Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Csp-53-2021.pdf
PDF · 174.74 KB
Case nature
Area
Subarea
43Csp/53/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: I.. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX H., o zaplatenie 8.449,58 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.449,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.449,58 € od 31.12.2020 do zaplatenia, náklady spojené so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 621,36 € a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré bude žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou na tunajší súd dňa 23.12.2021, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 8.449,58 € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy súdneho konania titulom poskytnutého plnenia z poistného garančného fondu a náhrady škody.
2. Svoj nárok odôvodnil tým, že je právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), ktorý definuje jej pôsobnosť a nezávislosť v rámci výkonu jej činnosti, a je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka č. 983/B. Žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES Národnou Kanceláriou Systému zelenej karty. Systém zelenej karty je mechanizmus ochrany obetí dopravných nehôd v dôsledku cezhraničného pohybu motorových vozidiel. Systém zelenej karty vznikol na základe Doporučenia č. 5, z 25. januára 1949, ktoré prijala pracovná skupina pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov. Kancelária Systému zelenej karty v krajine miesta nehody garantuje odškodnenie poškodeným, ktorým bola spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu Systému zelenej karty. Mechanizmus fungovania členských kancelárií Systému zelenej karty je upravený mnohostrannou dohodou Internal Regulations, publikovanou v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. L 192/23 dňa 31. júla 2003. Ako je uvedené v preambule týchto pravidiel, vychádzajú z európskych smerníc a dohôd schválených na pôde Rady kancelárií (Comité Européen des Assurances). V súlade s článkom 5.1 Internal Regulations Kancelária krajiny, v ktorej má motorové vozidlo (prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená) trvalé stanovište, je povinná refundovať náhradu, ktorú Kancelária v krajine nehody vyplatila v súvislosti so spôsobenou škodou. Žalobca je v súlade s článkom 10 ods.
1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES zároveň orgánom povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom - Poistný garančný fond (ust. § 24 ods. 2 zákona o PZP). Žalovaný je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla zn. S. s EČV: C. (ďalej len „vozidlo“), ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 17.08.2020 zavinil D. I. D., bytom H. G. XX/X, Y. M., XXX XX O., ako vodič predmetného motorového vozidla v Nórsku v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle zn. T. s EČV: J. (N), ktorého držiteľom bol v tom čase poškodený Y. X. R.. Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Nórska kancelária poisťovateľov motorových vozidiel. Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 26.11.2020 vo výške 9.717,- €, z ktorého suma vo výške 1.267,42 € predstavuje poplatok systému zelenej karty, na ktorý si žalobca nárok v tomto konaní neuplatňuje. Túto povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta nehody. Podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si žalobca listom zo dňa 30.11.2020 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému vo výške 8.449,58 €. Žalobca vyzval žalovaného v predmetnom liste, aby uhradil dlžnú sumu do 30.12.2020. Žalovaný svoj dlh doposiaľ neuhradil ani len čiastočne. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca zároveň poukazuje na to, že žalovaný zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Žalobca zároveň poukazuje na to, že v súlade s Dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod číslom 130/1976 Zb. rozhodným právom pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode (čl. 1 a čl. 3). Rozhodné právo určuje najmä podmienky a rozsah zodpovednosti, dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, spôsob a rozsah náhrady škody, možnosť prechodu práva na náhradu škody, osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 06.07.2017, uviedol, že nárok žalobcu v plnom rozsahu neuznáva, za rozhodujúce skutočnosti považuje nasledovné fakty: Moje motorové vozidlo - jazdná súprava, pričom ťahač ŠPZ C. na základe leasingovej zmluvy bola vlastníkom spoločnosť ČSOB leasing, držiteľkou bola moja firma, náves bol vlastníctvom spoločnosti T. T. so sídlom v Y., S., ktorý je zároveň našim obchodným partnerom a zabezpečuje logistiku dopravy tovaru v krajinách ako je Dánsko, Švédsko, Nórsko. Dňa 18.09.2020 bola mne, aj spoločnosti NTG Nordic nahlásená spôsobená nehoda v Nórsku - Oslo našim zamestnancom: D. D., bytom Y. M., O.. Zároveň informoval aj môjho manžela, zamestnanca M. G., ktorý zabezpečuje najmä komunikáciu medzi vodičmi a firmami pri preprave tovaru, najmä z dôvodu jazykovej nedostatočnosti vodiča z O.. Plynule hovorí anglicky, nemecky, rusky a čiastočne taliansky. Vodič nám oznámil, že pri vchádzaní na kruhový objazd odbočoval doprava, mu do cesty vošlo vozidlo poškodenej. Vozidlo nebolo vidieť, tak došlo k spôsobenej škode na vozidle Nórskej poznávacej značky- Volkswagen golf, pričom došlo ku škode aj na našom vozidle. Vodič stretu už nemohol zabrániť, pretože bol plne naložený tovarom celkovo približne váhy cca 35.000 kg. Ak by vodič osobného motorového vozidla nebol sa natlačil do jeho jazdnej dráhy, k stretu by neprišlo. Zámer ísť do pravého jazdného pruhu vodič oznámil výstražnými svetlami. / nákres, fotografie poškodených vozidiel prikladáme k vyjadreniu/. Požiadali sme nášho vodiča, aby nás spojil s vodičom, nakoľko nám povedal, že mu vôbec nerozumie a odmieta hovoriť anglicky. Vodič poškodeného motorového vozidla komunikovať s nami nechcel. Dokonca odišiel preč z miesta stretu. Náš vodič na základe našich inštrukcií predpokladal, že bude privolaná polícia, na čom sme my trvali. Náš vodič čakal, museli sme nahlásiť zmeškanie vykládky a tak do komunikácie vstúpil aj náš partner T. T., dispečer sa snažil spojiť prostredníctvom mobilného telefónu vodiča s poškodeným. Tam bol však cudzí človek, ktorý nedisponoval žiadnym poverením majiteľa, splnomocnením, prípadne plnou mocou vo veci konať.
