Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1CoCsp-29-2022.pdf
PDF · 118.47 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoCsp/29/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., prechodne bytom E. XX/X, XXX XX F. G. H., proti žalovanému: Union poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, o zaplatenie 591,83 eur a 6.100,- CZK s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20Csp/3/2021-97 zo dňa 1.6.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 591,83 eur a 6.100,- CZK s príslušenstvom, zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaný zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 591,83 eur a 6.100,- CZK s príslušenstvom. Dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že žalovaný so žalobcom uzavreli zmluvu č. XXXXXXXX o Povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s rozšíreným rozsahom asistenčných služieb pre motorové vozidlá tov. zn. I. I. B. D. J.: C. a K. A. J.: L.. V priebehu trvania poistného vzťahu malo dôjsť k štyrom asistenčným udalostiam, pri ktorých malo byť žalobcovi odmietnuté poskytnutie asistencie, bol odkázaný na spätné preplatenie, ktoré bolo následne odmietnuté. Podľa žalobcu zo strany asistenčnej služby EUROCROSS došlo k hrubej diskriminácii spotrebiteľa tým, že mu boli bezdôvodne odmietané poskytnutia asistenčných služieb vrátane garancií, v dôsledku čoho si žalobca musel zabezpečiť asistenciu na vlastné náklady. Žalovaný sa tak bezdôvodne obohatil.
Medzi žalobcom a žalovaným boli uzavreté zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca u žalovaného uzavrel 8 zmlúv, pričom 7 z nich bolo v systéme vyznačených ako stornovaných.
V prejednávanej veci žalobca uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že napriek uzavretým zmluvám o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla mu neboli zo strany žalovaného poskytnutý asistenčné služby v dobe, kedy boli poistené vozidlá nepojazdné.
Vo všetkých nahlásených udalostiach, ktoré žalobca považuje za asistenčné udalosti, absentuje akýkoľvek prvok náhodnosti. Poistná udalosť je náhodná udalosť, pri ktorej vzniká nárok na poistné plnenie. Náhodnou udalosť je udalosť, ktorá vznikne neočakávane. V poistení ide o udalosť neočakávanú, nepredvídateľnú, ktorá vznikne v krátkom časovom okamihu a poistený alebo poškodený nemohol jej vzniku predísť. Pokiaľ žalobca v podnete Národnej banke Slovenska uviedol, že pracuje so starými vozidlami a tieto motorové vozidlá sa kazia veľmi často, nahlásené škody vznikli podľa ich opisu najmä vplyvom veku a technického stavu vozidiel, pričom uvedený záver spochybňuje akúkoľvek náhodnosť poistných udalostí. Za náhodnú udalosť sa pokladá udalosť, o ktorej sa nevie, či vôbec nastane za trvania poistenia, alebo ktorá z niektorých možných udalostí nastane. Náhodnosť spočíva v časovej neurčitosti udalosti. Za takúto časovú neurčitosť nemožno považovať udalosť, ku ktorej niektorá zo zmluvných strán svojím konaním alebo opomenutím konania prispeje. Vzhľadom na skutočnosť, že k všetkým žalobcom oznamovaným udalostiam došlo takmer ihneď a bezprostredne po uzavretí poistných zmlúv, už pri uzatváraní takýchto poistných zmlúv absentuje prvok náhodnosti ako obligatórny prvok poistnej udalosti. Žalobca už pri uzatváraní poistných zmlúv mal vedomosť, že sa jedná o vozidlá, ktoré sú kazivé a staré, čomu jednoznačne zodpovedá vznik udalostí, pri ktorých žalobca požaduje asistenciu, bezprostredne po uzavretí poistenia a po použití vozidiel, pričom žalobca následne od poistnej zmluvy odstúpi. V prípade nespôsobilosti vozidla na premávku na pozemných komunikáciách sa jedná o výluku v zmysle čl. 6 bod. 1 písm. c) osobitných dojednaní pre doplnkové poistenie a nárok na poskytnutie asistenčných služieb poistencovi nevniká.
