Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/319/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: FV BREZNO 2 s.r.o., so sídlom Lazovná 53, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 597 359, zastúpeného zástupcom SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 244 780, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o zaplatenie 1.738,49 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -71 zo dňa 14. augusta 2014, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -71 zo dňa 14. augusta 2014 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, doručený súdu dňa 06.08.2014, zamietol. V odôvodnení uviedol, že v rozsahu pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia sa oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom spolu s návrhom na začatie konania, a to rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 28.11.2013 č. 0024/2014/E, ktorým Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo veci rozhodnutia o návrhu ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny rozhodol podľa o regulácii v sieťových odvetviach v spojení s - 28 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike tak, že pre regulovaný subjekt Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., IČO: 36 442 151 schválil na obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 v rozhodnutí vymedzené tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia; a ďalej s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 17.10.2013 č. 0678/2014/E-OZ, ktorým Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo veci rozhodnutia o návrhu ceny elektriny pre stanovenie doplatkov na roky 2014 - 2026 rozhodol podľa - 14 o regulácii v sieťových odvetviach a v súlade s o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov a a Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike tak, že pre žalobcu ako regulovaný subjekt schválil na roky 2014 - 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 Eur za MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny vo fotovoltickej elektrárni Brezno 1 s celkovým inštalovaným výkonom 900 KW nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. na pozemku parcelné č. 6786/4 a 6787/8. Okresný súd sa ďalej oboznámil so súhrnnou faktúrou za distribúciu služby poradové č. faktúry 9141001739, ktorou žalovaný vyúčtoval žalobcovi za distribučnú službu sumu 1.738,49 Eur s DPH, a to za fakturačné obdobie 01.01.2014 - 31.01.2014 s dátumom splatnosti faktúry 22.04.2014.

Okresný súd z podanej žaloby žalobcu mal za zistené, že žalobca považuje konanie žalovaného, ktorý od neho požaduje úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy, za protiprávne. Žalobca uviedol, že na uplatnenie predmetnej platby neexistuje na strane žalovaného podľa neho žiaden zmluvný ani zákonný dôvod, pretože medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená žiadna zmluva, ktorá by oprávňovala žalovaného na uplatnenie platby za prístup do distribučnej sústavy. Rovnako neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by mohlo byť právnym základom pre uplatnenie tejto platby, a preto považoval úhradu faktúry č. 9141001739 na sumu 1.738,49 Eur, ktorou žalovaný žalobcovi vyfakturoval platbu za prístup do distribučnej sústavy za mesiac január 2014, za vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, t.j. došlo k plneniu, na ktoré nebol žiaden právny dôvod. Žalobca sa tak podanou žalobou vo veci samej dožaduje vydania bezdôvodného obohatenia, pretože platbu za prístup do distribučnej sústavy považuje žalobca za protiprávnu, resp. protiústavnú.

Prvostupňový súd poukázal na ust. veta prvá, písmeno f) s tým, že mal preukázané zo samotnej žaloby a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, že sa žalobca domáha predbežného opatrenia po začatí konania vo veci samej z dôvodu tvrdenej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov a žiada, aby predbežným opatrením v súlade s ust. písmeno f) žalovanému bolo nariadené, aby sa zdržal vystavovania faktúr na úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy žalobcovi upravenej ustanoveniami , , a vyhlášky č. , pretože zavedenie tejto platby považuje za rozporné so zákonom, ako aj s . Okresný súd primárne uviedol, že sa zaoberal otázkou, či žalobca osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania navrhovaným predbežným opatrením vyplývajúcu z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pričom skonštatoval, že tento predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom znení osvedčený nebol. Samotná skutočnosť, že žalovaný vystavuje v zmysle vyhlášky č. faktúry žalovanému (správne malo byť uvedené žalobcovi) na úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy nie je takou okolnosťou, ktorá by zasahovala do práv a právom chránených záujmov žalobcu takým spôsobom, aby bolo potrebné predbežným opatrením nariadiť žalovanému zdržať sa vystavovania faktúr do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom bude zákonnosť a ústavnosť spornej platby posudzovaná ako otázka predbežná. Žalobca neosvedčil, že by v dôsledku samotného vystavovania faktúr žalovaným (a ich prípadného neuhrádzania zo strany žalobcu v dôsledku tvrdenej protizákonnosti a protiústavnosti predmetnej platby) bezprostredne hrozila žalobcovi konkrétna ujma, resp. obmedzenie možnosti vykonávania podnikateľskej činnosti v oblasti energetiky a že tejto ujme by bolo možné predísť práve nariadením predbežného opatrenia v navrhovanom znení. Okresný súd vzhľadom k uvedenému návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súčasne poukázal na ust. s tým, že o náhrade trov spojených s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia bude rozhodnuté až v rámci rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca súčasne poukázal na to, že na podporu svojich tvrdení predkladá ďalšie dokumenty, z ktorých vyplýva nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žalobca osvedčil, že žalovaný fakturuje žalobcovi nezákonnú platbu za prístup do distribučnej sústavy na mesačnej báze a žalobcovi v tejto súvislosti vznikajú nemalé výdavky. Podľa názoru žalobcu je zjavné, že tieto výdavky predstavujú pre žalobcu ujmu. Konaním žalovaného je žalobca nútený zmenšovať svoj majetok a uhrádzať faktúry, ktorých právny základ je nezákonný. Pokiaľ aj žalobca vystavené faktúry žalovaným uhrádzal, tak len z dôvodu obáv z použitia sankčných mechanizmov zo strany žalovaného, ktoré by mohli zásadným spôsobom ovplyvniť výkon jeho podnikateľskej činnosti. Ďalej žalobca poukázal na to, že nenariadením predbežného opatrenia by žalovaný naďalej vystavoval faktúry s pochybným právnym základom a žalobca by ich uhrádzal v snahe vyhnúť sa uplatňovaniu sankčných mechanizmov, ako aj použitiu iných právnych inštitútov žalovaným na ujmu žalobcu. Pravidelné a opakované vystavovanie faktúr, ktorými sa žalovaný domáha úhrady platby za prístup do distribučnej sústavy, prehlbuje protiprávny stav a neprimerane finančne zaťažuje žalobcu, ktorý sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáha ochrany pred súdom, keďže má za to, že je potrebné, aby bol pomer medzi ním a žalovaným dočasne upravený. Žalovaný viackrát konštatuje, že nie je oprávnený zastaviť vystavovanie faktúr a prestať domáhať sa úhrady poplatku za prístup do distribučnej sústavy, čo žalobca považuje za jasný znak nutnosti dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným nariadením predbežného opatrenia súdom. Žalovaný odmieta súčasný protiprávny stav riešiť a odmieta zastavenie vystavovania faktúr za nezákonnú platbu. Žalobca mal za to, že v prípade neuhradenia faktúr by ďalšie kroky žalovaného mohli závažne ovplyvniť podnikanie žalobcu, ktorý je bytostne závislý od plnenia zmluvných povinností žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Podľa žalobcu nie je prípustné, aby stav, ktorého protiprávnosť žalobca svojou argumentáciou preukazuje, pretrvával po celý čas súdneho konania až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej, ktorej súčasťou bude aj posudzovanie predbežnej otázky o zákonnosti a ústavnosti spornej platby. Žalobca poukázal aj na SR, podľa ktorého základné právo na súdnu ochranu je v demokratickej spoločnosti natoľko favorizované, že pri jeho výkone neprichádza do úvahy ani jeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie (m. m. , ). Žalobca odkázal aj na ustálenú judikatúru, podľa ktorej ...„pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku uvedeného sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej“. Žalobca preukázal, že žalovaný pokračuje v konaní neustáleho vystavovania neoprávnených faktúr a je jasný zámer žalovaného od tohto postupu neustúpiť. Žalobca v argumentácii obsiahnutej v žalobe o zaplatenie 1.738,49 Eur s príslušenstvom a v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 4.8.2014 jasne spochybnil oprávnenosť vystavovania faktúr žalovaným. Žiadal uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej súd uloží žalovanému zdržať sa vystavovania faktúr na úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy žalobcovi.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust. a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. v spojení s ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

V súvislosti s odvolaním žalobcu mal krajský súd v spojení s ust. preukázané, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý, preto nebolo uznesenie okresného súdu doručované žalovanému a ani odvolanie žalobcu.

Krajský súd pri posudzovaní odvolania žalobcu primárne zistil, že súčasne s podanou žalobou o zaplatenie 1.738,49 Eur s príslušenstvom, bol podaný aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zdržať sa vystavovania faktúr na úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy žalobcovi, a to až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca mal za to, že osvedčil nárok vo veci samej, a to neoprávnené účtovanie platby žalovaným za prístup do distribučnej sústavy, ako aj naliehavosť dočasnej úpravy pomerov pre nariadenie predbežného opatrenia, keď neustále vystavovanie faktúr a uplatňovanie neoprávnenej platby za prístup do distribučnej sústavy zo strany žalovaného neprimerane finančne zaťažuje žalobcu, ktorý vystavené faktúry uhrádza, keďže sa obáva použitia sankčných mechanizmov zo strany žalovaného, ktoré by mohli zásadným spôsobom ovplyvniť výkon podnikateľskej činnosti žalobcu.

Okresný súd v súvislosti s podaným návrhom žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v začatom súdnom konaní správne postupoval, pokiaľ sa zaoberal, či sú osvedčené podmienky k nariadeniu predbežného opatrenia, ktoré vyplývajú z ust. v spojení s ust. . Už v zmysle ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že pre nariadenie predbežného opatrenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie obidvoch zákonných podmienok, a to osvedčenie dôvodnosti nároku a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy s tým, že ak niektorá z nich nie je splnená, resp. osvedčená, tak nemôže dôjsť k nariadeniu predbežného opatrenia. Je postačujúce, pokiaľ jedna z týchto podmienok nie je splnená a súd sa potom s osvedčením alebo neosvedčením druhej podmienky nie je povinný zaoberať. V súlade s uvedenou zákonnou úpravou postupoval aj okresný súd, ktorý pri neosvedčení naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia, resp. potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov v prebiehajúcom súdnom konaní nenariadil predbežné opatrenie. Pri konštatovaní nesplnenia tejto podmienky už okresný súd nebol povinný vyhodnocovať podmienku osvedčenia nároku.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu, obsiahnutým v napadnutom uznesení a za aplikácie ust. naň odkazuje, pretože žalobca neosvedčil naliehavosť pre nariadenie predbežného opatrenia v potrebe dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Žalobca neosvedčil naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia a neosvedčil ani odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosť v bezprostredne a priamo hroziacej ujmy z titulu správania sa žalovaného vo vystavovaní faktúr žalobcovi, ktorými účtuje platbu za prístup do distribučnej sústavy.

