Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_18P-8-2014.pdf
PDF · 91.63 KB
Case nature
Subarea
18P/8/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. D., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom M., B. XX/XX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky F. D., narodená XX.XX.XXX, trvale bytom M., B. XX/XX a otca H. A., narodený XX.X.XXXX, bytom M., Q. XX/X o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletej A. D., narodenej XX.X.XXXX zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od 1.6.2014, ktoré je povinný platiť k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 15.-teho dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje.
Zročné výživné od 1.6.2014 do 30.9.2014 na maloleté dieťa v sume 200,- eur sa otec z a v ä z u j e splácať v mesačných splátkach v sume po 30,- eur, spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
-6-
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 13P/417/2011-15 zo dňa 4.10.2011 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. D., nar. XX.X.XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa návrhom, podaným na Okresný súd Prievidza dňa 9.5.2014 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú A. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa od posledného rozhodnutia súdu o výživnom zmenili pomery, maloletá začala navštevovať materskú škôlku a od poslednej úpravy výživného vzrástli nároky na jej stravovanie, oblečenie a obuv.
Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu vyjadril písomným podaním, doručeným súdu dňa 8.9.2014 . S navrhovaným zvýšením výživného na sumu 200,- eur nesúhlasil a to z dôvodu neprimeranosti k ním dosahovanému zárobku, ktorý je v priemere 495,- eur. Ako ďalšie náklady uviedol inkaso a nájom v sume 40,41 eur mesačne, trvalé príkazy v banke 52,50 eur, mobilný telefón 26,28 eur, cestovné do práce 40,- eur a strava 250,- eur. Otec maloletej uviedol, že matka v súčasnosti pracuje tak ako aj jej sestra a otec poberá dôchodok, bývajú spolu v jednej domácnosti a prispievajú na jej chod.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/417/2011 -15 zo dňa 4.10.2011 bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť 80,- eur mesačne. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 11P/76/2012 - 37 zo dňa 21.8.2012 bolo konanie o zvýšenie výživného zastavené pre späťvzatie tohto návrhu matkou, Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/56/2013-18 zo dňa 8.11.2013 súd udelil matke súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletej A. zo ,,A.“ na ,,Tóthová“.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza mal súd preukázané, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 eur mesačne a prídavku na dieťa v sume 23,52 eur mesačne. Z potvrdenia zamestnávateľa matky PU. Slovensko, u ktorého je matka zamestnaná od 7.4.2014 dosahuje priemernú čistú mzdu 352,02 eur. Za mesiace 10/2013,11/2013,4/2014,6/2014 a 7/2014 preukázala výdavky na lieky celkom v sume 67,87 eur, výdavky na ošatenie maloletej za mesiace 10/2013,6/2014, a 7/2014 celkom v sume 90,37 eur. Mesačný poplatok v sume 15,- eur odvádzaný mestu Prievidza za materskú škôlku a poplatok v sume 24,45 eur za mesiac máj 2014 za stravné v škôlke.
Potvrdením od zamestnávateľa otca FORTISCHEM a.s., ktoré bolo súdu predložené na pojednávaní bolo preukázané, že otec dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 557,19 eur.
Z výpovede matky mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej A. bola naposledy upravená v roku 2011, kedy mala necelých 5 mesiacov. V tom čase matka bývala spolu s maloletou , sestrou a ich otcom v 3- izbovom byte s nákladmi na bývanie 300,- eur mesačne, na ktorých sa podieľali aj otec so sestrou. V roku 2011 poberala rodičovský príspevok 190,- eur a prídavok na dieťa. Niekedy v apríli alebo máji r.2014 začala maloletá navštevovať Materskú škôlku, Ul. M. V. M.. V súčasnosti má maloletá viac ako 3 roky a vzrástli náklady na jej starostlivosť. Mesačný poplatok na škôlku predstavuje sumu 15,- eur , stravné v škôlke okolo 33,- eur v závislosti od toho koľko dní je dcéra v škôlke, lebo t.č. býva často chorá, ZRPŠ na začiatku školského roka 2014/2015 25,- eur za prvý polrok, 5,- eur na hygienické potreby v škôlke. Dcéra býva často chorá, má problémy s dýchacími cestami a od 1 roka atopický ekzém, ktorý sa jej stále zhoršuje. Jej ošetrujúca lekárka podala návrh na liečenie maloletej v Tatrách. Matka je na predĺženej materskej dovolenke pre atopický ekzém. Poberá rodičovský príspevok 203,23 eur, prídavok na dieťa 23,52 eur a je zamestnaná vo firme Proact People Slovensko od apríla 2014, kde pracuje vo výrobe a dosahuje čistú mzdu cca 390,- eur. Matka udáva, že v porovnaní s rokom 2011 vzrástli náklady na ošatenie maloletej, v súčasnosti jej musí kupovať väčšie konfekčné veľkosti. V 3 - izbovom byte býva spolu s maloletou , jej sestrou, ktorá je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa a zarába cca 300,- eur mesačne a s otcom, ktorý je starobný dôchodca s mesačným dôchodkom v sume 240,- eur. Mesačné náklady na stravu sú cca 250,- eur , v domácnosti hospodária spoločne, pričom súčasné náklady na bývanie sú 145,- eur nájomné, 34,- eur mesačne elektrika a 100,- eur ročne poplatok za komunálny odpad. Otec nad rámec určeného výživného neprispieva, s maloletou sa nestretáva, nekontaktuje sa s ňou a to ani na narodeniny či meniny maloletého dieťaťa.