Konanie žalobcu je voči žalovanému šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy (bonos mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu. Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti návrhu je nevyhnutné, aby sa tento posúdil aj z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a zásadného interpretačného pravidla obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t. j. nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi. Konanie žalobcu spočívajúce v tom, že odkúpi vozidlo z konkurznej podstaty, toto poistí a následne s ním bez znalosti jeho technického stavu vykoná jazdu, pri ktorej sa technický stav vozidla prejaví poruchou a nepojazdnosťou vozidla, v dôsledku čoho žalobca požaduje asistenčné služby a následne od poistnej zmluvy odstúpi, je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Použitie vozidla s neznámym technickým stavom a škodová udalosť ako dôsledok zlého technického stavu vozidla nespĺňa znaky definície havárie ani poruchy, nakoľko sa nejedná o náhodnú udalosť, ale o následok porušenia povinnosti vyplývajúcej mu z ust. § 44 zákona č. 106/2018 Z.z., pričom dodržaním tejto povinnosti by sa vzniku poruchy zabránilo. Navyše žalobca si uplatnil nároky, ktoré nijako nepreukázal. Nárok na úhradu sprostredkovania odťahu, nie však za samotný odťah, pričom subjekt, ktorý vystavoval faktúru nemá zapísaný v predmete svojej činnosti v živnostenskom registri, ani faktúra, ktorá obsahujúca nesprávne údaje o výške DPH, nie sú dokladmi, ktoré by nárok odôvodňovali bez akýchkoľvek pochybností. Žalobca tak svoj nárok ani nepreukázal. Preto prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť mu 591,83 eur a 6.100,- CZK s príslušenstvom a prizná mu náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie podal z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).
Namietal porušenie práva konať pred súdom a to tým, že súd neakceptoval jeho ospravedlnenie dňa 31.5.2021. V tento deň sa žalobca necítil dobre, preto z opatrnosti súdu zaslal ospravedlnenie. Súd bez toho, aby ho informoval, že predložené ospravedlnenie nebude akceptovať, pojednával v jeho neprítomnosti, čím mu znemožnil konať pred súdom. Navyše súd nekontaktoval odberné miesto riadnym písomným spôsobom, ale iba narýchlo, navyše predpokladal, že žalobca sa testoval na MOM, a nie iným spôsobom.
Z jeho strany sa v žiadnom prípade nejedná o zneužitie práva, alebo šikanózny výkon práva. Práve naopak, postup žalovaného je šikanou spotrebiteľa a zákazníka a v rozpore s dobrými mravmi. Konanie poisťovne nesmie vykazovať znaky nekalého obohocovania sa alebo konania s cieľom zamedziť spotrebiteľovi svoje nároky. K náhodnosti udalosti uviedol, že v každom jednom prípade vozidlo pred jazdou skontroloval, v 2 prípadoch s vozidlom dokonca išiel priamo zo servisu, a nemal najmenší dôvod pochybovať o tom, že vozidlo je v nevyhovujúcom technickom stave.
Nie je na tom nič zlé, kúpiť vozidlo od správcu konkurznej podstaty. Táto možnosť je dostupná každému občanovi, a zároveň každý spotrebiteľ má možnosť vozidlo slobodne poistiť v poisťovni a zvoliť si eventuálne pripoistenie asistenčných služieb. Pokiaľ poisťovňa nelimituje vek vozidla pre poistenie asistenčných služieb alebo nemá vo výluke vozidlá zakúpené od správcu konkurznej podstaty, nie je dôvod, aby takéto plnenie bezdôvodne odmietala a zneužívala svoje postavenie.
Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť. Žalobca predložil akési potvrdenie, ktoré malo preukazovať jeho pozitivitu na Covid-19, avšak jeho pravosť bola prevádzkovateľom odberného miesta popretá a zároveň bolo doplnené, že sa žalobca testovania vôbec nezúčastnil. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď pojednával bez účasti žalobcu z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok zo strany žalobcu na odročenie pojednávania.
K fotodokumentácii odťahu zo dňa 11.7.2020 žalovaný poukázal na ustanovenie § 366 písm. d) CSP, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobcom predložená fotodokumentácia odťahu poisteného vozidla zn. I. s EČV: C. XXXJE zo dňa 11.07.2020 mohla byť predložená už v prvoinštančnom konaní, avšak nebola. Navyše žalobca ani v tomto prípade nepredložil doklad preukazujúci reálne poškodenia vozidla a doklad o úhrade sumy 207,18 eur, ktorú mal vynaložiť za odťah vozidla.
Žalobcove tvrdenia súvisiace s údajnou návštevou autoservisu sú objektívne nepreukázateľné, resp. žalobca koná v rozpore s dôkaznou povinnosťou. V civilnom sporovom konaní nestačí len tvrdiť, je zároveň povinnosťou žalobcu predložiť na podporu svojich tvrdení relevantné dôkazy, ktoré v prvoinštančnom konaní predložené neboli. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.
V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.
