Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoPr/4/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu PaedDr. N. Z. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XXX, XXX XX G., právne zast. JUDr. Jánom Husárom, advokátom so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému Súkromné gymnázium v Snine, so sídlom Budovateľská 1992/9, 069 01 Snina, IČO: 42 074 487, právne zast. JUDr. Marek GULA, s.r.o., Hlavná 29, 080 01 Prešov, o zaplatenie mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -42 zo dňa 20.03.2013, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. -93 zo dňa 06.02.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa uznesenie.

II. P o t v r d z u j e sa rozsudok s výnimkou výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok.

III. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie odôvodnil tým, že žalobkyňa podala dňa 19.10.2012 žalobu o zaplatenie mzdy, ktorú odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu s druhom práce ako učiteľ všeobecnovzdelávacích predmetov s účinnosťou od 09. 07. 2011 do 30. 09. 2011 a vykonávala funkciu riaditeľky školy.

Prvostupňový súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie postupom podľa Návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nevyhovel z dôvodu, že žalovaný nepreukázal ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý nebola prítomná na pojednávaní. Poukázal na to, že žalovaný riadne a včas prevzal dňa 19.11.2012 žalobu a jej prílohy, uznesenie s poučením, vrátane výzvy na vyjadrenie k žalobe a s poučením o možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie. V zákonom stanovenej lehote sa k žalobe nevyjadril, pričom prevzal opakovanú výzvu súdu na vyjadrenie k žalobe, na ktorú nereagoval, ani na urgenciu tejto výzvy k žalobe a opätovne bol vyzývaný výzvou na vyjadrenie k žalobe, ktorú zároveň prevzal žalovaný predvolanie na prvé pojednávanie s termínom 26.02.2013. Dňa 06.03.2013 prevzal znovu aj výzvu súdu, aj predvolanie na druhé pojednávanie s termínom 06.03.2013.

Súd odročil pojednávanie na základe žiadosti žalovaného o odročenie a nariadil druhé pojednávanie s termínom 20.03.2013 a s výzvou na vyjadrenie k žalobe v poradí už piatou, ktorú prevzal žalovaný dňa 06 .03.2013.

Na pojednávanie určené na deň 20. marca 2013 bol žalovaný riadne predvolaný a nezaslal súdu žiadne vyjadrenie k žalobe a žiadne listinné dôkazy.

Prvostupňový súd tak uzavrel, že žalovaný mal dostatok času na predloženie listinných dôkazov, vyjadrenie sa k žalobe, zabezpečenie si právnej pomoci od 19. 11. 2012 až do 20.03.2013.

Ďalej uviedol, že faxová žiadosť právneho zástupcu doručená súdu v deň pred pojednávaním 19.03.2013 nespĺňala zákonom vyžadované náležitosti v súlade s ustanovením V prejednávanej veci nešlo o náhlu a nepredvídateľnú prekážku na strane žalovaného s akou počítal zákonodarca čo sa týka ospravedlniteľného dôvodu neprítomnosti žalovaného na pojednávaní.

Z vyššie uvedených dôvodov tak návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nevyhovel. V čase rozhodnutia súdu rozsudkom pre zmeškanie podľa jeho názoru boli splnené všetky vyžadované podmienky v súlade s .

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom pre zmeškanie rozhodol tak, že vyhovel návrhu žalobkyne.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu s nástupom práce od 01. septembra 2007 s dohodnutým druhom práce - učiteľ všeobecnovzdelávacích predpisov. Žalobkyňa vykonávala funkciu riaditeľky s účinnosťou od 04.07.2011 do 30.09.2011, kedy odstúpila z funkcie z vážnych osobných a zdravotných dôvodov.