Z výpovede otca mal súd preukázané, že pracuje v spoločnosti R. a od mája 2014 má čistý mesačný príjem 557,17 eur. V súvislosti s bývaním prispieva na nájom a inkaso jednou štvrtinou t.j. 40,- eur mesačne. Do práce cestuje autobusom, náklady na cestovanie sa mu zvýšili zo sumy 30,- eur na 40,- eur mesačne, pričom v letných mesiacoch, ak to dovolí počasie, do práce cestuje bicyklom, ktorý tiež vyžaduje pravidelnú údržbu. Stravuje sa sám, neprispieva na spoločné stravovanie v domácnosti a na stravu tak minie cca 250,- eur mesačne. Platí pravidelný mesačný paušál 26,28 eur, pravidelné mesačné trvalé príkazy vo výške 52,52 eur sú za životné poistenie 31,63 eur, debet 16,50 eur, Dobrý anjel 5,- eur a bankové poplatky. V 2 - izbovom byte býva spolu s rodičmi, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku 460,- eur a 297,- eur a s bratom , ktorý je invalidný dôchodca a poberá ID v sume 18,- eur mesačne. V súvislosti s exekúciou, ktorú mal v roku 2011 a splácal ju sumou 60,- eur mesačne, túto už splatil. S maloletou sa nekontaktuje , do jedného roka s ňou bol skoro každý deň, ale potom mu matka maloletej spolu s jej otcom povedali, že si neželajú aby k nich chodil, preto sa od jedného roku s maloletou nestretáva, do jedného roku života dieťaťa platil výživné aj nad rámec, po roku života už nie. Matka dala maloletej zmeniť priezvisko na ,,D.“, preto sa s maloletou otec nekontaktuje.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhuje súdu, aby bolo výživné na maloleté dieťa zvýšené, vzhľadom na jej vek dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 zákona výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu .
Podľa § 77 ods. 1 zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu .
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že od posledného rozhodovania vo veci došlo k zmene pomerov oproti pomerom, v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Maloleté dieťa malo necelých 5 mesiacov, matka poberala rodičovský príspevok spolu s prídavkom na dieťa a bývala v tom istom 3- izbovom byte spolu so sestrou a jej otcom. Otec dieťaťa bol zamestnaný, pracoval v Nováckych chemických závodoch v konkurze a dosahoval priemerný mesačný zárobok 463,- eur, býval tak ako v súčasnosti s rodičmi a invalidným bratom v 2- izbovom byte, uhrádzal štvrtinu poplatkov na bývanie, prispieval na stravu sumou 40,- eur mesačne a splácal exekúciu sumou 60,- eur mesačne. Maloletá má 3 roky aj 4 mesiace a zvýšili sa jej potreby, s tým nepochybne súvisí aj objektívne zvýšenie nákladov v súvislosti so starostlivosťou, dieťa sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že u maloletej došlo k preukázateľnej zmene pomerov, keď začala navštevovať materskú škôlku, akútne trpí atopickým ekzémom a častými ochoreniami dýchacích ciest, v dôsledku čoho ošetrujúca lekárka maloletej odporučila jej liečenie v Tatrách, o ktoré lekárka aj požiadala. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že na zvýšenie výživného síce postačí už podstatná zmena pomerov na strane oprávneného subjektu v danom prípade maloletého dieťaťa, pričom u povinnej osoby k výraznej zmene pomerov, napr. v podobe zvýšenia životnej úrovne dôjsť nemusí. Otec maloletého dieťaťa mal v čase pôvodného rozhodnutia príjem 463,- eur mesačne, aktuálne dosahuje od mája 2014 príjem 557,19 eur, náklady v súvislosti s bývaním sa nezmenili , zvýšili sa mu náklady v súvislosti so stravovaním, kedy v roku 2011 prispieval na spoločné stravovanie , t.č. sa stravuje sám a tým jeho náklady vzrástli na sumu cca 250,- eur mesačne, v súvislosti so zvýšením nákladov na stravu súd túto nevyhodnotil ako zmenu pomerov na strane otca , nakoľko výživné má podľa Zákona o rodine prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča a povinnosťou každého rodiča je korigovať si svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona napríklad aj v podobe spoločného stravovania v rodine, s ktorou otec dieťaťa žije a s ktorou sa pomerne podieľa aj na úhrade ostatných pravidelných nákladov.
Výživné dieťaťa zahŕňa predovšetkým sumu na uspokojovanie hmotných potrieb , akými sú šatstvo, obuv, hygienické pomôcky, prostriedky nápomocné pre rozširovanie a prehlbovanie jeho vzdelania, záujmov, záľub, úhradu kultúrnych, športových a rekreačných potrieb pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná. Predovšetkým závisí od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu s tým, že potreby dieťaťa sú nižšie v jeho útlom veku v porovnaní s potrebami dieťaťa zaradeného do školského vzdelávacieho procesu. Je zrejmé, že zmena pomerov na strane oprávnených osôb teda maloletej A. od poslednej úpravy v roku 20011 odôvodňovala zvýšenie výživného zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne, podľa názoru súdu výživné v sume 200,- eur mesačne, tak ako ho návrhom žiadala matka, je k veku dieťaťa neprimerané, potrebu výživného v tejto sume matka súdu nepreukázala. Súd neprihliadol na majetkové pomery matky, keďže kritériami pri určení výšky výživného sú odôvodnené potreby maloletého, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výživné vo svojej podstate slúži aj na vyrovnanie osobnej starostlivosti vynakladanej druhým rodičom.
Počiatok zvýšenia výživného súd určil počnúc dňom 1.6.2014, kedy preukázateľne vzrástli náklady matky na starostlivosť o maloletú A. jej nástupom do predškolského zariadenia. V zročnom výživnom za mesiace jún 2014 až september 2014 v sume 200,- eur povolil otcovi v súlade s § 160 O.s.p. splácať v splátkach po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie.