Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/84/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 11, IČO: 35 704 713, zastúpený Mgr. Martinom Jánským, advokátom so sídlom Nitra, Štúrova 13, proti odporcovi: S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., C. XXX, o zaplatenie 3.250,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 24. 09. 2013 č.k. -199, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, okrem jeho prisudzujúcej časti, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 693,43 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.464,30 eura od 02. 09. 2008 do zaplatenia a to všetko do 90 dní po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. UZF/07/93784 v článku 3 v poslednom odseku takto: „v prípade omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v hodnote 0,2 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania“ je neprijateľná. Ďalej určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku V bod 5 vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre dopravnú techniku k zmluve o spotrebnom úvere č. UZF/07/93784 nasledovne: „dlžník sa zaväzuje zaplatiť pri podpise zmluvy poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške uvedenej v zmluve a v samotnej faktúre“ je neprijateľná. Súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku VII odsek 2 č. vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre dopravnú techniku k zmluve o spotrebnom úvere UZF/07/93784 nasledovne: „v prípade ak nastane ktorýkoľvek prípad predčasnej splatnosti úveru v zmysle odseku 1 tohto článku, veriteľ má právo vykonať ktorékoľvek z nasledovných opatrení resp. ich kombináciu a) písomným oznámením doručeným dlžníkovi určiť predčasnú splatnosť celého alebo časti spotrebného úveru, v takomto prípade je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať, aby mu zaplatil:

- všetky doposiaľ nezaplatené splátky spotrebného úveru,

- zmluvné pokuty vzniknuté podľa zmluvy,

- všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru,

- všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú v prípade realizácie zabezpečení spotrebného úveru,

