Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/49/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej a v právnej veci žalobcu M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, O., štátny občan SR, právne zastúpeného Mgr. Karolom Ševcom, advokátom, Hlavná 29, Prešov, proti žalovanej N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, O., štátny občan SR, právne zastúpenej JUDr. Jozefom Furčákom, advokátom, Námestie sv. Egídia 44, Poprad, o zaplatenie 800 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -67 zo dňa 10. 10. 2013 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v sume 296,30 Eur na účet jej právneho zástupcu.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 800 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 21. 03. 2012 do zaplatenia a žiadal priznať náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že odstúpil od nájomnej zmluvy, uzavretej so žalovanou 13. 02. 2012 o prenájme nebytových priestorov nachádzajúcich na G.. N. súpisné č. XXXX/XXX v O. za účelom zriadenia prevádzky rýchleho občerstvenia spojeného s predajom na priamu konzumáciu. Od uvedenej nájomnej zmluvy odstúpil z dôvodu, že z vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade zo dňa 01. 03. 2012 sa dozvedel, že z hygienického dôvodu mu neodporučili nebytové priestory užívať na prevádzkovanie stravovacieho a občerstvovacieho zariadenia. Od žalovanej žiadal vrátiť nájomné za predmetný nebytový priestor, ktorý zaplatil za mesiac marec 2012 vo výške 800 Eur.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. , , , , o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ako aj , , , a a s poukazom na ust. , a mal preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne. Zaoberal sa ako predbežnou otázkou platnosťou nájomnej zmluvy, a zistil, že táto spĺňala všetky podstatné náležitosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o nájme a podnájme

nebytových priestorov. V súvislosti s odstúpením od zmluvy v zmysle , nájomcovi prislúcha právo kedykoľvek odstúpiť od nájomnej zmluvy, a to aj v prípade ak bola vec prenajatá a odovzdaná v stave spôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, pričom pojem nespôsobilosť treba vysvetľovať v súvislosti s účelom užívania najatej veci, či už podľa zmluvy alebo podľa toho čomu užívanie takejto veci obvykle slúži. Teda od zmluvy môže odstúpiť ihneď čo mu bola vec odovzdaná. Súd mal však za to, že na predmetný hmotnoprávny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia špeciálnej zákonnej úpravy, zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov. V tomto zákone je však odlišne upravený nájom nebytových priestorov ako v , a to tak, že ak nebolo dohodnuté inak medzi zmluvnými stranami, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené užívanie. Z uvedeného preto vyplýva, že je potrebné rozlíšiť zmluvné určenie a stavebné určenie s tým, že zmluvné strany v zmysle zmluvnej voľnosti si dohodli, že nájomca môže vykonať stavebné a iné úpravy po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa. Súhlas žalovanej ako prenajímateľky bol písomne daný, čo vyplýva zo zmluvy článku V. bod 2, aby si žalobca ako nájomca upravil priestor podľa povahy prevádzky. Tejto skutočnosti nasvedčovala prítomnosť projektanta, ktorú žalobca nepopieral. Z tohto dôvodu nebol daný dôvod zo strany žalobcu na odstúpenie od nájomnej zmluvy, a žalovaná disponuje právnym titulom nájomného v sume 800 eur, čím z jej strany nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Keďže k účinnému odstúpeniu od zmluvy nedošlo, nenastali ani právne následky zrušenia zmluvy od začiatku (ex tunc) a následnej obojstrannej reštitúcii.

Podľa súdu prvého stupňa žalobca zvolil nesprávny postup pri začatí podnikania, s čím je spojené riziko podnikania. Súd prvého stupňa skonštatoval, že k jednostrannému úkonu zo strany žalobcu došlo v dôsledku iných skutočností, ako neposkytnutie dotácie na stavebné úpravy predmetného nebytového priestoru, k čomu sa pridružil neodporúčajúce stanovisko úradu verejného zdravotníctva na gastronomickú prevádzku. Tiež uviedol, že aj laik pohľadom musí zistiť, že nad predmetnými nebytovými priestormi sa nachádza bytová jednotka. Z uvedeného dôvodu obranu žalobcu spočívajúcu v jeho nevedomosti, že ide o polyfunkčný dom, vyhodnotil ako účelové tvrdenie.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov v súvislosti s týmto konaním. Súdom prvého stupňa boli takto priznané trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za prevzatie a prípravu zastúpenia, účasť na pojednávaní 01. 02. 2013, konzultácie s klientom v dňoch 13. 03. 2013 a 09. 10. 2013 a pojednávanie dňa 10. 10. 2013, teda 5 x 51,45 Eur + režijný paušál 5 x 7,81 Eur. Takto bola priznaná odmena advokáta celkom vo výške 296,30 Eur.

