Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4C-211-2011.pdf
PDF · 134.1 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/211/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi N. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334 o zaplatenie 3.293,01 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 02.11.2011, ktorý bol súdu doručený dňa 18.11.2011 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 3.293,01 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 2.364,26 Eur od 09.12.2006 do zaplatenia z titulu nesplatenej časti poskytnutého úveru na základe zmluvy k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXX zo dňa 10.01.2005, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom. Na základe zmluvy k úverovému účtu a alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXX zo dňa 10.01.2005 poskytol právny predchodca navrhovateľa odporkyni úver. Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výšku a termín splácania úveru, jeho zabezpečenie a podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti upravovala zmluva k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXX zo dňa 10.01.2005 a Všeobecné obchodné podmienky. Predĺženie končenej splatnosti úveru nebolo dohodnuté. Odporkyňa splátky úveru neplnila riadne a včas, v dôsledku čoho právny predchodca navrhovateľa zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXX zo dňa 10.01.2005 vypovedal a vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a navrhovateľom došlo k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa. Odporkyňa ku dňu podania návrhu uhradila sumu 390 Eur, a teda pohľadávka navrhovateľa ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 3.533,06 Eur, pričom pozostávala z istiny 2.437,62 Eur, z riadneho úroku 1.018,58 Eur, z úroku z omeškania 2,17 Eur a z ostatného príslušenstva a poplatkov 74,69 Eur.
Podaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 29.12.2012 doručeným súdu 09.01.2013 navrhovateľ upresnil svoj návrh v časti uplatneného príslušenstva tak, že uviedol, že žiada, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie 3.293,01 EUR spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 2.364,26 EUR od 09.12.2006 do zaplatenia ( č.l.81 spisu).
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.
Dňa 17.04.2012 doručilo Spotrebiteľské združenie OSA súdu písomné podanie zo dňa 12.04.2012 (č.l. 22-24 spisu), ktorým podľa § 93 ods. 2 a 3 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne z dôvodu, že hlavnou náplňou jeho činnosti je ochrana práv spotrebiteľov a zastupovanie spotrebiteľov pred súdom a vystupovanie v sporoch na strane spotrebiteľov (článok IV. bod 2 stanov občianskeho združenia). V písomnom podaní zo dňa 18.04.2012 Spotrebiteľské združenie OSA vznieslo námietku premlčania voči nárokom uplatňovaným voči odporcom (č. l. 22-24 spisu).
Právny zástupca navrhovateľa k vyjadreniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 18.04.2012 doručil súdu podanie, v ktorom namieta zákonnosť postupu vedľajšieho účastníka, nakoľko podľa jeho právneho názoru námietku premlčania neuplatnila samotná odporkyňa ako dlžníčka, ale uplatnil ju vedľajší účastník na strane odporcov, pričom v konaní má vedľajší účastník oprávnenia na všetky procesné úkony ako účastník, koná však iba sám za seba. Podľa názoru navrhovateľa nemôže teda robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania, lebo jeho úlohou je účastníkovi v konaní len pomáhať. Vedľajší účastník nemôže uznať nárok navrhovateľa, nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho právny nástupca a prípadne ich zástupca. Vedľajší účastník je oprávnený na procesné úkony, pričom námietka premlčania je hmotnoprávny úkon, ktorý vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. Odporca v 1. rade uzatvoril s navrhovateľom Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.06.2009, kde v článku 3 ods. 3.1 „Osoby vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“. V zmysle ustanovenia § 558 zákona č. 40/1964 Zb. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 veda druhá, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo: ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( č.l. 38 spisu).
Navrhovateľ v prílohe predložil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 24.06.2009 ( č.l. 39).
