Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/266/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., IČO: 31 341 438, so sídlom 831 04 Bratislava, Vajnorská 98, právne zastúpeného: NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Matejkova 16, proti žalovanému: K. E., X.. XX. H. XXXX, hláseným pobytom S. P. J., o zaplatenie 3.617,20 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 14. októbra 2013 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu istiny vo výške 3.617,20 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o AutoKredite č. XXXXXX uzatvorenej dňa 8. marca 2007 poskytol žalovanému účelový úver vo výške 250.312, -Sk, t.j. 8.308,84 Eur s dobou splatnosti 60 mesiacov za účelom financovania časti obstarávacej ceny motorového vozidla značky ŠKODA Fabia CLASSIC, výrobné číslo motora L.. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť. Žalobca ďalej dňa 8. marca 2007 uzavrel so žalovaným aj Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zabezpečenie vrátenia poskytnutého úveru a na zaplatenie príslušenstva a ďalších pohľadávok, na ktoré žalobcovi vznikne nárok v prípade predčasnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od zmluvy. Žalovaný svoju povinnosť riadne neplnil, dostal sa do omeškania s plnením svojho záväzku, preto žalobca listom zo dňa 4. januára 2008 oznámil žalovanému, že sa týmto dňom stal splatným celý úver. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje sumu vo výške 3.617,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy od 15. septembra 2008 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Okresný súd Bratislava IV po vyslovení svojej miestnej nepríslušnosti, postúpil vec dňa 27. novembra 2013 tunajšiemu súdu, ktorý žalobu podľa a ods. 3 spolu s procesnými poučeniami podľa doručil žalovanému do vlastných rúk, ktorý sa ale k žalobe nevyjadril, ostal pasívny.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 4. júna 2014 špecifikoval žalovanú sumu. Uviedol, že celkový nárok žalobcu v sume 346.471,80 Sk, t.j. 11500,76 Eur pozostáva zo sumy 16.120,10 Sk, t.j. 535,09 Eur, ktorá je dlhom žalovaného na splátkach, zo sumy 221.176 Sk, t.j. 7341,70 Eur, ktorá predstavuje nesplatnú istinu, zo sumy 92.594,10 Sk, t.j. 3073,56 Eur, ktorá je dohodnutou zmluvnou pokutou, zo sumy 8.568 Sk, t.j. 284,41 Eur, ktorá predstavuje súčet nákladov žalobcu, ktoré mu vznikli v súvislosti s predčasnou splatnosťou úveru a následným predajom vozidla, zo sumy 5407,20 Sk, t.j. 179,49 Eur, ktorá predstavuje náklady za servis vozidla a zo sumy 2.606,40 Sk, t.j. 86,52 Eur, ktorá predstavuje sumu DPH, ktorú bol navrhovateľ povinný uhradiť pri predaji vozidla, nakoľko výnos z predaja bol vyšší ako nesplatná časť istiny. Nakoľko bolo vozidlo žalobcu predané za sumu vo výške 237.500,10 Sk, t.j. 7.883,56 Eur, žalobca znížil svoj nárok o túto sumu a preto si uplatňuje žalobca v konaní sumu 3.617,20 Eur.

Na pojednávaní konanom dňa 9. júla 2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že v rovnakej veci už bola podaná žaloba na Okresný súd Bratislava IV dňa 11. júna 2009. Predmetné konanie však bolo zastavené podľa ustanovenia a .

Vo svojom vyjadrení zo dňa 22. septembra 2014 žalobca poukázal na to, že si svoj nárok uplatnil už dňa 11. júna 2009 na Okresnom súde Bratislava IV. Dňa 27. augusta 2010 bol súdom vydaný platobný rozkaz, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk pre jeho neznámy pobyt. Súd vo veci nariadil tri pojednávania, dňa 25. mája 2011, 31. augusta 2011 a 16. januára 2012. Žalovaný sa nezúčastnil na týchto pojednávaniach, žalobca sa nezúčastnil na poslednom, t.j. dňa 16. januára 2012, preto Okresný súd Bratislava IV s poukazom na a rozhodol o prerušení a následne o zastavení konania. Uznesenie o zastavenie konania bolo žalobcovi doručené dňa 11. apríla 2013. Následne žalobca dňa 10. októbra 2013 podal opätovne návrh v rovnakej veci na Okresný súd Bratislava IV. Žalobca má za to, že si svoju pohľadávku riadne uplatnil, nešlo o svojvoľné uplatnenie práva, pričom v konaní bol aktívny a riadne pokračoval po podaní návrhu aj po zrušení platobného rozkazu. Vzhľadom na tieto skutočnosti, podľa názoru žalobcu, jeho pohľadávka nie je premlčaná.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a predloženými listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou o AutoKredite č. XXXXXX (č.l. 9), Všeobecnými zmluvnými podmienkami Zmluvy o AutoKredite (č.l. 10-11), Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX (č.l. 12-13), Protokolom o odovzdaní a prevzatí vozidiel (č.l. 14), Zákazkovým listom (č.l. 15), Záverečnou správou (č.l. 16), Zákazkovým listom (č.l. 17), Oznámením o predčasnej splatnosti úveru (č.l. 18), Oznámením o účtovaní poplatkov za mimosúdne inkaso pohľadávky (č.l. 19), Oznámením o uplatnení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva č. XXXXXX (č.l. 20), , Záverečnou správou (č.l. 21), protokolom o prevzatí vozidla (č.l. 22), , Hodnotením vozidla (č.l. 23), Vyrozumením o vysporiadaní pohľadávky veriteľa po predčasnej splatnosti úveru podľa Zmluvy o AutoKredite č. XXXXXX (č.l. 24), Prehľadom splátok prijatých na zmluve (č.l. 25), faktúrou č. XXX/XXXX/1 (č.l. 26), Výpočtom nesplatnej časti istiny (č.l. 27), Splátkovým kalendárom (č.l. 28), Vyjadrením k zmluvnej pokute (č.l. 29), faktúrou č. XXXXXXXX (č.l. 30), faktúrou č. XXXXXXXX (č.l. 31), faktúrou č. XXXXXXXX (č.l. 32), faktúrou č. G. XXXXXX (č.l. 33), faktúrou č. XXBXXXXX, vyjadrením žalobcu zo dňa 4. júna 2014 (č.l. 65-67), zápisnicou o pojednávaní zo dňa 9. júla 2014 (č.l. 77-79), Vyjadrením žalobcu zo dňa 22. septembra 2014 (č.l. 82-84) a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z predloženej Zmluvy o AutoKredite (č.l. 9) vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola dňa 8. marca 2007 uzavretá spotrebiteľská zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 8.308,84 Eur. Zo splátkového kalendára (č.l. 5-14) ale vyplýva, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky vo výške 2.804,30 eur.

