Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-428-2013.pdf
PDF · 102.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/428/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Ota Jurča vo veci žalobcu: Pozemkové spoločenstvo - Jaklovce Nižná časť v likvidácii, Jaklovce 464, zast. advokátkou JUDr. Erikou Šimovou, Advokátska kancelária Košice, Kuzmányho 57, proti žalovaným: 1/ U. C., bytom B., U. XXX, 2/ Q. C., K. B., U. XXX, obom zast. advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, Advokátska kancelária, Košice, Bajzova 2, o 3.949,40 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/192/2005-289 z 26.6.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných.
Z a v ä z u j e žalobcu nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v sume 83,34 €, ktorú
je povinný zaplatiť advokátke žalovaných JUDr. Eve Geleneky Hencovskej do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom konanie o zaplatenie 2.674,44 € zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným trovy konania v prospech ich právnej zástupkyne vo výške 915,50 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V tej istej lehote uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť trovy štátu vo výške 142,73 eur a rozhodol, že žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku v sume 114,70 eur prostredníctvom Daňového úradu v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia právoplatného opisu tohto rozhodnutia.
Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaní užívajú pozemok parc. č. 3698, zapísaný na LV č. XXX k. ú. B., a to o výmere 59 m2 a 1719 m2, keď členovia žalobcu sú jeho podielovými spoluvlastníkmi a nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy.
Ďalej vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/137/2009-80 z 29. 1. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/93/2010-112 zo 14. 4. 2011 bolo rozhodnuté o zrušení žalobcu a bola nariadená jeho likvidácia.
Vychádzajúc z § 96 ods. 1,2 O.s.p. vzhľadom na to, že žalobca v časti o zaplatenie 2.674,44 € zobral žalobu späť, konanie v tejto časti zastavil.
Ohľadne ostatnej časti žalobcom uplatneného nároku, vychádzajúc z § 451 OZ, prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nakoľko rozhodnutím súdu o zrušení a likvidácii žalobcu v inom súdnom konaní, ktoré je právoplatne skončené, došlo k zániku práva hospodárenia žalobcu s nehnuteľnosťami, za užívanie ktorých sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Konštatoval, že vyhovením žalobnému návrhu došlo by k nahradeniu jedného protiprávneho stavu druhým protiprávnym stavom, pretože pokiaľ by žalobe vyhovel, došlo by k plneniu na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol tým, že došlo k zrušeniu a likvidácii žalobcu. Navyše v tomto smere videl aj rozpor s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Keďže k čiastočnému späťvzatiu návrhu v priebehu konania došlo v dôsledku správania sa žalobcu, dospel k záveru, že žalovaným účastníkom konania patrí náhrada trov konania za celú žalobcom uplatnenú sumu. V konaní boli úspešní žalovaní účastníci, ktorým vznikli trovy právneho zastúpenia. Z trov vyčíslených advokátkou žalovaných považoval za dôvodne uplatnené trovy konania v sume 915,50 €. Mal za to, že žalovaným neprináleží náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za účasť advokáta na pojednávaní dňa 4. 9. 2009, pretože toto konanie sa nekonalo, termín pojednávania bol zrušený 24.8.2009, neprináleží im ani náhrada cestovného za tento deň, ani paušálna náhrada. Preto im priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z odmeny za úkony - príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaniach 20.5.2013, 26.6.2013, náhradu hotových výdavkov - cestovné za účasť na týchto pojednávaniach, náhradu za stratu času a paušálnu náhradu, vrátane 20 % DPH.
O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a neúspešného žalobcu zaviazal na náhradu vzniknutých a štátom uhradených trov na účely znaleckého dokazovania.
O vrátení časti súdneho poplatku rozhodol v súlade s § 11 ods. 3, 4, 6 Zákona o súdnych poplatkoch.
Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p., ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a tým na základe vykonaných dôkazoch dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Namietal, že súd prvého stupňa od pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 4.10.2006, bezdôvodne nekonal, nariadil vo veci pojednávanie až potom, ako nadobudol právoplatnosť rozsudok o jeho zrušení. Poukázal na to, že bol založený zmluvou o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou 22.3.1997, ktorá odráža vôľu členov byť členmi pozemkového spoločenstva, hospodáriť spoločne, pričom zmluva je dodnes platná. Podľa neho na tom nič nemení ani skutočnosť, že bol medzičasom zrušený, keďže doteraz je zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou a domáha sa náhrady za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu za obdobie rokov 2003 a 2005. V ďalšej časti odvolania poukazoval na spôsob rozdeľovania zisku, resp. výnosu, ktorý sa uskutočňuje tak, že podiel na zisku, resp. výnos sa rozdelí len medzi tými členmi pozemkového spoločenstva, ktorí na tej-ktorej nehnuteľnosti, ktorá produkovala výnos, majú podiel. Bol toho názoru, že týmto spôsobom preukázal, že z vydania bezdôvodného obohatenia by mali prospech len tí vlastníci podielov, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi na predmetnej nehnuteľnosti. Uvedenými dôkazmi sa však súd prvého stupňa vôbec nevyporiadal. V ďalšej časti odvolania poukazoval na dôvody, pre ktoré považoval svoj vznik za vznik, ktorý sa uskutočnil zákonným spôsobom, preto dôvodne sa domáha náhrady za užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Mal za to, že zrušením ešte nedošlo k jeho zániku, preto záver súdu prvého stupňa o tom, že plnenie zo strany žalovaných pre neho na základe predmetného rozsudku by bolo bezdôvodným obohatením, považoval za nesprávny a účelový. Mal za to, že jeho práva vyplývajúce zo zákona o pozemkových spoločenstvách a zo Zmluvy o založení pozemkového spoločenstva jeho zrušením nezanikli. Poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/11/2008 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že v tomto konaní akceptoval jeho aktívnu legitimáciu v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia voči iným žalovaným poukazujúc na to, že rozhodnutie spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti o zriadení pozemkového spoločenstva je rozhodnutím spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 OZ.
Namietal správnosť výšky vyčíslenia trov konania žalovanými poukazujúc na to, že právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní 20.5.2013 síce tvrdila, že je splnomocnená na zastupovanie žalovaných v 1. a 2.rade, avšak v priebehu pojednávania vyšlo najavo, že takúto plnú moc má iba od žalovaného v 1.rade, preto nebolo možné rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí žaloby, preto vo veci bolo nariadené ďalšie pojednávanie. Z uvedených dôvodov považoval za nespravodlivé a nesprávne zaťažiť ho náhradou trov konania za pojednávanie uskutočnené dňa 26.6.2013.
Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, žiadali náhradu trov odvolacieho konania v sume 178,68 €. Odvolanie žalobcu považovali na nedôvodné, považovali za správny záver súdu prvého stupňa, že nárok žalobcu nie je dôvodný, vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie subjektu označeného ako žalobca. Tento stav podľa nich bol potvrdený aj právnymi názormi obsiahnutými v rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 1C/137/2009 a Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/93/2010, v ktorých bola konštatovaná neexistencia zákonnej podmienky hospodárenia so spoločnou vecou u žalobcu. Predmetom pôvodného nároku žalobcu bolo právo vyplývajúce z hospodárenia so spoločnou vecou. Poukázali na skutočnosť, že v súdnom konaní pod sp.zn. 1C/137/2009 bolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 2 zák. NR SR č. 181/1995 Z.z. a rozoberali dôvody, pre ktoré tento záver považovali za správny.
Podľa § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním nebol napadnutý výrok o zastavení konania v časti o 2.674,44 €, keďže uvedený výrok nie je výrokom závislým od výroku, ktorý bol napadnutý odvolaním (§ 206 ods. 2 O.s.p.), preto tento výrok nemohol byť v odvolacom konaní preskúmavaný.