Súd vytýčil vo veci pojednávania na deň 10.10.2012, 07.11.2012, 12.12.2012, 21.01.2013, 20.02.2013, 08.04.2013, 17.06.2013, 11.09.2013, 16.10.2013, všetky odročené bez prejednania veci v merite z dôvodu práceneschopnosti odporkyne; a na termín 22.09.2014. Právny zástupca navrhovateľa sa pojednávania nariadeného na deň 22.09.2014 o 15,00 hod nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 17.09.2014, súhlasil aby súd podľa § 115a O.s.p. konal a rozhodol v jeho neprítomnosti tak, že návrhu vyhovie a zaviaže odporkyňu a s ňou spoločne a nerozdielne vedľajšieho účastníka na strane odporkyne na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Odporkyňa, vedľajší účastník na strane odporkyne a právny zástupca vedľajšieho účastníka sa pojednávania nezúčastnili, hoci naň boli predvolaní riadne a včas (č. l. 133 spisu), svoju neúčasť ospravedlnila odporkyňa telefonicky, zo zdravotných dôvodov, avšak nepredložila súdu vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p.. Súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v ich neprítomnosti, keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, predovšetkým Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 10.01.2005, uzatvorenou medzi veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s. so sídlom v Bratislave a odporkyňou ako dlžníkom (č.l.6-8 spisu), Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom ( č.l. 9 spisu), Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 08.12.2006 ( č.l. 13-16 spisu), prílohami k zmluve o postúpení pohľadávky -výpis z účtovných kníh peňažného ústavu Všeobecná úverová banka, a.s. ( č.l. 10-12 spisu), pokusom o zmier ( č.l. 17 spisu), Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou zo dňa 24.06.2009 ( č.l. 39 spisu) a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 10.01.2005 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou (č. l. 6-8 spisu, ďalej len „zmluva o úvere“), ktorej súčasťou boli Všeobecné
obchodné podmienky VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov a poistených spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver vo výške 2.489.54 Eur (75.000,- Sk). Išlo o spotrebný úver bezúčelový, lehota splatnosti bola dohodnutá na 36 mesiacov, výška splátky na sumu Eur 9,13 Eur (2.745,41 Sk) mesačne pri počte splátok 36, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 10.02.2005, splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá na deň 10.01.2008. Zmluvné strany tiež dohodli poplatok za poskytnutie úveru 24,90 Eur (750,- Sk), poplatok za 1. upomienku 9,96 Eur (300,- Sk), poplatok za každú ďalšiu upomienku 16,59 Eur (500,- Sk), poplatok za vedenie úverového účtu 1,33 Eur (40,-Sk) mesačne a poplatok za poistenie úveru 3,28 Eur (99,- Sk) mesačne (čl. I zmluvy). V zmysle ďalších ustanovení, vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v zmluve o úvere sa zmluvné strany riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov a poistených spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere (čl. III zmluvy). Odporkyňa podpisom tejto žiadosti prehlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov a poistených spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom,, ktoré prevzala so zmluvou a tieto nie sú odporkyňou podpísané ( č.l. 9 spisu).
Zo Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov a poistených spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom účinných od 18.10.2004 (č. l. spisu) súd zistil, že pevná úroková sadzba je určená percentuálnou sadzbou za rok platnou ku dňu schválenia úveru, pričom táto sadzba sa nemení po celú dobu splácania úveru. V prípade, že sa odporca dostane do omeškania so splátkami spotrebného úveru, zaväzuje sa zaplatiť úrok z omeškania vo výške +5% ročne nad rámec úrokovej sadzby uvedenej v úverovej zmluve a poplatok za odoslanie upomienky vo výške podľa platného Cenníka VÚB, a.s. v deň účtovania príslušného poplatku (čl. III. bod. 1 a 2 podmienok); veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane splatnou, ak dlžník je v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a bol k zaplateniu písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od zmluvy o úvere. (čl. VI. bod 1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok).
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 ( č.l. 13-16 spisu) Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči odporkyni, ktorá je predmetom tohto konania, na navrhovateľa ako postupníka. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, výpis z účtovných kníh peňažného ústavu Všeobecná úverová banka, a.s. ( č.l. 10-12 spisu), splatnosť celej pohľadávky voči odporkyni nastala dňa 25.07.2005. ( č.l. 11 spisu) na základe výpovede zmluvy zo dňa 20.06.2005.
Z návrhu na začatie konania doručeného súdu 18.11.2011 ( č.l. 1-2 spisu) v spojení s Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok - výpis z účtovných kníh peňažného ústavu Všeobecná úverová banka, a.s. ( č.l. 10-12 spisu) súd zistil, že pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni pozostáva z istiny 2.437,62 Eur, z riadneho úroku 1.018,58 Eur, z úroku z omeškania 2,17 Eur a z ostatného príslušenstva a poplatkov 74,69 Eur, spolu 3.533,06 Eur, po odpočítaní úhrady odporkyne vo výške 240,05 Eur spolu vo výške 3.293,01 Eur, čo je výška žalovanej istiny.
