Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Sa-41-2022.pdf
PDF · 157.45 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou, v právnej veci žalobcu: C. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, H. M., právne zastúpený: B. E. N., s. r. o., so sídlom M. XXXX, S., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. riaditeľstvo S. zboru v R., krajský dopravný inšpektorát, so sídlom A. 1, R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E.-TN-E.-XX/XXXX-P zo dňa 6. júla XXXX, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. E.-TN-E.-XX/XXXX-P zo dňa XX.XX.XXXX. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu č. X.-ZN-X XX/XXXX-P zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) bod 1, písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“), pretože svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cestnej premávke“) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. a), o) Zákona o cestnej premávke a uložil mu podľa § 22 ods. 1 písm. c), bod 1 písm. f) Zákona o priestupkoch pokutu vo výške XXX,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu XX mesiacov, pričom sa do času zákazu započítava čas, po ktorý žalobca na základe opatrenia orgánu štátnej správy nesmel túto činnosť vykonávať, teda od XX.XX.XXXX. Prvostupňový správny orgán uzavrel, že žalobca dňa XX.XX.XXXX v čase od XX:XX hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. C. XXXi, ev. č. P v obci P. po ulici Z., pričom bol v križovatke miestnych komunikácií ulice Z. a N. predpísaným spôsobom zastavený hliadkou polície Pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ R. a následne bol podrobený kontrole dokladov potrebných na vedenie a premávku vozidla. Pri kontrole bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie, či pred jazdou alebo počas jazdy nepožil alkohol, skúšku vykonal s negatívnym výsledkom. Následne bol vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu na zistenie, či pred jazdou alebo počas jazdy nepožil návykovú látku, čomu sa podrobil dňa XX.XX.XXXX vo Fakultnej nemocnici R. odberom biologického materiálu, pričom bolo výsledkom orientačnej toxikologickej analýzy zistené a následne odborným vyjadrením č. 106/2021 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Súdnolekárske a patologicko-anatomické pracovisko so sídlom v C. C. potvrdené, že žalobca viedol motorové vozidlo v takom čase po požití návykovej látky, keď sa návyková látka ešte nachádzala v jeho organizme. So žalobcom bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, do ktorej sa vyjadril a podpísal ju. Ďalšia jazda mu bola zakázaná. Pri
rozhodovaní bral prvostupňový orgán ďalej do úvahy skutočnosť, že žalobca dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. viedol osobné motorové vozidlo C. XXXi, ev. č. P po ulici K. v obci H. M. v čase, kedy mal rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu P., X. riaditeľstva PZ R. pod číslom konania X.-TN-X zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom XX.XX.XXXX, zadržaný vodičský preukaz.
2. Voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. X.-ZN-X XX/XXXX-P zo dňa XX.XX.XXXX podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že skutku sa nedopustil, nakoľko celá vec voči jeho osobe bola vykonaná nezákonne, počnúc nezákonným zastavením vozidla. Nakoľko nespáchal žiadny priestupok a hliadka ho zastavila bezdôvodne. Taktiež uviedol, že bol hliadkou zastavený na poľnej ceste v lesnom poraste, pričom šiel rýchlosťou XXkm/hodina. Na záver odvolania uviedol, že ak policajt zastaví vozidlo bezdôvodne, postupuje v rozpore so zákonom o policajnom zbore a zároveň nezákonné zastavenie vozidla spôsobuje procesnú nepoužiteľnosť všetkých dôkazov, ktoré sa zistili v súvislosti s takýmto zákrokom. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. E.-TN-E.-XX/XXXX-P zo dňa XX.XX.XXXX tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že prvostupňový správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, pričom si pre rozhodnutie obstaral potrebné podklady. Mal za to, že správny orgán prvého stupňa konal plne v súlade s platnou právnou úpravou, prihliadol na všetky platné právne predpisy, ako aj na zásady správneho konania. Žalovaný ďalej uviedol, že preskúmal aj postup prvostupňového orgánu pri určení druhu a výmery sankcie, pričom zistil, že pri určovaní druhu a výšky sankcie prvostupňový orgán prihliadal na závažnosť priestupku, na spôsob a okolnosti jeho spáchania, ako aj na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a z týchto dôvodov odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia predmetného rozhodnutia žalovaného č. E.-TN-E.-XX/XXXX-P zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s Rozhodnutím X. riaditeľstva S. zboru v R., X. dopravný inšpektorát v P., č. p.: X.-ZN-X XX/XXXX-P zo dňa XX.XX.XXXX, pričom namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že prvotný služobný zákrok policajnej hliadky - zastavenie vozidla dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. bol bezdôvodný, a teda aj nezákonný, a že sa správne orgány obidvoch stupňov uspokojili s abstraktnými a vágnymi dôvodmi prezentovanými členmi policajnej hliadky, teda výpoveďami svedkov práp. M. C. a ppráv. R. O.. Poukázal na to, že neexistuje žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by mala byť výpoveď príslušníka PZ preferovaná a priorizovaná pri rozhodnutí správneho orgánu pred opisom relevantných skutočností osoby podozrivej zo spáchania priestupku.