Vodičovi poškodeného vozidla povedal, že “kolega sa ponáhľal a nemá čas čakať a riešiť,” vytrhol mu z ruky len číslo našej poistky, odmietol uviesť meno vodiča a neuviedol ani meno svoje a viac ho nevidel. Ani ten cudzí človek nekonal, žiadna polícia nebola privolaná. Po čase sme ho poslali ďalej na vykládku. Z fotografií, ktoré urobil náš vodič, bolo zrejmé, aj nám, že ak vozidlo s poškodeným zadným nárazníkom odišlo preč, nič mu nebránilo v jazde, škoda bude pravdepodobne nižšia ako cca 1000,- €. Ako majiteľka som nahlásila škodu do Komunálnej poisťovne, v ktorej sme mali uzatvorené povinné zmluvné poistenie/číslo poistky XXXXXXXXXX/. Vzhľadom na pravdepodobnú výšku škody a podobne riešenú škodu, ktorú som spôsobila osobným vozidlom, kde takáto škoda bola vyčíslená na 960,- € na novom vozidle a čakala som na riešenie poisťovňou. V novembri 2020 mi prišiel list zo Slovenskej kancelárie poisťovateľov, že Kancelária sa zaoberá uvedenou škodovou udalosťou, že nie je zrejmé, či máme uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Kontaktovala som Komunálnu poisťovňu, ktorá mi zo dňa 6.11.2020 oznámila, že poistnú udalosť nebudú riešiť nakoľko 29.4.2020 mi zanikla zmluva o povinnom zmluvnom poistení. /viď priložený list/. Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení som uzatvorila k 28.9.2019 s frekvenciou platieb poistného vo výške 336,52 € polročne. I napriek tomu, že som si vedomá, že som poistné na obdobie od 30.03.2020 do 29.9.2020 uhradila 15.06.2020, v čase vzniku poistnej udalosti, bolo poistné uhradené /priložené doklady/. Ak teda poisťovňa ma nevyzvala uhradiť omeškané poistné, poistenie zanikne až vtedy, ak nebolo zaplatené do 3. mesiacov odo dňa splatnosti, teda od 30.03.2020 uplynuli tri mesiace až 30.06.2020 Obč. Zákonník paragraf 801,ods.1,2,3. Táto skutočnosť nenastala, nakoľko poistné uhradené bolo 15.06.2020, aj s poplatkom za neskorú úhradu, ktoré mi Komunálna poisťovňa doručila v júni 2020 kde som si prečítala, že ide o oznámenie o zániku zmluvy k 27.4.2020. Mám za to, že ak aj bolo poistné uhradené, i keď v omeškaní, poistné poisťovňa prijala, v čase škodovej udalosti v septembri 2020 poisťovňa naše poistné mala na svojom bankovom účte a informovala ma o zániku Poistnej zmluvy až 06.11.2020, pričom až vtedy mi oznámila, že mi vráti zaplatené poistné, neporušila som žiadne poistné podmienky, ktoré by zabraňovali likvidácii spôsobenej škody. V čase vzniku škody sa Komunálna poisťovňa správala tak, ako keby poistný vzťah trval. V čase vzniku škody motorové vozidlo podliehalo režimu povinného zmluvného poistenia, s tým, že akoby bola poistná zmluva živá, povinnosť plniť poistnú udalosť mala Komunálna poisťovňa a nie Kancelária poisťovateľov, resp. ja. So žalobcom Slovenskou kanceláriou poisťovateľov som komunikovala neustále, všetky doklady, ktoré potrebovali k riešeniu poistnej udalosti som poslala, mala som za to, že bude vec riešená. Je však pravdou, že o postupe riešenia, faktúru za opravu poškodeného vozidla, komunikáciu so zahraničnými partnermi aj vo veci napríklad technickej prehliadky poškodeného vozidla, nejakého znaleckého posudku, či náklady na opravu boli náležité ku škode, som do dnešného dňa neobdržala. Od novembra 2020 so mnou už nikto o likvidácii nekomunikoval. Zarazila ma skutočnosť, že Kancelária poisťovateľov takmer do mesiaca vyplatila náhradu škody vo výške: 8449,58 €. Ako je to možné ak najdôležitejším rozlišovacím znakom popri výške škody je výslovná dohoda na zavinení dopravnej nehody. To sa však nestalo. Ak výška škody prevýšila sumu 3990,-€ bolo nutné volať políciu. Aj v prípade ak výška škody je určená až po oprave/ex post/, je nutné takúto vec prekvalifikovať a objasňovať ako dopravnú nehodu. “ak v čase splnenia si povinnosti účastníkov škodovej udalosti a dohody účastníkov škodovej udalosti na jej zavinení, výška škody na niektorom zo zúčastnených vozidiel zrejme (t.j. viditeľne, očividne) neprevyšovala sumu 3.990,- eur a až po oprave vozidla a vyčíslení nákladov na opravu bola zistená vyššia škoda (napr. možné skryté poškodenia vozidla) je možné takúto škodu považovať za škodu súvisiacu so škodovou udalosťou. Zákon o cestnej premávke neumožňuje Policajnému zboru dodatočné oznámenie škodovej udalosti (ak na mieste udalosti boli naplnené jej zákonné znaky), po vyčíslení výšky škody na základe nákladov na opravu vozidla prípadnej poškodenej veci, t.j. ex post, takúto udalosť prekvalifikovať a objasňovať ako dopravnú nehodu. Policajný zbor objasňuje dodatočne oznámené udalosti v cestnej premávke za podmienky, že tieto udalosti v čase splnenia zákonných znakov pre posúdenie udalosti podľa § 64 ods. 1,2 zákona o cestnej premávke (dopravná nehoda) alebo § 64 ods. 3 citovaného zákona (škodová udalosť) a to aj s ohľadom na výšku škody na niektorom zo zúčastnených vozidiel, ktorá zrejme prevyšovala 3.990 eur, neboli dodržané. V takom prípade je potrebné s oznámením Policajnému zboru doložiť aj dokumentáciu preukazujúcu, že na základe poškodenia vozidiel alebo prepravovaných vecí, či na inom majetku vznikla hmotná škoda zrejme, t.j. priamo na mieste udalosti viditeľne, očividne prevyšujúca zákonom stanovenú hranicu pre vznik škody.” V prípade, že sa účastníci dohodli na riešení škodovej udalosti, nie je nevyhnutné volať políciu. Sami sa dohodnú na vyriešení a upozornia poisťovne, kde majú uzatvorené povinné zmluvné poistenie. S ostatnými účastníkmi dopravnej nehody vyplnia európsky formulár o škodovej udalosti, tzv. správu o nehode (pokiaľ je k dispozícii). Zavedením 4. smernice o poistení motorových vozidiel do praxe s účinnosťou od 1. mája 2004 vstupom Slovenskej republiky do EÚ bola daná povinnosť poisťovacím spoločnostiam poskytujúcim povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel vymenovať likvidačných zástupcov v členských krajinách EÚ. Úlohou likvidačného zástupcu je poskytovať zvýšenú ochranu osobám, ktoré sú poškodené v členských štátoch EÚ. V prípade, ak bude slovenský občan v inom členskom štáte EÚ poškodený prevádzkou motorového vozidla členského štátu EÚ, bude mať možnosť si uplatniť svoje nároky na náhradu škody na území Slovenskej republiky voči likvidačnému zástupcovi, ktorý bol vymenovaný zahraničnou poisťovňou vinníka. Likvidačný zástupca prešetrí a uspokojí nároky slovenského občana v slovenskom jazyku.” Ako žalovaná som si dovolila uviesť tieto odporúčania, ktoré sa nachádzajú takmer na všetkých stránkach poisťovní na Slovensku, na stránke Kancelárie poisťovateľov taktiež. Ako občan SR som očakávala, že niekto bude počúvať a konať v záujme slovenského občana, prinajmenšom vec bude riadne prešetrená. Nič z uvedeného sa nestalo. Len od novembra 2020 nátlak na moju osobu zo strany spoločností, ktoré vymáhajú finančné prostriedky, nič neriešia. Som podnikateľka, ktorá v tom čase bola dlhodobo práceneschopná po operácii chrbtice, v súčasnosti som osobou invalidnou a zdravotne ťažko postihnutou. Mám už len jeden ťahač, nemám vodiča, ktorý bol a je na území Ukrajiny, po mobilizácii už do práce nenastúpil. Mám len manžela, ktorý ako vodič plní naše záväzky od septembra 2021 nepretržite. Moje príjmy klesli pod 80 percent oproti obdobiu 2019, 2020. Po tejto skúsenosti aj vzhľadom na vyplatenú výšku plnenia bez likvidácie som sa obrátila na poisťovňu Generali poisťovňu, s ktorou mám uzavreté havarijné poistenie. Škodu som nahlásila, prebehla obhliadka vozidla, teda nášho vozidla, ktoré bolo poškodené a odvtedy stále čakám na ukončenie likvidácie. Medzitým predmetné vozidlo 24.08.2021 zhorelo a za vrak nám bola vyplatená všeobecná hodnota vozidla- 11 653 €/takmer podobná výška za poškodený nárazník nórskeho vozidla/ Likvidácia pre ilustráciu pri predložení posudkov, úradných prekladov v októbri 2021, bola ukončená až vo februári 2022, teda takmer po 7 mesiacoch od poistnej udalosti.
4. Žalobca vo svojej replike po vyjadrení žalovanej uviedol: K namietaniu nepoužitia predpisov Slovenskej republiky na dopravnú nehodu. Dňa 17.08.2020 bola spôsobená dopravná nehoda motorovým vozidlom zn. S. s EČV: C., ktorého držiteľom v tom čase bol žalovaný, a to na území Nórska. V dôsledku dopravnej nehody bola spôsobená materiálna škoda na motorovom vozidle zn. T. s EČV: J., ktorého držiteľom v tom čase bol Y. X. R. (ďalej aj ako „poškodený“). Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Nórska kancelária poisťovateľov motorových vozidiel (ďalej aj „Nórska kancelária poisťovateľov“). Tento svoje nároky uplatnil u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations ( ďalej aj „Interné pravidlá“). Žalobca je právnickou osobou zriadenou zákonom č. 381/2001 Z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“), ktorej zákon okrem iného zveril správu garančného fondu. Žalobca, ako aj Nórska kancelária poisťovateľov sú členmi systému Zelenej karty, pričom sa pri výkone svojej pôsobnosti vo vzťahu k dopravným nehodám spôsobeným vozidlom z inej krajiny spravujú dohodami v rámci systému Zelenej karty. Dňa 31.07.2003 boli v Úradnom vestníku Európskej Únie (Official Journal of the European Union L 192/23) uverejnené Interné pravidlá, ktoré sú základnou zmluvou upravujúcou právne vzťahy medzinárodného systému Zelenej karty, ktorého súčasťou je aj Slovenská republika. Účelom Interných pravidiel je upraviť vzájomné vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov a zabezpečiť realizáciu pravidiel Doporučenia č. 5, ktoré 25. januára 1949 prijala pracovná skupina pre cestnú dopravu Výbor pre vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov, nahradeného Prílohou č. 1 Konsolidovaného uznesenia na uľahčenie cestnej dopravy (R.E.4), ktoré schválil výbor pre vnútrozemskú dopravu na svojom šesťdesiatom šiestom zasadnutí, ktoré sa konalo od 17. do 19. februára 2004 v jeho vtedajšom znení. V rámci žaloby žalobca pripojil Interné pravidlá (Vnútorné predpisy) Rady kancelárií, ktoré tvoria Dodatok 1 Rozhodnutia komisie z 28. júna 2003 o uplatňovaní smernice Rady 72/166/EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. L 192/23 dňa 31. júla 2003. Ako je uvedené v preambule týchto pravidiel, vychádzajú z európskych smerníc a dohôd schválených na pôde Rady kancelárií (Comité Européen des Assurances). Žalovaná suma bola preukázateľne žalobcom v zmysle vyššie uvedených predpisov uhradená. Ak by žalovaný konal v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi upravujúcimi povinné zmluvné poistenie, nároky, ktorých refundácie sa teraz žalobca domáha by znášala príslušná poisťovňa a nie žalovaný. Žalobca si dovoľuje uviesť, že tvrdenia žalovaného v podanom odpore považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, že žalovaný zodpovedá za škodu ako držiteľ motorového vozidla, pričom zavinenie vyplýva z predložených dôkazov predložených žalobcom. Predmetom konania je nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 8.449,58 € s prísl., ktoré žalobca v zmysle príslušných ustanovení Interných pravidiel,
ktoré sú základnou zmluvou upravujúcou právne vzťahy medzinárodného systému Zelenej karty, ktorého súčasťou je aj Slovenská republika vyplatil Nórskej kancelárií poisťovateľov, ktorá uvedeným poistným plnením nahrádzala poškodenému škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s prevádzkou vozidla žalovaného. Uplatnená suma vyplýva z dokumentu označeného ako „Letter of claim (Oznámenie o nároku)“ ref. č.: LA114796 z 10.11.2020“. Dôvodom prebiehajúceho konania je skutočnosť, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „PZP“). Nepoisteným vozidlom žalovaného bola následne spôsobená škoda, ktorú bolo potrebné zlikvidovať, avšak keďže vozidlo žalovaného nebolo poistené, škodu zlikvidovala Nórska kancelária poisťovateľov, ktorej bol žalobca povinný v zmysle príslušných ustanovení Interných pravidiel refundovať takto vyplatené poistné plnenie. Keďže k dopravnej nehode došlo na území Nórska, bolo plne v kompetencii nórskych orgánov riešiť likvidáciu nárokov podľa nórskych právnych predpisov, a to v súlade s Dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod č. 130/1976 Zb. (ďalej aj „Dohovor“). Podľa čl. 1 Dohovoru „Tento Dohovor určuje právo rozhodné pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody bez ohľadu na spôsob konania pri jej uplatnení.“ Podľa čl. 3 Dohovoru „Rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode.“ Podľa čl. 8 Dohovoru „Rozhodné právo určuje najmä 1. podmienky a rozsah zodpovednosti, 2. dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, 3. vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, 4. spôsob a rozsah náhrady škody, 5. možnosť prechodu práva na náhradu škody, 6. osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, 7. zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, 8. premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času.“ To znamená, že o výške poistného plnenia, ako aj o jeho právnom základe, rozhodovali v posudzovanom prípade príslušné nórske orgány a žalobca nebol oprávnený skúmať a posudzovať položky škody, za ktorú bolo vyplatené poistné plnenie, nakoľko táto vyplýva z nórskeho práva a posúdila ju Nórska kancelária poisťovateľov. Odškodňovacie právo členských štátov EÚ a zvyšných štátov, ktoré sú členmi Systému zelenej karty, je výsostnou záležitosťou dotknutého štátu. Vzťahy medzi členskými kanceláriami Systému zelenej karty sú upravené Internými pravidlami, pričom žalobca v súlade s Internými pravidlami ručí za škody spôsobené prevádzkou vozidla s trvalým stanovišťom na území SR, a na ktoré v čase nehody nebolo uzatvorené poistenie. Nórska kancelária poisťovateľov bola v súlade s čl . 3.4 Interných pravidiel oprávnená vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaviť všetky nároky v súlade s právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, náhradou škody poškodených a povinným poistením zodpovednosti najlepšom záujme príslušnej Kancelárie. (t.j. žalobcu). Nárok poškodeného bol prostredníctvom Nórskej kancelárie poisťovateľov vysporiadaný v najlepšom záujme a v súlade s právnymi predpismi Nórska, pričom žalobca bol v súlade s čl. 5.1 a 5.2 Interných pravidiel povinný na základe dokumentu označeného ako „Letter of claim (Oznámenie o nároku)“ ref. č.: LA114796 z 10.11.2020 refundovať Nórskej kancelárii poisťovateľov sumu zodpovedajúcu vyplatenému poistnému plneniu. Interné pravidlá predstavujú dohodu medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi, podľa ktorej sa podpísané kancelárie zaviazali dodržiavať záväzné ustanovenia, ako aj nezáväzné ustanovenia oddielov II a III Interných predpisov prijatých Radou kancelárií 30. mája 2002, ktorých kópia je pripojená k uvedenej dohode v Dodatku I. Dohodu medzi národnými kanceláriami podpísala okrem iných aj nórska aj slovenská národná kancelária. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, systém poistenia zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorových vozidiel je predmetom harmonizácie európskeho práva. Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 19.09.2009 (ďalej len „Smernica“) „zrušenie kontrol zelených kariet pre vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú v členskom štáte a vstupujú na územie iného členského štátu, sa môže vykonávať prostredníctvom dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov, čím by každá národná kancelária zaručovala náhradu škody v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu, z ktorej vyplýva právo na náhradu a ktorá bola spôsobená na jej území jedným z týchto vozidiel, či už poisteným alebo nepoisteným.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že systém dohôd medzi národnými kanceláriami poisťovateľov je súčasťou európskeho práva a slúži na vykonanie smerníc v oblasti zrušenia kontrol zelených kariet zo strany členských štátov EU. Orgánmi, ktoré sú v rámci tohto systému oprávnené
aplikovať právne predpisy o náhrade škody sú práve národné kancelárie poisťovateľov, ktoré však nie sú oprávnené spochybňovať navzájom výsledky svojich zistení. Bolo by preto v rozpore aj s právom Európskej únie a Smernicou, keby k takémuto spochybňovaniu dochádzalo zo strany iných vnútroštátnych orgánov (vrátane súdov) iných členských krajín ako je štát, v ktorom došlo k škodovej udalosti. Takéto spochybňovanie by vnieslo chaos do systému zavedeného uvedenou Smernicou a bolo by v priamom rozpore s cieľmi ako je ochrana poškodených pri nehodách vozidiel, rýchla a účinná likvidácia škody a vyhnutie sa zdĺhavým súdnym konaniam. Žalobca dáva do pozornosti predovšetkým nasledovné ustanovenia, ktoré vysvetľujú povinnosti Slovenskej kancelárie poisťovateľov, prípadne jej členských poisťovní, vo vzťahu ku kancelárii štátu, ktorá nároky poškodených usporiadala v prípade, ak nehodu spôsobilo vozidlo, ktoré bolo registrované v Slovenskej republike: 3.1 Akonáhle je Kancelária informovaná o nehode, ku ktorej došlo na území krajiny, v ktorej pôsobí, a na ktorej sa zúčastňuje vozidlo z inej krajiny, zaháji bez meškania, bez toho, aby čakala na formálne uplatnenie nároku, šetrenie okolností tejto nehody. Čo možno najskôr informuje o tejto nehode poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo, ak je to potrebné, príslušnú Kanceláriu. Akékoľvek opomenutie tak urobiť však nesmie byť použité proti nej. 3.3 Kancelária je oprávnená vybaviť zmierom akýkoľvek nárok alebo akceptovať akékoľvek mimosúdne alebo súdne konanie, ktoré môže mať vplyv na zaplatenie náhrady škody. Kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky nároky v súlade s právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode, a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, náhradou škody poškodených a povinným poistením zodpovednosti, v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo, ak je to na mieste, v najlepšom záujme príslušnej Kancelárie. Kancelária je výlučne spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v krajine, v ktorej došlo k nehode. Z uvedeného je zrejmé, že Nórska kancelária poisťovateľov požiadala o refundáciu zo strany žalobcu až po tom, ako sama plnila poškodenému. Zároveň však treba uviesť, že podmienkou refundácie nie je preukázanie úhrady poškodenému a uvedenú skutočnosť preukazuje zahraničná kancelária nad rámec svojich povinností len na žiadosť. Avšak ani žiadosť o preukázanie odškodnenia poškodenému nemôže byť dôvodom pre odklad refundácie. V súlade s internými pravidlami zasielajú národné kancelárie iných štátov žalobcovi žiadosť o refundáciu, ktorú je povinný uhradiť (v posudzovanom prípade dokument „Letter of claim (Oznámenie o nároku)“ ref. č.: LA114796 z 10.11.2020). Vyčíslenie spôsobenej škody a tým aj vyplateného poistného plnenia, resp. skúmanie zavinenia nie je v takom prípade zo strany žalobcu možné, nakoľko žalobca by musel mať vedomosť o platnej legislatíve odškodnenia príslušného štátu, kde k škodovej udalosti, resp. k dopravnej nehode došlo. V súvislosti s dôvodnosťou svojho nároku žalobca poukazuje na výpis z účtu, predložený k podanej žalobe, ako dôkaz o tom, že žalobca vyplatil podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP z poistného garančného fondu poistné plnenie. Výška škody nebola vypočítaná žalobcom, ale Nórskou kanceláriou poisťovateľov, resp. nórskou poisťovňou, ktorá likvidovala poistnú udalosť. Žalobca je týmto výpočtom viazaný podľa medzinárodných smerníc, konkrétne podľa článku 6 Interných pravidiel: „Každá kancelária zaručuje náhradu akejkoľvek čiastky zo strany svojich členov, ktorá je požadovaná v súlade s ustanoveniami článku 5 kanceláriou krajiny, v ktorej došlo k dopravnej nehode, alebo zástupcom, ktorý táto vymenovala na tento účel.“ Pre úplnosť žalobca zároveň uvádza, že jeho nárok voči žalovanému je nárokom na náhradu plnenia, ktoré za neho plnil poškodenému. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, na základe čoho má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na náhradu toho, čo za neho plnil (§ 24 ods. 7 zákona o PZP). Zákon o PZP dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého zodpovednosť je poistená, tzn. že k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. V prípade, ak poistná zmluva uzavretá nebola alebo z určitých dôvodov zanikla (napr. pre nezaplatenie poistného), sa poškodený nemá možnosť obrátiť na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné za škodu, t.j. za vodiča či prevádzkovateľa. Z tohto dôvodu bol zákonom vytvorený tzv. poistný garančný fond, ktorého správa bola zverená žalobcovi a poškodenému bolo poskytnuté právo uplatniť nárok na plnenie podľa § 24 ods. 2 písm. a) až g) zákona o PZP proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov za rovnakých podmienok, za ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej poisťovni ( § 24 ods. 3 zákona o PZP). Týmto je zabezpečené, že poškodený dostane plnenie i vtedy, keď vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda nebude v rozpore so zákonom poistené. Protiprávny stav spočívajúci v absencii poistenia poškodený nepocíti, pretože za nepoistené osoby zodpovedné za škodu, je mu poskytnuté plnenie z poistného garančného fondu. Na druhej strane je však logické a žiaduce, aby tí, za ktorých bolo z garančného fondu plnené, vyplatené prostriedky do garančného fondu vrátili späť. Preto zákon oprávnil Slovenskú kanceláriu poisťovateľov domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z
