Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/51/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Emílie Zimovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporkyni Y. H., bytom C., J. H. XXX/X, o zaplatenie 10.523,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.novembra 2013, č.k. -53, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti čo do úrokov z úveru vo výške 25,69% a čo do zmluvnej pokuty p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

navrhovateľovi 6.442,63 eur s úrokom vo výške 25,69% ročne zo sumy 5.163,40 eur od 21.04.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,76% ročne zo sumy 6.442,63 eur od 05.05.2010 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 100,- eur splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 25. dňa v mesiaci pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 141,60 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a to v splátkach po 10,- eur, splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 25. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 397 Obchodného zákonníka. Ďalej ust. § 2 písm. a/, b/, § 4 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom do 13.01.2013. Súd prvého stupňa po zhodnotení skutkového stavu dospel k záveru, že úverový vzťah medzi účastníkmi konania na základe úverovej zmluvy zo dňa 22.04.2009 je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahuje ust. zák. č. 25/2001 Z.z.. Preskúmaním úverovej zmluvy potom súd zistil, že úverová zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa náležitosti ustanovené v § 4 ods. 2 písm. a/, b/, d/, až j/, k/ a l/, na základe čoho nemožno daný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 veta druhá cit. zákona. Preto je odporkyňa povinná poskytnutý úver vrátiť za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania v tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že dlh nepovažuje za premlčaný a preto považoval súd prvého stupňa návrh za opodstatnený v častiach zaplatení nedoplatku v dohodnutých splátok, splatných od 20.11.2009 do 20.04.2010, 6 x po 178,70 eur, nedoplatok splátky splatnej v júni 2009 vo výške 158,- eur a nedoplatok splátky úveru, splatnej v októbri 2009 vo výške 20,77 eur, čo predstavuje 1.251,39 eur. K spoplatneniu poskytnutého úveru došlo ku dňu 20.04.2010 a z titulu nevrátenej časti poskytnutého úveru zostalo nezaplatených 5.163,40 eur, súd podanému návrhu i v tejto časti ako opodstatnenému vyhovel. Vzhľadom k tomu, že účastníci si v zmluve o všeobecných podmienkach a konkrétne v hlave 6.16, § 16.3 úverových podmienok dohodli

nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% z čiastky, z ktorej úhradou je klient v omeškaní, súd podanému návrhu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17,88 eur ako opodstatnenému vyhovel, keďže odporkyňa sa so zaplatením viacerých splátok dostala do omeškania. Navrhovateľovi tiež súd priznal nárok na zaplatenie nákladov za odoslanú upomienku 9,96 eur ako náklad, ktorý si účastníci dohodli v hlave 16. § 16.5 Všeobecných podmienok. Za neopodstatnený považoval súd návrh v časti o zaplatenie vyčíslených dohodnutých úrokov splatných od 21.04.2010 do 20.04.2015 v celkovej výške 4.001,72 eur a preto v tejto časti nárok ako neopodstatnený zamietol. Rovnako s poukazom na znenie Všeobecných úverových podmienok dospel súd k záveru, že navrhovateľ má nárok na dohodnuté úroky z nesplatenej časti poskytnutého úveru, ale len za dobu zaplatenia a v prevyšujúcej časti podaný návrh ako neopodstatnený rovnako zamietol. Rovnako nepriznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 79,- eur z titulu vynaloženého nákladu a to poplatku z externej agentúre preto, lebo účastníci si dohodli znášanie nákladov v súvislosti so speňažením predmetu financovania a vymáhania pohľadávky takouto formou, čo v tomto prípade splnené nie je. Zaplatenie súdom priznaného nároku navrhovateľovi súd povolil odporkyni v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. splácať v splátkach po 100,- eur mesačne a to s prihliadnutím na jej pomery, keďže je poberateľkou len rodičovského príspevku. Vzhľadom na skutočnosť, že i pôvodne poskytnutý úver sa odporkyňa zaviazala splácať navrhovateľovi v splátkach po 178,77 eur a celkovú výšku dlžnej sumy súd nepovolil odporkyni nižšie splátky. Súd zároveň priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 05.05.2010 do zaplatenia a o trovách konania bolo rozhodnuté podľa 142 ods. 2 O.s.p., pričom navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov konania len v rozsahu čistého úspechu v konaní, čo predstavuje 22,44% z uplatneného nároku.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie odporkyňa a to v časti týkajúcej sa priznanej výšky pokút, poplatkov a úrokov uplatňovaných navrhovateľovi, ktoré sú neúmerné voči výške samotnej pôžičky. Mala za to, že úverová zmluva zo dňa 22.04.2009 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 ods. 1 novely zák.č. 150/2004 Z.z., kedy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch aj obvykle, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Mala preto za to, že daná zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou a s tým, že výška dohodnutého úroku z úveru vo výške 25,69% ročne je viac ako dvojnásobne vyššia ako úrokové miery podobného úveru v bankách a preto mala za to, že takáto zmluva je absolútne neplatná v súlade s § 39 OZ, pretože takáto zmluva sa nesmie priečiť dobrým mravom. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických všeobecne zachovaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je častokrát zabezpečované aj právnymi normami. Mala preto za to, že dohoda o výške úrokov vo výške 25,69% ročne je absolútne neplatná a tiež namietala dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 10%, ktorú považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku ako absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods. 4 OZ, minimálne pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa jedná o neprimeranú sankciu, ktorú znáša spotrebiteľ.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Čo sa týka namietaného rozporu právneho úkonu s dobrými mravmi, je potrebné posudzovať v každom prípade takýto rozpor v prípade každého individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti u konania účastníkov v príslušnom období a na ich vtedajšie postavenie. Rozpor s dobrými mravmi môže byť namietaným dôvodom neplatnosti právneho úkonu len vtedy, ak tento úkon nie je v rozpore so zákonom a ani zákon neobchádza. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády, pričom výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zák.č. 238/2008 Nariadenia vlády a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona. V zmysle § 7a ods. 1 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Ministerstvo, Národná banka Slovenska alebo nimi určená osoba zverejnil informácie z údajov podľa ods. 1. V zmysle prehľadu maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za štvrtý štvrťrok roku 2008 je maximálna výška odplaty v percente pre spotrebiteľské úvery takého typu aký bol poskytnutý odporkyni vo výške 34,18%, t.j. rovnaká výška ako bola dohodnutá v napadnutej úverovej zmluve. Pri existencii osobitnej právnej úpravy