4. Žalobca ďalej uviedol, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný, nevykonali žiadne dokazovanie za účelom odstránenia rozporov medzi tvrdeniami svedkov (príslušníci PZ) a žalobcu, kedy svedkovia (príslušníci PZ) uviedli ako dôvod vykonania služobného zákroku (zastavenie motorového vozidla) podozrivé spomalenie vozidla žalobcu a zároveň skutočnosť, že sa v danej oblasti údajne pácha drogová a majetková trestná činnosť, pričom iné dôvody zastavenia vozidla neuviedli. Naproti tomu žalobca tvrdil, že bol zastavený hliadkou PZ na poľnej ceste bez zjavného dôvodu, a to spôsobom, že mu príslušníci PZ vošli do cesty spoza stromu tak, že nemohol pokračovať ďalej v ceste. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu S., sz. zn. 2T 137/2009, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/39/2012 z XX. februára XXXX, sp. zn. 8Sžo/173/2010 z XX. apríla XXXX, z ktorých vyplýva, že aj v prípade, ak zo strany účastníka priestupkového konania nie je namietaná zaujatosť, len samotné postavenie svedka - policajta (domnienka pravdivosti svedeckej výpovede policajta) nie je dostačujúce pre prijatie záveru o dostatočnom preukázaní zákonných podmienok pre vykonanie služobného zákroku. Mal za to, že správne orgány rezignovali na zásadu materiálnej pravdy, t. j. požiadavky vychádzať pri rozhodnutí zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. K miestu a spôsobu zastavenia motorového vozidla žalobca uviedol, že ak by žalovaný dôsledne skúmal miestne pomery, nemohlo mu uniknúť, že ulica Z. v P. je tvorená v podstate úzkou účelovou komunikáciou vedúcou popri kanáli rieky N. na viacerých miestach s poškodeným asfaltovým povrchom, pričom poukázal na to, že je zrejmé, že sa v danej časti cesty, po ktorej mal ísť žalobca bezprostredne pred jeho zastavením policajnou hliadkou, protiidúce osobné motorové vozidlá dokážu vyhnúť len v prípade,
ak obe výrazne spomalia a minimálne jedno z nich vyjde na krajnicu tvorenú trávnatým porastom. Preto tvrdenie svedkov, že vozidlo žalobcu cca XXX metrov pred vozidlom policajnej hliadky výrazne pribrzdilo, od čoho odvodzovali závery o podozrení zo spáchania priestupku /trestného činu, a tým aj dôvodnosť služobného zákroku, neboli odôvodnené a ani správne. Samotné výrazné spomalenie vozidla nezakladá samo o sebe dôvodnosť podozrenia, nakoľko chýba nepochybná súvislosť, že jeho dôvodom bolo práve spozorovanie služobného vozidla hliadky polície. Taktiež uviedol, že vzhľadom na svetelné pomery v danom čase a mieste, žalobca objektívne v čase pred zapnutím svetelného značenia policajného vozidla nemohol objektívne vedieť, že vozidlo, ktoré ide oproti nemu, je práve vozidlo policajnej hliadky.
5. Žalobca považoval za nesprávne názory žalovaného o tom, že z príslušných právnych predpisov nevyplýva žiadna podmienenosť vo vzťahu k aplikácii oprávnení policajta súvisiacich so zastavovaním dopravného prostriedku pri plnení úloh Policajného zboru, a už vôbec nie v súvislosti s realizáciou oprávnenia vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou a že zastavovať dopravný prostriedok môže policajt kedykoľvek počas služobnej činnosti. Uviedol, že tak právna teória ako aj rozhodovacia prax súdov vychádza z premisy, že oprávnenia príslušníka PZ nemožno vykonávať formálne, či dokonca svojvoľne, len na základe subjektívnej úvahy, lebo služobný zákrok (vrátane pokynu na zastavenie vozidla) možno považovať za dôvodný a zároveň zákonný len v prípade, ak sú na to založené zákonné podmienky taxatívne vymedzené v § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Poukázal na to, že pri realizácii služobného zákroku konajúci policajt musí brať na zreteľ tiež ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, v zmysle ktorého je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma, aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Žalobca ďalej uviedol, že viaceré súdne rozhodnutia v obdobných veciach pritom dlhodobo poukazujú na ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej, ak orgán verejnej (štátnej) moci koná hoc aj v medziach práva (pozitívneho práva), ale realizáciou tohto práva neguje obsah zákonného ustanovenia a jeho zmyslu, či účelu prijatej právnej úpravy, ide síce o výkon práva, ale o chybný výkon práva, ktorý nie je v súlade so zmyslom zákonnej úpravy a cieľom zákonodarcu. Z tohto dôvodu nesúhlasil so záverom žalovaného, podľa ktorého pokyn na zastavenie vozidla nemusí byť nevyhnutne služobným zákrokom v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, pričom oprávnenie policajta vydať pokyn na zastavenie vozidla je podľa žalovaného plne ponechaný na vlastné uváženie policajta pri výkone služobnej činnosti. Podľa názoru žalobcu, bezdôvodné zastavenie vozidla pritom nemožno zdôvodňovať ani ex post zistenými skutočnosťami, ktoré by inak indikovali podozrenie zo spáchania priestupku. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie NS SR sp. zn.: 1Tdo 13/2011 zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého polícia nemôže svojvoľne zastavovať vozidlá či peších občanov a týmto bez akéhokoľvek dôvodu vykonávať bezpečnostnú prehliadku, nakoľko PZ má zákonom určené kompetencie a v žiadnom prípade nemôže konať svojvoľne. Policajt v žiadnom prípade nemôže vykonať bezpečnostnú prehliadku bez vykonávania služobného zákroku, teda len z dôvodu prevencie a tiež nie za účelom pátrania po iných veciach, napr. omamných a psychotropných látkach. Preto pokiaľ policajt zastaví motorové vozidlo bez založenia objektívneho podozrenia, a teda jeho činnosť od počiatku nie je zákonom dovolená, neexistuje zákonný podklad ani pre výkon ďalších oprávnení, ako napr. zisťovať prítomnosť návykových látok v tele vodiča. Z tohto dôvodu žalobca nepovažoval za potrebné ani efektívne vyjadrovať sa k jednotlivým dôkazom založeným v administratívnom spise, z ktorých správne orgány obidvoch stupňov vychádzali. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v danom prípade nie sú splnené ani formálne znaky priestupku, najmä pokiaľ ide o subjektívnu stránku - teda obligatórnu požiadavku zavinenia na strane žalobcu. V tejto súvislosti žalobca nepovažoval za naplnenú subjektívnu stránku skutkovej podstaty skutku podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch z dôvodu, že tak ako v rámci svojej výpovede v priestupkovom konaní žalobca uviedol, že pozitívny výsledok toxikologického vyšetrenia musel byť spôsobený tabletkami, ktoré na základe odporúčania známeho užil cca XX hodín pred jazdou, počas oslavy na chate, pričom malo ísť o tabletky proti nevoľnosti.
