Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/297/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcovi: T. R., bytom N. XXX/X, R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov a Združenie bratislavských spotrebiteľov, so sídlom Bratislava, Stavbárska 60, zast. JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom, so sídlom v Bratislave, Karloveská 3154/32, o zaplatenie sumy 3.540,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. 03. 2013 č.k. -94, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti a výroku o trovách konania vo vyhovujúcej a zastavujúcej časti zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.438,68 eura s 9 % úrokom z omeškania od 24.12.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 1.259,73 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.101,74 eura s 13 % úrokom z omeškania od 09.12.2006 do 23.12.2009 a úroku z omeškania 4 % od 24.12.2009 do zaplatenia z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom zastavil a o trovách konania v tejto časti rozhodol výrokom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. , , , o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, , , , , a . Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzatvorili 14.12.2004 Zmluvu k úverovému účtu č. 142051321, ktorou bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 75.000,-Sk splatný v 60-tich splátkach po 64,44 eura vždy k 14-temu dňu príslušného mesiaca. Odporca sa dostal do omeškania s platením viac ako 3 splátok, čím nastala splatnosť úveru. Uhradil iba 2 splátky úveru, z ktorých suma 25,23 eura bola započítaná na istinu, suma 39,21 eura na úrok a suma 1,66 eura na poistenie a zo splátky 66,10 eura bola započítaná suma 25,63 eura na istinu. Po odpočítaní splátok na istinu 2x25,23+25,63 eura zostala neuhradená istina vo výške 2.438,68 eura. Dňa 26.11.2009 odporca v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uznal čo do dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi vo výške 2.438,68 eura s tým, že podľa bodu 3.1 mal vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, čo potvrdil svojim podpisom. Navrhovateľ v priebehu konania zobral späť návrh v časti zaplatenia istiny sumy 1.101,74 eura s 13 % úrokom z omeškania od 09.12.2006 do 23.12.2009 a úroku z omeškania 4 % od 24.12.2009 do zaplatenia, a preto súd prvého stupňa v tejto časti konanie podľa zastavil. Po vykonanom dokazovaní konštatoval, že zostávajúca časť návrhu je dôvodná s poukazom na uzatvorenú dohodu o uznaní záväzku odporcom v novembri 2009, v ktorej odporca podpisom potvrdil vedomosť o premlčaní záväzku a vyjadril ochotu dlh splácať. Stanovisko v tomto smere zmenil až po vyjadrení vedľajšieho účastníka, ktorý namietal premlčanie. Podľa názoru

súdu k uznaniu záväzku zo strany odporcu došlo platne a nárok navrhovateľa v zostávajúcej časti nie je premlčaný, a preto návrhu vyhovel. O trovách konania vo vyhovujúcej časti rozhodol podľa , keď úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 212 eur a trov právneho zastúpenia v súlade s Vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 7 úkonov právnej pomoci a režijný paušál. Právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal odmenu za písomne podanie protistrane pokus o zmier, keďže nejde o úkon, za ktorý by mu patrila odmena podľa citovanej vyhlášky.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporca a vedľajší účastník na strane odporcu, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov.

Odporca v odvolaní uviedol, že dlh voči navrhovateľovi akceptuje, avšak je v hmotnej núdzi, nemá možnosť dlh uhradiť jednorázovo, preto žiada o splátky vo výške 20 eur mesačne. Vedľajší účastník v podanom odvolaní namietal jednak výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým v zastavujúcej časti rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktorý s ohľadom na to, že v ďalšej časti súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, považuje za zmätočný, ako aj nezákonný, pretože priznal navrhovateľovi trovy konania v plnej výške napriek tomu, že v konaní mal úspech len čiastočný. V odvolaní proti vyhovujúcej časti rozsudku poukázal na to, že súd rozhodnutie oprel o dohodu o uznaní záväzku z 26.11.2009. Dohode priznal právne účinky napriek viacerým skutočnostiam, ktoré svedčia o nekalej obchodnej praktike navrhovateľa. Z okolností podpisu dohody vyplýva, že vôľa odporcu smerovala k splátkam, pričom odporca si dohodu neprečítal a nevedel o premlčaní svojho dlhu. Práve z vyjadrenia odporcu po tom, čo na pojednávaní bola vznesená námietka premlčania vyplýva, že pri podpise formulárovej dohody nemal vedomosť o premlčaní dlhu a o premlčaní uznávaného dlhu sa dozvedel až v priebehu konania od vedľajšieho účastníka. V tejto súvislosti poukázal na svoju rozsiahlu prax, keď navrhovateľ a právne subjekty s obdobným predmetom podnikania využívajú práve formou uzatvárania dohôd so spotrebiteľom ich neinformovanosť a neznalosť následkov podpisu dohody. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, v ktorom konštatoval nekalosť obchodnej praktiky pri uzatváraní dohôd. Na záver vyslovil, že okresný súd bol povinný bez návrhu skúmať, či bola dohoda s odporcom individuálne dohodnutá a následne skúmať, či obsahuje podmienky, ktoré predstavujú neprimerané znevýhodnenie spotrebiteľa, či odporca mal záujem o splátkový kalendár, mohol alebo nemohol tento získať bez toho, aby zároveň uznal premlčaný dlh voči navrhovateľovi. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok zmeniť, návrh zamietnuť a priznať mu náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania, eventuálne, ak nebudú podmienky pre zmenu rozhodnutia, rozsudok v odvolaním napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu výslovne vyplýva spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi, ako vyjadril aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. . Odvolacia lehota na odvolanie vedľajšieho účastníka je limitovaná lehotou na odvolanie účastníka a nemôže podať odvolanie proti jeho vôli. Pokiaľ ide o dohodu o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku, podľa jeho názoru spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu. Má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky, ako aj prísľub dlžníka dlh zaplatiť. Navrhovateľ ako postupník nemal postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej zmluvy, z čoho vyplýva, že ustanovenie dohody o tom, že odporca uznáva záväzok, nemohlo byť odporcovi vnútené ako neprijateľná podmienka a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dohodu nemožno považovať za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda spotrebiteľskej zmluve, od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok, ale ide len o zmenu v obsahu záväzkov dohodou zmluvných strán. K náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu uviedol, že mu neprináleží ich náhrada, keďže v jeho prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Paušálny vstup združenia do konania, pre ktorý vstup nebol žiaden dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu bola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, pričom v skutočnosti išlo o získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa po súhlasnom vyjadrení odporcu s odvolaním vedľajšieho

účastníka na základe výzvy odvolacieho súdu, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania, ako aj výroku o trovách konania v zastavujúcej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, čím odňal možnosť účastníkovi konať.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa podaný na súde prvého stupňa 18.11.2011, ktorým sa voči odporcovi domáhal pôvodne zaplatenia sumy 3.540,42 eura s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.438,68 eura od 09.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca s odporcom uzatvoril Zmluvu o úvere -flexipôžičky dňa 14.12.2004, ktorou bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 75.000,-Sk splatný v 60-tich splátkach po 1.941,42 Sk (64,44 eura). V priebehu konania navrhovateľ zobral späť návrh v sume 1.101,74 eura s 13 % úrokom z omeškania od 09.12.2006 do 23.12.2009 a v časti úroku z omeškania 4 % od 24.12.2009 do zaplatenia, preto v tejto časti súd prvého stupňa konanie zastavil. Zastavujúca časť výroku rozsudku nebola odvolaním napadnutá, a preto nadobudla právoplatnosť. Vo zvyšnej časti súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.438,68 eura s 9 % úrokom z omeškania od 24.12.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 1.259,73 eura. V zastavujúcej časti o trovách konania rozhodol výrokom

- žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom rozhodnutie o náhrade trov konania v tejto časti právne nezdôvodnil. Vo vyhovujúcej časti súd prvého stupňa návrhu vyhovel, keď dospel k záveru, že nárok nie je premlčaný, pretože uznanie záväzku v dohode o uznaní záväzku učinené odporcom 26.11.2009 je platným právnym úkonom.

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci výsledkami doposiaľ vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa M., uzatvoril dňa 14.12.2004 s odporcom zmluvu o poskytnutí flexipôžičky podľa a nasl. , ktorou poskytol odporcovi úver vo výške 75.000,-Sk splatný v 60-tich splátkach po 1.941,42 Sk. Odporca riadne úver nesplácal, preto mu postupca vypovedal zmluvu a vyzval ho na uhradenie dlžnej sumy. Zmluvou o postúpení pohľadávok medzi M., a.s., A. a navrhovateľom z 08.12.2006 bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa voči odporcovi na navrhovateľa. Navrhovateľ a odporca dňa 26.11.2009 uzatvorili dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 455651 (ďalej len „dohoda“), v ktorej sú ako zmluvné strany označené navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník. Podľa bodu 2.1 dohody, dlžník uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom VÚB, a.s., č. 011432401131204 s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 2.438,68 eura. V bode 3.1 dohody sa odporca zaviazal splatiť záväzok v splátkach po 68,38 eura mesačne v 23-och splátkach, počnúc dátumom prvej splátky 23.12.2009. Zároveň v čl. 3 bod. 3.1 dohody je konštatované, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Súčasťou tejto dohody je rozhodcovská doložka, ktorou sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno, Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde a v prípade, že ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutí akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto dohody na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky (čl. 4 dohody). Dohoda je podpísaná odporcom. Súd prvého stupňa svoje vyhovujúce rozhodnutie založil na zistení, že uznanie záväzku odporcom je platné, pričom bližšie nezdôvodnil, akými právnymi závermi a úvahami sa spravoval, keď dospel k právnemu záveru platnosti vyššie uvedeného právneho úkonu uzatvoreného účastníkmi konania. V rozsudku uviedol iba toľko, že odporca svojim podpisom potvrdil vedomosť o premlčaní záväzku, pričom poukázal aj na jeho vyjadrenie, resp. spočiatku ochotu dlh splácať.

V danej veci pre rozhodnutie súdu bolo podstatné posúdenie toho, aký právny režim sa na navrhovateľom tvrdený zmluvný vzťah účastníkov vzťahuje, či medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu platnej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu a posúdenie vznesenej námietky premlčania.

Niet sporu o tom, že dohoda o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom, z ktorej navrhovateľ vyvodzuje základ nároku uplatňovaného v tomto konaní, sa týka uznania záväzku vyplývajúceho zo zmluvy uzatvorenej dňa 14.12.2004. Ide o vzťah spotrebiteľský, keďže na jednej strane vystupuje dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane spotrebiteľ ako fyzická osoba, ktorá nekoná

v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd prvého stupňa právny vzťah účastníkov konania posúdil z hľadiska ustanovení , pričom nezdôvodnil, prečo posudzovanú vec, ktorá má základ v úverovom vzťahu, podriadil aplikácii , jednak pokiaľ ide o závery o platnosti dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, ako aj o premlčaní nároku. Súd posudzoval dôsledky podľa , keď považoval uznávací prejav odporcu za platné uznanie práva dlžníkom. S takýmto prejavom odporcu potom správne spájal účinky pretrhnutia (prerušenia) dovtedy plynúcej premlčacej doby a počiatok behu novej premlčacej doby.

V danej veci mal odvolací súd za to, že vzťah účastníkov treba považovať za vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tento úverový vzťah treba posudzovať podľa ustanovení , keďže úverové vzťahy predstavujú absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, keď právna úprava v je vzhľadom na povahu účastníkov doplnená aj úpravou v zákone o spotrebiteľských úveroch. Platná právna úprava v čase uzavretia zmluvy umožňuje vyvodiť právny záver, že zmluva o úvere bola napriek povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou a je preto právne irelevantný právny prameň, podľa ktorého sa príslušná zmluva spravuje. Vychádzajúc z predchádzajúceho, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená podľa Občianskeho, ale i , ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona, vyhovujúca vyššie uvedenej charakteristike, teda, že ide o zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, keď súčasne je zrejmé, že zmluvnými stranami je na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. I napriek tomu, že následne došlo k postúpeniu pohľadávky, ani dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretá dňa 26. 11. 2004 nestráca charakter spotrebiteľskej zmluvy.