Z Pokusu o zmier zo dňa 03.10.2011, adresovaného navrhovateľom odporkyni súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie pohľadávky vo výške 4.786,72 Eur z titulu odkúpenia od spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. s vynechaním uvedenia dátumu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá bola vyhlásená právnym predchodcom navrhovateľa, v texte písomnosti ( č.l. 17).
Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 24.06.2009 (č. l. 39 spisu) súd zistil, že odporkyňa uznala čo do dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej s právnym predchodcom navrhovateľa v dohode neuvedeného dňa, a to vo výške 2.364,26 Eur ( 71.225,70) Eur, ktorá podľa textu má byť istinou pohľadávky.
Zároveň zmluvné strany prejavili vôľu splácať záväzok v mesačných splátkach, splatných k 20. dňu v mesiaci, s tým, že prvá splátka bude splatná dňa 20.07.2009. V dohode je však uvedené, že odporkyňa sa zaväzuje k úhrade pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy a narastajúcich úrokov z omeškania počas splácania. Príslušenstvo pohľadávky však nebolo podľa čl. 2 dohody predmetom uznania. Dohoda o splátkach neobsahuje výšku dohodnutých splátok, obsahuje dojednanie, podľa ktorého bude odporkyni vyhotovený a zaslaný splátkový kalendár s podrobným rozpisom splátok, ktorý má však podľa dohody
len informačný charakter. Podľa bodu 3.2. dohody v prípade, že odporkyňa nebude svoj záväzok splácať podľa vyššie uvedených splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky ( č.l. 39 spisu). Odporkyňa zároveň vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch (bod. 3.1. posledná veta dohody).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2004), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2004), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 7 ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak : a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 2 písm. u) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 8 ods. 3 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa za klamlivé sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli dňa 10.01.2005 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver v sume 2.489.54 Eur (75.000,- Sk), ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 36 splátkach v sume 9,13 Eur mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa 10.02.2005. Posledná splátka úveru mala byť splatná 10.01.2008.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporkyňa úver nesplácala riadne a včas, preto v zmysle dojednania v obchodných podmienkach vyhlásil právny predchodca navrhovateľa úver za predčasne splatný dňa 25.07.2005. Po postúpení predmetnej pohľadávky zo zmluvy o úvere na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 podal navrhovateľ návrh na začatie konania na súd dňa 18.11.2011.
Vedľajší účastník na strane odporkyne vzniesol námietku premlčania voči nárokom, ktoré navrhovateľ v návrhu uplatňuje voči odporkyne. V konaní bolo potrebné posúdiť dôvodnosť vznesenej námietky premlčania, a to s ohľadom na : a) zodpovedanie otázky, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu
dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, b) s ohľadom na možnosť vznesenia námietky premlčania vedľajším účastníkom na strane odporkyne, c) s ohľadom na predloženie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a s tým súvisiaceho predĺženia premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Vo vzťahu zodpovedanie otázky, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka súd právne posúdil aplikáciu právnych predpisov nasledovne : Predmetom konania bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), keď postavenie odporkyne v tomto záväzkovom vzťahu nespĺňa vymedzenie postavenie podnikateľa tak ako ho definuje ustanovenie § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporkyne založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka zmluvného typu), ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv) s prednostnou aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného záväzkového vzťahu, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporkyňu ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka si odporkyňa ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrela zmluvu podľa Obchodného zákonníka. V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Preto musí platiť aj naopak, že samotným uzavretím zmluvy o úvere ako obchodného záväzkového vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ vopred ovplyvniť, sa nemôže tento vzdať výhodnejšej právnej úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal.
Dňa 1.5.2014 nadobudla účinnosť novela č. 102/2014 Z.z., ktorá zavádza do zákona č. 250/2007 Z. z. ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať
u súdu svojho práva. Vzhľadom na to, že súd má v zmysle § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. povinnosť prihliadať na premlčanie ex offo, sa súd v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou tejto právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi.