6. Nakoľko žalobca považoval rozhodnutie o vine a treste za skutok podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch za nezákonný, resp. vecne nesprávny, tak aj výrok o vine a treste za nadväzujúci skutok vedenie vozidla v čase, keď mal zadržaný vodičský preukaz (§ 22 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch), ku ktorému malo dôjsť dňa XX.XX.XXXX na ulici K. v obci H. M.. Poukázal na skutočnosť, že k zadržaniu vodičského preukazu došlo výlučne v súvislosti so skutkom podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch, pričom vodičský preukaz mu bol zadržaný už dňa XX.XX.XXXX. Ak by teda došlo
k správnemu posúdeniu a vyšetreniu prvého skutku, nebolo by následne možné uvažovať o založení deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za druhý skutok.
7. K primeranosti uloženiu trestu žalobca uviedol, že trest uložený za predmetné skutky nepovažuje za primeraný a ani za spravodlivý, pričom žalovaný pri jeho ukladaní nesprávne použil správnu úvahu, nepostupoval v súlade so zákonnými podmienkami a kritériami ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, podľa ktorého je správny orgán povinný pri ukladaní trestov prihliadnuť na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. V tejto súvislosti uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že vozidlo žalobcu bolo zastavené hliadkou PZ v neskorších nočných hodinách, kedy je nižší predpoklad cestnej premávky na komunikácii a navyše k skutku malo dôjsť na periférii mesta P., čo značným spôsobom znižuje aj prípadnú závažnosť skutku, pričom žalobca spolupracoval, podrobil sa dychovej skúške a následne aj vyšetreniu na prítomnosť návykových látok. Pri druhom skutku žalobca priznal vedenie vozidla v danom mieste a čase, čo odôvodnil argumentom v podobe spochybnenia zákonnosti spôsobu zistenia prvého skutku a zároveň spochybnením zákonnosti na to nadväzujúceho rozhodnutia o zadržaní jeho vodičského preukazu. Pričom v obidvoch prípadoch ide o skutok, za ktorý žalobca predtým nebol postihnutý. Žalobca v tejto súvislosti navrhol, že v prípade, ak správny súd bude považovať výrok napadnutého rozhodnutia o vine za správny, aby súd pristúpil k sankčnej moderácii v zmysle ustanovenia § 198 ods. 1 písm. b) SSP a upustil od uloženia sankcie, minimálne čo do uloženia trestu zákazu činnosti, prípadne, aby pristúpil k moderácii uloženého trestu zákazu činnosti a tento primerane skrátil.
8. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé, pričom postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. V postupe prvostupňového správneho orgánu nezistil žiadne procesno-právne pochybenia, resp. také pochybenia, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Poukázal na to, že námietky žalobcu sú viac menej totožné s jeho námietkami uvádzanými v konaní o priestupku, resp. v podanom odvolaní, a síce, že správne orgány oboch stupňov nedostatočne zistili skutkový stav veci, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné, dôkazné prostriedky nepoužiteľné z viacerých dôvodov.
9. K námietke týkajúcej sa bezdôvodnosti a nezákonnosti vykonania už prvotného zákroku policajnej hliadky - zastavenie vozidla žalobcu dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod., žalovaný uviedol, že štátne orgány, teda aj orgány Policajného zboru, môžu konať iba na základe zákonov, v ich medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa jeho názoru žalobcom uvedené rozhodnutia nemajú žiaden súvis s prejednávanou vecou a nemožno ich aplikovať na uvedený konkrétny prípad, pričom žalobca z rozsudkov uvádzal len vyňaté časti bez ohľadu na odôvodnenia týchto rozhodnutí ako celku. Poukázal na to, že žalobcom uvedené závery súdov sa vzťahujú na konkrétne prípady, ktoré s touto prejednávanou vecou v merite veci žiadnym spôsobom nesúvisia a ani iná spoločná črta neexistuje. Ďalej uviedol, že oprávnenie na zastavenie a prehliadku dopravného prostriedku v sebe zahŕňa dve činnosti, ktoré je príslušník PZ oprávnený vykonať, a síce oprávnenie na zastavenie dopravného prostriedku a oprávnenie na vykonanie prehliadky dopravného prostriedku. Podľa § 23 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, je policajt oprávnený, aby pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona dával pokyn na zastavenie dopravného prostriedku, zakázanie jazdy na nevyhnutne potrebný čas alebo prikázanie smeru dopravného prostriedku. Úlohami PZ je podľa § 2 ods. 1 písm. j) a k) zákona o Policajnom zbore aj dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobiť pri jej riadení, odhaľovať priestupky a zisťovať ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňovať a prejednávať. Žalovaný má za to, že pokyn na zastavenie dopravného prostriedku nemožno viazať výlučne iba na prípad, keď ide o vykonanie služobného zákroku, t. j. prípad, kedy je páchaný trestný čin, priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich spáchania, pričom zastavovať dopravný prostriedok môže policajt kedykoľvek počas realizácie služobnej činnosti za účelom plnenia úloh Policajného zboru. Policajt disponuje oprávneniami nielen podľa zákona o Policajnom zbore alebo aj podľa iných právnych predpisov, napr. zákona o cestnej premávke, ako oprávnenie požadovať predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla na dopravu osôb a nákladu, kontrolovať technickú spôsobilosť vozidla a úplnosť jeho výstroja a výbavy, vyzvať vodiča, aby sa podrobil takejto kontrole a pod. Z čoho jednoznačne vyplýva, že kontrolovať dodržiavanie
niektorých povinností vodiča nie je reálne možné bez toho, aby bol vodič s vozidlom zastavený. Policajt je teda pri plnení úloh Policajného zboru pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky oprávnený zastavovať vozidlá a následne pri kontrole vodiča využiť ďalšie oprávnenia, ktorými v zmysle platných a účinných právnych predpisov disponuje, preto sa žalovaný nestotožňuje so žalobcom prezentovanými závermi, nakoľko tieto nemajú oporu v platnej a účinnej právnej úprave. Žalovaný však zdôraznil, že ak by aj žalobcom prezentovaný názor bol správny, má na rozdiel od žalobcu za to, že dôvody uvádzané príslušníkmi PZ k zastaveniu vozidla žalobcu, a síce náhle a podozrivé spomalenie vozidla po spozorovaní hliadky PZ, znalosti príslušníkov PZ o páchaní drogovej a inej trestnej činnosti v danej oblasti, ako aj úlohy plynúce z inštruktážneho záznamu, boli postačujúce k zastaveniu vozidla vedeného žalobcom.