Žalovaný sa nevyjadril písomne k žalobe a k jej prílohám aj napriek poučeniu o možnosti súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný nezaslal súdu žiadne písomné vyjadrenie k žalobe a na pojednávanie určené na deň 20.03. 2013 sa nedostavil. Žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

Žiadosť právneho zástupcu žalovaného, ktorá bola súdu doručená faxovým podaním nepovažoval za žiadosť, ktorá spĺňa zákonom vyžadované dôvody pre odročenie pojednávania podľa

V súlade s ustanovením poukázal prvostupňový súd na predmet a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Prvostupňový súd mal za to, že žalobkyňa preukázala svoje tvrdenia uvedené v žalobe, ako aj vo svojej výpovedi na pojednávaní. Preukázala vznik pracovnoprávneho pomeru medzi ňou a žalovaným, ako aj to, že vykonávala funkciu riaditeľky od 09.07.2011 do 30. 09. 2011. Mal za preukázané, že žalobkyňa ukončila so žalovaným pracovný pomer okamžite, oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru si zamestnávateľ prevzal 09.01.2012 a týmto dňom došlo k ukončeniu pracovného pomeru zo strany žalobkyne a to z dôvodu, že neboli jej vyplatené mzdy ako aj iné nároky. Vychádzal z platových výmerov žalobkyne, z ktorých zistil jej funkčný plat s príplatkami za jednotlivé žalované obdobia a ďalej zo mzdových listov.

Nárok žalobkyne vo výške 7.264,80 Eur považoval za dôvodný.

Poukázal na ustanovenia , , , , , , zákona číslo 311/ 2011 Z.z .

O trovách konania rozhodol podľa a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 802,23 Eur, ktoré zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu, zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 435,50 Eur.

Proti uzneseniu, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podal odvolanie žalovaný.

V odvolaní uviedol, že právny zástupca žalovaného prevzal jeho právne zastúpenie na základe dohody zo dňa 18. 04. 2013. V nasledujúci deň z dôvodu opatrnosti a v súlade so zásadou hospodárnosti konania navrhli súdu faxovou správou, aby ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, ktoré bolo určené na deň 20.04.2013 (zrejme 20.03.2013). Návrh zaslali z dôvodu že, za krátky čas od prevzatia právneho zastúpenia sa nestihli pripraviť na nariadené pojednávanie a poskytnúť klientovi kvalifikovanú právnu pomoc. Napriek žiadosti na odročenie pojednávania vo veci bol vydaný rozsudok pre zmeškanie aj napriek tomu, že si bol vedomý súd vzniku právneho zastúpenia na strane žalovaného. Majú za to, že došlo k zamedzeniu práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie, pretože v predmetnom konaní nemohol využiť právnu pomoc poskytovanú advokátskou kanceláriou.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Proti samotnému rozsudku pre zmeškanie podal žalovaný odvolanie, ktoré podal spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok pre zmeškanie a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Podľa jeho názoru prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie mzdy za obdobie august až január 2011, poukázal na ustanovenie § 29 ods. 1 Zákona o odmeňovaní, podľa ktorého zákonodarca považuje za mzdu funkčný plat podľa tohto zákona. Žalobkyňa predložila súdu platobný výmer, ktorým bol priznaný funkčný plat, ktorý však nie je podpísaný zriaďovateľom školy a je absolútne neplatný. Poukázal ďalej, že práve v rozhodnom období, za ktoré požaduje žalobkyňa nároky na zaplatenie nevyplatenej mzdy, ako jediná disponovala s účtom a finančnými prostriedkami na ňom. Zriaďovateľ školy zasielal zo svojho účtu všetky finančné prostriedky, ktoré tvorili normatív a boli poukazované Ministerstvom školstva Súkromnému gymnáziu v Snine.

Znamená to, že žalobkyňa si vo výplatných termínoch mohla sama zadať príkaz na náhradu mzdy a teda sama si mohla mzdu vyplatiť a tým že si ju nevyplatila, spôsobila škodu.

Mal za to, že súd mal vziať na zreteľ ustanovenie , podľa ktorého výkon práva nesmie používať právnu ochranu poskytovanú súdom. Nie je možné a nemysliteľné, aby si poškodený uplatňoval svoje nároky súdnou cestou, pričom je preukázané, že si ujmu na právach spôsobil sám vlastným konaním. Žalovaný si tak uplatňuje vzájomný návrh podľa vzniknutú škodu akú nevyplatenú mzdu.