poistného garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom, inými slovami zveril jej postihové právo voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu. Žalobca má teda proti žalovanému právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP, tzv. postih (nie právo na náhradu škody). Vzťah medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého obsahu vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP požadovať plnenie voči tretej osobe, t.j. náhradu toho, čo za neho žalobca plnil, je svojou povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v zákone. Právo žalobcu je dané v predmetnej veci reťazou aplikácie ustanovení § 24 ods. 7, § 24 ods. 2 písm. b) a § 3 ods. 1 zákona o PZP, ktoré tvoria regulatívny rámec obsahu tohto subjektívneho práva žalobcu. Žalobca tak má právo na náhradu plnenia za toho, kto zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Plnenie žalobcu je plnením v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 písm. b) zákona o PZP a v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP má žalobca titulom regresu voči žalovanému právo na náhradu toho, čo za neho plnil poškodenému. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 134/2009, podľa ktorého: „Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila...“ Žalovaný vo svojom tvrdení uvádza nasledovné: „V novembri 2020 mi prišiel list od Slovenskej kancelárie poisťovateľov, že Kancelária sa zaoberá uvedenou škodovou udalosťou, že nie je zrejmé, či máme uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Kontaktovala som Komunálnu poisťovňu, ktorá mi zo dňa 6.11.2020 oznámila, že poistnú udalosť nebudú riešiť nakoľko 29.4.2020 mi zanikla zmluva o povinnom zmluvnom poistení. /viď priložený list/ Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení som uzatvorila k 28.9.2019 s frekvenciou platieb poistného vo výške 336,52 € polročne. I napriek tomu, že som si vedomá, že som poistné na obdobie 30.30.2020 do 29.9.2020 uhradila 15.06.2020, v čase vzniku poistnej udalosti, bolo poistenie uhradené !!!! /priložené doklady/. Ak teda poisťovňa ma nevyzvala uhradiť omeškané poistné, poistenie zanikne až vtedy, ak nebolo zaplatené do 3. mesiacov odo dňa splatnosti, teda od 30.03.2020 uplynuli tri mesiace až 30.06.2020! Obč. Zákonník paragraf 801, ods, 1,2,3. Táto skutočnosť nastala, nakoľko poistné uhradené bolo 15.06.2020, aj s poplatkom za neskorú úhradu. Ktoré mi Komunálna poisťovňa doručila v júni 2020 kde som si prečítala, že ide o oznámenie o zániku zmluvy k 27.4.2020 Mám za to, že ak aj bolo poistenie uhradené, i keď v omeškaní, poistné poisťovňa prijala, v čase škodovej udalosti v septembri 2020 poisťovňa naše poistné mala na svojom bankovom účte a informovala ma o zániku Poistnej zmluvy až 06.11.2020, pričom až vtedy mi oznámila, že mi vráti zaplatené poistné, neporušila som žiadne poistné podmienky, ktoré by zabraňovali likvidácii spôsobenej škody. V čase vzniku škody sa Komunálna poisťovňa správala tak, ako keby poistný vzťah trval. V čase vzniku škody motorové vozidlo podliehalo režimu povinného zmluvného poistenia, s tým, že akoby bola poistná zmluva živá, povinnosť plniť poistnú udalosť mala Komunálna poisťovňa a nie Kancelária poisťovateľov, resp. JA /ustanovenie zákona č. 328/2001 par. 24 ods. 2b, ods. 7, par. 12 Zákona./“ V tomto prípade žalobca považuje za nevyhnutné poukázať na derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), na ktorej základe je postavený aj zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“). Takéto delegačné pravidlo teda poukazuje na situácie, kde jedna skutková situácia je upravená dvoma normami tej istej právnej sily odlišne, potom je nutné prednostne aplikovať tú z nich, ktorá je konkrétnejšia, a ktorá na daný skutkový stav prilieha tesnejšie. Podporne žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. Zn. 7MCdo/8/2013 zo dňa 09.07.2014, kde uviedol: „Konflikt (tiež kolízia) právnych noriem nastáva vtedy, ak na rovnakú vec dopadá niekoľko navzájom si protirečiacich (resp. navzájom odlišných) právnych noriem, i keď z formálneho hľadiska by k tomu nemalo dochádzať, pretože je žiaduce, aby právny poriadok ako systém bol vnútorne konzistentný (súladný). Pri riešení tohto konfliktu možno uplatniť hierarchické kritéria (princípy), ktoré stanovia prioritu právnych noriem. Právna teória a súdno-aplikačná prax rešpektuje právny princíp, ktorý je vyjadrený pravidlom „Lex specialis derogat generali“ (zvláštny zákon ruší zákon všeobecný). Za predpokladu, že ide o predpisy rovnakej právnej sily. Zvláštna úprava, t. j. užšia právna norma má prednosť pred úpravou všeobecnou, t. j. normou širšou, ktorá sa uplatní len tam, kde zvláštny predpis vec neupravuje. Tento kontravalentný vzťah špeciality a subsidiarity existuje medzi rôznymi právnymi predpismi (napr. vzťah obchodného zákonníka ako osobitného predpisu „lex specialis“ a občianskeho zákonníka ako všeobecného predpisu „lex generalis“). Napriek tomu, že spomínané pravidlo hovorí o „derogácii“, interpretačný význam pravidla spočíva v tom, že určitá právna norma sa na daný prípad nevzťahuje (nepoužije): jazykový (gramatický) výklad, že ide o zrušenie zákona, nie je priliehavý. Poistenie patrí medzi záväzkové vzťahy. Pre účastníkov poistných vzťahov, rovnako ako pre účastníkov iných súkromnoprávnych vzťahov platí, že si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou (zmluvou) odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods. 2 OZ). Poistenie môže zaniknúť