Z Oznámenia o predčasnej splatnosti úveru (č.l. 18) súd zistil, že žalobca dňa 4. januára 2008 oznámil žalobcovi predčasnú splatnosť úveru z dôvodu, že sa žalobca dostal do omeškania s úhradou splátok po dobu viac ako 10 dní.

Z vyrozumenia o vysporiadaní pohľadávky veriteľa po predčasnej splatnosti úveru podľa Zmluvy o AutoKredite č. 593675 (č.l. 24) vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného k uhradeniu dlžnej sumy vo výške 3.617,20 Eur do 11. septembra 2008 na bankový účet žalobcu.

Zmluva o úvere je upravená všeobecne v . Keďže žalovaný v predmetnom právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, na tento vzťah sa vzťahuje aj zákon o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ods. 4 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa , veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ,pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Zo žalobcom predloženej Zmluvy o AutoKredite č. 593675 zo dňa 8. marca 2007 súd zistil, že tá v rozpore s neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V predmetnej zmluve je síce uvedené, že výška a platnosť jednotlivých splátok úveru je uvedená v splátkovom kalendári, avšak žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaného oboznámil so splátkovým kalendárom, a z toho dôvodu v zmysle o spotrebiteľských úveroch je žalobca oprávnený požadovať od žalovaného vrátenie poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov, nakoľko tie v zmluve dojednané neboli. Ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi podľa , , absencia písomnej formy podľa . Dohodu účastníkov o zmluvnej pokute nemožno akceptovať ako súčasť všeobecných podmienok. Podľa zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu, preto jej obsiahnutie vo všeobecných podmienkach nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti. Okrem toho ustanovenia týkajúce sa zmluvnej pokuty sú tzv. typové, ich obsah určuje výlučne len dodávateľ, ktorý tieto podmienky formuluje a spotrebiteľ ich obsah meniť nemôže. Ak chce zmluvu o pripojení uzavrieť, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Takéto konanie dodávateľa je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s obchodnými zvyklosťami.

V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie ) účinnej od 01. 05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t.j. v prejednávanej veci žalovaný, premlčania nedovolá.

Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. . V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ust. , podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Ustanovenie je preto potrebné považovať za „všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2011, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 11. 2011, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 06. 2013, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. a , uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. ).

Pre posúdenie, či ust. , účinné od 1. mája 2014, je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Súd vychádzajúc z obsahu zistil, že žalobca zosplatnil úver dňa 4. januára 2008 (č.l. 18), pričom žalovaného vyzval k uhradeniu dlžnej sumy do 11. septembra 2008 (č.l. 24). Žalobca si následne uplatnil svoj nárok dňa 11. júna 2009 na Okresnom súde Bratislava IV. Z vyjadrenia žalobcu (č.l. 83) je súdu zrejmé, že predmetné konanie bolo súdom prerušené s poukazom na , teda z dôvodu, že účastníci zhodne prerušenie konania navrhli alebo sa neustanovili bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie. Okresný súd Bratislava IV následne konanie zastavil, keďže nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní do jedného roka. V danom prípade možno vidieť trvalý nezáujem na ukončení konania, a to tak zo strany žalobcu, ako aj zo strany žalovaného.

V zmysle ustanovenia premlčacia doba spočíva, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní svoje právo na súde a v začatom konaní riadne pokračuje. Súd v danom prípade má za to, že veriteľ, teda žalobca v začatom konaní pred Okresným súdom Bratislava IV riadne nepokračoval. Žalobca ani žalovaný sa nedostavili na pojednávanie dňa 16. januára 2012, preto Okresný súd Bratislava IV konanie prerušil a následne aj zastavil. Súd teda dospel k záveru, že počas uvedeného konania pred Okresným súdom Bratislava IV premlčacia doba nespočívala.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd má za to, že 3-ročná premlčacia doba, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo, uplynula ešte pred podaním návrhu na začatie konania, nakoľko žalobca zosplatnil úver už dňa 4. januára 2008 a žalovaného vyzval k uhradeniu dlžnej sumy do 11. septembra 2008, avšak návrh na začatie konania podal až dňa 14. októbra 2013. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu. Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. O trovách konania súd rozhodol podľa , keď po procesnej stránke bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, v konaní si však žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (, ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).