Žalobkyňa podala k odvolaniu žalovaného písomné vyjadrenie. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

K tvrdeniam žalovaného v podanom odvolaní uviedla, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že bol priznaný funkčný plat vo výške 372,30 Eur, pretože žiadny platový výmer zo dňa 31. 12. 2011 nepodpísala ani neprevzala. Žalovaný nemohol jednostranným právnym úkonom zmeniť dohodnutý obsah pracovnej zmluvy. Platobný výmer, ktorý súdu predložila je platný.

V rozhodnom období síce disponovala so školským účtom a finančnými prostriedkami na ňom, ale to iba na základe ústnej dohody a poverenia žalovaným, pretože on neprejavoval o chod školy záujem. So všetkými finančnými prostriedkami disponoval žalovaný, v mesiaci december 2011 zrušil žalovaný ako zriaďovateľ dispozičné právo žalobkyni.

Ospravedlnenie žalovaného, že sa nestihol na nariadené pojednávanie vo veci riadne pripraviť považuje za právne irelevantné, pretože vo veci bolo nariadené druhé pojednávanie, od prevzatia predvolania mal dostatok času na zabezpečenie právnej pomoci.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávneným subjektom ( ), zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania.

Podľa ust. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že hoci zákon uvádza všeobecné pravidlo, že odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie (§153b), pripúšťa proti tomuto rozsudku odvolanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky osobitne zakotvené pre vydanie týchto druhov rozsudkov v § 153b a jednak procesné podmienky (podmienky konania), platné pre každé súdne konanie, za ktorých splnenia môže súd konať vo veci (). Druhým dôvodom na podanie odvolania proti týmto rozsudkom je, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe podaného odvolania preto odvolací súd vec podľa ust. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo ( a ), bez nariadenia pojednávania ( ) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku uverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne vyhlásil a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na konštatovaní splnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa b

Podľa ust. , súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b vtedy, ak žalovaný bez vážneho dôvodu sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný s poučením o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1, žalovaný sa k žalobe a k prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2), žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

Vyjadrenie k žalobe patrí k právam žalovaného prostredníctvom ktorého sa žalovanému dáva možnosť brániť sa proti žalobcovmu nároku, uviesť skutočnosti preukazujúce opak žalobcových tvrdení, navrhnúť dôkazy. Nevyužitie tohto práva zo strany žalovaného môže byť na škodu žalovaného, pretože súd je povinný rozhodnúť len na základe predložených skutočností a vykonaných dôkazov, pričom je súd oboznámený iba so žalobcovými tvrdeniami. V prípade ak bol žalovaný vyzvaný vyjadriť sa k výzve je žalovaný povinný si súdom uloženú povinnosť splniť. Rozhodnutím prostredníctvom rozsudku pre zmeškanie, kedy súd rozhodne len na základe tzv. procesnej pravdy, ktorá nemusí byť v zhode s objektívnymi skutočnosťami sa žalovaný sankcionuje.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že po podaní žaloby 19.10.2012 vydal prvostupňový, súd 13.11.2012 č. k. - 14 uznesenie, ktorým žalovaného vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia sa k v žalobe vyjadril. V prípade, že nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu neuznáva vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Poučil žalovaného, že v prípade, ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú týmto uznesením, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa Ustanovenia , a sa nepoužijú. Poučil ho, že podľa b ods. 1 môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ak budú splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2 a citoval ustanovenie kedy možno rozsudkom pre zmeškanie rozhodnúť.

