Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-16-2014.pdf
PDF · 96.22 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/16/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47233516, proti žalovanému R. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., L. cesta XXXX/XX, štátnemu občanovi SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianskeho združenia OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Advokátska kancelária Košice, Stará Baštová 2, o zaplatenie 2.652,21 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 668,79 € spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 8.11.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobca je p o v i n n ý uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania vo výške 108,33 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 12.2.2014 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.652,21 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,65% denne a úroku z omeškania vo výške 4,025% ročne z jednotlivých súm za uvedené obdobia tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,-- € odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,-- € len 9,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.652,21 € do zaplatenia a uhradiť trovy konania. Vychádzali zo zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 8.7.2010 a to zmluva o revolvingovom úvere č. 8200031336, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,-- €. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 € v termíne dohodnutom v zmluve, pričom si dohodli odklad splátok 10,11,12 na splátky 43,44,45. Žalovaný sa dostal do omeškania už pri splátke č. 9 a nakoniec zaplatil len sumu 723,33 €. Vzhľadom k tomu, že bol v omeškaní s úhradou splátok viac ako tri mesiace bolo mu doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa o okamžitej splatnosti úveru z dôvodu omeškania. Doručené to bolo 31.10.2011. Dlh na splátkach predstavuje 2.652,21 € a s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. požadoval aj príslušenstvo k pohľadávke.
Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil, k návrhu sa nevyjadril. Doručenie mal riadne a na čas vykázané. Súd postupoval podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol.
Na strane žalovaného vystupoval ako vedľajší účastník Občianske združenie právna pomoc spotrebiteľom, ktorý zaslali vyjadrenie vo veci s tým, že nárok v celom rozsahu považovali za nedôvodný. Dôvodné je zaplatenie čiastky 668,79 € a nad uvedenú sumu je nárok v celom rozsahu za nedôvodný. Odôvodňovali túto skutočnosť tým, že výška úrokov 70,01% ročne dohodnuté v úverovej zmluve je neprimerane vysoká. Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska priemerná výška spotrebiteľských úverov poskytovaných bankami v 7-om mesiaci roku 2010 predstavovala 15,02% ročne pri type úverov poskytovaných na 1-5 rokov. Uvedené úroky v rozhodnom období poskytnuté žalobcom žalovanému sú vyššie o 466% než úroky poskytované peňažnými ústavmi. Takéto neprimerane vysoké úroky považoval vedľajší účastníka na strane žalovaného za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie § 39 OZ za neplatný právny úkon. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012, kde je uvedené „neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Z uvedeného vyplýva, že žalobca poskytol peňažné prostriedky žalovanému na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy, to znamená, že má nárok len na vrátenie peňažných prostriedkov skutočne vyplatených. Keďže z výpisu z karty klienta vyplýva, že bola vyplatená suma 1.392,12 € a vrátená žalovaným suma 723,33 €, ostáva vrátiť 668,79 € a ostatné ako nedôvodné zamietnuť. Zároveň požadoval náhradu trov konania.
Žalobca k žalobe pripojil pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 27.8.2012, ktorým vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Ďalšou listinou doloženou do spisu je oznámenie o zosplatnení zo dňa 23.10.2011 bez pripojenej doručenky.
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8200031336 bola uzavretá medzi účastníkmi konania a tvorí súčasť spisu. Z uvedenej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru vyplýva, že žalovaný ako dlžník požiadal o revolvingový úver vo výške 1.500,-- € v 42 splátkach. Výšku mesačnej splátky žiadal 80,37 €, ďalej celková čiastka, ktorú musí zaplatiť bola dohodnutá na sumu 3.375,54 €, predpokladaná RPMN za úver 70,01%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver 51,49%, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.928,88 €. Následne sú údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré vyplnil žalobca, kde sedí poskytnutá čiastka úveru, ďalej mesačné splátky, rozdiel je v RPMN za úver, kde vyšiel 69,42% a predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí revolvingu 60,49%. Žiadosť bola žalovaným podpísaná dňa 7.7.2010. Žalobca podpísal žiadosť a zmluvu 8.7.2010.
