohody bolo umožnenie úhrady záväzku vo výške v akej bol uznaný v splátkach, ktorých výšku a dátum splatnosti si dohodli jej zmluvné strany. Táto skutočnosť okrem iného vyplýva aj z vyjadrenia odporcu, tak ako ju realizoval na pojednávaní konanom dňa 26.3.2013, kedy uviedol, že očakával splátkový kalendár teda jeho doručenie a jednak to vyplýva aj z jeho vôle uhrádzať tento záväzok v splátkach vo výške 20,- €. Rovnako to vyplýva aj z jeho vyjadrenia učineného v odvolaní kedy uviedol, že dlh voči navrhovateľovi akceptuje. Vyjadril sa, že uzatvorením samotnej dohody o uzavretí splátkového kalendára nemohlo dôjsť a ani nedošlo zo strany navrhovateľa
k obchádzaniu zákona respektíve ku konaniu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi pričom odporca z celej poskytnutej sumy 2.489,54 € uhradil len dve splátky a to v celkovej výške 132,20 €. Poukázal na ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa § 110 OZ samotné uznanie záväzku predlžuje premlčaciu dobu o 10 rokov, daný vzťah spravuje obchodným zákonníkom a s poukazom na uznanie záväzku došlo k predĺženiu premlčacej lehoty na 10 rokov v zmysle § 110 OZ za predpokladu, že by teda súd posúdil vzťah podľa občianskeho zákonníka a v tomto prípade sa nevyžaduje vedomosť dlžníka o premlčaní, bol vypočutý aj odporca a jediný dôkaz na preukázanie skutočnosti či vedel alebo nevedel o premlčaní dlhu je výpoveď odporcu, preto navrhovateľ iný dôkaz nemá ako dôkaz výsluchom odporcu a samotný text dohody o uznaní záväzku kde uviedol, že vie o premlčaní dlhu. Považoval vyjadrenia odporcu za účelové, pretože ich menil.
Na pojednávanie sa nedostavil odporca ani právni zástupcovia vedľajších účastníkov, ktorí mali doručené predvolanie, neúčasť ospravedlnil právny zástupca vedľajšieho účastníka JUDr. Pecník, preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými, a to : zmluvou o poskytnutí flexi pôžičky č. 142051321, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisov z bankového systému, zmluvou o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier, uznesením KS Prešov 7Cob/62/2006-85 dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prehľadom histórií transakcií, Listinou, s odstúpením od zmluvy zo dňa 20.6.2005, s doručenkou a zistil tento skutkový a právny stav :
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 18.11.2011 domáhal pôvodne zaplatenia sumy 3.540,42 eura s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.438,68 eura od 09.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca s odporcom uzatvoril Zmluvu o úvere -flexipôžičky dňa 14.12.2004, ktorou bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 75.000,-Sk splatný v 60- tich splátkach po 1.941,42 Sk (64,44 eura). V priebehu konania navrhovateľ zobral späť návrh v sume 1.101,74 eura s 13 % úrokom z omeškania od 09.12.2006 do 23.12.2009 a v časti úroku z omeškania 4 % od 24.12.2009 do zaplatenia, preto v tejto časti súd zastavil. Predmetom konania zostala sumu 2.438,68 eura s 9 % úrokom z omeškania od 24.12.2009 do zaplatenia. Právny predchodca navrhovateľa VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, uzatvoril dňa 14.12.2004 s odporcom zmluvu o poskytnutí flexipôžičky podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou poskytol odporcovi úver vo výške 75.000,-Sk splatný v 60-tich splátkach po 1.941,42 Sk. Odporca riadne úver nesplácal, preto mu postupca vypovedal zmluvu a vyzval ho na uhradenie dlžnej sumy. Zmluvou o postúpení pohľadávok medzi VÚB, a.s., Bratislava a navrhovateľom z 08.12.2006 bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa voči odporcovi na navrhovateľa. Právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy a zároveň žiadal odporcu o predčasné splatenie úveru podaním zo dňa 20.6.2005, ktoré odporca neprevzal, zásielka bola uložená do 11.7.2005 a splatnosť dlhu nastala dňa 25.7.2005 podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa ako aj s poukazom na prílohu k listu (č.l. 9), kde je ako pohľadávka voči odporcovi uvedená v sume 73.467,68 Sk a dátum splatnosti 25.07.2005.
