Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-196-2012.pdf
PDF · 99.64 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/196/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 11, IČO: 35 704 713, zastúpený Mgr. Martinom Jánským, advokátom so sídlom Nitra, Štúrova 13, proti odporcovi: S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., C. XXX, o zaplatenie 3.250,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 09. 2011 č.k. 6C/40/2011-72, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 770,87 eura a náhradu trov konania vo výške 254,65 eura k rukám jeho právneho zástupcu, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.
Svoje rozhodnutie založil na skutkom zistení, podľa ktorého účastníci konania uzatvorili zmluvu o spotrebnom úvere č. Z., na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebný úver vo výške 120.0000,- Sk na zakúpenie ojazdeného motorového vozidla zn. E. N. čiernej farby, ktorý sa odporca zaviazal zaplatiť v 36-tich mesačných splátkach po 6.371,60 Sk so splatnosťou prvej splátky dňa 05. 10. 2007, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 34,3 %. Navrhovateľ v súlade s článkom VI odsek b) Všeobecných zmluvných podmienok listom zo dňa 23. 04. 2008 určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 02. 04. 2008 a odporcu vyzval na úhradu zostatku nesplateného úveru v sume 106.161,20 Sk. Konštatoval, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere a túto posudzoval podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka a z úradnej povinnosti skúmal i jej platnosť z hľadiska ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Poukazujúc na skutočnosť, že v predmetnej zmluve absentuje dohoda účastníkov o výške úrokov z úveru, ako údaju dôležitého pre zorientovanie sa spotrebiteľa o cene služby, ako aj pri výbere medzi viacerými produktami toho istého dodávateľa, prípadne viacerými dodávateľmi a na to, že odporca dostal úver v sume 120.000,- Sk a na vyrovnanie dlhu mal zaplatiť sumu 229.356,- Sk, ktorý rozdiel predstavuje 91 % poskytnutého úveru, dospel k záveru, že posudzovaná zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a je teda absolútne neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti taktiež dôvodil, že ide o štandardnú formulárovú zmluvu, ktorej obsah odporca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície bol teda slabšou stranou zmluvného vzťahu, naviac z obsahu zmluvy nevyplýva, že odporca najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy bol informovaný o ročnej úrokovej sadzbe a o poplatkoch platných v čase jej uzatvorenia, a to i za situácie, že zmluva odkazuje na zmluvné podmienky navrhovateľa a sadzobník poplatkov. Tieto však odporca ako priemerný spotrebiteľ nemohol náležite vyhodnotiť s ohľadom na ich rozsiahlosť a komplikovane štylizovaný obsah a pri tejto orientácii mu nemohol napomôcť ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Uzavrel preto, že v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vznikla takto účastníkom konania povinnosť vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Pokiaľ odporca preukázateľne navrhovateľovi na vyrovnanie dlhu doposiaľ zaplatil sumu
96.776,60 Sk, jeho dlh z titulu poskytnutého úveru voči navrhovateľovi predstavuje sumu 23.223,40 Sk (770,87 eura), a preto tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel. Vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol, vrátane príslušenstva uplatnenej pohľadávky, keďže odporca sa doposiaľ nemohol dostať do omeškania s plnením peňažného dlhu, keď neplatnosť zmluvy bola konštatovaná len týmto rozsudkom. Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ustanovení § 142 odsek 2 OSP a pri čiastočnom úspechu navrhovateľa priznal tomuto náhradu trov konania v pomere jeho úspechu, ktorý predstavuje 23,72 %. Trovy konania navrhovateľa pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 195 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 878,56 eura za 4 úkony právnej služby po 121,17 eura, režijného paušálu 4x7,21 eura, cestovných náhrad v sume 262,46 eura a hotových výdavkov v sume 1,62 eura, zvýšených o daň z pridanej hodnoty.
Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol navrhovateľ v jeho zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania, domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania mu celej uplatnenej pohľadávky, ako i náhrady trov prvostupňového konania. Dôvodil, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Naviac ho označil za nepreskúmateľné, keď jeho odôvodnenie postráda akékoľvek vyhodnotenie dôkazov a úvahy, akými sa pri hodnotení dôkazov súd prvého stupňa riadil. Poukazujúc na ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch mal za to, že zmluva o spotrebnom úvere zo dňa 05. 09. 2007 obsahuje zákonné náležitosti, keď je v nej uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 34,30 %, ako aj o výške poplatku za uzatvorenie zmluvy v sume 3.500,- Sk. Naviac neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú v zmysle článku IV i predpis splátok, všeobecné zmluvné podmienky a tiež sadzobník poplatkov, v ktorých sú uvedené ako suma, počet, tak aj termíny splátok istiny, úrokov aj poistného. Boli tak splnené obligatórne náležitosti zmluvy, pričom naviac ide o typ spotrebiteľskej zmluvy, kde údaj o úrokovej sadzbe úroku z úveru nebol v čase jej uzatvárania obligatórnou náležitosťou. Naviac dohoda o výške úroku z poskytnutého úveru vyplývala i z predpisu splátok, ktorý bol vyjadrený pevnou sumou vo výške 57.786,- Sk, preto sa nestotožnil s konštatáciou prvostupňového súdu o tom, že odporca ako spotrebiteľ nebol informovaný o ročnej úrokovej sadzbe a ani o poplatkoch platných v čase uzatvárania úverovej zmluvy a že nemohol posúdiť jej konkrétny obsah. Okrem toho odporca i vlastnoručným podpisom na úverovej zmluve potvrdil prevzatie a oboznámenie sa s predpisom splátok, so všeobecnými zmluvnými podmienkami a so sadzobníkom poplatkov. Opierajúc sa o ustanovenie § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. označil tvrdenie súdu o cene úveru vo výške 91% z celkového poskytnutého úveru za zavádzajúce, zmätočné a nelogické, keď tento pri výpočte ceny úveru vzal do úvahy aj poistné titulom havarijného poistenia a poistné titulom povinného zmluvného poistenia, ktoré boli v mesačnej splátke vyjadrené sumou 1.433,- Sk. Mal za to, že pri hodnote úveru vo výške 120.000,- Sk, hodnote úroku vo výške 57.786,- Sk, úrok v percentuálnom ročnom vyjadrení predstavuje 16,05 %, a teda nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. V tomto konaní sa navrhovateľ svojím návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 3.250,68 s 14,25 % úrokom z omeškania od 02. 09. 2008 do zaplatenia ako rozdielu medzi nárokom navrhovateľa voči odporcovi, ktorý mu vznikol z titulu úverovej zmluvy a nárokom odporcu získaného výťažkom z predaja predmetu financovania. Preskúmavaným rozsudkom súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel v časti, týkajúcej sa istiny 770,87 eura a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Pre absenciu odvolania účastníkov konania v prisudzujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala len navrhovateľom odvolaním napadnutá jeho zamietajúca časť, týkajúca sa zaplatenia sumy 2.479,81 eura, ako i 14,25 % úroku z omeškania zo sumy 3.250,68 eura od 02. 09. 2008 do zaplatenia a na ne nadväzujúci výrok o náhrade trov konania.
Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci bolo doposiaľ preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 05. 09. 2007 zmluvu o spotrebnom úvere č. Z., na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť odporcovi ako dlžníkovi účelový spotrebný úver na financovanie predmetu financovania a odporca sa zaviazal použiť tento úver na dohodnutý účel a vrátiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolu
s príslušenstvom za podmienok uvedených v zmluve. Predmetom financovania podľa zmluvy bolo ojazdené motorové vozidlo typ E. N. pri dohodnutých základných podmienkach spotrebného úveru uvedených v čl. III zmluvy. Podľa tohto článku kúpna cena predmetu financovania bola 200.000,-Sk, poplatok za uzatvorenie zmluvy 3.500,-Sk, časť kúpnej ceny uhradená dlžníkom vopred predstavovala sumu 80.000,-Sk, výška spotrebného úveru 120.000,-Sk, mesačné splátky boli dohodnuté v rozsahu 36 mesiacov pri hodnote pravidelnej splátky 6.371,60 Sk so splatnosťou prvej splátky 05. 10. 2007 a pri ročnej percentuálnej miere nákladov 34,30 %. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vzniká veriteľovi právo požadovať od neho zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Podľa čl. IV bod 6 súčasťou zmluvy bol i predpis splátok, ktorý sa zasiela odporcovi poštou, všeobecné zmluvné podmienky pre dopravnú techniku k zmluve o spotrebnom úvere a sadzobník poplatkov, pričom odporca podpisom na zmluve potvrdil ich prevzatie spolu s rovnopisom zmluvy. Predpis splátok k zmluve o spotrebnom úvere č. ÚZF/XX/XXXXX zo dňa 14. 09. 2007 obsahoval uvedenie dátumov splatnosti jednotlivých splátok odporcu, výšku istiny splácanú v tom-ktorom mesiaci, taktiež výšku úroku, hodnotu splátky úveru, poistné a celkovú sumu, ktorú bol odporca povinný k jednotlivým dátumom navrhovateľovi ako splátku poukázať. Zároveň v ňom bolo zosumarizované, že odporca na základe zmluvy o spotrebnom úvere zaplatí navrhovateľovi celkovo sumu 232.874,-Sk, z toho hodnotu úveru 120.000,- Sk, úrok 57.786,-Sk, poistné za havarijné poistenie financovaného predmetu 37.872,-Sk, poistné za povinné zmluvné poistenie financovaného predmetu 13.716,-Sk a poplatok za uzatvorenie zmluvy 3.500,-Sk. V rovnaký deň, t.j. 05. 09. 2007 účastníci konania uzatvorili i zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 07/93784/ZPVP, ktorou odporca na zabezpečenie všetkých pohľadávok navrhovateľa vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebnom úvere previedol na navrhovateľa vlastnícke právo k financovanému motorovému vozidlu. Písomným podaním zo dňa 23. 04. 2008 pre porušenie zmluvných podmienok odporcom navrhovateľ v súlade s čl. VIII ods. b) všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len VZP) mu oznámil, že ku dňu 02. 04. 2008 určil predčasnú splatnosť úveru pre nezaplatenie splátok v dňoch 14. 12. 2007, 14. 01., 14. 02. a 14. 03. 2008 a vyzval ho na úhradu zostatku spotrebného úveru v sume 106.161,20 Sk. Tiež upozornil odporcu na to, že o 30 dní začne s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva speňažením predmetu financovania. Motorové vozidlo odporcu, ktoré bolo predmetom financovania podľa zmluvy o spotrebnom úvere bolo kúpnou zmluvou zo dňa 29. 05. 2008 odpredané za celkovú sumu 100.000,-Sk pri nákladoch predávajúceho súvisiacich s predajom vozidla v celkovej výške 16.184,-Sk, takže výťažok z predaja tohto vozidla potom predstavoval sumu 84.033,60 Sk. Následne navrhovateľ zaslal odporcovi finančné vyúčtovanie zmluvy zo dňa 07. 08. 2008, podľa ktorého jeho nárok voči odporcovi, pozostávajúci zo zmluvnej pokuty, z náhrady škody, úroku zo zostatku úveru, neuhradených splátok a zostatku spotrebného úveru predstavuje celkovo sumu 181.963,60 Sk, čo po odpočítaní výťažku z predaja vozidla v sume 84.033,60 Sk znamená nedoplatok odporcu v celkovej výške 97.930,-Sk (3.250,68 eura), ktorý vyzval odporcu uhradiť na jeho účet do 01. 09. 2008. Uvedený dlh odporca navrhovateľovi doposiaľ neuhradil, i napriek predžalobnej výzve zo dňa 03. 11. 2010, v ktorej mu navrhovateľ určil lehotu na zaplatenie tejto pohľadávky 7 dní od vyhotovenia výzvy.
