Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/70/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci navrhovateľa: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská č. 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava 1, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 858,58 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 12,06 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 19.01.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e. Súd žalobu z a m i e t a. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobou zo dňa 03.11.2011, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.11.2011, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 858,58 Eur s príslušenstvom, a to titulom náhrady liečebných nákladov, ktoré vznikli a) Fakultnej nemocnici s Poliklinikou Poprad vo výške 846,52 Eur v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti poistencovi navrhovateľa Tomášovi Palovčíkovi, nar. 20.05.1987, v dôsledku úrazu, ktorý utrpel pri dopravnej nehode, spôsobenej Barborou Kmeťovou, ktorá je poistencom odporcu (tzv. právo z regresu), b) Všeobecnej nemocnici Žiar nad Hronom vo výške 12,06 Eur v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti poistencovi navrhovateľa Nikole Ondríkovej, nar. 24.01.1993, v dôsledku úrazu, ktorý utrpela pri dopravnej nehode, spôsobenej Milanom Nárožným (tzv. právo z regresu). Odporca odmietol uhradiť žalovanú sumu, nakoľko ju považuje za premlčanú. Na pojednávaní, dňa 19.09.2014, navrhovateľ vzal žalobný návrh v časti o zaplatenie 12,06 Eur s príslušenstvom späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil ( ).

II.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, pričom zistil nasledujúce skutočnosti: Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o nárok na zaplatenie 846,52 Eur, v tejto časti žiadal žalobe vyhovieť, a to z dôvodu, že v tomto prípade sa navrhovateľ dozvedel o tom, kto je dlžník a kto zodpovedá za úhradu dlžnej sumy až dňa 13.08.2010, a to na základe oznámenia z polície. Navrhovateľ má za to, že v danom prípade mu začala plynúť premlčacia subjektívna lehota až dňa 13.08.2010. Nakoľko navrhovateľ podal žalobu počas plynutia premlčacej doby (t.j. dňa 04.11.2011), neobstojí v tomto prípade námietka premlčania, ktorú vzniesol odporca. Pokiaľ ide o podrobný prehľad úhrady jednotlivých liečebných nákladov, nie je tam síce uvedené meno poistenca, avšak je tam uvedené číslo regresu podľa ktorého možno identifikovať, že ide o úhradu výkonov, ktoré boli poskytnuté poistencovi navrhovateľa. Pokiaľ ide o doklad o úhrade výkonov, štandardne sa postupuje tak, že

poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vystaví poisťovni faktúru za predchádzajúci mesiac, v ktorej si uplatní náhradu nákladov za všetkých poistencov danej poisťovne. Sprievodným dokladom faktúry je tzv. elektronická dávka zaslaná na elektronickom nosiči, ktorá obsahuje zoznam všetkých zdravotných výkonov poskytnutých všetkým poistencom zdravotnej poisťovne, za predchádzajúci kalendárny mesiac. Z uvedeného dôvodu nie je navrhovateľ schopný poskytnúť výpis z účtu, ktorým by súdu preukázal, že na účet poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (Fakultnej nemocnici s poliklinikou Poprad) zaslal čiastku 849,45 Eur, za poskytnutie zdravotnej starostlivosti poistencovi Tomášovi Palovčíkovi. Odporca na pojednávaní uviedol, že nespochybňujeme výšku uplatnených nákladov zo strany navrhovateľa, spochybňuje však včasnosť uplatnenia týchto nákladov.

Z rozhodnutia o priestupku Okresného riaditeľstva Poprad, č. ORP-1544/DI-2-SK-2008, zo dňa 07.01.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2009, vyplýva, že Barbora Kmeťová, nar. 28.06.1987 zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej Tomáš Palovčík utrpel zranenia s dobou liečenia 6 dní (č.l. 4). Z vyčíslenia vynaložených liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi Tomášovi Palovčíkovi zo dňa 13.01.2011 (č.l. 6) vyplýva, že navrhovateľ vynaložil v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti tomuto poistencovi sumu 849,45 Eur a to za obdobie od 05.11.2008 do 11.12.2008. Navrhovateľ listom zo dňa 13.01.2011 vyzval odporcu na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi Tomášovi Palovčíkovi v sume 849,45 Eur (č.l. 8). Odporca si list prevzal dňa 16.01.2011 (č.l. 9). Odporca listom zo dňa 23.08.2011 (č.l. 10) oznámil navrhovateľovi, že z celkovej sumy 849,45 Eur mu neuhradí 846,52 Eur z dôvodu premlčania nároku, nakoľko rozhodnutie o priestupku, ktorou bola Barbora Kmeťová uznaná vinnou, nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2009. Navrhovateľ uhradil jednotlivé náklady príslušným zdravotníckym zariadeniam v období od 30.12.2008 do 17.03.2009. Z doručených dokladov je zrejmé, že o škode sa navrhovateľ dozvedel dňom úhrady vynaložených nákladov a o tom, kto za škodu zodpovedá, dňom právoplatnosti rozhodnutia o priestupku, t.j. dňa 07.01.2009. Nárok na náhradu škody bol odporcovi preukázaný až doložením rozpisu vynaložených liečebných nákladov zo strany navrhovateľa dňa 25.02.2011, avšak ten bol uhradený v rôznych termínoch, preto ho nebolo možné zo strany odporcu posudzovať ako celok. Jednotlivé náklady sa premlčali v rôznych termínoch. K premlčaniu nedošlo u nákladov, ktoré boli zo strany navrhovateľa doručené zdravotníckym zariadeniam dňa 17.03.2009 v celkovej sume 2,93 Eur. Odporca vo vyjadrení k žalobe (č.l. 27) uviedol, že v tomto prípade začala plynúť premlčacia doba najneskôr dňa 08.01.2009 (t.j. dvojročná subjektívna doba v zmysle ), ktorá uplynula dňa 08.01.2011. Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 846,52 Eur žalobou, podanou súdu dňa 04.11.2011, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej doby, preto odporca vzniesol námietku premlčania.

III.

Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila ( ). Podľa , náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Podľa , , , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť. Z obsahu listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ (v postavení poškodeného) sa o škode mohol dozvedieť najskôr dňa 05.11.2008, kedy prvýkrát poskytol plnenie Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Poprade (č.l. 6), v dôsledku poskytnutia liečebnej starostlivosti Tomášovi Palovčíkovi.

Z výpovede navrhovateľa vyplýva, že o škode (majetkovej ujme, spôsobenej vynaložením liečebných nákladov) a o tom, kto za škodu zodpovedá sa dozvedel až dňa 13.08.2010, a to na základe oznámenia z polície. Z vykonaného dokazovania však vznikla súdu pochybnosť o tom, kedy sa navrhovateľ skutočne dozvedel o tom, že Barbora Kmeťová zavinila dopravnú nehodu, nakoľko: 1. navrhovateľ nepredložil súdu listinný dôkaz o tom, kedy mu bolo z polície skutočne doručené rozhodnutie o priestupku /navrhovateľ iba tvrdí, že mu bolo doručené dňa 13.08.2010/, 2. odporcovi sa podarilo súdu preukázať, že navrhovateľ disponoval informáciou o škode najneskôr v období od 05.11.2008 do 11.12.2008, kedy prvýkrát zaplatil náhradu liečebných nákladov a aj o tom, že za vznik škody zodpovedá tretí subjekt, Podľa , , , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Zákon v citovanom ustanovení uvádza, že uplatnenie práva na náhradu škody je limitované plynutím časového úseku, ktorý začína plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvie: a) o škodovej udalosti, a b) o subjekte, ktorý za škody zodpovedá.

Ide o dve podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby došlo k začatiu plynutia premlčacej doby. Teda nestačí, aby sa poškodený dozvedel len o škode, ale je potrebné, aby mal vedomosť, t.j. disponoval informáciou o subjekte, ktorý nesie zodpovednosť za vznik škody. Na rozdiel od trestného konania, sa občianske súdne konanie neriadi zásadou prezumpcie neviny. V rámci občianskoprávnych vzťahov zodpovednosť za škodu nevzniká až deklaratórnym rozhodnutím štátneho orgánu, ale v tomto prípade samotnou dopravnou nehodou. Nebolo teda správne zo strany navrhovateľa čakať, kým Okresné riaditeľstvo PZ Poprad skonštatuje, že dopravnú nehodu zavinila Barbora Kmeťová, ale naopak, navrhovateľ si mal počínať predvídavo a z opatrnosti si mal uplatniť nárok na náhradu škody počas plynutia dvojročnej premlčacej doby voči vinníkovi dopravnej nehody Barbore Kmeťovej (resp. voči jej poisťovni) a to ihneď potom ako sa o vinníkovi dopravnej nehody navrhovateľ dozvedel. Navrhovateľovi sa taktiež nepodarilo súdu bez pochybností preukázať, že o vinníkovi nehody sa dozvedel dňa 13.08.2010, nakoľko súdu nepredložil relevantný doklad, ktorý by preukazoval pravdivosť tohto tvrdenia. Ani odporcovi sa nepodarilo bez pochybností preukázať tvrdenie, podľa ktorého sa navrhovateľ o vinníkovi nehody dozvedel práve dňa 07.01.2009. Ak by si navrhovateľ uplatnil nárok z regresu voči tretej osobe, bolo by vecou Barbory Kmeťovej (alebo jej poisťovne), či si ešte počká na právoplatné rozhodnutie o priestupku, ktoré potvrdí jej zodpovednosť alebo či uspokojí nárok na regres bez ohľadu na rozhodnutie o priestupku. Každopádne, navrhovateľ si pri uplatňovaní regresu nepočínal opatrne. Naopak, odporca preukázal, že v období od 05.11.2008 do 11.12.2008 sa navrhovateľ prostredníctvom šetrenia mohol dozvedieť o tom, že za škodu zodpovedá Barbora Kmeťová a teda po uplynutí dňa 11.12.2008 si mohol voči nej (alebo jeho poisťovni) uplatniť nárok z regresu za splnenia podmienky, že navrhovateľ skutočne uhradil liečebné náklady za poskytnutie zdravotnej starostlivosti poistencovi navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ sa mohol dozvedieť o tom, že za vznik dopravnej nehody nesie zodpovednosť Barbora Kmeťová najskôr dňa 05.11.2008 (kedy prvýkrát uhradil FNsP v Poprade náklady za poskytnutie liečebnej starostlivosti poistencovi Tomášovi Palovčíkovi) a najneskôr dňa 13.08.2010 (kedy podľa tvrdenia navrhovateľa, mu bolo doručené zo strany Okresného riaditeľstva PZ Poprad rozhodnutie o priestupku, zavineného Barborou Kmeťovou). Nakoľko sa odporcovi bez pochybností nepodarilo súdu preukázať, či navrhovateľ dňa 07.01.2009 skutočne disponoval informáciou o subjekte, ktorý nesie zodpovednosť za vznik škody (t.j. o Barbore Kmeťovej), súd námietku premlčania, vznesenú odporcom zamietol, nakoľko z dokazovania vyplýva, že navrhovateľ sa o Barbore Kmeťovej mohol dozvedieť najneskôr dňa 13.08.2010. Ak teda navrhovateľ podal žalobu tunajšiemu súdu dňa 04.11.2011, nemožno v tomto prípade hovoriť o uplynutí dvojročnej premlčacej doby ( ).

IV.

Podľa o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v platnom znení, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

Podľa , . o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (podľa ) a je povinný tento nárok preukázať ( ). Právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým jej v danom prípade právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu (z dôvodu spôsobenia škody treťou osobou) uhradiť spôsobom upraveným v osobitných zákonoch a nie je preto právom na náhradu škody podľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2011, sp. zn. ) Navrhovateľ v konaní nepreukázal, kedy a akým spôsobom poskytol plnenie Fakultnej nemocnici s poliklinikou Poprad. Navrhovateľ nepreukázal súdu vyúčtovanie liečebných nákladov zo strany FNsP Poprad a ich následnú úhradu. Právo na regres vzniká až potom, ako poškodený skutočne a preukázateľne poskytol plnenie oprávnenému subjektu. Teda, navrhovateľ nemôže z dôvodu regresu žiadať náhradu plnenia, ktorého poskytnutie nebolo preukázané napr. výpisom z účtu, potvrdením o poskytnutí a prijatí platby, atď. Navrhovateľ v konaní preukázal iba podrobný prehľad úhrady jednotlivých liečebných nákladov. Navrhovateľ v predmetnom doklade uviedol: číslo regresu, číslo dávky, číslo faktúry a dátum úhrady výkonu zdravotnej starostlivosti. Súd po preskúmaní obsahu podrobného prehľadu o vynaložených liečebných nákladoch zistil, že tento prehľad pozostáva z 28 položiek s tým, že každá položka má svoje číslo regresu, dátum prijatia dokladu, dátum úhrady, číslo dávky, cenu výkonu a číselný názov výkonu. Pokiaľ ide o dobu prijatia dokladu jednotlivých položiek, táto predstavuje časové rozpätie od 05.11.2008 až do 11.12.2008. Pokiaľ ide o dobu úhrady jednotlivých položiek, táto predstavuje časové rozpätie od 30.12.2008 do 17.03.2009. Pokiaľ ide o úhrady s dátumom 17.03.2009, v tento deň bolo uhradených celkovo 6 položiek, pričom cena výkonu za jednotlivé položky predstavovala súčet súm 0,37 centov plus 0,29 centov plus 0,44 centov plus 0,73 centov plus 0,73 centov a plus 0,37 centov, súčet uvedených súm tak predstavuje 2,93 Eur (ktorú odporca nesporoval). Súd ďalej zistil, že z podrobného prehľadu o vynaložených liečebných nákladov nevyplýva meno poistenca v súvislosti s liečbou ktorého došlo k úhrade jednotlivých výkonov, z prehľadu nevyplýva názov subjektu, ktorému boli jednotlivé výkony uhradené a taktiež z prehľadu nevyplýva akým spôsobom boli jednotlivé výkony uhradené poskytovateľovi k liečebnej starostlivosti poistenca. Súčasťou prehľadu nie je ani doklad o prevode uvedených súm poskytovateľovi liečebnej starostlivosti. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. ). Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi sa nepodarilo bez pochybností preukázať, kedy sa skutočne dozvedel o tom, že dopravnú nehodu zavinila Barbora Kmeťová, a taktiež sa mu nepodarilo preukázať termín a spôsob úhrady liečebných nákladov Fakultnej nemocnici s poliklinikou Poprad, súd nemohol odporcu zaviazať k úhrade regresu. Je vecou navrhovateľa, aké dôkazné prostriedky predloží súdu v súvislosti s preukázaním dôvodnosti svojho žalobného nároku. V tomto spore však navrhovateľ svoje dôkazné bremeno neuniesol, a keďže súdu vznikli pochybnosti predovšetkým v súvislosti s úhradou liečebných nákladov FNsP Poprad, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkom, postupoval v zmysle § 142 ods. 1 Obč. súd. por., pričom odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si odporca náhradu trov neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.