Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-143-2014.pdf
PDF · 78.55 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/143/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa CEE COLLECT FUND 1 LTD, reg. číslo: HE 308237, so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, zastúpená Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin, proti odporkyni H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, v konaní o zaplatenie 743,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28C 145/2013-70 zo dňa 26. 3. 2014 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 743,35 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 5.9.2013 do zaplatenia, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť v 25 Eur mesačných splátkach vždy k 25-temu dňu v mesiaci počnúc mesiacom, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu, pod stratou výhody splátok.
Ďalším výrokom vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného k 3. 1. 2001, ust. § 369 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, ust. § 39, § 52, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 457 a § 494 Občianskeho zákonníka, zároveň ust. § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu 1. 1. 2012 a ust. § 160 ods. 1 O.s.p. Výrok o trovách konania právne odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
V predmetnom konaní mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k podpisu zmluvy, predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu odporcu. Odporkyňa túto možnosť využila a čerpala z týchto finančných prostriedkov. Svoj dlh riadne a včas nesplnila. Jej záväzok voči právnemu predchodcovi navrhovateľa bol vo výške 743,35 Eur.
Zmluva o bežnom účte a o poskytovaní produktov, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje je zmluvou o bežnom účte upravenou podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však odporca uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahu aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný a oprávnený. Odporkyňa si riadne a včas neplnila svoje zmluvné povinnosti, na ktoré sa zmluvou s právnym predchodcom navrhovateľa dohodla. Preto bolo dôvodné návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
Súd priznal navrhovateľovi aj zákonný úrok z omeškania v zmysle citovaných zákonných ustanovení, keďže odporkyňa nezaplatila navrhovateľovi sumu, dostala sa do omeškania, preto ich súd priznal navrhovateľovi od podania návrhu až do zaplatenia.
Výrok o povolení uhradiť pohľadávku v splátkach odôvodnil súd prvého stupňa v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a povolil odporkyni splátky po 25 Eur mesačne. Prihliadol na jej finančnú situáciu a sociálne postavenie.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa tým, že ako dôvody hodné osobitného zreteľa poukázal na skutočnosť, že odporkyňa má maloleté deti, je sociálne odkázaná, patrí k marginalizovanej skupine obyvateľstva, jej príjem je nízky a jej životná úroveň je veľmi slabá. Dokonca sama odporkyňa uviedla, že nevie poriadne čítať a písať. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. súd s poukazom na uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie navrhovateľ, a to iba čo do výroku o trovách konania. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle ust. § 150 O.s.p. tak, že nepriznal náhradu trov konania navrhovateľovi, hoci bol v konaní úspešný, z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa najmä v nepriaznivej sociálnej a osobnej situácie odporkyne. Navrhovateľ má za to, že súd prvého stupňa pri aplikácii ust. § 150 O.s.p. pochybil, nakoľko účelom náhrady trov konania je kompenzovať účastníkovi konania výdavky, ktoré musel vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania, proti ktorému sa musel brániť súdnou cestou. Súd prvého stupňa detailnejšie neskúmal majetkové pomery odporkyne, pričom sa uspokojil len s tvrdením o zlej sociálnej situácii, o veľmi slabej životnej úrovni a že odporkyňa nevie riadne čítať a písať. Tieto tvrdenia neboli ničím preukázané. Súd sa pri uplatnení moderačného práva oprel len o vyjadrenie odporkyne, pričom ďalej neskúmal majetkové pomery odporkyne. Úvaha súdu o tom, že sú splnené podmienky na aplikáciu ust. § 150 O.s.p., musí byť v rozhodnutí riadne odôvodnená. Zákon okolnosti hodné osobitného zreteľa neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor pre voľnú úvahu súdu. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie alebo priznanie len sčasti úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Nakoľko odporkyňa vedome neplnila svoje záväzky voči navrhovateľovi, tento bol nútený uplatňovať nárok na ich plnenie súdnou cestou s využitím práva nechať sa zastupovať zvoleným advokátom. Rovnako má navrhovateľ za to, že pri aplikácii ust. § 150 O.s.p. treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že si uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku aplikácie tohto zákonného ustanovenia. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania zmenil tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 142,22 Eur + zaplatený súdny poplatok 44,50 Eur, teda spolu 186,72 Eur. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 71,39 Eur.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Toto ustanovenie možno aplikovať vtedy, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. S prihliadnutím na zrejmú chybu a omyl v novelizácii ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru týkajúcu sa daného ustanovenia.
Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada aj na osobné, majetkové a zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, pričom je potrebné zohľadňovať aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
Z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa vo svojej odpovedi Okresnému súdu v Prešove zo dňa 2. 12. 2013 uviedla svoju sociálnu situáciu, nakoľko je občanom v hmotnej núdzi, poberá iba rodičovský príspevok a nie je schopná vzhľadom k svojmu príjmu zaplatiť pohľadávku oprávneného v plnej výške naraz v lehote 15 dní a žiadala, aby jej súd umožnil úhradu v splátkach. Toto podanie bolo zaslané na vedomie navrhovateľovi, ktorý sa k nemu vyjadril v oznámení o neúčasti na pojednávaní. K žiadosti odporkyne uviedol, že navrhovaná čiastka vo výške 10 Eur je pre navrhovateľa neprijateľná, nakoľko pri výške žalovanej sumy spolu so súdnym poplatkom a nákladmi právneho zastúpenia by tým spôsobom splácala odporkyňa svoj dlh viac ako dva roky, a preto žiada, aby dlh bol splatený do dvoch rokov. Navrhovateľ otázku sociálnej situácie na strane odporkyne tak, ako ju popísala vo svojom podaní, nenamietal a pojednávania na súde prvého stupňa sa nezúčastnil.
Na pojednávaní dňa 26. 3. 2014 bola vypočutá odporkyňa, ktorá uviedla, že si brala pôžičku, aby kúpili okná do domčeka, v ktorom bývajú. Keby jej banka posielala nejaké šeky, tak by vedela, že má zaplatiť. Ona to však nevedela, lebo nevie čítať a písať. Muž trochu čítať a písať vie. S mužom majú spolu 7 detí. Najstaršie má 15 rokov a najmladšie 2 roky. Je na rodičovskom príspevku a poberá sociálnu dávku, rodinné prídavky a rodičovský príspevok vo výške 333 Eur, muž poberá dávku 30 Eur. Za elektrinu platí odporkyňa 35 Eur a za vodu 15 Eur mesačne.
Odporkyňa v konaní teda nerozporovala pohľadávku navrhovateľa, uznala nárok a uviedla aj, prečo nezaplatila, teda že jej banka neposielala nejaké šeky. Zároveň aj to, že nevie čítať ani písať a že čítať v rodine vie len jej muž. Zároveň popísala riadne celú sociálnu situáciu v rodine. Na základe uvedeného odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne prihliadol na okolnosti hodné osobitného zreteľa, na osobné, majetkové a iné pomery odporkyne. I odvolací súd má za to, že niet prečo pochybovať o tom, že odporkyňa patrí k marginalizovanej skupine obyvateľstva, jej príjem je nízky a životná úroveň veľmi slabá. Na strane odporkyne teda aj podľa názoru odvolacieho súdu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Navrhovateľ v konaní neuvádzal, žeby bola jeho finančná situácia zlá tak, aby ju bolo potrebné zohľadniť, aj keď s finančnou situáciou odporkyne bol oboznámený tak, ako bolo uvedené vyššie.
Súd prvého stupňa správne rozhodol v napadnutom výroku o trovách konania, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešný navrhovateľ nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnej odporkyni žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.