Súčasne žalobca pripojil k žalobe aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o., kde sú v časti 4 upravené podmienky revolvingu. Ďalej bod 5 upravuje úroky za poskytnutie úveru a revolvingu, následne sú dojednania celkovej výšky úveru, RPMN, zabezpečenie úveru, práva a povinnosti zmluvných strán. V bode 14 sú upravené sankcie v prípade omeškania a dohodnutá výška zmluvnej pokuty 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 23,725% ročne.
Oznámenie veriteľa o schválenom úvere dlžníkovi zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 8.7.2010 obsahuje údaje o schválenom úvere, z ktorej vyplýva, že schválená výška úveru bola 1.500,-- €, odplata za poskytovanie služby 107,88 €, schválená výška revolvingu 902,92 €, dátum prvej splátky 10.8.2010, dátum poslednej splátky 10.1.2014.
Žalobca k žalobe pripojil kartu klienta, z ktorej vyplýva, že uhradil celkovo deväť splátok, spolu vo výške 723,33 €. Čerpané finančné prostriedky, ktoré boli vyplatené predstavujú 1.392,12 € po odpočítaní odplaty za poskytnutie služby zo schváleného revolvingového úveru.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 4 vyššie citovaného zákonného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa ustanovenia § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenie alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa ustanovenia § 261 ods. 3, písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
Podľa ustanovenia § 409 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa ustanovenia § 3a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka v znení od 1.7.2010, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný zaslal žalobcovi žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru tak ako to vyplýva z časti 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere. V zmysle žiadosti požiadal priznať revolvingový úver vo výške 1.500,-- € za tam ďalej bližšie špecifikovaných a upravených podmienok. Následne vyplýva z listín doložených do spisu, že žalobca neakceptoval žiadosť žalovaného v rozsahu a v podmienkach uvedených v jeho žiadosti, nakoľko je odlišná výška RPMN za úver v percentách a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v percentách. Žalobou žalobca žiadal vrátiť poskytnutý úver na základe zmluvy o revolvingovom úvere spolu s poplatkami, ktoré bližšie nešpecifikoval. Celkovo žiadal vrátiť sumu 2.652,21 € oproti poskytnutej čiastke schváleného revolvingu vo výške 1.500,-- €. Z listín doložených do spisu vyplýva, že žalovaný uhradil celkovo 723,33 €. Poskytnutých a vyplatených mu bolo 12.7.2010 1.392,12 €. Ostáva teda doplatiť 668,79 €. V zmysle listín doložených žalobcom do spisu v bode 5 žiatosti/zmluvy je návrh, ktorý bol adresovaný žalobcovi s určitými konkrétnymi požiadavkami zo strany žalovaného. Žalobca tento návrh prejednal a podmienky upravil v bode 6 tejto žiadosti čo je
nazvané zmluvou o revolvingovom úvere. Jedná sa tu o prijatie návrhu, avšak podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak prijatie návrhu obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je to považované za odmietnutie pôvodného návrhu a ide o nový návrh. V danej veci žalobca zaslal žalovanému nový návrh tak ako to vyplýva z oznámenia veriteľa o schválenom úvere dlžníkovi
- zmluva o revolvingovom úvere bez pripojenej doručenky, ako aj z bodu 6 žiadosti/zmluvy. V danej veci žalobca predostrel žalovanému nový návrh zmluvy, nakoľko údaje o schválenom revolvingovom úvere obsahujú iné ujednania, než ktoré boli pôvodne uvedené v žiadosti žalovaného. Takéto ujednania, výhrady a zmeny súd chápal ako odmietnutie pôvodného návrhu v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 OZ a považoval to za nový návrh. Takéto úpravy smerom k žalovanému boli teda novým návrhom, kde nebolo preukázané, či žalovaný tento nový návrh akceptoval. Z tohto dôvodu mal súd za to, že nedošlo k písomnému uzavretiu úverovej zmluvy a keďže sa jedná o spotrebiteľský záväzok nebola splnená základná podmienka v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 125/2010 Z.z. v platnom znení o spotrebiteľských úveroch a to nebola dodržaná písomná forma zmluvy medzi účastníkmi konania. Z tohto dôvodu mal súd za to, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy medzi účastníkmi konania a navyše zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere pre spoločnosť žalobcu sú uvedené na osobitnom liste, ktorý doložil žalobca do spisu, nepreukázal a nedoložil dôkazy preukazujúce oboznámenie sa žalovaného s týmito zmluvnými dojednaniami, kde v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca uplatní rovnako ako je rozhodcovské doložky zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je opatrená podpismi oboch zmluvných strán. Medzi účastníkmi konania sa jedná jednoznačne o spotrebiteľský záväzok, kde žalovaný má postavenie spotrebiteľa a žalobca postavenie dodávateľa. Samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je skutočnosť, že sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k uzatvoreniu samotnej zmluvy. Je to najmä s poukazom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva, jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a v neposlednom rade s poukazom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky, ktoré sú dané jednostranne cestou formulárových zmlúv koncipovaných dodávateľom - žalobcom. Zákonodarca preto sa pokúsil vyrovnať s touto faktickou nerovnosťou formou obmedzenia autonómie vôle a v tomto smere poukazuje súd aj na tú skutočnosť, že v prípade účastníkov konania je to práve formulárová zmluva, ktorá by mala byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľná, zrozumiteľná, prehľadná a logicky usporiadaná tak, aby jej porozumel. V danej veci je zrejmé, že je zmluva neprehľadná, nezrozumiteľná s tým, že nie je zrejmé čo je predmetom zmluvy, za akých podmienok a čo vlastne žalovaný od žalobcu mal poskytnuté. Rovnako nie je zrejmé, či žalovaný pochopil význam revolvingu a tej skutočnosti, že mu mal byť poskytnutý najprv úver a následne za ďalších podmienok aj samotný revolving, teda navýšenie o ďalšie finančné prostriedky za splnenia podmienok, ktoré boli upravované už nie zmluvou, ale zmluvnými dojednaniami alebo osobitnými obchodnými podmienkami zmluvy o revolvingovom úvere. V podstate predmetom sporu je vyplatenie úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanému. Súd z dôvodu vyhodnotenia zmluvných podmienok medzi účastníkmi konania ako neplatnej zmluvy priznal žalobcovi len právo na vyplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške, ktorú zostáva žalovaný dlžný po odpočítaní toho čo už zaplatil. Tak ako je vyššie konštatované skutočne bolo vyplatených 1.392,12 € (vyplýva to z karty klienta) a žalovaný zaplatil na splátkach 723,33 €. Ostáva teda vyplatiť 668,79 €. V prevyšujúcej časti súd žalobu považoval za nedôvodnú. Navyše výška úrokov dojednaných v zmluve je neprimerane vysoká a odporujúca dobrým mravom. Z tohto dôvodu mal súd za to, že presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov. Z týchto dôvodov považoval teda zmluvu za neplatnú a zaviazal žalovaného len na zaplatenie skutočne poskytnutej a nevrátenej čiastky. Okrem istiny žiadal žalobca priznať aj príslušenstvo a to úrok z omeškania. Súd úrok z omeškania priznal v zákonom maximálnej výške 9,25% ročne od 8.11.2011 podľa oznámenia o zosplatnení dlžnej sumy, ktoré doložil žalobca k žalobe a tvorí súčasť spisu. V prevyšujúcej časti aj pokiaľ ide o príslušenstvo považoval žalobu za nedôvodnú a zamietol ju.
V konaní bol úspešnejší žalovaný a preto mal právo na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, ani si v konaní žiadne trovy neuplatnil. S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. súd rozhodol tak, že sa žalovanému náhrada trov konania nepriznáva.
Na strane žalovaného vystupoval aj vedľajší účastník, ktorý sa aktívne vyjadroval v priebehu konania. Obranu, ktorú zvolil bola účelná a preto mu prináleží právo na náhradu trov konania. Trovy konania požadoval s poukazom na vyhlášku MS SR č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej služby a to príprava
a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie k žalobe, 2 x režijný paušál. Spolu trovy konania vyčíslil na čiastku 218,58 €. Vzhľadom na pomer úspechu, ktorý predstavuje 74,78% vedľajší účastník žiadal priznať pomernú časť trov a to vo výške 108,33 €, na zaplatenie ktorých súd žalobcu zaviazal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).