Odvolací súd konštatuje, že prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
Porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie taký nesprávny procesný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem spravodlivý proces bližšie nešpecifikuje, pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré by inak strana mohla pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Vždy musí o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napríklad môže ísť o právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným
dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke veci, právo podávať opravné prostriedky). Porušenie práva na spravodlivý proces nezakladá samo tvrdenie strany o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo. Ak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/6/2010 zo dňa 26. 03. 2012, sp. zn. 3Cdo/158/2012 zo dňa 14. 11. 2012, sp. zn. 4Cdo/108/2012 zo dňa 26. 02. 2013 alebo sp. zn. 5Cdo/286/2012 zo dňa 07. 03. 2013).
Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a rozhodnutia 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie predvolal strany na termín pojednávania nariadeného na deň 1.6.2021 o 9.00 hod. riadne a včas, keď žalobcovi bolo predvolanie na termín pojednávania doručené dňa 7.5.2021 a žalovanému taktiež dňa 7.5.2021.
Žalobca deň pred nariadeným termínom pojednávania (1.6.2021) dňa 31.5.2021 elektronickým podaním označeným ako ,,Žiadosť o odročenie 20Csp/3/2021“, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pozitívneho Covid testu, požiadal o odročenie pojednávania a následne v prílohe predložil Potvrdenie o vykonaní testu zo dňa 31.5.2021.
Pravosť tohto potvrdenia zisťoval prvoinštančný súd u oprávnenej osoby, ktorá potvrdenie vystavila - spoločnosť Cod SPV 8, s.r.o., so sídlom Štefánikova 9, 949 01 Nitra pričom zistil, že žalobca A. B. dňa 31.5.2021 na tomto odberovom mieste testovaný nebol. Z tohto dôvodu prvoinštančný súd žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania vyhodnotil ako nedôvodnú a na pojednávaní dňa 1.6.2021 rozhodol vo veci samej bez prítomnosti žalobcu.
Podľa ustanovenia § 183 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade pojednávania bez prítomnosti strany, a to za podmienok predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k porušeniu práva strany na spravodlivý proces a zároveň nie je porušená ani zásada kontradiktórnosti sporového konania, pretože ustanovenie § 183 CSP umožňuje súdu konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti strán.
Pokiaľ teda súd prvej inštancie vec na pojednávaní prejednal a vo veci samej rozhodol, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti zbavil sám tým, že súdu predložil nepravdivé informácie, že dňa 31.5.2021 bol pozitívne testovaný na ochorenie Covid-19. Neobstojí ani námietka žalobcu, že súd mu neoznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, pretože o skutočnosti, že žalobca dňa 31.5.2021 na ochorenie Covid-19 testovaný nebol, sa súd dozvedel až nasledujúceho dňa 1.6.2021, t.j. v deň pojednávania. Navyše je nemysliteľné, aby žalobca namietal skutočnosť, že mu nebolo oznámené, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nebolo vyhovené, ak snahou žalobcu bolo dosiahnuť odročenie pojednávania, a to aj za cenu uvedenia nepravdivých informácií.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, pretože dôvod pre odročenie pojednávania neexistoval, pričom boli naplnené všetky zákonné podmienky aj pre vyhlásenie meritórneho rozhodnutia, rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, a teda súd prvej inštancie svojím postupom neznemožnil realizáciu procesných práv žalobcu, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie nákladov, ktoré mu mali vzniknúť pri asistenčných udalostiach v rámci doplnkového poistenia asistenčnej služby k povinnému zmluvnému poisteniu. Išlo o udalosti zo dňa 29.6.2020, 11.7.2020 a 15.10.2020 týkajúce sa poisteného motorového vozidla s EČV: C. XXXJE a poistnej zmluvy č. XXXXXXXX a o udalosť zo dňa 14.6.2020 týkajúcu sa motorového vozidla s EČV: L. XXXBT a poistnej zmluvy č. XXXXXXXX. Poistná zmluva č. XXXXXXXX bola uzavretá dňa 14.6.2020. Žalobca asistenčnej spoločnosti Eurocross Assistance Czech Republic, s.r.o. nahlásil dňa 15.6.2020 udalosť, ktorá sa mala stať v Českej republike, a ktorá mala spočívať v poškodení olejovej vane, vytečení oleja a zadretí motora poisteného vozidla. Žalobca požadoval odťah vozidla na Slovensko. Asistenčná služba nebola žalobcovi poskytnutá. Poistná zmluva zanikla na základe žiadosti žalobcu dohodou dňa 25.6.2020. Poistná zmluva č. XXXXXXXX bola uzavretá dňa 29.06.2020. Čo sa týka poistnej udalosti zo dňa 29.6.2020 žalobca asistenčnej spoločnosti nahlásil, že vozidlo mu nejde naštartovať, nachádza sa na kruhovom objazde v Levoči, a že na vozidle je zaseknutá automatická páková brzda. Asistenčná služba nebola žalobcovi poskytnutá z dôvodu neuhradenia poistného. K poistnej udalosti zo dňa 11.07.2020 malo opätovne dôjsť pri prevádzke vozidla zn. I. s EČV: C. XXXJE v obci M.. Asistenčná služba nebola žalobcovi poskytnutá z dôvodu, že asistenčná spoločnosť nevyhodnotila udalosť ako asistenčnú udalosť. K poistnej udalosti zo dňa 15.10.2020 malo dôjsť tak, že poistené vozidlo zn. I. s EČV: C. XXXJE malo mať dopravnú nehodu, kedy malo skončiť v priekope, a pri ktorej mala byť opätovne poškodená vaňa vozidla a koleso. Asistenčná
služba nebola žalobcovi poskytnutá z dôvodu, že asistenčná spoločnosť nevyhodnotila udalosť ako asistenčnú udalosť. Poistná zmluva zanikla na základe žiadosti žalobcu dohodou dňa 14.11.2020.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
Podľa § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.