Pre úplnosť súd k uplatnenej námietke premlčania vedľajším účastníkom na strane odporkyne uvádza, že pri posúdení možnosti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne podľa názoru súdu nie je rozhodujúce, že námietku premlčania neuplatnila samotná odporkyňa ako dlžníčka, ale uplatnil ju vedľajší účastník na strane odporkyne. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník a koná sám za seba (§ 93 ods. 4 O.s.p.). V rámci realizácie svojich práv v konaní môže vedľajší účastník v rámci obrany proti návrhu vzniesť aj námietku premlčania (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/2313/2004 zo dňa 07.07.2005 a rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/539/2008 zo dňa 19.02.2009). Podľa názoru súdu keby zákonodarca mienil obmedziť postavenie vedľajšieho účastníka tak, že tento nemôže v konaní uplatňovať námietky vyplývajúce z hmotného práva, vyjadril by to rovnako ako v prípade prokurátora (§ 35 ods. 3 O.s.p.). Súd mal zároveň za to, že námietka premlčania bola vedľajším účastníkom na strane odporkyne vznesená dôvodne, súd na ňu pri rozhodovaní prihliadal (§ 388 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Pre prijatie záveru o dôvodnosti námietky premlčania a dĺžky premlčacej doby ( t.j. posúdenia, či na prejednávanú vec je potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu dobu podľa 101 Občianskeho zákonníka alebo 10 ročnú premlčaciu dobu odo dňa uznania záväzku podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) súd primárne musel posudzovať skutočnosť, že odporkyňa podpísala predloženú formulárovú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.06.2009 z hľadiska platnosti uznávacieho prejavu odporkyne, čo by malo za následok plynutie novej desaťročnej premlčacej doby v súlade s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Znenie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bolo predložené odporkyni ako vopred pripravený formulár, kde ako veriteľ je uvedená Všeobecná úverová banka, a.s., zastúpená navrhovateľom na základe plnej moci, ktorý koná pri podpise dohody v zastúpení P., konateľom. Znenie dohody však bolo dodatočne upravené rukopisom tak, že zmluvná strana na strane veriteľa bola opravená tak, že túto uzatvára navrhovateľ v zastúpení navrhovateľa. Osoba konajúca za veriteľa nie je konateľom spoločnosti, avšak súd v zmysle § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka uznal jeho konanie ako konanie za navrhovateľa.
Po posúdení obsahu dohody však súd dospel k záveru, že prejav vôle uzatvoriť dohodu o splácaní dlhu v splátkach a prejav vôle odporkyne uznať pohľadávku navrhovateľa nie je možné považovať za platný právny úkon, a to z dôvodu neurčitosti uznanej výšky pohľadávky, uvedenia odporkyne do omylu použitím nekalej obchodnej praktiky a absencie zhody vôle a prejavu vo vzťahu k dohode o splácaní dlhu v splátkach.
Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 24.06.2009 súd zistil, že odporkyňa uznala čo do dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX. uzatvorenej s právnym predchodcom navrhovateľa z neuvedeného dňa, a to vo výške 2.364,26 Eur ( 71.225,70) Eur, ktorá podľa textu dohody má byť istinou pohľadávky. V dohode je uvedené, že odporkyňa sa zaväzuje k úhrade pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy a narastajúcich úrokov z omeškania počas splácania. Príslušenstvo pohľadávky však nebolo podľa čl. 2 dohody predmetom uznania. Dohoda o splátkach neobsahuje výšku dohodnutých splátok, obsahuje dojednanie, podľa ktorého bude odporkyni vyhotovený a zaslaný splátkový kalendár s podrobným rozpisom splátok, ktorý má však podľa dohody len informačný charakter. Podľa bodu 3.2. dohody v prípade, že odporkyňa nebude svoj záväzok splácať podľa vyššie uvedených splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky ( č.l. 39 spisu).