Navrhovateľ a odporca dňa 26.11.2009 uzatvorili dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 455651 (ďalej len "dohoda"), v ktorej sú ako zmluvné strany označené navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník. Podľa bodu 2.1 dohody, dlžník uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom VÚB, a.s., č. 011432401131204 s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 2.438,68 eura. V bode 3.1 dohody sa odporca zaviazal splatiť záväzok v splátkach po 68,38 eura mesačne v 23-och splátkach, počnúc dátumom prvej splátky 23.12.2009. Zároveň v čl. 3 bod. 3.1 dohody je konštatované, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Súčasťou tejto dohody je rozhodcovská doložka, ktorou sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno, Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde a v prípade, že ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutí akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto dohody na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky (čl. 4 dohody). Odporca potvrdil, že predmetnú dohodu o uznaní podpísal doma, kde ho zrejme navštívili zamestnanci navrhovateľa, oznámili mu, že mu zašlú splátkový kalendár, pričom i keď dohodu podpísal, tak si ju neprečítal, nevedel o premlčacej dobe, nečítal to, avšak dohodu podpísal, o premlčaní sa dozvedel až na pojednávaní.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Zákon ustanovuje základné pravidlá a spôsob výkonu subjektívnych práv a povinností. Ide o pravidlá, ktoré vyplývajú zo zásady, že subjektívne práva a povinnosti nemožno vykonávať neobmedzene. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru , aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Prenikajú celým právnym poriadkom. Ide o ustanovenia zakazujúce výkon taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Ak sa tieto zásady premietnu do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Je nepochybné, že dobré mravy ako normy správania sa musia spĺňať podmienku, že ide o normy, ktoré sú v súlade so zákonom, resp. neodporujú zákonu.
Za dobré mravy preto nikdy nebude možné považovať normy správania a za konanie v súlade s dobrými mravmi nebude možné považovať konania, vrátane uzatvorenia právnych úkonov, ktoré sú v rozpore s akýmkoľvek platným všeobecne záväzným právnym predpisom. Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej stránky dobrých mravov, t.j. v nerešpektovaní požiadavky vyváženosti, resp. spravodlivého usporiadania príslušných vzťahov.
Porušenie rovnováhy, rakúskym OGH nazývanej aj "ekvivalencie" sa prejavuje najmä ako neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha či neprimeranosť spočíva najmä:- v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov. Napr. v oblasti pôžičiek a úverov sa za obvyklé podmienky berú podmienky požadované bankami. Definícia dobrých mravov, hoci pre špecifické účely ochrany spotrebiteľa, je súčasťou aj pozitívneho práva.
Na účely ochrany spotrebiteľa bola prijatá v rámci Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v zmysle § 4 ods. 5. Zákona o ochrane spotrebiteľa: "Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody." Táto zákonná definícia je zrejme vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, a preto používa aj termíny, ktoré Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje. Ako je však zrejmé z jej znenia, táto definícia zodpovedá aj všeobecným definičným znakom a charakteristike uvedenej v časti 4.1 a súčasne je viditeľná značná previazanosť a konformnosť tejto definície napr. s vyššie uvádzanou nemeckou judikatúrou v oblasti dobrých mravov. Vzhľadom na množstvo požiadaviek na splnenie takejto definície, bude zrejme v praxi veľmi náročné preukázať rozpornosť s dobrými mravmi subsumáciou konkrétneho konania pod takúto definíciu, ktorá obsahuje subjektívny prvok na strane konajúceho - poškodzujúceho subjektu, a to preukázanie "využitia" omylu, ľsti a pod. Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je: a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Dôsledkom vyššie uvedených sankcií je potom: a) nárok na náhradu škody v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, a/alebo, b) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä nárok na vrátenie veci.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ( ObZ) ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 323 ods. 2 ObZ za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Podľa § 407 ods. 1 ObZ ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.
Podľa § 407 ods. 2 ObZ platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.
Podľa § 407 ods. 3 ObZ ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa § 407 ods.4 ObZ účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.
Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takého uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka (vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval (trval). K takým dôsledkom dochádza aj v prípade, keď právo zodpovedajúce uznanému záväzku v čase uznania už bolo premlčané (§ 407 ods. 4). Všeobecne sa prijíma názor, že uznanie záväzku nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho prípadné nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania. Keďže právna domnienka existencie záväzku v čase jeho uznania je vyvrátiteľná, dlžník môže dodatočne namietať, že záväzok v čase jeho uznania už neexistoval (napr. preukáže, že bol splnený).
V danej veci pre rozhodnutie súdu bolo podstatné posúdenie toho, aký právny režim sa na navrhovateľom tvrdený zmluvný vzťah účastníkov vzťahuje, či medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu platnej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu a posúdenie vznesenej námietky premlčania.
