Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7er-444-2001.pdf
PDF · 98.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7er/444/2001
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Marianou Dobríkovou, advokátkou so sídlom v Martine, Jilemnického 8, povinnému: GARNEX, spol. s r.o., so sídlom v Oravskom Podzámku č. 134, IČO: 31 616 861, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 4.652,76 Eur (140.169,-Sk) s príslušenstvom, trov základného konania a trov exekúcie, t a k t o
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi
Liščákovi trovy exekúcie vo výške 49, 21Eur, do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 20.06.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie vo veci konajúceho súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka, Exekútorsky úrad so sídlom v Banskej Bystrici, ul. ČSA 23, ktorým navrhol, aby súd exekúciu vedenú voči povinnému zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie. Návrh odôvodnil tým, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25-24 K 28/00 - 292 zo dňa 13.06.2007 bola obchodná spoločnosť GARNEX, spol. s r.o. zrušená pre nedostatok majetku na úhradu odmeny a výdavkov správcu a v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra vedeného Okresným súdom v Žiline dňom 13.09.2007 vymazaná.
V rámci preskúmania podnetu súdneho exekútora mal súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 2253/L preukázané, že na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25-24K 28/00 - 292 zo dňa 13. 06. 2007, ktorým bol konkurz na majetok úpadcu zrušený pre nedostatok majetku na úhradu odmeny a výdavkov správcu, sa obchodná spoločnosť s obchodným menom GARNEX, spol. s r.o., 027 41 Oravský Podzámok 134, IČO 31 616 816 v zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu v Žiline dňom 13. 09. 2007 vymazala.
Podľa § 68 ods. 4 druhá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ( ďalej ako „Obchodný zákonník“), ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku alebo ak bol konkurz zrušený
pre nedostatok majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti z obchodného registra.
Podľa § 57 ods.1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Pred zastavením exekúcie v prípade, keď povinný bol vymazaný z obchodného registra, je potrebné oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré bol zrušený. Ako je uvedené vyššie, povinný potom, ako konkurzný súd zrušil konkurz pre nedostatok majetku na úhradu odmeny a výdavkov správcu, povinného z obchodného registra dňom 13.09.2007 postupom podľa § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka vymazal. V danom prípade teda prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Takýto postup korešponduje aj s Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/13/2012 zo dňa 15.08.2012, podľa ktorého „zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).“ Nakoľko súd zistil, že povinný v tomto exekučnom konaní bol dňom 13.09.2007 vymazaný z obchodného registra, dospel k rozhodnutiu uvedenému vo výroku I. tohto uznesenia.
Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie, súdny exekútor podaním zo dňa 13.06.2014 predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie vo výške 76,- Eur a žiadal, aby súd o nich rozhodol v súvislosti so zastavením exekúcie tak, že k ich úhrade zaviaže oprávneného.
Exekútorom uplatnené trovy pozostávajú v časti z odmeny počítanej podľa § 14 ods.1 písm. a), ods. 2 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), t.j. z odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 26,56 Eur, ktorá je odmenou za 5 úkonov, na vykonanie ktorých mal súdny exekútor vynaložiť čas v rozsahu 4 začatých hodín (190 minút) s tým, že na úkon špecifikovaný ako - prijatie návrhu a preštudovanie, mal vynaložiť čas 45 minút, na vypracovanie žiadosti o vydanie poverenia čas 25 minút, na vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie čas v rozsahu 45 minút, na úkon - návrh na rozhodnutie o trovách a vyúčtovanie trov, čas vo rozsahu 50 minút a na vrátenie poverenia čas v rozsahu 25 minút. Časť odmeny si exekútor vyúčtoval paušálnou sumou podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 za úkony podľa § 15 ods.1 písm. c), h), i) a j) vyhlášky a to za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, za zisťovanie platiteľa mzdy povinného, za zisťovanie účtu povinného a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, spolu vo výške 13,28 Eur. V rámci hotových výdavkov si exekútor uplatnil vo výške 0,50 Eur telekomunikačnú náhradu, vo výške 5,50 Eur náhradu špecifikovanú ako „ostatné režijné náklady (popl. banke, cestovné ...)“, vo výške 1,66 náhradu za kolok a vo výške 16,11 Eur náhradu poštovného. Z odmeny a náhrad účtovaných spolu vo výške 63,61 Eur si súdny exekútor uplatnil náhradu DPH ( 20%) vo výške 12,39 Eur.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie ( ku dňu 09.04.2001), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za
stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ustanovenia § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Ako je zrejme z citovaného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z ďalšieho citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že tieto náklady uhrádza povinný. V exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom pod č. EX 331/2001 však povinný ako subjekt práva zanikol, nakoľko došlo k jeho výmazu z obchodného registra. Ako je uvedené vyššie, povinný bol zrušený z dôvodu, že nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu odmeny a výdavkov správcu, preto v danom prípade súd zastavil exekúciu postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. S poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a aktuálnu rozhodovaciu činnosť (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/13/2012 zo dňa 15.08.2012), súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi, oprávnenému.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b/paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk).