upravujúcej maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľských úverov, navrhovateľ považuje za nesprávne aplikovať na výšku tejto odplaty úrokovú mieru vzťahujúcu sa na úvery poskytované bankami ako to urobila odporkyňa. Preto považoval výšku úrokov z úveru za primeranú a v súlade s právnymi predpismi, platnými v čase uzavretia úverovej zmluvy, pričom nie je možné odvolávať sa na rozpor výšky úroku z úveru s dobrými mravmi.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti týkajúcej sa priznaných úrokov z úveru ako aj zmluvnej pokuty a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v tejto napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

V prejednávanej veci odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa dôsledne zaoberal daným zmluvným vzťahom uzatvoreným medzi účastníkmi konania, ktorý posudzoval ako spotrebiteľský úveru v súlade ust. zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zároveň súd prvého stupňa správne zistil, že daná úverová zmluva spĺňa náležitosti ustanovené v § 4 cit. zákona, a preto nemožno daný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 veta druhá cit. zákona a preto pri posudzovaní daného úroku z poskytnutého úveru bolo potrebné postupovať v zmysle § 7a ods. 1 zák.č. 258/2001 Z.z., kedy daná ročná percentuálna miera nákladov, resp. maximálna výška odplaty v percente pre spotrebiteľské úvery, typu ktorú uzatvorili účastníci konania, bola 34,18%, čo znamená, že dohodnutý úrok bol dohodnutý v súlade nielen so zákonom, ale aj s vykonávacou vyhláškou a preto nie je možné konštatovať, že by daný úrok bol v rozpore s dobrými mravmi tak, ako uvádzala vo svojom odvolaní navrhovateľka. Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru, platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery pre všetky typy spotrebiteľských úverov, platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Preto bol v celom rozsahu správny postup súdu prvého stupňa, ktorý priznal navrhovateľovi úrok z poskytnutého úveru vo výške 25,69% ročne.

Rovnako sa súd prvého stupňa aj dôsledne zaoberal dohodnutou zmluvnou pokutou, ktorá bola v prejednávanej veci dohodnutá tým spôsobom, že účastníci daného zmluvného vzťahu si dohodli zmluvné pokuty vo výške 10% z čiastky, z ktorej úhradou je klient v omeškaní, pričom zmluvná pokuta takto predstavuje sumu 17,88 eur. Rovnako ako poplatok vo výške 9,96 eur, ktorý si účastníci dohodli za zaplatenie nákladov za zaslanú upomienku v hlave 16, § 16.5 Všeobecných podmienok. Preto aj v tejto časti bolo odvolanie odporkyne nedôvodné, pričom odvolací súd nezistil, že by takto dohodnutá zmluvná pokuta bola v hrubom nepomere, prípadne by spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi navrhovateľom a odporkyňou ako spotrebiteľom v danom právnom vzťahu.

Odvolací súd preto nezistil, že by daná dohodnutá zmluvná podmienka v zmluvnej pokute bola absolútne neplatná s poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdený.

Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené, odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho

konania priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .