Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-2746-1998.pdf
PDF · 68.26 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-0Er/2746/1998
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie vo veci vykonania exekúcie oprávneného: Marián Dancák, Bocatiova 8, Košice, IČ 33693447, proti povinnému: Stavebné konštrukcie Bočiar, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Bočiar 595, IČ 00595004, vedenej u JUDr. Ladislava Kováča, PhD., na Exekútorskom úrade Južná trieda 93, Košice pod sp. zn. EX 766/98 takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.
odôvodnenie:
V hore uvedenej exekučnej veci doručil súdny exekútor na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky pre nemajetnosť povinného zistenej exekučným šetrením. Súdny exekútor uvádza, že výška základného imania povinného nie je v súlade s ObCHZ (§ 108), čím povinný nesplnil zároveň povinnosti v zmysle ust. § 768a ObCHZ.
Dotazom do obchodného registra konajúci súd zistil, že dňa 4.4.2000 bol na povinného vyhlásený konkurz pod sp.zn. 3K 237/99-8. Dňa 29.11.2007 Krajský súd zrušil konkurz na majetok povinného. Následne bude povinný z obchodného registra vymazaný.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa ust. § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. V zmysle platnej judikatúry, ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012). Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa názoru NS SR (sp. zn. 6 M Cdo 13/2012) iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v
takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); (taktiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011 sp. zn. 3 M Cdo 10/2011). Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd preto exekúciu z dôvodu jej neprípustnosti zastavil.
Podľa § 235 ods. 2 EP exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Exekučné konanie začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 9.12.1997.
Novelizovaný § 57 ods. 1 písm. h/ v zmysle z.č. 32/2002 Z.z. platí síce s účinnosťou od 1.2.2002, ale podľa prechodných a záverečných ustanovení tejto novely - § 235 ods. 2 exekučné konania, ktoré sa začali do 1.februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, pričom v danom prípade ide o exekučné konanie, ktoré sa začalo pred účinnosťou tejto novely, a nemajetnosť povinného nie je podľa doterajších predpisov zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie. Preto súd v prípade konaní začatých do 1.2.2002, pokiaľ ide o zánik povinného ako nemajetného nemôže zastaviť exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) pre nemajetnosť, ale v zmysle vyššie uvedeného iba podľa § 57 ods. 1 písm. g), teda ako neprípustnú z dôvodu, že žiadna nástupnícka spoločnosť nevstúpila do povinností povinného.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 Exekučného poriadku platného ku dňu novely EP zákonom č. 32/02 Z.z., teda k 1. februáru 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Vychádzajúc zo zákonnej dikcie ust. § 203 EP, podľa ktorého má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného riadiac sa úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie, dospel súd k záveru, že oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie (nemajetnosť povinného - zrušenie konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti pre nedostatok majetku). Totiž, pod "zavinením" oprávnenej v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie, čo preukázateľne nie je tento prípad.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnené trovy exekúcie. Vychádzal pritom i z názoru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že profesia súdneho exekútora so sebou prináša aj riziko nezaplatenia odmeny a hotových výdavkov v prípade zániku oprávneného a povinného subjektu. Uvedené vyplýva i z právnych predpisov vzhľadom na svoju všeobecnú záväznosť. Súdny exekútor však na druhej strane požíva výhodu, pretože súdni exekútori majú od 1. septembra 2005 exkluzivitu pri výkone súdnych rozhodnutí, za čo dostávajú odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.