Vychádzajúc z doterajších skutkových zistení v danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej účastníkmi konania dňa 05. 09. 2007, z ktorej navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok uplatnený v konaní. Bolo preto dôvodné naň aplikovať právne normy spotrebiteľského práva, a to zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, t. j. do 31. 12. 2007 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravoval niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Za spotrebiteľský úver označoval dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť mu celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/). Zároveň v ust. § 1 ods. 2 písm. a-g) taxatívne uvádzal zmluvy, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Vychádzajúc z ust. § 4 ods. 1-3 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať najmä ďalšie taxatívne uvedené náležitosti, medzi iným sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, ročnú percentuálnu mieru nákladov, sankcie za
porušenie zmluvy, spôsob zániku záväzku zo zmluvy, atď. Pri nesplnení týchto podmienok je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jeho základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba (§ 4 ods. 4 písm. a, b) zákona). Pokiaľ však v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené úroky alebo poplatky, veriteľ ich nemôže od spotrebiteľa požadovať (§ 4 ods. 5 zákona) a taktiež za situácie, že v nej nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona). Zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere pre svoju platnosť musí spĺňať i základné náležitosti právneho úkonu ustanovené v § 37 ods. 1 OZ, týkajúce sa vôle (musí byť uzatvorená slobodne a vážne) a prejavu vôle (musí byť určitá a zrozumiteľná), inak je absolútne neplatná. Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 zákona, na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi i ďalšie doplňujúce informácie (§ 3 ods. zákona).
Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. do 31. 12. 2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia (§ 53 ods. 2 OZ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, za ktoré sa najmä považujú podmienky uvedené v § 53 ods. 3 OZ, sú neplatné (§ 53 ods. 4 OZ). V nadväznosti na citovanú zákonnú úpravu je potrebné osobitne zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to zakotvuje ust. § 53 ods. 1 OZ. Toto ustanovenie tak poskytuje širšiu súdnu ochranu spotrebiteľovi aj vo vzťahu k jednotlivým ujednaniam zmluvy i v prípade, že tieto sú súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria osobitnú súčasť zmluvy alebo sú zakomponované priamo v zmluve samej. Ide predovšetkým o podmienky, ktoré neúmerne poškodzujú spotrebiteľa, sú neprimerané a nečestné. Takéto podmienky zákon sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou, okrem podmienok týkajúcich sa predmetu plnenia alebo ceny plnenia. Znamená to, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy len v tejto časti, nie však absolútnu neplatnosť zmluvy ako celku, pokiaľ samozrejme táto spĺňa všeobecné náležitosti právneho úkonu upraveného v I. časti 4. hlavy OZ (§ 34 a nasl.), ako i formu a náležitosti vyžadované zákonom pre jej platnosť. Naviac z ust. § 54 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V súdenej veci súd prvého stupňa vo svetle zhora citovanej právnej úpravy, ako i uvedených hľadísk vec neposudzoval, keď svoje rozhodnutie založil na závere o absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor s dobrými mravmi. Takýto jeho záver je však nenáležitý, keď nemá oporu v zistenom skutkovom stave a zo strany prvostupňového súdu nie je podporený dostatočne ani argumentačne ako na to dôvodne v odvolaní poukázal i navrhovateľ. V tomto smere jeho poukaz na skutočnosť, že úverová zmluva neobsahuje dohodu účastníkov o výške úrokov z úveru, ako údaju dôležitého pre spotrebiteľa, aby sa vedel zorientovať v cene služby, ako aj pri výbere medzi viacerými produktami alebo dodávateľmi, že ide o štandardnú formulárovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ nemôže vôbec ovplyvniť, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a vyjednávajúcej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu a že cena navrhovateľom poskytnutého úveru mala činiť 91 %, je nepostačujúci. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ako už uviedol i súd prvého stupňa, dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Najvyšší súd SR už judikoval, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať preto vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na
všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ust. § 3 ods. 1 OZ tak nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť, ale upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako celku, z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí byť zjavné, že sa vecou zaoberal a hodnotil ju z vyššie uvedených hľadísk. O takýto prípad však v súdenej veci nejde, keď súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami nielen vo vzťahu k skutkovým okolnostiam veci, ale ani vo vzťahu k jeho právnym záverom, ktoré prijal. Takýto prístup sa javí nielen ako neprípustne zjednodušujúci, ale najmä ako nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná požiadavka na náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku ako výklad myšlienkového postupu súdu o tom, ako dospel k príslušnému výroku rozsudku, totiž musí spĺňať požiadavku, aby bol účastníkom konania objektívnym, zrozumiteľným a presvedčivým, t.j. aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj odpoveď na všetky podstatné argumentačné tvrdenia uplatnené účastníkmi konania, ako aj na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občiansko-súdnom konaní. Postupom súdu tak účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, čím súd prvého stupňa zaťažil toto konanie vadou v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP.