10. Žalovaný ďalej uviedol, že policajti, ktorí zistili a dokumentovali priestupok, nemali žiadny pomer k veci ani k samotnému žalobcovi, a preto žalovaný nemal žiadny dôvod pochybovať o vierohodnosti spísanej Správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, resp. ich tvrdení a nevidel žiadny dôvod, pre ktorý by chceli žalobcovi akokoľvek poškodiť. Taktiež uviedol, že zo spisového materiálu nezistil, že by žalobca predložil orgánu oprávňujúcemu objasňovať priestupky iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že tvrdenia príslušníkov polície nie sú objektívne alebo že sú zaujaté. Správne orgány preto nemali dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie na preukázanie zisteného skutkového stavu. Rovnako z okolností objasňovania priestupku nevyplývali žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že príslušníci PZ mali iný záujem okrem plnenia služobnej povinnosti na spôsobe vybavenia veci. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.: 6Asan/12/2017 zo dňa 21.02.2018, podľa ktorého: „Výpoveď príslušníka polície je dôkaz ako ktorýkoľvek iný, nemá väčšiu ani menšiu procesnú váhu, než ktorýkoľvek iný dôkaz. Ak je vykonaný riadnym spôsobom - v súlade so zákonom a jeho obsah nie je v rozpore s inými tvrdeniami preukazujúci, ako ku skutku došlo, nie je možné ho spochybňovať. Až v prípade, ak je inými dôkazmi preukázané neobjektívne a prípadne zaujaté tvrdenie príslušníkov polície o nimi zdokumentovanom skutku, bolo by potrebné v súlade so zákonom o priestupkoch a Správnym poriadkom zadovážiť a vykonať ďalšie dôkazy.“
11. Podľa názoru žalovaného v predmetnom konaní nevznikol dôvod na aplikáciu zásady in dubio pro reo, pretože oproti dôkazom nasvedčujúcim o vine žalobcu stálo len jeho tvrdenie o tom, že priestupok nespáchal, ktoré samo o sebe nebolo spôsobilé vniesť pochybnosti do skutočného stavu zisteného dokazovaním zo strany prvostupňového správneho orgánu.
12. K námietkam žalobcu ohľadne miesta a spôsobu zastavenia vozidla žalobcu, žalovaný uviedol, že považuje za nepochybné, že žalobca viedol vozidlo po miestnej komunikácii v meste P., kde sa naňho ako vodiča motorového vozidla vzťahovali všetky pravidlá cestnej premávky, pričom jeho tvrdenia, že vozidlo viedol po poľnej ceste, resp. nespevnenej komunikácii, žalovaný považoval za ničím nepodložené.
13. K tvrdeniu žalobcu, že neboli naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku, žalovaný uviedol, že sa k spôsobu spáchania skutku podrobne vyjadril už v napadnutom rozhodnutí, pričom má naďalej za to, že konanie žalobcu v uvedenom prípade naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch, žalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke, išlo o zavinené konanie (minimálne z nevedomej nedbanlivosti), ohrozujúce záujem spoločnosti (na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky) a je výslovne označené za priestupok v zákone o priestupkoch (§ 22 ods. 1 písm. f)).
14. K námietkam žalobcu ohľadne vedenia vozidla v čase zadržania vodičského preukazu, žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie o priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch za nezákonné, resp. aj samotné zadržanie vodičského preukazu, a preto sa nemohol dopustiť následného na to nadväzujúceho konania, považuje za nesprávne. Uviedol, že žalobca mal zadržaný vodičský preukaz na základe rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu v P. č. p.: X.-TN-X zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím Krajského dopravného inšpektorátu v R. č. p.: E.-TN-E.-XX/XXXX-P zo dňa XX.XX.XXXX, pričom predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Žalobca tak mal nepochybne vedomosť o tom, že mal zadržaný vodičský preukaz, pričom bol povinný rešpektovať účinky tohto rozhodnutia (§ 70 zákona o cestnej premávke).
15. Záverom žalovaný uviedol, že má za to, že správne orgány oboch stupňov postupovali plne v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou a pre rozhodnutie si obstarali potrebné doklady, prihliadali na všetky platné právne predpisy, ako aj na zásady správneho konania a navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
16. Žalobca v replike uviedol, že v podanej žalobe citáciami poukázal na obsah odôvodnenia viacerých rozhodnutí súdov, a to primárne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré majú nepochybne nielen individuálny, ale aj všeobecný dosah v rámci tzv. sudcovskej tvorby práva a nevidí žiadny dôvod na ich spochybnenie, resp. na spochybnenie ich relevancie pre predmetné konanie. Žalobca ďalej uviedol, že nepopiera ani nijak nespochybňuje oprávnenie policajta v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o Policajnom zbore pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu, plavbu alebo let na nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku, a rovnako je žalobcovi zrejmý obsah úloh Policajného zboru v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. j) a k) zákona o Policajnom zbore, teda vykonávať činnosť nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a spolupôsobiť pri jej riadení, resp. odhaľovať priestupky a zisťovať ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňovať a prejednávať, pričom však zákonným limitom služobných zákrokov je práve ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, ktorý pre oprávnenosť služobného zákroku vyžaduje minimálne dôvodné podozrenie z páchania priestupku. V závere zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie, ako aj procesný postup správnych orgánov, trpia vadou nezákonnosti.
17. Žalovaný v duplike zotrval na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení k žalobe, že sa v dostatočnom rozsahu a potrebnej miere v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými a relevantnými skutočnosťami, resp. tvrdeniami a námietkami žalobcu uvádzanými v konaní o priestupku. Jeho závery a argumenty považuje za jasné a zrozumiteľné.
18. Podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
19. Správny súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci jeho nariadenie nežiadali. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
20. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, správny súd zistil, že priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. f) bol zaznamenaný v Správe o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy č. E.-TN-X zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej žalobca ako vodič viedol motorové vozidlo v obci P. v križovatke ulíc N. a Z., pričom ako spozoroval hliadku, náhle znížil rýchlosť jazdy a pri následnej kontrole javil známky požitia omamných látok. Po poučení bol podrobený lekárskemu vyšetreniu s pozitívnym výsledkom na amfetamín, metamfetamín a extázu a bola mu zakázaná ďalšia jazda. V správe o výsledku sa žalobca vyjadril tak, že si nie je vedomý priestupku. Z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na návykovú látku v krvi a moči zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že vyšetrenie preukázalo pozitívny výsledok na prítomnosť amphetamínu, metafetamínu a extázy, pričom aj zo záverov vyšetrujúceho lekára vyplýva, že žalobca javil známky požitia návykovej látky. Z Protokolu o toxikologickom vyšetrení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súdno-lekárske a patologicko-anatomické pracovisko, C. C. vyplýva, že žalobca mal pozitívny nález účinnej látky metamfetamínu a amfetaínu. Následne žalobca v postavení obvineného vypovedal dňa XX.XX.XXXX na OR PZ v R., pričom do zápisnice uviedol, že „dňa XX.XX.XXXX jazdil svojím motorovým vozidlom po poľnej ceste popri kanáli v meste P. v smere do mesta, pričom ho zastavila hliadka polície. Podrobil sa dychovej skúške s tým, že policajti boli prekvapení, že je nulová, pričom mu bolo povedané, že má ísť do nemocnice na vyšetrenie drog. Po vykonaných odberoch moču a krvi podpísal papiere, kde sa vyjadril, že nesúhlasí s tým, že je dôvodné podozrenie, že užil drogy. Potom umožnil policajtom vykonať prehliadku vozidla, pričom nič nenašli, následne mu povedali, že si má niekoho zavolať na šoférovanie a odišli. K hodnotám, ktoré mu boli zistené v krvi uviedol, že sa v nich nevyzná a nerozumie im.“ Uviedol, že „dva dni pred kontrolou oslavoval na chate v P. päťdesiatku, kde požíval alkoholické nápoje a bolo mu po pití zle. Známy na chate mu povedal, aby užil lieky, ktoré mu poskytol, že to má byť na povzbudenie a že mu prestane byť zle a užil dve tabletky a po ich užití sa cítil lepšie. Tabletky užil asi dvanásť hodín pred jazdou. Ďalej uviedol, že
drogy ani iné návykové látky pred jazdou neužíval, len uvedené dve tabletky, ktoré mu poskytol známy kamionista Z. R. bývajúci v U. republike“. V ďalšej výpovedi zo dňa XX.XX.XXXX žalobca uviedol, že „nemal potuchy čo obsahujú ním užité dve tabletky, pričom sa počas jazdy cítil divno, preto jazdil pomaly a opatrne a uvažoval, že pôjde neskôr k doktorovi, ak mu bude stále tak divno“.
21. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v R., Okresný dopravný inšpektorát, ČVS: X.-XXX/DI-TN- XXXX Pr zo dňa XX.XX.XXXX začalo trestné stíhanie a bolo vznesené obvinenie voči žalobcovi pre prečin Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, v ktorej namietal, že jeho vozidlo bolo zastavené hliadkou polície na poľnej ceste, bez akéhokoľvek spáchania priestupku a úplne bezdôvodne, a teda nezákonné zastavenie vozidla spôsobuje procesnú nepoužiteľnosť všetkých dôkazov, ktoré sa zistili v súvislosti s týmto zákrokom. Uznesením Okresnej prokuratúry R.. XPv XXX/XX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX bolo zrušené uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi z dôvodu nutnosti vykonania ďalšieho dôkazného šetrenia a vec bola vrátená Okresnému riaditeľstvu PZ v R., aby znova konal a rozhodol. Okresné riaditeľstvo PZ v R. uznesením č. ČVS: X.-XXX/DI-TN-XXXX Pr zo dňa XX.XX.XXXX postúpilo vec na prejednanie priestupku Okresnému dopravnému inšpektorátu v P., nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o prečin ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ale ide o priestupok podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. f) Zákona o priestupkoch.
22. Žalobca vo svedeckej výpovedi zo dňa 09.05.2022 uviedol, že si nie je vedomý, že dňa 05.09.2021 viedol motorové vozidlo v takom čase po požití návykovej látky, keď sa táto látka nachádzala ešte v jeho organizme, a teda, že by sa takéhoto konania dopustil úmyselne. Ďalej uviedol, že užil dve tabletky na bolesť hlavy asi dvanásť hodín pred vykonaním jazdy, pričom na motorovom vozidle išiel až dňa XX.XX.XXXX, kedy odchádzal z chaty v P. a následne bol zastavený policajnou hliadkou na nespevnenej komunikácii. Následne sa podrobil kontrole dokladov a dychovej skúške, pričom tá bola s negatívnym výsledkom. Potom sa spolu s policajtami presunuli do nemocnice v R., kde odovzdal vzorku moču a potom ako boli výsledky pozitívne mu bola odobratá vzorka krvi. Na miesto prišla ďalšia hliadka, ktorá mu poskytla tlačiareň a hliadka, ktorá objasňovala priestupok, musela zaviesť vzorku krvi do laboratória, a preto ho nemohli odviesť späť k autu a vysadili ho v meste pri obchodnom dome Z.. Uviedol, že pred jazdou nepožil žiadne návykové látky, požil len dve tabletky, čo tabletky obsahovali nevedel uviesť. K druhému skutku zo dňa XX.XX.XXXX, vedenie vozidla bez príslušného oprávnenia, uviedol, že si myslel, že nakoľko zadržanie vodičského preukazu v prípade prvého skutku bolo nezákonné, tak sa nemôže dopustiť následne na to nadväzujúceho ďalšieho protiprávneho konania.