V zmysle ust. bolo uložené priznané trovy konania zaplatiť advokátovi, ktorý účastníka zastupoval.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa to, že z rozsudku nie je zrejmé, akým právnym aktom bola žalovaná zbavená povinnosti odovzdať priestor v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Podľa neho zmluvné určenie musí zodpovedať stavebnému určeniu s poukazom na účel nájmu a možnosti využívať priestor v súlade s účelom daným zmluvou a tomu tak nebolo. Podľa odvolateľa nedošlo k dohode o tom, že priestor nemusí byť prenajímateľom odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté účely. Uvedené nevyplýva ani z čl. V, bod 2 zmluvy, kde mu bol daný súhlas na stavebné úpravy. V nebytovom priestore plánoval realizovať iba menšie úpravy a nevedel, že priestor ako celok nie je spôsobilý na dohodnuté užívanie. Účel prenájmu je zrejmý z čl. I, bod 3 zmluvy. Podľa čl. IV, bod 1 zmluvy prenajímateľ je povinný odovzdať predmet nájmu v stave spôsobilom na užívanie. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k dohode o tom, žeby bol prenajímateľ zbavený tejto povinnosti. Nespôsobilosť priestoru na dohodnuté účely je zrejmá aj z vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade. Poukázal na to, že prevádzka rýchleho občerstvenia v prenajatých priestoroch by nebola nikdy povolená.

V ďalšom namietal svedeckú výpoveď svedka T. W. ako nedôveryhodnú, a to aj s poukazom na výpoveď žalovanej, ktorá si neoverovala, či priestor je vhodný na gastronomickú prevádzku pred tým, ako ho prenajala.

Žalovaná dňa 19. 03. 2012 písomne akceptovala jeho odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že priestor nie je spôsobilý na dohodnuté užívanie. V zmysle § 48 ods. 2 sa odstúpením od zmluvy zmluva od začiatku zrušila.

Odstúpenie od zmluvy, ako aj akceptácia odstúpenia od zmluvy spĺňa všetky náležitosti riadnych právnych úkonov. Týmito prejavmi vôle de facto došlo k dohode medzi obidvoma stranami o odstúpení od zmluvy.

Poukázal na , z ktorého vyplýva, že nie je vylúčené, aby nájomca vec prevzal v stave nespôsobilom na dohodnuté užívanie a potom dôvod k zrušeniu zmluvy odstúpením použil. Preto nie je podstatné, či v čase odovzdania vedel alebo nevedel, že nebytový priestor je v stave nespôsobilom na dohodnuté užívanie. Ihneď po tom, čo sa dozvedel od Regionálneho úradu verejného zdravotníctva o tejto skutočnosti, od zmluvy odstúpil. Uvedenú skutočnosť však súd prvého stupňa vo svojom rozsudku vôbec nevyhodnotil. Poukázal v zmysle SR tiež na právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

Namietal, že úvaha súdu o tom, že k odstúpeniu od zmluvy z jeho strany došlo z dôvodu, že mu nebola poskytnutá dotácia na stavebné úpravy, nevyplýva z dokazovania a nezakladá sa na pravde. Od zmluvy platne odstúpil.

Podľa odvolateľa z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebytový priestor žalovanej odovzdal 21. 03. 2012, teda minimálne došlo k dohode o ukončení nájomného vzťahu, a preto sa žalovaná bezdôvodne obohatila na jeho úkor od 21. 03. 2012 do 31. 03. 2012 a ponechanie časti nájmu za uvedené obdobie je v rozpore s dobrými mravmi. Ani uvedeným sa súd prvého stupňa nezaoberal.

Žalobca namietal aj výrok o trovách konania a s poukazom na vyhlášky č. uviedol, že porady s klientom zo dňa 13. 03. 2013 a 09. 10. 2013 nepatrí žalovanej náhrada trov konania.

Navrhol preto, aby napadnutý rozsudok Krajský súd v Prešove zmenil, jeho žalobe vyhovel, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal mu trovy celého konania.

V prípade, ak napadnutý rozsudok vo veci samej bude potvrdený, navrhol zmeniť rozsudok vo výroku o trovách konania, nepriznať náhradu trov právneho zastúpenia za porady s klientom - žalovanou v dňoch 13. 03. a 09. 10. 2013.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná tak, že s odvolaním a jeho dôvodmi nesúhlasí. Podľa nej rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a konanie nemalo žiadne vady. Zdôvodnenie odvolania nepoukazuje na nové skutočnosti, resp. dôkazy, ale na tie, ktoré boli prednesené a s ktorými sa súd v konaní vyporiadal. Aj trovy konania boli správne vyčíslené, nakoľko medzi dvoma poradami bol dlhý časový odstup a boli vykonané v súvislosti s prejednávanou vecou. Navrhla preto potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a bez nariadenia

pojednávania v súlade s ust. , zistil, že odvolanie žalobcu čo do veci samej nie je dôvodné.

Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon ( v znení zmien a doplnkov).

Úprava nájmu a podnájmu nebytových priestorov bola vyňatá z o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Ustanovenia o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam a nasl. špeciálnymi ustanoveniami. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov možno všeobecnú úpravu použiť len v prípade, ak ich neupravuje osobitný zákon.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že na právny vzťah medzi účastníkmi konania bolo nevyhnutné aplikovať o nájme a podnájme nebytových priestorov tak, ako to správne zrealizoval súd prvého stupňa.

Súdom prvého stupňa bolo správne vyhodnotené, že žalobca nemohol platne odstúpiť od zmluvy o nájme uzavretej so žalovanou. V zmysle citovaného žalobca mohol iba vypovedať nájomnú zmluvu, a to dokonca aj bez udania dôvodu, ak by to nebolo dohodnuté inak. Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 13. 02. 2012 jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany dohodli oprávnenie vypovedať zmluvu písomne, a to aj bez udania dôvodu. Výpovedná lehota bola dohodnutá v dĺžke dvoch mesiacov, počítaná od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení písomnej výpovede druhej strane. Z toho je možné jednoznačne vyvodiť, že listina označená žalobcom ako odstúpenie od zmluvy a výzva na vrátenie 800 Eur zo dňa 05. 03. 2012 je výpoveďou nájomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Výpovedná lehota však začala plynúť až od 01. 04. 2012, nakoľko uvedená listina bola žalovanej doručená v marci 2012. Žalovaná má preto nárok na zaplatenie nájomného dokonca až do uplynutia výpovednej lehoty. Nie je preto možné súhlasiť so žalobcom, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, hoci aj len za obdobie od 21. 03. 2012 do 31. 03. 2012. Nebolo totiž preukázané v konaní, aby k skončeniu nájmu došlo ku dňu 21. 03. 2012. Žalobca nebol oprávnený odstúpiť od zmluvy uzavretej so žalovanou, lebo takúto možnosť mu neposkytoval ani zákon ani dohoda účastníkov zmluvy.

K odvolacím námietkam odvolateľa je potrebné dodať, že tak, ako správne vyhodnotil súd prvého stupňa a poukázal na ust. iba ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie. Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že nájomca dostal súhlas od prenajímateľa na realizáciu stavebných úprav nebytového priestoru podľa potrieb povahy prevádzky. Ani ďalšia námietka odvolateľa týkajúca sa účelu nájmu podľa zmluvy a to zriadenie prevádzky rýchleho občerstvenia spojeného s predajom na priamu konzumáciu ešte nevyplýva, žeby sa takáto prevádzka nedala zrealizovať v predmetných nebytových priestoroch. Rýchle občerstvenie spojené s predajom a priamou konzumáciou by nemuselo byť spojené so šírením pachov, hluku a vibrácií. Nebolo podľa odvolacieho súdu v konaní preukázané, aby prenajatý priestor nebol vhodný na gastronomickú prevádzku po jeho úpravách. Pre správne rozhodnutie vo veci navyše nebolo podstatné, či žalobca dostal alebo nedostal dotáciu na stavebné úpravy predmetného nebytového priestoru. Pre možnosť vypovedať nájomnú zmluvu nebol navyše potrebný žiaden dôvod, preto ani prípadná skutočnosť, že žalobca nedostal dotáciu, čo ho mala viesť k ukončeniu nájomného vzťahu, nie je podstatná.

Ani ďalšia odvolacia námietka týkajúca sa toho, že rozsudok nie je náležite odôvodnený, nie je opodstatnená. Podľa odvolacieho súdu v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa správne vyhodnotil tú skutočnosť, že žalobca nemá nárok na vrátenie sumy 800 Eur od žalovanej, čo odôvodnil tým, že nedošlo z jeho strany k platnému odstúpeniu od zmluvy.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa čo do veci samej ako vecne správny postupom podľa potvrdil.

Výrok o trovách konania bol postupom podľa zrušený a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal ( ).

Z napadnutého rozsudku čo do výroku o trovách konania vyplýva, že súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z odmeny za právne zastupovanie v zmysle vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov bez toho, aby náležite vyhodnotil, či všetky účtované a priznané trovy konania sú účelné.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vyhodnotiť účtované trovy konania právnym zástupcom žalovanej a priznať iba účelné trovy konania pri aplikácii príslušných ustanovení citovanej vyhlášky. V tejto súvislosti je potrebné, aby súd prvého stupňa sa náležite zaoberal odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa účelnosti trov konania priznaných najmä za porady v dňoch 13. 03. a 09. 10. 2013.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované v súlade s ust. , preto o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa vo svojom novom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.