Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-134-2022.pdf
PDF · 85.86 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/134/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: FVE DÓRA, s.r.o., so sídlom Na Kope 611/81, 040 16 Košice - Myslava, IČO: 44 945 515, zastúpeného splnomocneným zástupcom: Mgr. Ivanom Centkom, trvale bytom T. P. X, XXX XX T. P., proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpenému spoločnosťou: Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, so sídlom Städtle 17, 9490 Vaduz, Lichtenštajnské kniežatstvo, právna forma: akciová spoločnosť, číslo zápisu: FL-0002.539.075-9, zahraničná osoba konajúca na území SR organizačnou zložkou BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 370/6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 096 428 - organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, o zaplatenie 1.657,09 Eur s príslušenstvom, v štádiu konania o späťvzatí žaloby žalobcom po vydaní rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/158/2018-447 zo dňa 15. novembra 2022, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/158/2018-447 zo dňa 15. novembra 2022 zrušuje a konanie o zaplatenie 1.657,09 Eur s príslušenstvom zastavuje.
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č.k. 19Cb/158/2018-447 zo dňa 15.11.2022 okresný súd ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) v poradí prvým výrokom podanú žalobu žalobcu zamietol a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení predmetného rozsudku uviedol, že vo veci samej nariadil termín pojednávania, pričom predvolanie na daný úkon bolo žalobcovi riadne a včas vykázané do aktivovanej elektronickej schránky v súlade s ust. § 29 ods. 1, § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonom (zákon o e-Governmente). Elektronická doručenka preukazujúce túto skutočnosť je žurnalizovaná v spisovom materiály na č. l. 441 spisu. Na nariadený termín pojednávania sa žalobca nedostavil, svoju účasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
3. Žalovaný na predmetnom pojednávaní navrhol, aby vzhľadom na neprítomnosť žalobcu bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, následkom čoho okresný súd skonštatoval splnenie podmienok na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP, keďže sa žalobca na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Ďalej konštatoval, že žalobca bol v samotnom prevolaní na pojednávanie poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Nakoľko sa žalobca na predmetné pojednávanie nedostavil a žalovaný navrhol súdu rozhodnúť vo veci samej rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, po zistení splnenia zákonom požadovaných podmienok rozhodol vo veci vyššie uvedeným rozsudkom. O trovách rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP, a to podľa pomeru úspechu sporovej strany v danej veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Vyššie uvedený rozsudok okresného súdu bol doručený do elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného dňa 23.11.2022, o čom svedčí elektronická doručenka žurnalizovaná na č. l. 450 spisu. Žalobcovi bol predmetný rozsudok doručený do elektronickej schránky fikciou doručenia dňa 09.12.2022, čo preukazuje elektronická doručenka žurnalizovaná na č. l. 450 rub spisu.
5. Žalobca po rozhodnutí okresným súdom uvedeným rozsudkom, podaním doručeným do elektronickej schránky súdu dňa 30.11.2022 označenom ako „Späťvzatie návrhu na začatie konanie o zaplatenie 1.657,09 Eur“ (č. l. 462 spisu), zobral podanú žalobu v zmysle platných ustanovení CSP späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie v predmetnej veci zastavil.
6. Po predložení veci dňa 19.12.2022 (č.l. 470 spisu) Krajskému súdu v Žiline (ako súdu odvolaciemu) na konanie a rozhodnutie o dispozitívnom úkone žalobcu (č.l. 462 spisu) okresným súdom, krajský súd výzvou zo dňa 10.01.2023 (č.l. 472 spisu) vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy písomne vyjadril, či so späťvzatím žaloby súhlasí a v prípade nesúhlasu uviedol aj vážne dôvody takéhoto stanoviska.
7. Žalovaný v reakcii na výzvu krajského súdu v stanovenej lehote doručil súdu podanie zo dňa 26.01.2023, (č. l. 479 spisu), v ktorom uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí a navrhuje, aby podľa ust. § 370 CSP súd rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby, aby rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/158/2018-447 zo dňa 15.11.2022 zrušil a konanie zastavil s priznaním náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania žalovanému v rozsahu 100%.