viacerými spôsobmi, tiež v dôsledku nezaplatenia poistného v stanovenej lehote (porovnaj napr. § 801 ods. 2 OZ, § 9 ods. 4 zákona o PZP). Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien, sa vzťahuje (len) na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“). Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy a to zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, alebo Občiansky zákonník (§ 1 ods. 1 a 2 citovaného zákona). V § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. je vyjadrená pozícia poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako špeciálneho predpisu vo vzťahu k všeobecnej úprave poistného obsiahnutej v zákone o poisťovníctve a Občianskom zákonníku. Táto všeobecná právna úprava pôsobí podporne (subsidiárne), iba vtedy, „ak tento zákon neustanovuje inak“, t. j. ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Zákon č. 381/2001 Z. z. (m. i.) upravuje spôsob zániku poistenia pre nezaplatenie poistného a zároveň určuje aj presný okamih zániku poistného vzťahu (viď § 9 ods. 4 cit. zákona). Takto koncipovaná právna norma vo svojej hypotéze presne, zrozumiteľne a úplne formuluje spôsob i okamih zániku právneho vzťahu. V tejto súvislosti nie je zrejmý priestor pre subsidiárne použitie všeobecnej právnej úpravy. Dovolací súd sa teda stotožnil s tvrdením mimoriadneho dovolateľa, že v tomto prípade súdy nesprávne posudzovali otázku zániku poistnej zmluvy, pokiaľ na danú vec subsidiárne aplikovali okrem ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o PZP aj ustanovenie Občianskeho zákonníka o zániku poistenia (§ 801 ods. 2), z ktorého vyplýva (m. i.) tiež požiadavka o doručení, tzv. kvalifikovanej výzvy poisťovateľa poistenému.“ Za aplikácie tohto pravidla teda nemožno dôjsť k aplikácií ustanovenia § 801, tak ako ho aplikoval žalovaný, nakoľko popri takejto všeobecnej úprave máme ďalšiu, špeciálnu, úpravu, ktorou je zákon o PZP, a ktorý obsahuje špeciálne pravidlo, a to vo svojom vyššie citovanom ustanovení § 9 ods. 4. Túto skutočnosť predvída aj samotný § 1 ods. 2, ktorý hovorí, že iný predpis sa požije len za situácia, ak samotný zákon o PZP túto situáciu neupravuje inak. Takéto závery možno odôvodniť aj od skutočnosti, že v prípade zákona o PZP a jeho ustanovenia § 9 ods. 1 sa uvádza: „Poistenie zodpovednosti okrem dôvodov ustanovených osobitným predpisom12) zaniká aj...“, pričom takéto znenie ustanovenia spolu s odkazom 12) odkazuje na všeobecný predpis, ktorým je OZ, avšak len na ustanovenia §§ 800 a 802. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že napadá neplatnosť PZP v čase vzniku škodovej udalosti. Žalobca pri určení neplatnosti vychádzal z dostupných dôkazov, a to konkrétne z výpisu 11 poisťovní, z ktorých žiadna v čase škodovej udalosti neevidovala platne uzatvorené PZP k predmetnému vozidlu. Žalovaný na preukázanie svojho skutkového tvrdenia, a to konkrétne, či PZP skutočne zaniklo uvádzal nasledovné: „Ako majiteľka som nahlásila škodu do Komunálnej poisťovne, v ktorej sme mali uzatvorené povinné zmluvné poistenie /číslo poistky XXXXXXXXXX/. Vzhľadom na pravdepodobnú výšku škody a podobne riešenú škodu, ktorú som spôsobila osobným vozidlom kde táto škoda bola vyčíslená na 960,- € na novom vozidle a čakala som na riešenie poisťovňou.“ K tomuto žalobca uvádza, že žalovaný síce poukazovala na hlásenie škodovej udalosti Komunálnej poisťovni k č. poistenia XXXXXXXXXX, avšak v prílohe k vyjadreniu prikladal aj Oznámenie škody z poistenia motorových vozidiel smerované Generali poisťovni k č. poistenia XXXXXXXXXX zo dňa 12.11.2020. Rovnako tak bolo žalovaným priložené oznámenie o poistke č. XXXXXXXXXX v Generali poisťovni zo dňa 10.10.2019, ako i Zápis o poškodení vozidla zo dňa 09.12.2020 vyhotovený Generali poisťovňou. Vo vzťahu ku Komunálnej poisťovni žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil len list zo dňa 08.11.2020, ktorým poukázal na skutočnosť zániku PZP. Na tomto mieste žalobca poukazuje na to, že žalovaný svoju povinnosť tvrdiť a povinnosť dokazovať svoje skutkové tvrdenia nedostatočne a nejasne preukázal namiesto poskytnutia relevantných dôkazov na podporu svojich tvrdení. Žalobca zároveň poukazuje na skutočnosť, že v jeho kompetencii nie je posudzovať trvanie, resp. netrvanie PZP, nakoľko takáto kompetencia patrí samotnej poisťovni. Na základe toho žalobca v týchto skutočnostiach oznamuje súdu, že postupom podľa ust. 86 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) zaslal poisťovateľovi KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Inurance Group (ďalej aj „Komunálna poisťovňa“) oznámenie o spore spolu s návrhom na vstup do konania ako intervenient na strane žalobcu. Z opatrnosti bolo takéto oznámenie smerované aj Generali Poisťovňa, pobočka u iného členského štátu (ďalej aj „Generali poisťovňa“), ktorá sa na základe toho vyjadrila, že žalovaný u nich nemal uzatvorené PZP, pričom mal uzatvorené iba havarijné poistenie, ktoré však s PZP nie je možné stotožňovať. Na základe oznámenia o spore, ktorý zaslal žalobca Komunálnej poisťovni sa Komunálna poisťovňa prostredníctvom e-mailovej komunikácie k danej veci vyjadrila a uviedla, že do súdneho konania ako intervenient na strane žalobcu nebude vstupovať, pričom jej vyjadrenie bolo nasledovné: „k nižšie uvedenému si dovoľujeme uviesť, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX bola uzatvorená dňa 27.09.2019 s dátumom začiatku poistenia dňa 30.09.2019 na dobu neurčitú s polročnou periodicitou
platenia. Predmetom poistenia bola zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
- S. Q., VIN A.. Poistné za obdobie od 30.09.2019 do 29.03.2019 bolo uhradené vo výške 336,52 € dňa 01.10.2019. Poistné za obdobie od 30.3.2020 do 29.09.2020 spoločnosť KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group neevidovala, preto bola zo strany spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group dňa 16.04.2020 zaslaná žalovanej písomná upomienka na úhradu poistného. Nakoľko poistné nebolo zo strany žalovanej uhradené, poistenia zaniklo v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňom 29.04.2020 o čom bola žalovaná písomne informovaná listom zo dňa 08.06.2020. Dňa 16.06.2020 bola na účet spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group pripísaná úhrada dlžného poistného vo výške 56,09 € a taktiež úhrada poistného vo výške 336,52 €. Vzniknutý preplatok na PZ bol na základe reklamácie žalovanej poukázaný dňa 09.11.2020 na účet G., z ktorého bolo poistné hradené. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase vzniku škodovej udalosti 18.09.2020 nebolo poistenie z uvedenej PZ platné. Spoločnosť KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurence Group si Vás taktiež dovoľuje informovať, že do prísl. súdneho konania ako intervenient na strane žalobcu nebude vstupovať.“
5. Žalovaná v duplike vyjadrila názor, že so skončením PZP tak ako uvádza žalobca nesúhlasí, vo veci nie je vzhľadom na riadne uzatvorené PZP pasívne vecne legitimovaná a zodpovednosť za škodu má znášať poisťovňa, u ktorej mala platne uzatvorenú zmluvu o PZP. Žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, vyjadrenia žalovaného, rozhodnutím komisie z 28 júna 2003 o uplatňovaní smernice Rady 72/166/EHS, dohodou medzi národnými kanceláriami poisťovateľov, dokumentáciou k poistnej udalosti, dokladom o úhrade vykonaný žalobcom v prospech „Nórskej kancelárii poisťovateľov“, oznámením škody z poistenia, výsluchom strán sporu na pojednávaní, a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
8. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
9. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
11. Podľa § 3 ods. 3 veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla.
12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
13. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
14. Podľa § 24 ods. 7 prvá veta zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.
15. V súlade s § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu sa označenie kancelária v predmetnom zákone používa na označenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov.
16. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
17. Podľa čl. 1 Dohovoru „Tento Dohovor určuje právo rozhodné pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody bez ohľadu na spôsob konania pri jej uplatnení.“
18. Podľa čl. 3 Dohovoru „Rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode.“
19. Podľa čl. 8 Dohovoru „Rozhodné právo určuje najmä podmienky a rozsah zodpovednosti, dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, spôsob a rozsah náhrady škody, možnosť prechodu práva na náhradu škody, osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času.“
20. Podľa čl. 3.1 Dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi, akonáhle je Kancelária informovaná o nehode, ku ktorej došlo na území krajiny, v ktorej pôsobí, a na ktorej sa zúčastňuje vozidlo z inej krajiny, zaháji bez meškania, bez toho, aby čakala na formálne uplatnenie nároku, šetrenie okolností tejto nehody. Čo možno najskôr informuje o tejto nehode poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo, ak je to potrebné, príslušnú Kanceláriu. Akékoľvek opomenutie tak urobiť však nesmie byť použité proti nej.
21. Podľa čl. 3.3 Kancelária je oprávnená vybaviť zmierom akýkoľvek nárok alebo akceptovať akékoľvek mimosúdne alebo súdne konanie, ktoré môže mať vplyv na zaplatenie náhrady škody.
22. Podľa čl. 3.4. Kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky nároky v súlade s právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode, a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, náhradou škody poškodených a povinným poistením zodpovednosti, v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo, ak je to na mieste, v najlepšom záujme príslušnej Kancelárie. Kancelária je výlučne spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v krajine, v ktorej došlo k nehode.
23. Podľa čl. 5.1 Ak Kancelária alebo zástupca, ktorého menovala pre tento účel, vybaví všetky nároky vyplývajúce z tejto nehody, zašle, do jedného roku od poslednej platby poškodenému, faxom alebo e- mailom členovi Kancelárie, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo ak je to na mieste, príslušnej Kancelárii, žiadosť o refundáciu, v ktorej budú špecifikované:
24. Podľa čl. 5.1.1 čiastky zaplatené na základe zmierovacieho vysporiadania nároku alebo rozhodnutia súdu ako odškodnenie poškodeným;
25. Podľa čl. 5.1.2 čiastky vynaložené za externé služby v súvislosti s prejednávaním a vybavením každého nároku a všetky náklady konkrétne vynaložené pre účely súdneho konania, ktoré by za podobných okolností vynaložil poisťovateľ zriadený v krajine, v ktorej k nehode došlo;
26. Podľa čl. 5.1.3 poplatok za spracovanie určený na pokrytie všetkých ďalších výdajov, vypočítaný podľa pravidiel schválených Radou kancelárií. Ak budú nároky vyplývajúce z tej istej nehody obhájené a
vybavené, bez toho, že bolo zaplatené akékoľvek odškodnenie, môžu byť uplatnené sumy podľa 5.1.2, ako i minimálny poplatok stanovený Radou kancelárií podľa 5.1.3.
27. Podľa čl. 6.1 Každá kancelária zaručuje, že jej členovia uhradia akúkoľvek sumu, ktorá bude uplatnená Kanceláriou tej krajiny, v ktorej došlo k nehode, alebo zástupcom, ktorého menovala pre tento účel.
28. Súd sa pri prejednaní veci sústredil na sporné skutočnosti, ktorými boli existencia/neexistencia poistného vzťahu v čase nehody a povinnosť úhrady škody zo strany žalobcu v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ďalej sa zaoberal spornou skutočnosťou a to je výška škody, rozpor medzi tvrdením žalobcu a žalovanej týkajúci sa výšky škody a rozdielnym opisom poškodených vozidiel a následnou povinnosťou úhrady žalovanej sumy žalovaným Nórskemu partnerovi, rozhodným právom a dôvodom nepoužitia predpisov Slovenskej republiky na dopravnú nehodu. Nespornou skutočnosťou v konaní bolo uskutočnenie úhrady a výška úhrady Nórskej kancelárii poisťovateľov motorových vozidiel.
29. Existencia povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v čase škodovej udalosti: ako vyplýva z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, žalovaná uzatvorila dňa 27.09.2019 s KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 (ďalej ako ,,KOMUNÁLNA poisťovňa“) poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Predmetom poistenia bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla S., EČV: C., VIN: A. so začiatkom poistenia dňa 30.09.2019 a dohodnutým ročným poistným vo výške 673,04 €. Žalovaná a KOMUNÁLNA poisťovňa sa dohodli na zaplatení poistného v polročných splátkach po 336,52 € so splatnosťou 15.10.2019 a 30.03.2020. Žalovaná ku dňu 30.03.2020 (t. j. k dátumu splatnosti druhej polročnej splátky poistného) nezaplatila poistné riadne a včas, nakoľko z ročného poistného v celkovej výške 673,04 € uhradil dňa 01.10.2019 len sumu vo výške 336,52 €. Ďalšie poistné nebolo žalovanou zaplatené riadne a včas ani do jedného mesiaca od jeho splatnosti (t. j. do 29.04.2020) a preto v súlade s ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“) došlo v posudzovanej veci ku dňu 29.04.2020 k zániku povinného zmluvného poistenia ex lege, t. j. zo zákona, k čomu sa nevyžaduje žiadna ďalšia právna skutočnosť a v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je aj prípadné následné správanie poisteného alebo poisťovateľa bez právneho významu. Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu spôsobenia škody (teda ku dňu 17.08.2020) nebolo motorové vozidlo S., EČV: C. povinne zmluvne poistené, a preto žalobcovi vznikla povinnosť v zmysle príslušných ustanovení zákona o PZP uhradiť poškodenému poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou nepoisteného motorového vozidla z poistného garančného fondu. Súd upriamuje pozornosť aj na skutočnosť, že platba poistného zo dňa 15.06.2020 (t. j. viac ako mesiac po zániku poistenia) je v tejto súvislosti bez právneho významu, pričom vzniknutý preplatok bol dňa 09.11.2020 KOMUNÁLNOU poisťovňou vrátený žalovanej. Tak ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4 Cdo/190/2014 zo dňa 24.06.2015, podľa ktorého: „... existenciu trvania poistného vzťahu prejednávanej veci nemožno vyvodzovať ani z následného správania sa poisťovne, pretože táto skutočnosť (zánik poistenia) expressis verbis vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z.“ Rovnaké závery vyplývajú aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo/48/2012 zo dňa 29.05.2014, podľa ktorého: „Predpokladmi zániku poistenia pre neplatenie poistného podľa citovaného zákona sú splatnosť poistného a nezaplatenie poistného ani v dobe jedného mesiaca po splatnosti poistného (okrem, ak v zmluve bola dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia). Poistenie pritom zaniká naplnením uvedených predpokladov a teda k zániku poistenia sa nevyžaduje žiadna ďalšia právna skutočnosť.“ Nakoľko poistné nebolo zo strany žalovanej uhradené, poistenia zaniklo v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňom 29.04.2020 o naviac žalovaná bola o tejto skutočnosti písomne informovaná listom zo dňa 08.06.2020. Z uvedeného má súd jednoznačne preukázané, že v čase nehody dňa 17.08.2020 nebolo motorové vozidlo S., EČV: C. povinne zmluvne poistené.
30. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, že žalovaný zodpovedá za škodu ako držiteľ motorového vozidla, pričom zavinenie vyplýva z predložených dôkazov predložených žalobcom. Predmetom konania je nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 8.449,58 € s prísl., ktoré žalobca v zmysle
príslušných ustanovení Interných pravidiel, ktoré sú základnou zmluvou upravujúcou právne vzťahy medzinárodného systému Zelenej karty, ktorého súčasťou je aj Slovenská republika vyplatil Nórskej kancelárií poisťovateľov, ktorá uvedeným poistným plnením nahrádzala poškodenému škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s prevádzkou vozidla žalovaného. Uplatnená suma vyplýva z dokumentu označeného ako „Letter of claim (Oznámenie o nároku)“ ref. č.: W. z 10.11.2020“. Dôvodom prebiehajúceho konania je skutočnosť, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „PZP“). Nepoisteným vozidlom žalovaného bola následne spôsobená škoda, ktorú bolo potrebné zlikvidovať, avšak keďže vozidlo žalovaného nebolo poistené, škodu zlikvidovala Nórska kancelária poisťovateľov, ktorej bol žalobca povinný v zmysle príslušných ustanovení Interných pravidiel refundovať takto vyplatené poistné plnenie. Keďže k dopravnej nehode došlo na území Nórska, bolo plne v kompetencii nórskych orgánov riešiť likvidáciu nárokov podľa nórskych právnych predpisov, a to v súlade s Dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod č. 130/1976 Zb. (ďalej aj „Dohovor“). To znamená, že o výške poistného plnenia, ako aj o jeho právnom základe, rozhodovali v posudzovanom prípade príslušné nórske orgány a žalobca nebol oprávnený skúmať a posudzovať položky škody, za ktorú bolo vyplatené poistné plnenie, nakoľko táto vyplýva z nórskeho práva a posúdila ju Nórska kancelária poisťovateľov. Odškodňovacie právo členských štátov EÚ a zvyšných štátov, ktoré sú členmi Systému zelenej karty, je výsostnou záležitosťou dotknutého štátu. Vzťahy medzi členskými kanceláriami Systému zelenej karty sú upravené Internými pravidlami, pričom žalobca v súlade s Internými pravidlami ručí za škody spôsobené prevádzkou vozidla s trvalým stanovišťom na území SR, a na ktoré v čase nehody nebolo uzatvorené poistenie. Nórska kancelária poisťovateľov bola v súlade s čl . 3.4 Interných pravidiel oprávnená vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaviť všetky nároky v súlade s právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, náhradou škody poškodených a povinným poistením zodpovednosti najlepšom záujme príslušnej Kancelárie. (t.j. žalobcu). Žalobca bol v súlade s čl. 5.1 a 5.2 Interných pravidiel povinný na základe dokumentu označeného ako „Letter of claim (Oznámenie o nároku)“ ref. č.: W. z 10.11.2020 refundovať Nórskej kancelárii poisťovateľov sumu zodpovedajúcu vyplatenému poistnému plneniu. Interné pravidlá predstavujú dohodu medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi, podľa ktorej sa podpísané kancelárie zaviazali dodržiavať záväzné ustanovenia, ako aj nezáväzné ustanovenia oddielov II a III Interných predpisov prijatých Radou kancelárií 30. mája 2002, ktorých kópia je pripojená k uvedenej dohode v Dodatku I. Dohodu medzi národnými kanceláriami podpísala okrem iných aj nórska aj slovenská národná kancelária. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, systém poistenia zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorových vozidiel je predmetom harmonizácie európskeho práva. Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 19.09.2009 (ďalej len „Smernica“) „zrušenie kontrol zelených kariet pre vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú v členskom štáte a vstupujú na územie iného členského štátu, sa môže vykonávať prostredníctvom dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov, čím by každá národná kancelária zaručovala náhradu škody v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu, z ktorej vyplýva právo na náhradu a ktorá bola spôsobená na jej území jedným z týchto vozidiel, či už poisteným alebo nepoisteným.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že systém dohôd medzi národnými kanceláriami poisťovateľov je súčasťou európskeho práva a slúži na vykonanie smerníc v oblasti zrušenia kontrol zelených kariet zo strany členských štátov EU. Orgánmi, ktoré sú v rámci tohto systému oprávnené aplikovať právne predpisy o náhrade škody sú práve národné kancelárie poisťovateľov, ktoré však nie sú oprávnené spochybňovať navzájom výsledky svojich zistení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti pre daný spor bolo podstatné, či žalobca skutočne škodu, ktorú si v konaní uplatňoval Nórskej kancelárii poisťovateľov uhradil a nie preskúmavanie skutkových skutočností vzniku škody tak ako to vo svojich vyjadreniach namietala žalovaná.
31. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba k prvému dňu omeškania bola 0,00 %.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s cit. zák. ustanoveniami má súd za to, že žalovaná nemala v čase nehody platné povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobcovi vznikla povinnosť v zmysle § 24 ods. 2 vyššie uvedeného zákona a cit. medzinárodných dohovorov uhradiť partnerskému subjektu „Nórskej kancelárii poisťovateľov“ z garančného fondu poistné plnenie v žalovanej sume. Skutkový priebeh nehody a výšku škody nie je tak žalobca ako aj súd v tomto konaní oprávnený preskúmať a teda má súd za to, nárok žalobcu na úhradu žalovanej sumy je dôvodný a žalobe vyhovej v celom rozsahu.
35. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď plne úspešnému žalobcovi, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.