- náhrada všetkých škôd, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru,

- ostatné pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru,

- poplatok za administráciu predčasnej splatnosti spotrebného úveru. Výška poplatku je rovnaká ako výška poplatku za predčasné splatenie spotrebného úveru uvedená v sadzobníku poplatkov“ je neprijateľná. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Tiež, vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. a nasl. o spotrebiteľských zmluvách v znení účinnom do 31. 12. 2007, čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako i ust. , , , -8 v znení účinnom do 31. 12. 2007. Konštatoval, že účastníci konania uzatvorili Zmluvu o spotrebnom úvere č. ÚZF/07/93784, podľa ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebný úver v sume 120.000,- Sk na zakúpenie ojazdeného motorového vozidla zn. E. N. čiernej farby, ktorý sa odporca zaviazal zaplatiť v 36-tich mesačných splátkach po 6.371,60 Sk počnúc dňom 05. 10. 2007, pri dohodnutej ročnej percentuálnej miere nákladov 34,3 %, pričom z predpisu splátok k zmluve vyplýva, že splátky mali byť vykonané vždy do 14. dňa v mesiaci s dňom poslednej splátky dňa 14. 09. 2010 a výškou úroku z úveru v sume 57. 785,-Sk. Majúc za to, že uvedená zmluva obsahuje podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa a že dohodnutý úrok je súladný s týmto zákonom s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený vo veci, zmluvu uzatvorenú účastníkmi konania označil za platný právny úkon. Následne jej obsah podrobil súdnej kontrole z pohľadu ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a v tejto súvislosti poukázal na to, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa predovšetkým podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ustanoveniami zákona, ako aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa a plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Dospel k záveru, že zmluvná podmienka uvedená v čl. V bod 5 vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre dopravnú techniku k zmluve o spotrebnom úvere, podľa ktorej dlžník sa zaväzuje zaplatiť pri podpise zmluvy poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške uvedenej v zmluve a v samotnej faktúre, je neprijateľná, pretože jednoznačne bezdôvodne finančne zaťažuje spotrebiteľa, keď dodávateľ za svoju službu môže žiadať len zaplatenie ceny tejto služby, čo v konkrétnom prípade je úrok za poskytnutý úver, ale dodávateľ nemôže žiadať ďalšie plnenia a to poplatok za uzatvorenie zmluvy. Rovnako tak za neprijateľnú považoval zmluvnú podmienku v čl. 3 v poslednom odseku, podľa ktorej v prípade omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v hodnote 0,2 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, nakoľko táto neprimerane zaťažuje spotrebiteľa a tým do právneho vzťahu vnáša značnú nerovnováhu v jeho neprospech, keďže za rok by dodávateľ mohol od odporcu žiadať 73 % z každej sumy, s ktorou odporca je v omeškaní. Taktiež podľa jeho názoru zmluvná podmienka uvedená v čl. VII ods. 2 zmluvných podmienok, na základe ktorej v prípade, ak nastane ktorýkoľvek prípad predčasnej splatnosti úveru v zmysle ods. 1 tohto článku, veriteľ má právo vykonať ktorékoľvek s tam uvedených opatrení, resp. ich kombináciu, je neprijateľná pre jej neurčitosť a spotrebiteľovi neposkytuje zreteľný prehľad o materiálnom dopade týchto prípadných opatrení veriteľa. V tejto súvislosti uviedol, že faktická nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pokiaľ ide o vyjednávaciu pozíciu a úroveň informovanosti, vyplýva aj z toho, že spotrebiteľ s obchodnými podmienkami dodávateľa má možnosť sa oboznámiť len v krátkom časovom priestore, dodávateľ tieto podmienky vopred vypracuje a spotrebiteľovi ich predloží na podpísanie. Následne po určení neprijateľnosti zmluvných podmienok ustálil, že nárok navrhovateľa je dôvodný len čiastočne a to o zaplatenie neuhradených splátok v sume 25.486,-Sk (845,98 eura) a o zaplatenie zostatku úveru v sume 106.161,20 Sk (3.523,90 eura) a teda v úhrnnej sume 4.369,88 eura. Po odpočítaní výťažku z predaja motorového vozidla v sume 84.033,60 Sk (2.789,40 eura), ako aj poplatku za uzavretie zmluvy v sume 3.500,-Sk (116,17 eura), potom dlh odporcu voči navrhovateľovi predstavuje sumu 1.464,30 eura a po zohľadnení už právoplatne navrhovateľovi priznanej sumy 770,87 eura z tohto titulu dlh odporcu voči navrhovateľovi činí sumu 693,43 eura, v ktorej časti návrhu navrhovateľa vyhovel. Vo zvyšnej časti jeho návrh zamietol poukazujúc na určenie neprijateľnosti uvedených zmluvných podmienok, ktoré sú absolútne neplatné a z ktorých navrhovateľ si nemôže uplatňovať žiadne právo. Navrhovateľovi tiež priznal úrok z omeškania v súlade s ust. v spojení Nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 01. 01. 2009 a to z priznanej pohľadávky odo dňa 02. 09. 2008, kedy sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Zároveň vyslovil opierajúc sa o ust. , že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, okrem jeho prisudzujúcej časti a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam pre neúplné zistenie skutkového stavu veci, nevykonania navrhnutých dôkazov, čo predstavuje vadu konania v zmysle . Výrokovú časť rozsudku, kde súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere v čl. III v poslednom odseku, podľa ktorého v prípade omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov

vyplývajúcich zo zmluvy vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v hodnote 0,2 % dlžnej čiastky za každý deň omeškania, je neprijateľná, označil za zmätočnú a nepreskúmateľnú. V tejto súvislosti uviedol, že súd tak označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku nachádzajúcu sa v poslednom odseku čl. III úverovej zmluvy, i keď mal zrejme na mysli ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré obsahuje dohodu zmluvných strán o zmene obsahu všeobecných zmluvných podmienok pre dopravnú techniku (ďalej len „VZP“) a to konkrétne zmenu znenia ustanovenia čl. XII bod 1 VZP, ktorým došlo k zmene ustanovenia čl. XII bod 1 VZP. Jeho postup tak nebol správny, pretože v čl. III žiadna zmluvná podmienka dohodnutá nie je a naviac samotnú dohodu zmluvných strán o zmene obsahu VZP nie je možné označiť za neprijateľnú podmienku, keďže nie je spôsobilá zakotviť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa nestotožnil ani s argumentáciou súdu prvého stupňa, že zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože táto je sankciou za porušenie podmienok stanovených zmluvou a jej funkcia nie len sankčná, ale aj preventívna. Naviac zmluvná pokuta nebola časovo neobmedzená, ale viazaná iba na čas omeškania odporcu, teda na čas porušenia zmluvnej povinnosti a ani jej výška v sadzbe 0,2 % denne z dlžnej sumy vzhľadom na význam zabezpečovaného záväzku nie je neprimeraná, keď nárast tejto výšky závisel od konania odporcu, ktorý si svoju povinnosť zanedbal a svojim omisívnym správaním si privodil uplatnenie sankcie za porušenie povinnosti uhrádzať splátky riadne a včas. Nestotožnil sa ani s určením neprijateľnosti zmluvnej podmienky, podľa ktorej dlžník sa zaväzuje zaplatiť pri podpise zmluvy poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške uvedenej v zmluve a v samotnej faktúre a s dôvodmi uvádzanými prvostupňovými súdom v tomto smere. Opierajúc sa o ust. a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, t.j. dňa 05. 09. 2007 argumentoval, že právna úprava nevylučovala a v súčasnej dobe nevylučuje možnosť uplatnenia si poplatku za uzatvorenie úverovej zmluvy, ale s jej uplatnením výslovne počíta, pričom poplatok za uzatvorenie zmluvy tvorí súčasť všetkých nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Mal za to, že poplatok za uzatvorenie zmluvy môže od odporcu požadovať, pretože bol v úverovej zmluve riadne uvedený. Pre úplnosť dodal, že predmetom tohto konania nebolo zaplatenie poplatku za uzatvorenie úverovej zmluvy a hoci súd prvého stupňa nevykonal žiadny dôkaz nasvedčujúci tomu, či k zaplateniu poplatku došlo, napriek tomu sumu tomuto poplatku zodpovedajúcu bez ďalšieho odpočítal od uplatneného nároku. Za zmätočný a nepreskúmateľný považoval i 4 odsek výrokovej časti rozsudku, ktorým súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka uvedená v čl. VII odsek 2 VZP je neprijateľná pre neurčitosť a neposkytnutie spotrebiteľovi zreteľného prehľadu o materiálnom dopade týchto prípadných opatrení. Podľa jeho názoru takéto zdôvodnenie je nedostatočné a nepresvedčivé, pretože z neho nie je zrejmé ako uvedený dôvod súvisí s právom navrhovateľa ako veriteľa v stanovených prípadoch určiť predčasnú splatnosť úveru, keď samotný právny úkon určenia predčasnej splatnosti nespôsobuje žiaden materiálny dopad na odporcu ako dlžníka. Naviac následkom určenia celého čl. VII odsek 2 písm. a) VZP ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je aj nemožnosť určenia predčasnej splatnosti úveru navrhovateľom. Rovnako tak neobstojí argument súdu o jeho neurčitosti, nakoľko VZP pomerne podrobne upravujú aj jednotlivé nároky, ktoré môže navrhovateľ ako veriteľ od odporcu ako dlžníka požadovať v súvislosti s určením predčasnej splatnosti úveru, pričom z právnych predpisov aj bez výslovnej úpravy obsiahnutej v uvedenom článku VZP vyplýva, že veriteľ sa môže od dlžníka domáhať zaplatenia doposiaľ neuhradených, t.j. splatných splátok, zmluvných pokút, náhrady škody a podobne. Okrem toho zmluvné strany sa v prípade určenia predčasnej splatnosti úveru dohodli aj na úhrade nákladov a iných pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vznikli v súvislosti s predčasnou splatnosťou úveru, pričom je logické, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy nebolo vzhľadom na ich povahu možné definovať ich presný výpočet. Súdom prvého stupňa vyslovený právny názor o neprijateľnosti celého článku VII odsek 2 písm. a) VZP považoval za nepochopiteľný aj z dôvodu, že v tomto si veriteľ na základe predčasnej splatnosti úveru nárokuje i zaplatenie nezaplatených splátok spotrebného úveru ako základnej povinnosti dlžníka, prípadne zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si uplatňuje ako sankciu za porušenie povinnosti alebo náhrady škôd, resp. nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s realizáciou zabezpečenia spotrebného úveru, pričom je nepochybné, že práve tento nesprávny záver súdu prvého stupňa mal rozhodujúci vplyv na celkový výsledok sporu. Konštatoval tiež, že pokiaľ v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom spočíva v úrovni informovanosti, pretože spotrebiteľ má krátky časový priestor na oboznámenie sa s obchodnými podmienkami, nie je to dôvodom na to, aby spotrebiteľovi zanikla povinnosť splniť svoj dlh voči dodávateľovi. Uzavrel preto, že z obsahu čl. VII odsek 2 VZP presne vyplýva, aké opatrenia môže veriteľ vykonať a čo presne môže od dlžníka žiadať a teda ustanovenie tohto článku nemožno považovať za neurčité. Za situácie, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil uvedené ustanovenia úverovej zmluvy