Odporkyňa zároveň vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch (bod. 3.1. posledná veta), avšak súd po posúdení obsahu právneho úkonu dospel k záveru, že uznávací prejav odporkyne nie je možné považovať za platný právny úkon. Súdu je rozhodovacej činnosti je známe, že navrhovateľ nadobúda postúpením značné množstvo často už premlčaných pohľadávok, ktoré potom uplatňuje na
súde. Navrhovateľ vo všetkých týchto konania, ktoré smerujú voči spotrebiteľovi (teda slabšej strane) využíva tento inštitút uznania záväzku v snahe zaistiť si úspech v budúcom súdnom konaní. V tomto prípade to bol práve navrhovateľ (zjavne práva znalý), ktorý si vynútil u odporkyne návštevu a dal jej podpísať ním vopred pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, ktorý odporkyni ako dlžníkovi prezentoval, vložil do predloženého formulára aj pre ňu zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníčke na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval. Podpísaním dohody odporkyňa nič nezískala a ani ním prezentovanú možnosť pohľadávku splácať v splátkach, nakoľko Dohoda o splátkach neobsahuje výšku dohodnutých splátok, naopak, obsahuje dojednanie, podľa ktorého bude odporkyni jednostranne navrhovateľom vyhotovený a zaslaný splátkový kalendár s podrobným rozpisom splátok, ktorý má však podľa dohody len informačný charakter. Podľa bodu 3.2. dohody v prípade, že odporkyňa nebude svoj záväzok splácať podľa vyššie uvedených splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky. Súd preto dospel k záveru, že predložený právny úkon nie je možné považovať za platnú dohodu o splátkach, nakoľko medzi účastníkmi neprišlo k vzájomnému konsenzu o splátkach, a to ani ohľadom výšky ani splatnosti jednotlivých splátok.
Odporkyňa si teda naopak navrhovateľom predloženým úkonom svoje postavenie podstatne zhoršila, keď dohodu podpisovala v 24.06.2009, keď záväzok kedy bol jej dlh už takmer 4 roky premlčaný, keďže právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa25.07.2005. Aj z ďalších právnych súvislostí vyplýva, že dohoda o splátkach nebola zo strany navrhovateľa žiadnym zvýhodnením pre odporkyňu ( keďže navrhovateľ sa snažil získať možnosť reálneho vymáhania už premlčanej pohľadávky voči spotrebiteľovi, teda slabšej strane, a získať tým väčšiu právnu možnosť na jej vymoženie po prípadnom uznaní záväzku v snahe predísť možnej námietke premlčania ). Odporkyňa nezískala podpisom žiadny benefit, ale len zhoršenie svojho právneho postavenia v súvislosti s vymožením pohľadávky zo strany navrhovateľa. Súd dospel potom k záveru, že uznávací úkon odporkyne je neplatným právnym úkonom z dôvodu podľa § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, pre rozpor s dobrými mravmi.
Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré majú povahu noriem základných. Dobré mravy sú v právnom štáte korektívom a limitom zmluvnej slobody, ktorá má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Obsah právneho úkonu zjavne nebol výsledkom konsenzu zmluvných strán, nakoľko odporkyňa primárne mala záujem dohodnúť plnenie dlhu v splátkach, k čomu však v skutočnosti neprišlo, naopak uzatvorením dohody o splátkach a uznaní záväzku nepochybne zhoršila svoje postavenie, nezískala žiadnu dohodu o splátkach, výlučne podpísala všeobecné vyhlásenie, že „má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“, z ktorého však nevyplýva, že mala vedomosť k konkrétnom premlčaní dlhu navrhovateľa a právnych následkoch vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenej pohľadávke. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku o úhrade pohľadávky v splátkach súd preto vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď dospel k záveru, že pri podpísaní „Dohody“ boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktiky, a to porušenie odbornej starostlivosti ktorú možno rozumne očakávať zo strany navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi, a využitie takej obchodnej praktiky, ktorá podstatne narušuje ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ktorá je jej adresovaná.
Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní, ktoré je nutné posúdiť ako nekalú obchodnú praktiku, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to i v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je. Súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že samotná „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ je vopred navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. V konaní nebolo navrhovateľom preukázané, že ide o individuálne, v tomto konkrétnom prípade so odporkyňou dojednané ustanovenie. Vyhlásenie odporkyne o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch ( bod 3.1 dohody ) je do dohody zakomponované pod hlavný nadpis - 3. Forma splácania záväzku a takto je fakticky skryté medzi ustanoveniami, s premlčaním nesúvisiacimi, z čoho sa dá vyvodiť zámer navrhovateľa, aby ustanovenie bodu 3.1. bolo odporkyňou prehliadnuté, a aby sa pred podpísaním dohody nezaoberala následkami tohto ustanovenia. Z uvedeného dospel súd k záveru, že dohoda, na základe ktorej malo dôjsť k
predĺženiu premlčacej doby je podľa § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatná a v konaní je potrebné prihliadnuť na premlčanie a skúmať, či sú splnené podmienky premlčania navrhovateľom uplatneného nároku.
Navrhovateľ v návrhu tvrdí, že pohľadávku v uplatňovanej výške nadobudol na základe zmluvy o postúpení, zo dňa 08.12.2006, kedy bola pohľadávka už splatná, nakoľko právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť dňa 25.07.2006, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov, a to z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení - výpisu z účtovných kníh peňažného ústavu Všeobecná úverová banka, a.s. ( č.l. 10-12 spisu) na základe výpovede zmluvy zo dňa 20.06.2005. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia trojročná lehota v tomto prípade začala plynúť odo dňa 26.07.2006, kedy právny predchodca navrhovateľa mohol pohľadávku prvý krát uplatniť na súde a uplynula dňa 26.07.2009. Návrh na súd bol podaný dňa 18.11.2011, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, z toho vyplýva, že navrhovateľovo právo na zaplatenie dlžnej sumy bolo už premlčané a keďže má súd povinnosť prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti, a zároveň námietku premlčania vzniesol vedľajší účastník na strane odporkyne, súd nemohol navrhovateľovi toto právo priznať a uplatnený návrh navrhovateľa zamietol. Aj keby nedošlo k predčasnej splatnosti celej pohľadávky, premlčané by boli v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka aj jednotlivé splátky pohľadávky, splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá na deň 10.01.2008, premlčacia trojročná lehota v tomto prípade začala plynúť odo dňa 11.01.2008, kedy právny predchodca navrhovateľa mohol pohľadávku prvý krát uplatniť na súde a uplynula dňa 11.01.2011. Návrh na súd bol podaný dňa 18.11.2011.
Z vyššie uvedených dôvodov potom návrh navrhovateľa zamietol bez posúdenia veci v merite.
O trovách konania súd rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. avšak odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko odporkyňa si náhradu trov neuplatnila a taktiež jej žiadne trovy ani nevznikli.
O trovách konania vo vzťahu navrhovateľ a vedľajší účastník na strane odporkyne súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a § 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Vedľajšiemu účastníkovi vznikne právo na náhradu trov konania vtedy, ak toto právo vznikne účastníkovi, ktorého v konaní podporuje. Odporkyňa, ktorú vedľajší účastník podporoval, bola v konaní úspešná, preto vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vzniklo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Napriek nepopierateľnému nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, bolo úlohou súdu preskúmať ich účelnosť a hospodárnosť v zmysle zákonných princípov a podmienok priznávania náhrady trov konania. Vedľajším účastníkom, ktorý do predmetného konania vstúpil je Spotrebiteľské združenie OSA, IČO: 42 260 086, teda združenie na ochranu spotrebiteľov podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Účelom zriadenia takejto právnickej osoby bolo podávanie návrhov na začatie konania na súde, alebo správnom orgáne vo veci ochrany práv spotrebiteľov, či samotné zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdom, z ktorých oprávnení vyplýva požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé poskytovať spotrebiteľovi aktívnu právnu pomoc, predovšetkým s akcentom na kvalifikovanú právnu pomoc, bez toho, aby bolo v konaní zastúpené advokátom. Reálne napĺňanie požiadaviek zákona a s tým súvisiace kvalifikované personálne a materiálne zabezpečenie v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci je zrejmé aj z jeho základných dokumentov, ktoré sú spotrebiteľom k dispozícii na jeho internetovej stránke. Z činnosti súdu je známe, že všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej a formálnej stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré bez väčších zmien používa vo viacerých súdnych konaniach. Takéto úkony vedľajšieho účastníka konania súd vyhodnotil ako úkony nevyžadujúce rozsiahle právne vedomosti a nevyhnutnosť právnického vzdelania. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka nebolo nevyhnutné, keď samotné združenie, ktoré má v predmete činnosti ochranu práv spotrebiteľa má mať k dispozícii prostriedky na realizáciu účelu, za ktorým bolo zriadené. Navyše zastupovanie splnomocneným advokátom navodzuje dojem, že účelom vstupu do konania nebola ochrana práv odporcov ako spotrebiteľov, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Súd potom o trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol tak, že tomuto ich náhradu voči navrhovateľovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).