8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario, za aplikácie § 370 ods. 1, 2 CSP, pripustil späťvzatie žaloby o zaplatenie 1.657,09 Eur s príslušenstvom, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/158/2018-447 zo dňa 15. novembra 2022 zrušil a konanie o zaplatenie 1.657,09 Eur s príslušenstvom zastavil.
9. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
10. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
11. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd dospel k záveru, že mal splnené podmienky k tomu, aby pripustil späťvzatie žaloby žalobcom, rozsudok okresného súdu zrušil a konanie o zaplatenie 1.657,09 Eur s príslušenstvom zastavil. Tento záver opiera o skutočnosti, že po vydaní rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/158/2018-447 zo dňa 15. novembra 2022 zobral žalobca v podaní doručenom do elektronickej schránky súdu (č. l. 462) podanú žalobu v celom rozsahu späť a žiadal súd, aby konanie v predmetnej veci zastavil. Žalobca tento dispozičný úkon, ktorým prejavil vôľu nepokračovať v súdnom konaní, učinil v štádiu konania po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale ešte skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Tým, že z podania žalovaného pre odvolací súd nevyplynuli žiadne vážne dôvody, pre ktoré by nesúhlasil s podaným späťvzatím žaloby, odvolací súd konštatoval, že mal vytvorený zákonný priestor na postup podľa § 370 CSP, následkom čoho rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby a konanie v predmetnej veci zastavil.
12. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
13. V súvislosti s rozhodovaním o trovách súdneho konania odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 a 2 CSP), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zásada úspechu vo veci, ktorá je aj zásadou zodpovednosti za výsledok sporu, charakteristická pre sporové konanie, sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
14. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP). Ak je rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, resp. nezaviní trovy konania, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila, resp. vznik trov procesne nezavinila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojim nárokom bola úspešná, resp. procesne nezavinila zastavenie konania, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, resp. nezavinenie zastavenia konania sú teda okolnosťami, ktoré určujú nárok na náhradu trov. Neúspešnej strane, resp. strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, vzniká povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. protistrane.
15. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Vyššie citované ust. § 256 ods. 1 CSP vychádza zo zásady procesného zavinenia, zmyslom ktorej je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
17. Z obsahu predmetného spisu bolo pre súd zrejmé, že žalobca v štádiu konania po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, podaním označeným ako ,,Späťvzatie návrhu na začatie konania o zaplatenie 1.657,09 Eur“ (č.l. 462 spisu) v súlade s ust. § 144 CSP v spojení s § 370 ods. 1 CSP zobral podanú žalobu späť v celom rozsahu a žiadal súd, aby konanie v predmetnej veci zastavil, pričom súdu bližšie neuviedol dôvod daného späťvzatia.
18. Krajský súd poukazuje na to, že v prípade, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu zobral späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Pri posudzovaní procesného zavinenia použitý výraz ,,zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorej príčinou je správanie strany (teda i jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby), eventuálne tiež náhoda a dôsledkom je vznik trov protistrany. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. júla 2008 sp.zn. 3 M Cdo 3/2007).
19. V danej sporovej veci žalobca ako „dominus litis“ využil svoje procesné právo a svojou žalobou inicioval začatie súdneho konania. V štádiu konania po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie doručil do elektronickej schránky súdu podanie, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť bez bližšej konkretizácie dôvodov, pre ktoré tak učinil, ktorým úkonom prejavil vôľu nepokračovať v začatom súdnom konaní. Z obsahu spisu i zo samotných dispozičných úkonov žalobcu bolo zrejmé, že tento vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť nezávisle na správaní žalovaného. Vzhľadom k obsahu úkonu späťvzatia žaloby žalobcom bolo potrebné konštatovať, že žalobca z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené (primerane judikát Rc 49/1993 - uznesenie NS SR sp. zn. 2Obo/183/1992 zo dňa 27. októbra 1992, podľa ktorého právnej vety ..„ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania)“.
20. Vychádzajúc z toho odvolací súd uvádza, že o nároku na náhradu trov súdneho konania vyvolaným dispozíciou žalobcu so žalobou podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP, bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému bol voči žalobcovi priznaný nárok na plnú náhradu trov súdneho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.