ako neprijateľné podmienky, jeho rozhodnutie i v časti, ktorou čiastočne zamietol nárok, je nesprávne, pretože je založené na nesprávnych a neodôvodnených výpočtoch.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie navrhovateľa na odvolacom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného navrhovateľa a odporcu ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v odvolaním napadnutých častiach zrušiť (okrem jeho prisudzujúcej časti) podľa a .

V danej veci bolo konanie začaté na návrh navrhovateľa, ktorým žiadal, aby odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 3.250,68 eura so 14,25 % úrokom z omeškania od 02. 09. 2008 do zaplatenia z titulu porušenia povinnosti odporcom vyplývajúcim mu zo zmluvy o spotrebnom úvere uzatvorenej účastníkmi konania dňa 05. 09. 2007 pod č. UZF/07/93784. Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 09. 2011 č.k. -72 bola navrhovateľovi z tohto titulu priznaná už suma 770,87 eura a teraz preskúmavaným rozsudkom suma 693,43 eura a 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.464,30 eura od 02. 09. 2008 do zaplatenia, pretože v tejto časti žiaden z účastníkov konania odvolanie voči rozsudku nepodal. Predmetom tohto odvolacieho konania je preto len odvolaním navrhovateľa napadnutá zamietajúca časť rozsudku súdu prvého stupňa, týkajúca sa zaplatenia istiny 1.786,38 eura a úroku z omeškania v časti prevyšujúcej priznaný 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.464,30 eura od 02. 09. 2008 do zaplatenia, ako i výrokové časti, ktorými súd určil neprijateľnosť v petite citovaných zmluvných podmienok.

V súdenej veci ide v poradí už o druhé rozhodnutie prvostupňového súdu po tom, čo jeho predchádzajúci rozsudok zo dňa 16. 09. 2011 č.k. -72 bol v jeho zamietajúcej časti uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. 09. 2012 č.k. -105 zrušený pre jeho nepreskúmateľnosť, nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí popísal skutkové zistenia zo spisu vyplývajúce a poskytol podrobný teoreticko-právny výklad právnej úpravy dopadajúci na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej navrhovateľ i v tomto konaní uplatnený nárok vyvodzuje. Rovnako tak ozrejmil i otázku vady konania v zmysle spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nakoľko odvolací súd na týchto svojich záveroch naďalej zotrváva, pretože niet dôvodu sa od nich odchýliť ani v tomto odvolacom konaní, tieto duplicitne opakovať nebude a v ďalšom na ne len ako na stále platné poukazuje.