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd po preskúmaní spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/444/2001 a spisu súdneho exekútora č. EX 331/2001, po preskúmaní účelnosti, hospodárnosti a skutočného vykonania priznal exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods.1 písm. a), ods. 2 vyhlášky za 1 začatú hodinu vo výške 6,64 Eur a to za úkon špecifikovaný ako „ vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, na vykonanie ktorého súdny exekútor vynaložil čas v rozsahu 45 minút. Paušálnu odmenu po 3,32 eura súd priznal súdnemu exekútorovi za úkony podľa § 15 ods. 1 písm. a), c), h), i) a j) vyhlášky spolu vo výške 16,60 Eur. Z exekútorom uplatnených hotových výdavkov mu súd priznal náhradu výdavkov, ktoré vynaložil na poštovné vo výške 16,11 Eur a na kolok vo výške 1,66 Eur. Z odmeny priznanej spolu vo výške 23,24 Eur ( 6,64 Eur + 16,60 Eur) a z náhrady hotových výdavkov priznanej vo výške 17,77 Eur (16,11 Eur + 1,66 Eur) súd priznal exekútorovi náhradu DPH v rozsahu 20 %, t.j. vo výške aktuálnej v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko výška DPH s účinnosťou od 01.01.2011 bola stanovená zákonom č. 490/2010 Z. z. na 20%, čo činí 8,20 Eur (20% zo sumy 41,01 Eur). Súd tak v súvislosti s DPH postupoval podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko v novelizovanom znení § 196 Exekučného poriadku sa uvádza, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Aj keď sa novelizované znenie § 196 Exekučného poriadku vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012, podľa názoru súdu, pre nedostatok úpravy týkajúcej sa DPH v čase začatia exekúcie, niet dôvodu postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to teraz upravuje § 196 Exekučného poriadku.
Súd sa nestotožnil bezvýhradne so súdnym exekútorom predloženým vyúčtovaním trov exekúcie, keď odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu mu priznal tak, že do súčtu času pre priznanie tejto odmeny započítal len čas, ktorý exekútor účelne vynaložil na úkony, ktoré boli vykonané v prospech vymoženia pohľadávky oprávneného. Bolo povinnosťou tunajšieho súdu, ako exekučného súdu, ak súdny exekútor požiadal o rozhodnutie o trovách exekúcie, preskúmať ním uplatnené trovy čo do rozsahu, dôvodu a účelnosti ich vynaloženia, nakoľko je povinnosťou súdu v rámci rozhodovania o trovách konania preskúmať uvedené a nie je možné bez všetkého priznať exekútorovi náhradu trov exekúcie, len podľa predloženej špecifikácie. Práve po posúdení oprávnenosti, dôvodnosti a skutočnej výšky vynaloženia môže súd priznať exekútorovi náhradu len tých trov, ktoré za také považuje vychádzajúc z obsahu jeho spisu vedeného v danej exekúcií. Odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súd na rozdiel od exekútorom predloženej špecifikácie priznal exekútorovi za 1 začatú hodinu tak, že do uvedeného času súd započítal čas, ktorý mohol súdny exekútor vynaložiť v rozsahu 45 minút na vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie.