23. Ďalej súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX bolo podané oznámenie podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch S. Z., príslušník mestskej polície v H. M., ktorý uviedol, že dňa XX.XX.XXXX vykonával od X.XX hod. do XX.XX hod. hliadkovú činnosť a v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. pracoval na útvare pri kamerových záznamoch. V čase o XX.XX hod. spozoroval motorové vozidlo C. čiernej farby s EČ: P. XXX L. ako sa jeho vodič snažil zaparkovať na ulici K. pri pobočke B. v H. M.. Následne z vozidla vystúpil muž, ktorého spoznal na základe miestnej znalosti, s tým že sa jedná o osobu žalobcu, ktorý sa asi po dvoch minútach vrátil ku svojmu vozidlu späť, nastúpil na sedadlo vodiča a z miesta na ňom odišiel. K predmetnému skutku žalobca podal dňa XX.XX.XXXX vysvetlenie, v ktorom uviedol, že si nepamätá, že by šoféroval svoje motorové vozidlo dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod.. Ďalej uviedol, že odkedy mu bol zadržaný vodičský preukaz, tak svoje ani iné motorové vozidlo nešoféroval.
24. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
25. Podľa § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
26. Podľa § 12 ods. 1, ods. 2 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery, sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých
bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní, sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.
27. Podľa § 14 ods. 1 zákona o priestupkoch, zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti tohto zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený, najdlhšie na päť rokov, a ak ide o činnosť, ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu, a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou.
28. Podľa § 22 ods. 1 písm. c) bod 1. zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca, ak prítomnosť spolujazdca vyžaduje osobitný predpis alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak vedie motorové vozidlo autoškoly v kurze podľa osobitného predpisu, vedie motorové vozidlo v kurze základnej kvalifikácie, podrobuje sa skúške z odbornej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu.
29. Podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu návyková látka ešte nachádza v jeho organizme.
30. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1, písm. a), b) prvý bod a c) sa uloží pokuta od XXX,- eur do X.XXX,- eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.
31. Podľa § 22 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1, písm. b, druhý bod, d) a f) možno uložiť pokutu od XXX,- eur do X.XXX,- eur a zákaz činnosti do piatich rokov.
32. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
33. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
34. Podľa § 3 ods. 1 zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
35. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, je účastník cestnej premávky povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
36. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) veta prvá zákona o cestnej premávke, vodič nesmie viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu.
37. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) veta prvá zákona o cestnej premávke, vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po použití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.
38. Podľa § 69 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke, policajt je oprávnený požadovať od vodiča predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na dopravu osôb a nákladu; ak nebudú predložené, požadovať od vodiča oznámenie údajov o vozidle a jeho držiteľovi podľa § 111 ods. 2 písm. a), b), e) a f).
39. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o policajnom zbore“), policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.
40. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. f) bol zaznamenaný v Správe o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy č. E.- TN-X zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej žalobca ako vodič viedol motorové vozidlo v obci P. v križovatke ulíc N. a Z., pričom ako spozoroval hliadku náhle znížil rýchlosť jazdy a pri následnej kontrole javil známky požitia omamných látok. Po poučení bol podrobený lekárskemu vyšetreniu s pozitívnym výsledkom na amfetamín, metamfetamín a extázu a bola mu zakázaná ďalšia jazda. V Správe o výsledku sa žalobca vyjadril tak, že si nie je vedomý priestupku. Z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na návykovú látku v krvi a moči zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že vyšetrenie preukázalo pozitívny výsledok na prítomnosť amfetamínu, metamfetamínu a extázy, pričom aj zo záverov vyšetrujúceho lekára vyplýva, že žalobca javil známky požitia návykovej látky. Z Protokolu o toxikologickom vyšetrení W. pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súdno-lekárske a patologicko-anatomické pracovisko, C. C. vyplýva, že žalobca mal pozitívny nález účinnej látky metamfetamínu a amfetaínu.
41. Ďalej súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX bolo podané oznámenie podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch S. Z., príslušník mestskej polície v H. M., ktorý uviedol, že dňa XX.XX.XXXX vykonával od X.XX hod. do XX.XX hod. hliadkovú činnosť a v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. pracoval na útvare pri kamerových záznamoch. V čase o XX.XX hod. spozoroval motorové vozidlo C. čiernej farby s EČ: IL XXX CN ako sa jeho vodič snažil zaparkovať na ulici K. pri pobočke B. v H. M.. Následne z vozidla vystúpil muž, ktorého spoznal na základe miestnej znalosti, s tým že sa jedná o osobu žalobcu, ktorý sa asi po dvoch minútach vrátil ku svojmu vozidlu späť, nastúpil na sedadlo vodiča a z miesta na ňom odišiel. K predmetnému skutku žalobca podal dňa XX.XX.XXXX vysvetlenie, v ktorom uviedol, že si nepamätá, že by šoféroval svoje motorové vozidlo dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod.. Ďalej uviedol, že odkedy mu bol zadržaný vodičský preukaz, tak svoje ani iné motorové vozidlo nešoféroval.
42. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca bol v priestupkovom konaní uznaný za vinného a potrestaný za to, že dňa XX.XX.XXXX o X,XX hod. viedol motorové vozidlo, pričom bol v tom čase pod vplyvom návykových látok. Následne viedol motorové vozidlo v čase, keď mal zadržaný vodičský preukaz. Pôvodne bola vec vyšetrovaná ako trestný čin. Orgány činné v trestnom konaní však vec postúpili príslušnému orgánu na prejednanie ako priestupok.
43. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca v konaní pred súdom vo svojej podstate nerozporuje skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Namieta však možnosť ich použitia v priestupkovom konaní vedenom proti jeho osobe, keď podľa jeho názoru neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie jeho vozidla a realizáciu kontroly jeho osoby. Spochybňuje teda prvotné úkony policajnej hliadky, na ktoré potom nadväzovala toxikologickej skúška, ktorá u neho ako vodiča preukázala prítomnosť návykových látok, a to metamfetamínu a amfetaínu. Z tohto dôvodu mal žalobca za to, že napriek tomu, že viedol motorové vozidlo po požití týchto látok, nemôže byť voči nemu vyvodená priestupková zodpovednosť.
44. Podstata žalobcovej žalobnej argumentácie teda spočíva v spochybnení zákonnosti postupu policajtov, ktorý mal byť v rozpore s § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Inými slovami tvrdí, že nemohlo dôjsť k zastaveniu jeho vozidla, keďže neexistovalo dôvodné podozrenie zo páchania trestného činu alebo priestupku. Z tohto dôvodu sú podľa jeho názoru všetky následné úkony a zistenia nezákonné.
Mal tiež za to, že správne orgány brali do úvahy len výpovede policajtov a nie jeho popis udalostí a okolností zastavenia vozidla.
45. Správny súd poukazuje na to, že podľa § 9 ods.1 zákona o Policajnom zbore je policajt povinný služobný zákrok vykonať, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, resp. je dôvodné podozrenie z ich spáchania. Naproti tomu podľa zákona o cestnej premávke je policajt oprávnený dávať pokyny alebo výzvy účastníkovi cestnej premávky v súvislosti s výkonom oprávnení policajta pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, pričom účastník cestnej premávky je povinný strpieť výkon oprávnení policajta. Medzi oprávnenia policajta patrí aj dávať pokyny na zastavenie vozidla (§ 63 ods. 1 zákona o cestnej premávke) a taktiež požadovať od vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo (§ 69 ods. 1 písm. d) zákona o cestnej premávke). Podľa názoru správneho súdu policajti v danom prípade boli oprávnení zastaviť motorové vozidlo, ktoré viedol žalobca a následne vykonať ďalšie oprávnenia, nakoľko plnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o cestnej premávke a z inštruktážneho záznamu zo dňa XX.XX.XXXX.
46. Okrem toho v danej veci podľa názoru správneho súdu existovalo dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku, čo vyplýva zo svedeckých výpovedí zasahujúcich policajtov ohľadne okolností predchádzajúcich zastavenie motorového vozidla. Uvedené skutočnosti tvrdené konajúcimi policajtmi boli následne potvrdené aj závermi lekárskeho vyšetrenia a vo svojej podstate sú nepriamo potvrdené aj výpoveďou samotného žalobcu (ako bude uvedené nižšie). Vykonaným zásahom policajtov neboli nijako poškodené práva a integrita osoby žalobcu, nakoľko si policajti plnili svoje povinnosti v rámci kontroly cestnej premávky, ktoré im vyplývajú zo zákona.
47. K spochybneniu svedeckých výpovedí policajtov súd uvádza, že otázkou výpovede príslušníka polície ako dôkazu v priestupkovom konaní sa zoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan12/2017 zo dňa XX. februára XXXX, ktorý uviedol: „Iba v prípade pochybností je nevyhnutné zadovažovať ďalšie dôkazy na preukazovanie skutkového stavu; v danom prípade však kasačný súd o zistenom skutkovom stave zo strany žalovaného správneho orgánu nemal žiadne pochybnosti. Výpoveď príslušníka polície je dôkaz ako ktorýkoľvek iný, nemá ani väčšiu ani menšiu procesnú váhu než ktorýkoľvek iný dôkaz. Ak je vykonaný riadnym procesným spôsobom - v súlade so zákonom a jeho obsah nie je v rozpore s inými tvrdeniami preukazujúcimi ako ku skutku došlo, nie je možné ho spochybňovať. Až v prípade, ak je inými dôkazmi preukázané neobjektívne a prípadne zaujaté tvrdenie príslušníkov polície o nimi zdokumentovanom skutku, bolo by potrebné v súlade so zákonom o priestupkoch a správnym poriadkom <aspi://module='ASPI'&link='71/1967%20Zb.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> zadovážiť a vykonať ďalšie dôkazy.“
48. Správny súd zdôrazňuje, že okolnosti zastavenia motorového vozidla, ktoré viedol žalobca boli riadne preukázané, a to dvoma výpoveďami konajúcich policajtov, ktorí ich opísali zhodne, ich výpovede boli konzistentné a boli potvrdené aj inými zistenými okolnosťami. Konkrétne bola skutočnosť, že jazda žalobcu vykazovala znaky neštandardného správania podporená výsledkom toxikologickej skúšky, ktorá potvrdila prítomnosť látok, ktoré boli spôsobilé ovplyvniť jazdu žalobcu, tak ako opísali policajti. Vo svojej podstate uvedené neštandardné správanie žalobcu ako osoby riadiacej motorové vozidlo podporil aj samotný žalobca, ktorý pred orgánmi činnými v trestnom konaní pri výsluchu vykonanom dňa XX.XX.XXXX uviedol, (strana X zápisnice o výsluchu), že „ ... v tom čase som sa počas jazdy cítil divno, preto som jazdil pomaly a opatrne, uvažoval som, že pôjdem neskôr doktorovi, ak mi bude stále tak divno, napokon ma ale zastavili policajti.“ Uvedené opísanie vlastného stavu žalobcom, bez akýchkoľvek pochybností podporuje záver, že boli splnené podmienky pre zastavenie vozidla, nakoľko jazda žalobcu odôvodňovala záver, že došlo k spáchaniu priestupku.