Podľa čl. 6 bodu 1 písm. c) Osobitných dojednaní pre doplnkové poistenie asistenčnej služby k Všeobecným poistným podmienkam Šikovné poistenie vozidla VPP SPV 0419, nárok na asistenčné služby nevzniká v prípade, ak vozidlo bolo pri začatí cesty v stave nespôsobilom na premávku na pozemných komunikáciách a/alebo neabsolvovalo pravidelnú servisnú údržbu podľa pokynov výrobcu.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Poistná udalosť je náhodná udalosť, pri ktorej vzniká nárok na poistné plnenie. Náhodnou udalosť je udalosť, ktorá vznikne neočakávane. V poistení ide o udalosť neočakávanú, nepredvídateľnú, ktorá vznikne v krátkom časovom okamihu a poistený alebo poškodený nemohol jej vzniku predísť. Za náhodnú udalosť sa pokladá udalosť, o ktorej sa nevie, či vôbec nastane za trvania poistenia, alebo ktorá z niektorých možných udalostí nastane. Náhodnosť spočíva v časovej neurčitosti udalosti. Za takúto časovú neurčitosť nemožno považovať udalosť, ku ktorej niektorá zo zmluvných strán svojím konaním alebo opomenutím konania prispeje. Skutočnosť, že nahlásené škody vznikli podľa ich opisu najmä vplyvom veku a technického stavu vozidiel, spochybňuje akúkoľvek náhodnosť poistných udalostí. Pri udalosti zo dňa 14.6.2020, pri ktorej žalobca požadoval odťah vozidla, mala byť na vozidle poškodená olejová vaňa, vytečený olej a zadretý motor. Pri udalosti zo dňa 29.6.2020 mala byť na vozidle zaseknutá automatická páková brzda, pri ďalších udalostiach tohto istého vozidla zo dňa 11.7.2020 a 15.10.2020 mala byť na vozidle poškodená olejová vaňa. Vzhľadom na charakter nahlasovaných udalostí, vozidlá svojim technickým stavom nemohli v žiadnom prípade zodpovedať stavu, ktorý je spôsobilý na prevádzku. V tomto smere je potom potrebné dať do pozornosti najmä udalosti zo dňa 11.7.2020 a 15.10.2020, kedy malo na vozidle vzniknúť rovnaké poškodenie, a to poškodená olejová vaňa. Pokiaľ žalobca, už po udalosti zo dňa 11.7.2020 vozidlo neopravil, čo žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, potom sa v žiadnom prípade nemôže jednať o náhodnú udalosť. Vo všetkých štyroch udalostiach, pri ktorých žalobca požadoval poskytnutie asistenčných služieb, absentuje prvok náhodnosti. Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že konanie žalobcu spočívajúce v tom, že odkúpi vozidlo z konkurznej podstaty, toto poistí a následne s ním bez znalosti jeho technického stavu vykoná jazdu, pri ktorej sa technický stav vozidla prejaví poruchou a nepojazdnosťou vozidla, v dôsledku čoho žalobca požaduje asistenčné služby a následne od poistnej zmluvy odstúpi, je konaním v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu.
Odvolací súd nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu, pričom ani obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených.
Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žalobu žalobcu zamietol. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).