Odvolací súd prejednal vec v napadnutom rozsahu a rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania, trovách štátu a súdnom poplatku podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, na tieto dôvody poukazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.) a k odvolacím námietkam udáva:
Žalobca svoje odvolanie odôvodňoval tým, že došlo k vadám konania podľa § 221 ods. 1 O.s.p. a tieto majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako aj z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a tým na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu záveru (dôvody vyplývajúce z § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Z obsahu odvolania však vyplýva, že namieta iba odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.d) O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne vtedy, ak zo skutočnosti dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.
Odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože skutkové zistenie súdu prvého stupňa zodpovedá vykonaným dôkazom, lebo vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli alebo vyšli počas konania najavo, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, použil správny právny predpis, správne ho aplikoval a správne ho aj vyložil.
V danom prípade rozhodujúcou otázkou je posúdenie, či žalobca je vecne aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou je treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická, či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu) alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
Od vecnej legitimácie je potrebné odlišovať spôsobilosť byť účastníkom konania. Na to, aby niekto sa stal účastníkom konania netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí ak podá žalobu, v takom prípade sa stáva žalobcom (v predmetnom konaní) alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba, v takom prípade sa stáva žalovaný. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
V danom prípade bolo teda, v zmysle vyššie uvedeného, povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. To znamená dokázať, že na jeho úkor bolo žalovanými získané bezdôvodné obohatenie.
Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( § 451 ods. 1 OZ). Bezdôvodným obohatením je o.i. majetkový prospech získaní plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ).
Právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia v danom prípade žalobca odôvodňoval tým, že je pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou v zmysle § 11 a a nasl. zák.č. 181/1995 Z.z., jeho členmi sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, časť ktorej žalovaní užívajú, zároveň poukazoval na rozhodnutie spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti o zriadení pozemkového spoločenstva, ktoré rozhodnutie je rozhodnutím spoluvlastníkov o hospodárení zo spoločnou vecou v zmysle § 139 OZ, ktorá zmluva je doteraz platná.
Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodne obohatenie získané. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 OZ. Toto ustanovenie určuje objekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom. Je ním ten, u koho v majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch.
V danom prípade žalobca neuplatnil právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia ako vlastník nehnuteľnosti, časť ktorej žalovaní užívajú, svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti, ani netvrdil.
Vychádzajúc z tvrdení uvádzaných v žalobe a v konaní pred súdom prvého stupňa (aj v odvolaní) vyplýva, že si tento nárok uplatnil ako subjekt, ktorý je oprávnený na základe rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti hospodáriť so spoločnou vecou v zmysle § 139 OZ.
Účelom pozemkového spoločenstva v zmysle § 3 zák.č. 181/1995 Z.z. je spoločné racionálne hospodárenie na spoločnej nehnuteľnosti, obstarávanie spoločných vecí vyplývajúcich zo spoluvlastníctva, t.j. vykonávať poľnohospodársku výrobu a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov alebo hospodáriť v lesoch a na vodných plochách, ak túto činnosť upravujú osobitné predpisy, spoločenstvo vykonáva túto činnosť v súlade s týmito osobitnými predpismi. Inú podnikateľskú činnosť môže vykonávať len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi ( § 3 ods. 1,2 cit.zák.).
Podľa § 23 písm. c/ cit. zák. spoločenstvo sa zrušuje dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločenstva, inak dňom, keď toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Zrušenie spoločenstva sa zapisuje do registra pozemkových spoločenstiev. Spoločenstvo zaniká dňom výmazu z registra pozemkových spoločenstiev ( § 26 ods. 1 cit. zák.).
V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu a žalobca uvedenú skutočnosť ani nepopiera, rozhodnutím súdu došlo k zrušeniu žalobcu po začatí predmetného konania. K zániku žalobcu zatiaľ nedošlo, pretože nebolo preukázané, aby bol vymazaný z registra pozemkových spoločenstiev.