49. Žalobca bol objektívne pod vplyvom metamfetamínu a amfetaínu a súčasne sám opísal svoje fyzické rozpoloženie tak, že sa necítil dobre, a preto sa pohyboval automobilom pomaly a opatrne, pričom jeho stav sám vyhodnotil tak, že bude musieť ísť neskôr k lekárovi. Je zrejmé, že u neho samého bola neistota ohľadne jeho spôsobilosti riadiť vozidlo a jeho popis jeho jazdy môže byť skreslený jeho fyzickou indispozíciou a vplyvom návykových látok na jeho vnímanie. Za týchto okolností nie je dôvod, aby správny orgán a v rámci súdneho prieskumu nevychádzali z výpovede policajtov podporenej celkovým zisteným skutkovým stavom. Taktiež neboli zistené žiadne iné skutočnosti, ktoré by preukazovali, že príslušníci PZ mali iný záujem na spôsobe vybavenia veci. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že
ich výpovede sú konzistentné, bez zjavných rozporov. Okrem toho, že sám žalobca potvrdil, že sa pri jazde automobilom cítil divne, aj z výpovede lekára vykonávajúceho vyšetrenie vyplynulo, že žalobca v čase vyšetrenia javil znaky požitia návykovej látky. Je teda zrejmé, že jeho vnímanie skutočnosti bolo uvedeným poznamenané, a jeho výpovede boli v niektorých častiach nekonzistentné. Napríklad vo výpovedi zo dňa XX.XX.XXXX žalobca uviedol, že po prehľadaní vozidla policajti nič nenašli a z miesta odišli (č. l. 13 vyšetrovacieho spisu), naproti tomu vo výpovedi zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že policajti ho na jeho žiadosť vyložili pred OD Z. (č. l. XX vyšetrovacieho spisu). S poukazom na vyššie uvedené, správny súd dospel k záveru, že pre zastavenie vozidla a následnú kontrolu boli splnené zákonom stanovené podmienky, keď policajti mohli mať objektívne pochybnosti o tom, či žalobca vzhľadom na spôsob jazdy nešoféruje pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, čo sa v konečnom dôsledku ďalšími úkonmi aj objektívne potvrdilo. Pre uvedený záver bol zistený v dostatočnom rozsahu skutkový stav, boli vyvodené správne a logické skutkové závery, ktoré viedli k správnemu právnemu posúdeniu veci.
50. K námietke žalobcu, že nebol naplnený obligatórny znak priestupku - zavinenie, správny súd uvádza, že na spáchanie priestupku je postačujúce zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne nevyžaduje úmyselné zavinenie. Na spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f) sa nevyžaduje úmyselné zavinenie, preto pre naplnenie subjektívnej stránky priestupku je postačujúce spáchanie takéhoto priestupku z nedbanlivosti. Žalobca po užití dvoch kusov neznámych tabletiek viedol motorové vozidlo, pričom na okolnosti a na svoje osobné pomery mohol a mal vedieť, že týmto svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Z tohto dôvodu má súd za to, že boli naplnené všetky znaky priestupku, vrátane subjektívnej stránky spočívajúcej v nevedomej nedbanlivosti.
51. Správny súd na základe preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že vo vykonanom administratívnom konaní nebol dôvod na aplikáciu zásady in dubio pro reo, nakoľko vina žalobcu bola jednoznačne preukázaná tým, že viedol motorové vozidlo v takom čase po použití návykovej látky, kedy sa návyková látka ešte nachádzala v jeho organizme. Uvedená skutočnosť vyplýva zo znaleckého posudku, podľa ktorého sa v tele žalobcu nachádzali metamfetamín a amfetamín. Zásada prezumpcie neviny znamená, že orgán verejnej správy je povinný dokazovať vinu obvineného z priestupku, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku. Z napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že orgány verejnej správy nemali pochybnosti o zodpovednosti za priestupok, rozhodnutie bolo založené na dokazovaní, ktoré preukázalo, že skutok sa stal a bol spáchaný žalobcom ako osobou podozrivou zo spáchania priestupku.
52. Názor žalobcu, že sa nemohol dopustiť spáchania priestupku podľa 22 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, teda vedenia motorového vozidla v čase kedy mal zadržaný vodičský preukaz, nakoľko mal za to, že prvotné rozhodnutie o spáchaní priestupku je nezákonné, a teda je neoprávnené aj zadržanie vodičského preukazu, je nesprávny. Žalobca mal a stále má na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zadržaný vodičský preukaz a nič na tom nemení ani to, že je toho názoru, že rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu je nezákonné. Nakoľko rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu je právoplatné a právne záväzné, žalobca ho musí rešpektovať a dodržiavať ním uložené obmedzenia bez ohľadu na to, či sa domnieva, že takéto rozhodnutie je nezákonné, a to až do momentu, kým takéto rozhodnutie nebude predpísaným spôsobom zrušené alebo zmenené.
53. Pri spôsobe určenia druhu a výšky sankcie postupovali orgány verejnej správy v súlade s príslušnými právnymi predpismi, keď aplikovali ustanovenie § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch. Ide o prísnejšie ustanovenie ako 22 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch, nakoľko podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm. a) správny orgán musí uložiť sankciu, a to tak pokutu, ako aj zákaz činnosti a nemôže od jej uloženia upustiť. Správny orgán musel už len určiť výšku peňažnej pokuty a dĺžku doby trvania zákazu činnosti. Správny orgán vzal do úvahy všetky okolnosti spáchania priestupku ako aj osobu páchateľa, pričom súd nepovažuje uloženie pokuty vo výške XXX,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu XX mesiacov za neprimerané. Za spáchanie priestupku, z ktorého bol žalobca uznaný vinným, musel správny orgán uložiť pokutu v rozmedzí od XXX,- eur do X.XXX,- eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. Správny orgán uložil obe sankcie v strednom pásme ich rozsahu, čo správny súd nevidí ako neprimerané k povahe skutku. Rovnako tak nie je daný dôvod na upustenie od uloženia sankcie, nakoľko podľa § 198 ods. 2 SSP, správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodovať správny orgán, pričom ako už
bolo uvedené, správny orgán musel uložiť tak peňažnú pokutu, ako aj zákaz činnosti (§ 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch). 54. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP).
55. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
56. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie, ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.
57. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).