Je potrebné uviesť, že v súčasnej dobe je všeobecne nízka úroveň vzťahu dlžníka- spotrebiteľa k plneniu zmluvného záväzku veriteľa. Apriórne odmietanie právneho inštitútu uznania dlhu (záväzku), ako neprijateľného pre vzťah veriteľa a spotrebiteľa, nie je však namieste a treba ho posudzovať vždy konkrétne. Náš právny poriadok rozlišuje síce dva podobné, ale v jednotlivostiach odlišné právne inštitúty uznania dlhu a uznanie záväzku. Pre občianskoprávne vzťahy platí úprava v a pre obchodno-záväzkové vzťahy úprava v (tu sa používa pojem uznanie záväzku). Samozrejme od účinku uznania dlhu podľa treba odlišovať účinky takéhoto uznania na beh premlčacej doby. Písomné uznanie dlhu čo do dôvodu i výšky má podľa za následok, že plynutie pôvodnej premlčacej doby sa preruší a začne plynúť nová premlčacia doba. Uznanie dlhu podľa je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov zabezpečenia práv a povinností (patria tam aj zmluvná pokuta, ručenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, záložná zmluva, zabezpečovací prevod práva, zabezpečovacie postúpenie pohľadávky, zábezpeka).

Uznanie záväzku podľa je tiež jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku (patria tam aj záložné právo, zmluvná pokuta, ručenie, banková záruka). Rovnako pri písomnom uznaní záväzku ( ) nastávajú účinky prerušenia (pretrhnutia) premlčacej doby spočívajúce v tom, že pôvodná premlčacia doba prestáva plynúť a začína plynúť nová premlčacia doba ( ).

Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá, že každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi, čo sa prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické poňatie rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva v tom, že zákon neposkytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že súkromnosť v právnej sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti. Táto formálna rovnosť je proťajškom občianskej rovnosti pred zákonom v demokratických a spolu s ňou vznikla k prekonaniu stavovských rozdielov predchádzajúcej doby. Formálna rovnosť je rovnosťou nerovných. Ich nerovnosť vyplýva nielen z prirodzených rozdielov medzi ľuďmi, ale aj z rôznej hospodárskej a spoločenskej pozície právnych subjektov, ktorá podmieňuje ich faktické možnosti, prístup k informáciám a podobne.

Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa to aj jednotlivých

inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.

Čo sa týka možnosti ochrany spotrebiteľov, tak okrem ochrany prostredníctvom spotrebiteľského práva, mu možno ochranu poskytnúť aj všeobecnými prostriedkami. Takým je napr. „leasio enormi“, či nadmerné poškodenie. Základom dnešného poňatia tohto termínu je skutočnosť, že pri úplatných zmluvách jedna zo strán využíva (resp. zneužíva) pozície tej druhej, aby dosiahla výrazné disproporcie medzi vzájomnými plneniami. Pritom už existencia tejto disproporcie zakladá domnienku, že ide o využitie alebo zneužitie výhodného postavenia.

Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že uznanie dlhu ako inštitútu zabezpečenia záväzku, je inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ale nie je zrejmé, na základe akých právnych úvah dospel k záveru o platnosti „dohody“. Jeho prístup sa v tomto smere javí nielen ako neprípustne zjednodušujúci, ale najmä ako nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná požiadavka na náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku ako výklad myšlienkového postupu súdu o tom, ako dospel k príslušnému výroku rozsudku, má spĺňať požiadavku, aby bol účastníkom konania objektívne zrozumiteľným a presvedčivým, t.j. aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj odpoveď na všetky podstatné argumentačné tvrdenia uplatnené účastníkmi konania, ako aj na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný.