I napriek tomu, že vyššie popísaná vada konania má za následok bez ďalšieho zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že v prejednávanej veci sa javí, že zmluva o spotrebiteľskom úvere posudzovaná v tomto konaní bola účastníkmi konania uzatvorená platne, keď z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, že táto by trpela vadou, ktorá by spôsobovala jej absolútnu neplatnosť. Pokiaľ by i po náležitom komplexnom posúdení obsahu predmetnej úverovej zmluvy v spojení s jej neoddeliteľnými súčasťami bol dôvodný záver, že v nej absentuje uvedenie úroku, značilo by to, že nastala situácia, na ktorú pamätá ust. § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo znamená, že veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok, avšak nie absolútnu neplatnosť zmluvy. S ohľadom na uvedené sa tým preto následne otvoril priestor pre tzv. súdnu kontrolu jej zmluvných podmienok z hľadiska ich prijateľnosti ako zmluvy spotrebiteľskej v nadväznosti na jednotlivé dojednania, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje v tomto konaní uplatnený nárok voči odporcovi. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať zo špecifikácie poskytnutej navrhovateľom v konaní, nachádzajúcej sa na č. l. 42 spisu, podľa ktorej žalovaná suma pozostáva z viacerých dielčích nárokov, a to z nároku na náhradu škody podľa čl. VII ods. 2 VZP vo výške 29.500,- Sk (979,22 eura), škody zo zákonného poistenia podľa čl. VII ods. 2 VZP vo výške 1.869,-Sk (62,03 eura), úroku zo zostatku úveru podľa čl. VII ods. 2 VZP vo výške 1105,20 Sk (36,68 eura), zmluvnej pokuty podľa čl. XII ods. 6 VZP vo výške 17.842,20 Sk (592,25 eura), neuhradených splátok vo výške 25.486,-Sk (845,98 eura) a zo zostatku úveru vo výške 106.161,20 Sk (3.523,90 eura), od ktorého je potrebné odpočítať výťažok z predaja motorového vozidla vo výške 84.033,60 Sk (2.789,40 eura). S ohľadom na takto špecifikovaný nárok navrhovateľa bude preto povinnosťou súdu posúdiť dôvodnosť navrhovateľom označených jednotlivých čiastkových plnení z hľadiska ich právneho základu, ako i uplatnenej výšky. V tomto smere v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie a po ich vyhodnotení skúmať i prijateľnosť jednotlivých zmluvných podmienok, z ktorých navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje a následne posúdiť i dôvodnosť návrhu vo vzťahu k zvyšnej časti uplatnenej istiny, ako i úrokom z omeškania.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).
V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa zaoberajúc sa vecou v naznačenom smere doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu a po vykonaní dôkazov v intenciách § 132 OSP vo veci opätovne rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam § 157 ods. 2 OSP, vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými právne relevantnými argumentami odvolateľa. Zároveň rozhodne i o trovách celého konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.