Tým, že došlo k zrušeniu spoločenstva a prebieha jeho likvidácia, spoločenstvo stratilo oprávnenie vykonávať činnosť vyplývajúcu tak zo zákona, ako aj zo zmluvy o zriadení spoločenstva, t.j. stratilo spôsobilosť hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti, obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva (stratilo oprávnenie vykonávať činnosti vyplývajúce z § 3 ods. 1,2 zák.č. 181/1995 Z.z.). Uvedená skutočnosť má za následok, že už nemôže byť žalobca nositeľom hmotnoprávnych oprávnení v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok.
Na tomto závere nemení nič skutočnosť, že zmluva o založení spoločenského pozemkového spoločenstva podľa tvrdenia žalobcu je platná. Vzhľadom na to, že o zrušení pozemkového spoločenstva (žalobcu) bolo rozhodnuté súdom, t.j. orgánom, ktorý na to bol oprávnený, toto rozhodnutie je právoplatné. Výrokom rozhodnutia súdu o zrušení žalobcu bol viazaný tak súd prvého stupňa v predmetnom konaní, ako aj odvolací súd ( § 135 ods. 2 O.s.p.), preto z tejto skutočnosti bol povinný vychádzať. Z uvedeného dôvodu odvolací súd neprihliadal na odvolacie námietky žalobcu, ktorými odôvodňoval svoje právo hospodáriť so spoločnou vecou - pozemkom, časť ktorého žalovaní užívajú.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd mal za to, že záver súdu prvého stupňa o tom, že žalobca v danom prípade nie je oprávnený domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, t.j., že nie je vecne aktívne legitimovaný považuje za vecne správny. Vo veci je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že žalobca síce nestratil spôsobilosť byť účastníkom konania, túto spôsobilosť by stratil v prípade, pokiaľ by bol vymazaný z registra pozemkových spoločenstiev, avšak samotná spôsobilosť byť účastníkom konania neznamená, že žalobca, ktorý je spôsobilý byť účastníkom konania je aj aktívne vecne legitimovaný. V danom prípade k zamietnutiu žaloby nedošlo zo strany súdu prvého stupňa pre stratu spôsobilosti žalobcu byť účastníkom konania, ale z dôvodu, že nie aktívne vecne legitimovaný.
Za nedôvodnú odvolací súd považuje odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávnosti postupu súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania v súvislosti s priznaním náhrady trov právneho zastúpenia za účasť advokátky žalovaných na pojednávaní dňa 26.6.2013. Žalobcom tvrdená skutočnosť (zistenie, že advokátke bolo udelené plnomocenstvo na zastupovanie iba žalovaným v 1.rade, preto nebolo možné
rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí žaloby), sama osebe nemôže byť dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania za úkon právnej pomoci - účasť na pojednávaní, za okolnosti, že toto pojednávanie bolo riadne uskutočnené, čo žalobca nepopiera. Prichádzalo by do úvahy iba krátenie výšky odmeny, pokiaľ by táto odmena bola nesprávne vyčíslená. V danom prípade však základná sadzba tarifnej odmeny, za účasť na pojednávaní zodpovedá výške vypočítanej podľa § 10 ods. 1 cit.vyhl. pri zastupovaní jednej osoby.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má účastník, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, v danom prípade žalovaným, preto im bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci vo výške 61,41 € - (§ 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keďže predmetom odvolacieho konania bola žaloba o zaplatenie 1.274,96 €, t.j. čiastka, ohľadne ktorej žaloba bola zamietnutá. V súlade s § 16 ods. 3 cit.vyhl. prináleží úkonu právnej služby vyjadrenie k odvolaniu, paušálna náhrada vo výške 8,04 € a DPH vo výške 20 % odmeny a náhrady hotových výdavkov ( § 18 ods. 3 cit.vyhl., t.j. 13,89 €), spolu takto titulom náhrady trov právneho zastúpenia žalovaným prináleží náhrada vo výške 83,34 €.
O povinnosti žalobcu zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania advokátke žalovaných bolo rozhodnuté v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.