Týmito závermi odvolacieho súdu sa však súd prvého stupňa v ďalšom konaní nielenže dôsledne neriadil, ale odôvodnenie napadnutého rozsudku opätovne nespĺňa limity riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v dôsledku čoho rozsudok súdu prvého stupňa nie je možné považovať za súladný s ust. . Dôvodne preto navrhovateľ poukazuje na jeho nepreskúmateľnosť. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť i na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde, keď súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, najmä v súvislosti s jeho záverom o nutnosti zamietnutia návrhu navrhovateľa vo zvyšnej časti a v časti určenia neprijateľnosti citovaných zmluvných podmienok. Je tomu tak z nasledovných dôvodov. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že pri posudzovaní uplatneného nároku vychádzal z jeho špecifikácie predloženej navrhovateľom dňa 27. 05. 2011, podľa ktorej žalovaná suma pozostáva z nároku na náhradu škody vo výške 29.500,-Sk (979,22 eura) podľa čl. VII ods. 2 VZP, škody zo zákonného poistenia vo výške 1.869,-Sk (62,03 eura) podľa čl. VII ods. 2 VZP, úroku zo zostatku úveru vo výške 1.105,20 Sk (36,68 eura) podľa čl. VII ods. 2 VZP, zmluvnej pokuty vo výške 17.842,20 Sk (592,25 eura) podľa čl. XII ods. 6 VZP, neuhradených splátok vo výške 25.486,-Sk (845,98 eura) a zostatku úveru vo výške 106.161,20 Sk (3.523,90 eura), od čoho je potrebné odčítať výťažok z predaja motorového vozidla vo výške 84.033,60 Sk (2.789,40 eura). Po tom, čo dospel k záveru o platnosti Zmluvy o spotrebnom úvere č. ÚZF/07/93784, uzatvorenej účastníkmi konania dňa 05. 09. 2007 túto ako zmluvu spotrebiteľskú podrobil súdnej kontrole prijateľnosti jej zmluvných podmienok a vyslovil neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených vo výrokovej časti rozsudku. Následne ustálil, že návrh je podaný

dôvodne len v časti zaplatenia neuhradených splátok a zostatku úveru, spolu v sume 4.369,88 eura, od ktorej odpočítal výťažok z predaja vozidla, poplatok za uzavretie zmluvy a plnenie už navrhovateľovi prisúdené skorším právoplatným rozsudkom, a preto návrh považoval za dôvodný v časti, týkajúcej sa istiny 693,43 eura. Vo zvyšku návrh zamietol s poukazom na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré sú tak absolútne neplatné a navrhovateľ si z nich nemôže uplatniť žiadne právo. Argumentáciu prvostupňového súdu, o ktorú oprel v odôvodnení rozsudku svoje závery o neprijateľnosti ním označených zmluvných podmienok, však nemožno považovať za postačujúcu, najmä s ohľadom na námietky navrhovateľa uvádzané v tomto smere v jeho odvolaní. Predovšetkým vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v čl. VII ods. 2 VZP, ktorú súd prvého stupňa bez bližšieho zdôvodnenia označil za „neurčitú a neposkytujúcu spotrebiteľovi zreteľný prehľad o materiálnom dopade týchto prípadných opatrení navrhovateľa.“ Obdobne i v prípade ďalších dvoch neprijateľných zmluvných podmienok nedal odpoveď na tvrdenia navrhovateľa, týkajúce sa neexistencie zmluvnej podmienky v čl. III úverovej zmluvy a možnosti uplatnenia si poplatku za uzatvorenie úverovej zmluvy v nadväznosti na právnu úpravu dopadajúcu na daný prípad. Za danej situácie, keď nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvého stupňa spravoval, potom i jeho závery plynúce z neprijateľnosti zmluvných podmienok je potrebné považovať za predčasné.

Okrem toho odôvodnenie rozsudku neobsahuje ani žiadne argumentačné tvrdenia, z ktorých súd prvého stupňa vyvodil opodstatnenosť návrhu navrhovateľa na zaplatenie neuhradených splátok a zostatku úveru a ako dospel k ich výške, pričom správne ustálenie výšky celkového dlhu odporcu voči navrhovateľovi má prvoradý význam pre posúdenie návrhu navrhovateľa i v zostávajúcej časti. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žiaden z účastníkov konania nespochybnil, že sporom dotknutá zmluva o spotrebnom úvere bola uzatvorená platne, ako to mal za preukázané i súd prvého stupňa, tento sa však mylne domnieva, že vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu musel úrok z úveru vyjadrený v predpise splátok v sume 57.785,-Sk považovať za súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení totiž takýto právny záver nikdy nevyslovil, keď konštatoval, že pokiaľ by po komplexnom posúdení obsahu predmetnej úverovej zmluvy v spojení s jej neoddeliteľnými súčasťami bol dôvodný záver, že v nej absentuje uvedenie úroku, táto okolnosť nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ale veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok (st. 9 uznesenia zo dňa 13. 09. 2012 č.k. -105). Súd prvého stupňa pre nesprávny výklad názoru odvolacieho súdu sa však vecou z tohto hľadiska nezaoberal. Učinil tak napriek tomu, že v predmetnej zmluve o spotrebnom úvere, vychádzajúc z jej obsahu, preukázateľne úrok uvedený nie je, predpis splátok k zmluve o spotrebnom úvere, v ktorom už bol úrok vyčíslený sumou 57.786,-Sk bol vyhotovený až dňa 14. 09. 2007, t.j. 9 dní po uzatvorení zmluvy o spotrebnom úvere a nie je odporcom podpísaný, hoci podľa čl. IV, bod 1 písm. e) VZP veriteľ poskytne spotrebný úver po riadnom uzatvorení zmluvy a splnení podmienky, okrem iného i akceptovania predpisu splátok jeho podpisom zo strany dlžníka.“ Zostáva tak prvotne posúdiť, či predpis splátok tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebnom úvere a následne potom otázku, či sú naplnené podmienky pre aplikáciu § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

I napriek tomu, že súd prvého stupňa zaťažil konanie vadou v zmysle , ktoré zistenie samo o sebe musí viesť k zrušeniu jeho rozhodnutia v odvolaním napadnutých častiach, odvolací súd dáva do pozornosti, že podľa pôvodného znenia spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), čo neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Uvedené znenie tak nekládlo podmienku, že majú byť vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne tak, ako to upravuje znenie druhej vety po prijatí s účinnosťou od 01. 03. 2010, čím sa otvorila cesta pre širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa. Napriek tomu nemožno opomenúť aj dovtedy platné ust. , že ak je znenie akejkoľvek zmluvy neurčité, nejasné alebo nezrozumiteľné, spôsobuje to jej neplatnosť. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačný, a tým i neurčitý je jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle . Neurčitosť prejavu treba odlišovať od jeho nezrozumiteľnosti, ktorú možno označiť za neurčitosť prejavu po výrazovej stránke, pričom neurčitosť prejavu sa týka jeho obsahovej stránky. Vo svetle týchto hľadísk je preto potrebné posudzovať i (ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v čl. VII ods. 2 VZP, z ktorej navrhovateľ vyvodzuje prevažnú väčšinu dielčich nárokov a to i v nadväznosti na ust. a . Námietky navrhovateľa spochybňujúce správnosť záveru súdu prvého stupňa o neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. VII ods. 2

VZP nepostrádajú vnútornú logiku a presvedčivosť, a preto sa s nimi bude musieť súd prvého stupňa v ďalšom konaní dôsledne a podrobne vysporiadať. V prípade, ak dospeje k záveru, že nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, následne, ako to avizoval odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, posúdi dôvodnosť navrhovateľom požadovaných plnení, a to každého z nich jednotlivo, z hľadiska ich právneho základu a uplatnenej výšky. V tejto súvislosti neopomenie vyhodnotiť i Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 07/93784/ZPVP, uzatvorenú účastníkmi konania dňa 05. 09. 2007, poistné zmluvy v spise obsiahnuté, ako i ďalšie listinné dôkazy, ktorými doposiaľ nevykonal dokazovanie zákonu zodpovedajúcim spôsobom. V potrebnom rozsahu tiež dokazovanie doplní, najmä na ustálenie výšky dlhu v súvislosti s požadovanou škodou, poistným a zostatkom úveru.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, okrem jeho vyhovujúcej časti, podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ), v ktorom súd prvého stupňa opätovne rozhodne o doposiaľ nepriznanom nároku navrhovateľa uplatnenom v tomto konaní so splnením si povinnosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia v intenciách .

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.