S poukazom na právny záver odvolacieho súdu, súd posúdil vzťah účastníkov za vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tento úverový vzťah treba posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keďže úverové vzťahy predstavujú absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, keď právna úprava v Obchodnom zákonníku je vzhľadom na povahu účastníkov doplnená aj úpravou v zákone o spotrebiteľských úveroch. Platná právna úprava v čase uzavretia zmluvy umožňuje vyvodiť právny záver, že zmluva o úvere bola napriek povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou a je preto právne irelevantný právny prameň, podľa ktorého sa príslušná zmluva spravuje. Vychádzajúc z predchádzajúceho, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená podľa Občianskeho, ale i Obchodného zákonníka, ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona, vyhovujúca vyššie uvedenej charakteristike, teda, že ide o zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, keď súčasne je zrejmé, že zmluvnými stranami je na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. I napriek tomu, že následne došlo k postúpeniu pohľadávky, ani dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretá dňa 26. 11. 2004 nestráca charakter spotrebiteľskej zmluvy.
V súčasnej dobe je všeobecne nízka úroveň vzťahu dlžníka- spotrebiteľa k plneniu zmluvného záväzku veriteľa. Apriórne odmietanie právneho inštitútu uznania dlhu (záväzku), ako neprijateľného pre vzťah veriteľa a spotrebiteľa, nie je však namieste a treba ho posudzovať vždy konkrétne. Náš právny poriadok rozlišuje síce dva podobné, ale v jednotlivostiach odlišné právne inštitúty uznania dlhu a uznanie
záväzku. Pre občianskoprávne vzťahy platí úprava v § 558 OZ a pre obchodno-záväzkové vzťahy úprava v § 323 ObZ (tu sa používa pojem uznanie záväzku). Písomné uznanie dlhu čo do dôvodu i výšky má podľa § 110 ods. 1 OZ za následok, že plynutie pôvodnej premlčacej doby sa preruší a začne plynúť nová premlčacia doba.
Uznanie záväzku podľa § 323 ObZ je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku (patria tam aj záložné právo, zmluvná pokuta, ručenie, banková záruka). Pri písomnom uznaní záväzku (§ 323 ObZ) nastávajú účinky prerušenia (pretrhnutia) premlčacej doby spočívajúce v tom, že pôvodná premlčacia doba prestáva plynúť a začína plynúť nová premlčacia doba (§ 407 ObZ).
Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá, že každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi, čo sa prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické poňatie rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva v tom, že zákon neposkytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že súkromnosť v právnej sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti.
Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa to aj jednotlivých inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.
Dohoda o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom, z ktorej navrhovateľ vyvodzuje základ nároku uplatňovaného v tomto konaní, sa týka uznania záväzku vyplývajúceho zo zmluvy uzatvorenej dňa 14.12.2004, ide o vzťah spotrebiteľský. Súd v konaní dospel k záveru, že dohoda uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzavretá, je absolútne neplatnou zmluvou, právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, konanie navrhovateľa možno hodnotiť aj s prihliadnutím na vyjadrenie odporcu ako aj okolnosti uzatvorenia dohody o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku ako konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávané pri poskytovaní služby. Týmto konaním došlo privodeniu ujmy spotrebiteľovi - odporcovi, nakoľko v čase uzavretia dohody o uznaní záväzku už bol záväzok odporcu premlčaný dňom 25.7.2009 uplynutím 4 ročnej premlčacej doby, pričom k uzavretiu dohody došlo dňa 26.11.2009. Konanie navrhovateľa, ktorého zamestnanci navštívili odporcu za účelom podpisu dohody, ktorému obsahu odporca nerozumel, nevykazuje znaky čestnosti, zvyklosti a praxe, navrhovateľ týmto spôsobom využíva najmä omyl, lesť, nevedomosť spotrebiteľa a tým dochádza k výraznej nerovnosti zmluvných strán a k porušovaniu zmluvnej slobody. Postup navrhovateľa v súvislosti s uzavretím dohody je neštandardným, možno mať vážne pochybnosti, že skutočný prejav vôle odporcu nezodpovedá obsahu dohody a že odporca sa cítil v postavení slabšej strany, ktorá neuvedomujúc si obsah dohody ju následne podpísala. Nakoľko je predmetná dohoda neplatná a nárok navrhovateľa zo zmluvy o úvere je premlčaný dňom 25.7.2009, súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.