Do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súd v tomto prípade vôbec nezapočítal čas, ktorý mal súdny exekútor vynaložiť v rozsahu 45 minút na úkon špecifikovaný ako „prijatie návrhu, preštudovanie“ a v rozsahu 50 minút na úkon špecifikovaný ako „návrh na rozhodnutie o trovách a vyúčtovanie trov“, pretože tieto úkony nemožno považovať za úkony exekučnej činnosti vo vlastnom slova zmysle ale len za administratívnu prácu podľa § 25 vyhlášky vykonávanú v záujme a v prospech súdneho exekútora a čas vynaložený na vykonanie týchto úkonov nie je časom účelne a hospodárne vynaloženým na vykonávanie exekúcie v prospech oprávneného. Vychádzajúc z ustanovenia § 25 vyhlášky platí, že administratívne činnosti súdneho exekútora sa nepovažujú za samostatné úkony exekučnej činnosti a odmena za ne je subsumovaná v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd je teda toho názoru, že za úkony, ktoré majú administratívny charakter, nepatrí časová odmena, keďže táto je zahrnutá už v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd preto nepovažoval uvedené úkony za úkony exekučnej činnosti, za ktoré prináleží časová odmena. Do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín nezahrnul súd ani čas, ktorý súdny exekútor v rozsahu 30 minút vynaloží (v budúcnosti) na úkon špecifikovaný ako „vrátenie poverenia“, nakoľko tento v budúcnosti predpokladaný úkon je v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie pre súd nepreskúmateľný. Napokon do súčtu času pre priznanie časovej odmeny súd nezahrnul ani čas, ktorý mal súdny exekútor vynaložiť v rozsahu 25 minút na úkon špecifikovaný ako „žiadosť o poverenie“ z dôvodu, že predmetný úkon je úkonom smerujúcim k získaniu poverenia na vykonanie exekúcie a za
získanie poverenia prináleží súdnemu exekútorovi paušálna odmena, ako za úkon podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ktorú odmenu súd exekútorovi priznal v rámci paušálnej odmeny.
V rámci hotových výdavkov súd nepriznal exekútorovi náhradu, ktorú si uplatnil ako „telekomunikačné náhrady“ vo výške 0,50 Eur a náhradu výdavkov uplatnených vo výške 5,50 Eur špecifikovaných ako „ostatné režijné náklady“ (popl. banke, cestovné...)“, nakoľko nie je možné zaviazať oprávneného na úhradu akýchkoľvek výdavkov vynaložených súdnym exekútorom, ale spravodlivým je požadovať od oprávneného náhradu tých trov exekúcie, ktoré súdny exekútor vynaložil účelne a hospodárne za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného. Vzhľadom k tomu, že súd nemal z obsahu spisu preukázané vynaloženie takýchto výdavkov práve v tejto konkrétnej exekúcii, ich náhradu exekútorovi priznať nemohol. Podľa názoru súdu a ustálenej súdnej praxe, nie je možné vyčísliť a dokladovať výdavky vynaložené na telefonovanie v tej ktorej exekúcii, nakoľko exekútor používa všetky zariadenia na celkový chod úradu, a tak výdavky vynaložené na telekomunikačné zariadenia a inú administratívnu činnosť, sú obsiahnuté v odmene za jednotlivé úkony alebo spadajú pod pojem administratívne práce. Čo sa týka náhrady exekútorom uplatnenej ako „ostatné režijné náklady“ (popl. banke, cestovné...)“, súd jej náhradu priznať nemohol, nakoľko zo spisu súdneho exekútora nemal preukázané vynaloženie výdavkov na poplatky banke ani vynaloženie cestovných výdavkov. Aj keď v ust. § 22 vyhlášky je uvedené že „súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky“, bez dokladovania ich vynaloženia v uplatnenej výške súd ich náhradu bez všetkého priznať nemohol a v žiadnom ustanovení vyhlášky nie uvedené, žeby súdnemu exekútori prináležala nejaká paušálna náhrada resp. nejaké „ostatné režijné náklady“.
Bolo povinnosťou súdu preskúmať súdnym exekútorom špecifikované trovy, ktorých náhradu si v súvislosti so zastavením exekúcie uplatnil, a to z hľadiska ich oprávnenosti, účelnosti a hospodárnosti, pretože len také trovy je možné uložiť k náhrade oprávnenému. Akýkoľvek iný postup by bol protizákonný a v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd dôsledne preskúmať účelnosť, hospodárnosť vynaloženia a správnosť ich účtovania a následne priznal z exekútorom uplatnených trov v rozsahu 76,- Eur ich náhradu v sume 49,21 Eur, nakoľko v tejto výške pokladal ich vynaloženie v predmetnej exekúcií za účelné, hospodárne a dôvodné.
Celkové trovy exekúcie vzhľadom na vyššie uvedené predstavujú spolu 49,21 Eur (odmena §§ 14,15=23,24 Eur, hotové výdavky =17,77 Eur, DPH z odmeny a hot. výdavkov = 8,20 Eur), ktoré trovy je oprávnený v tomto exekučnom konaní povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Liščákovi do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia tak, ako je uvedené vo výroku II. uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie na tunajší súd
v lehote 15 dní od jeho doručenia.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p.).