Uvedené uznesenie súdu bolo doručené žalovanému dňa 19.11.2012 do vlastných rúk. Žalovaný nesplnil povinnosť uloženú mu citovaným uznesením a k žalobe nepodal písomné vyjadrenie a vo veci samej na nevyjadril v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na vyjadrenie žalovaného k žalobe opätovne súd vyzýval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe výzvou zo dňa 15.01.2013. Výzvu žalovaný prevzal dňa 21.01.2013. Prvostupňový súd žiadal opätovne výzvou zo dňa 08.02.2013 žalovaného o vyjadrenie sa k žalobe, výzvu žalovaný prevzal 25.02.2013 zároveň spolu s predvolaním na nariadené pojednávanie na deň 26. 02. 2013. Prvostupňový súd odročil nariadené pojednávanie na deň 20.03.2013 z dôvodu ospravedlnenia neúčasti žalovaného na pojednávaní (čl. 28). Na pojednávaní dňa 20.03.2013 prvostupňový súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a neakceptoval žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania, ktorá bola súdu doručená dňa 19.03.2013 právnym zástupcom žalovaného. Dôvodom pre odročenie pojednávania podľa žiadostí žalovaného bolo prevzatie právneho zastúpenia žalovaného dňom 18.03.2013.

Zo zápisnice o pojednávaní z 20.03.2013 vyplýva, že v danej veci bol súdom vyhlásený rozsudok, ktorým súd zaviazal žalovaného „zaplatiť žalobkyni sumu 7.264,85 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť jej trovy právneho zastúpenia vo výške vyčíslenej v písomne vyhotovenom rozsudku na účet jej právneho zástupcu, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.

Žalobkyňa podala návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie.

Zákonom ustanovená možnosť vydania meritórneho rozhodnutia v osobitnom druhu skráteného konania spočívajúceho vo vydaní rozsudku pre zmeškanie v prípadoch, keď žalovaná strana nenamieta (nerozporuje) žalobcom tvrdený skutkový stav ani oprávnenosť ním uplatneného práva, sleduje rýchle nastolenie stavu právnej istoty vo vzťahoch medzi účastníkmi konania pri zachovaní procesných oprávnení účastníkov konania, čo je v súlade s obsahom základného práva na súdnu ochranu zaručeného ( porovnaj Nález Ústavného súdu SR zo 4. februára 2014, sp. zn. -42).

Plénum Ústavného súdu ČR dospelo k záveru, že inštitút rozsudku pre zmeškanie nie je sám o sebe v rozpore so zásadou rovného postavenia účastníkov konania, pokiaľ súd rešpektuje materiálne podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktoré formulovala judikatúra Ústavného a Najvyššieho súdu. K tomuto záveru dospel aj napriek tomu, že je kontumačný rozsudok je oprávnený navrhnúť len žalobca v prípade zmeškania žalovaného, nie žalovaný pri zmeškaní žalobcu.

Pri výklade slova „môže" v príslušnom ustanovení teda nesmie všeobecný súd postupovať formalisticky. Podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku musia byť posudzované uvážlivo a zdržanlivo, pričom v sporných a hraničných prípadoch nie je jeho vydanie namieste. Obzvlášť obozretný musí byť všeobecný súd v prípadoch, kedy by mal vydať rozsudok pre zmeškanie v situácii tzv. náhradného doručenia (doručenie fikciou).

Ďalej Ústavný súd ČR konštatoval, že:“ kontumačný rozsudok nesmie byť vydaný, pokiaľ bol žalovaný nejako procesne aktívny, pokiaľ sa žalovaný len omešká alebo zmešká pojednávanie z ospravedlniteľného dôvodu, pokiaľ sa žalovaný nedostaví na pojednávanie z dôvodu živelnej pohromy alebo inej neodvratnej udalosti, pokiaľ žalovaný zmešká pojednávanie z dôvodu zahltenia šikanóznymi žalobami či v iných podobných prípadoch.“ (porovnaj sp. zn. ).

Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril a neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu napriek tomu, že prevzal žalobu už 19.11.2012, nereagoval ani na opakované výzvy súdu na vyjadrenie sa k žalobe. Na pojednávanie konané dňa 26.02. 2013 sa nedostavil, prvostupňový súd pritom akceptoval jeho ospravedlnenie z tohto pojednávania. Na pojednávanie nariadené na deň 20.03.2013 sa nedostavil napriek tomu, že mu bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas. Odvolací súd súhlasí so záverom prvostupňového súdu, že faxová žiadosť právneho zástupcu žalovaného doručenou súdu deň pred pojednávaním s odôvodnením, že deň predtým prevzali zastúpenie žalovaného nie je možné považovať za žiadosť, ktorá je dôvodom pre postup súdu na odročenie pojednávania. Dôvodom pre odročenie pojednávanie a ospravedlnenie neúčasti musia byť okolnosti takej intenzity i závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov, vážnosť okolností je vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu. Žalovaný už od 19.11.2012 odkedy sa dozvedel o začatí súdneho konania mal dostatok času na dôslednú prípravu, aj vrátane právnej pomoci a realizoval to až 18. 03.2013, teda krátko pred nariadeným pojednávaním vo veci, pričom išlo o druhé pojednávanie. Možno tak konštatovať, že žiadne objektívne okolnosti nebránili žalovanému, aby ospravedlnil svoju neúčasť skôr dôvodiac to hľadaním právnej pomoci.

Skutkový stav tvrdený žalobkyňou považoval prvostupňový súd za nesporný a akceptoval tak návrh žalobkyne na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Skutkový stav veci mal súd preukázaný týmito listinnými dôkazmi, pracovnou zmluvou zo dňa 09. 04. 2007, poverením zo dňa 04. 07. 2011 písomným oznámením o odstúpení z funkcie zo dňa 30. 09. 2011, funkčným platom zo dňa 31. 12. 2010, 31. 08. 2011, rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Humennom zo dňa 09.10.2012, oznámením Úradu práce Prešov, mzdovým listom za rok 2011.

Odvolací súd tak po preskúmaní konania, ktoré predchádzalo rozsudku pre vydanie rozsudku pre zmeškanie dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a dôvody uvádzané žalovaným v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie sú dostatočné.

Z uvedených dôvodov tak potvrdil odvolací súd napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie postupom podľa ,

Odvolací súd tak pristúpil k preskúmaniu dôvodov, či napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale n a zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Je teda oprávnený (a povinný) zaoberať sa naplnením predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (podľa obsahu spisu) z úradnej povinnosti.

Prvostupňový súd aplikoval na prejednávanú vec správnu právnu normu a správne ju použil a správne ju vyložil. Postupoval podľa príslušných ustanovení , poukázal na ustanovenia , , , a . Nebola tak naplnená podmienka nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že prvostupňový súd zistil neúplne skutkový stav a až na základe vykonaného dokazovania tak dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže vychádzal z platobného výmeru, ktorými jej bol priznaný funkčný plat a tento je absolútne neplatný.

Ďalej poukazuje na to, že samotná žalobkyňa bola oprávnená disponovať finančnými prostriedkami a teda mzdu bola oprávnená si vyplácať sama. Konaním, že si mzdu nevyplatila spôsobila vlastne žalovanému škodu a zavinila stav, keď nebola mzda zaplatená takto zodpovedá za škodu. Tieto skutočnosti tvrdené odvolateľom nemožno považovať za naplnenie dôvodu nesprávneho právneho posúdenia vecí. K návrhu odvolateľa na postup podľa odvolací súd dodáva, že podľa ustanovenia pre odvolacie konania neplatia.

Odvolací súd tak postupom podľa , potvrdil napadnutý rozsudok pre zmeškanie s výnimkou výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok. Odvolací súd po preskúmaní návrhu žalovaného na oslobodenie platenia od súdnych poplatkov dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia a priznal žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov uznesením č.k. , . Z tohto dôvodu zrušil výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok podľa rozhodnutia prvostupňového súdu.

Podľa , , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením . V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, avšak jej právny zástupca si trovy odvolacieho konania v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil, a preto odvolací súd v zmysle žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.