V prejednávanej veci bolo potrebné predovšetkým posúdiť, akým spôsobom tento úkon dlžníka - spotrebiteľa vznikol. Ak by vznikol zo slobodnej vôle spotrebiteľa (napr. aj z dôvodu, aby spotrebiteľ nebol vedený ako neplatič a mohol sa uchádzať o iný úver), tak napriek jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa by súd voči jeho platnosti namietať nemohol. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bolo potrebné hodnotiť aj s prihliadnutím na vyjadrenie odporcu a okolnosti jej uzatvorenia aj z hľadiska ust. a , , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a tiež podľa ustanovení o ochrane spotrebiteľov, ktorý vymedzuje nekalé a klamlivé obchodné praktiky.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že s rozvojom Európskej únie sa čoraz viac zvyšuje aj potenciál vnútorného trhu. Spoločná legislatíva Európskej únie prijala Smernicu o nekalých obchodných praktikách v máji 2005, ktorú členské štáty boli povinné zaviesť do právnej úpravy do decembra 2007. Táto smernica bola prijatá na posilnenie dôvery európskych spotrebiteľov a jej cieľom je ozrejmiť práva spotrebiteľom. Obchodné praktiky označujú činnosti súvisiace s reklamou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľovi, vzťahujú sa na akúkoľvek činnosť, opomenutie, spôsob správania, vyjadrenia alebo obchodnú komunikáciu, vrátane reklamy a marketingu, ktorú vykonáva obchodník. Ak ide o nekalé praktiky, znamená to, že podľa konkrétnych kritérií sa tieto činnosti považujú za neprijateľné voči spotrebiteľovi. Podľa o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávané pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Pokiaľ ide o otázku premlčania, keďže ide o úverový vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý je osobitne upravený v , aj otázky premlčania, premlčacích lehôt, počiatku plynutia premlčacích lehôt sa posudzujú podľa .

K vznesenej námietke premlčania súd prvého stupňa uviedol iba to, že nárok nie je premlčaný. Pre svoje závery, okrem konštatovania platnosti „dohody“, neučinil žiadne právne významné závery, z ktorých by bolo možné posúdiť, kedy nastala splatnosť pohľadávky, ktorá je podstatná pre začiatok plynutia premlčacej doby, nezdôvodnil, ktorým dňom by bola uplynula premlčacia doba, keď konštatoval, že pohľadávka nie je premlčaná. Uviedol, že odporca sa dostal do omeškania s platením viac ako 3 splátok, čím nastala splatnosť úveru. Uvedený záver súdu prvého stupňa doposiaľ nevyplýva zo spisu, ako ani z návrhu navrhovateľa, v ktorom iba všeobecne uvádza, že ako postupca z dôvodu nesplácania úveru vypovedal odporcovi zmluvu o úvere a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy. Zo spisu je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa postúpil navrhovateľovi pohľadávku voči odporcovi dňa 08.12.2006. V spise (č.l. 8) je výpis z účtu kníh peňažného ústavu M. z 02.12.2009, ktorý bol súčasťou postúpenia pohľadávky a mal predstavovať aktuálny záväzok dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávky v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky. V prílohe k listu (č.l. 9) je ako pohľadávka voči odporcovi uvedená suma 73.467,68 a dátum splatnosti 25.07.2005. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či dátum 25.07.2005 má byť dátumom splatnosti úveru. Táto skutočnosť je právne významná pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby a keďže preskúmavané rozhodnutie postráda uvedené právne významné skutočnosti pre záver o tom, či je, resp. nie je nárok premlčaný, je rozhodnutie nepreskúmateľné a zakladá pre odvolací súd dôvod na jeho zrušenie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti podľa a , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) posúdi platnosť dohody z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov v smere naznačenom odvolacím súdom. Pokiaľ súd prvého stupňa dospeje k záveru o platnosti dohody, tieto závery dostatočne odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ust. a vypriada sa aj s námietkou premlčania podľa právnej úpravy . Vychádzajúc z podstaty práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré je založené na tom, že spotrebiteľ z dôvodu svojej neskúsenosti alebo neznalosti nie je schopný konkurovať v obratnosti vyškoleným a skúseným profesionálom znalým práva a techník moderného obchodu, je potrebné posúdiť, či v prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nešlo o aplikáciu právnej normy spôsobom mu prinášajúcim výhodu právnou normou, predpokladaným spôsobom, či nešlo o ľstivé zneužitie neznalosti dlžníka a jeho strachu pred prípadným súdnym, prípadne exekučným konaním.

Nakoľko odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti, zrušil podľa , aj súvisiaci výrok o trovách konania. V zastavujúcej časti súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné, keďže postráda skutkové a právne odôvodnenie. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že konanie o zaplatenie sumy 1.101,74 eura s príslušenstvom bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu, a preto v tejto časti bolo dôvodné aplikovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania ust. . Pre absenciu právneho, ako aj skutkového odôvodnenia tohto výroku rozhodnutia odvolací súd aj tento výrok o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.