K priamej, reálnej a bezprostredne hroziacej ujme, resp. k osvedčeniu nebezpečenstva takejto ujmy, poprípade naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov súdneho konania, nie je postačujúce len hypotetické, predpokladané tvrdenie žalobcu o neprimeranom finančnom zaťažovaní žalobcu účtovaním platby za prístup do distribučnej sústavy a jej uhrádzaním a tvrdená obava použitia sankčných mechanizmov zo strany žalovaného v prípade neuhrádzania faktúr žalobcom, ktoré sankcie podľa názoru žalobcu by mohli zásadným spôsobom ovplyvniť výkon jeho podnikateľskej činnosti. Naliehavosť pre nariadenie predbežného opatrenia je daná, resp. osvedčená len takým správaním a konaním žalovaného, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do majetkovej sféry žalobcu, t.j. osvedčenie, že žalovaný uskutočňuje také úkony, správanie, ktoré majetkové pomery žalobcu výrazným spôsobom negatívne ovplyvňujú.

Krajský súd uvádza, že v danej veci bolo rozhodné a podstatné, že nebola osvedčená podmienka bezprostredne hroziacej ujmy, resp. podmienka naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov súdneho konania. Bolo povinnosťou žalobcu, aby v prípade tejto podmienky, ktorá je vyžadovaná zákonom, bola aj v primeranej miere, intenzite osvedčená, aby bolo možné návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť, k čomu zo strany žalobcu nedošlo ani v rámci odvolacieho konania. Krajský súd k tejto podmienke uvádza, že nemôže byť len predpokladaná, ale musí byť osvedčené, že reálne a aj priamo hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu, resp. že je daná naliehavosť pre nariadenie predbežného opatrenia. Naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, resp. odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy musí byť ako podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia daná, reálna a priama. Žalobca len vyslovil obavu z použitia sankčných mechanizmov zo strany žalovaného, ktoré by potenciálne mohli ovplyvniť výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, ako aj, že nepretržité vystavovanie faktúr žalovaným, ktorými sa účtuje platba za prístup do distribučnej sústavy, neprimerane finančne zaťažuje žalobcu. V tejto rovine len uvedených predpokladov a obáv, tak podľa názoru krajského súdu, v zhode so záverom okresného súdu, nebola daná reálna, bezprostredná a priama podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia spočívajúca v naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov súdneho konania. Krajský súd uvádza, že podmienka naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov súdneho konania, resp. nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy nemôže byť len predpokladaná, ale musí byť osvedčené, že reálne a aj priamo hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu, resp. že je osvedčená reálna a priama hrozba ovplyvnenia výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo.

K úplnosti je potrebné dodať, že zo zákonom formulovanej podmienky vyplýva, že táto hrozba, resp. obava musí byť reálna a priama, nemôže byť len predpokladaná, uvažovaná. Pokiaľ žalobca uviedol, že vystavovanie faktúr žalovaným, ktorými sa neoprávnene podľa jeho názoru účtuje platba za prístup do distribučnej sústavy, neprimerane finančne zaťažuje žalobcu, ako aj, že sa obáva použitia sankčných mechanizmov zo strany žalovaného v prípade neuhrádzania faktúr, ktoré by mohli zásadným spôsobom ovplyvniť výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, tak bolo nevyhnutné krajským súdom uviesť, že zo strany žalovaného vystavovaním takýchto faktúr nebol žalobcom osvedčený intenzívny zásah do jeho majetkových (finančných) pomerov, pre ktorý by tu bola osvedčená reálna, priama obava z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu v prípade nenariadenia predbežného opatrenia. Žalobca len poukázal na určité predpoklady, podľa ktorých sa bude správať žalovaný, avšak v takomto ponímaní nemohla byť osvedčená kumulatívna podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, a to naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov z titulu len tvrdenej, avšak nie osvedčenej bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu.

Nenariadením predbežného opatrenia nedošlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu, za konštatovania nesplnenia kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to neosvedčenia hroziacej ujmy, resp. naliehavosti na dočasnú úpravu pomerov účastníkov súdneho konania. Práve z ust. vyplýva zákonná požiadavka kumulatívneho splnenia dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku, ktorému sa nariadením predbežného opatrenia má poskytnúť ochrana, druhou podmienkou je osvedčenie odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov súdneho konania. Pokiaľ niektorá z týchto dvoch podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Je nepochybné, že zákon, a to ukladá v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia skúmať kumulatívne splnenie obidvoch podmienok tak, ako sú uvedené vyššie. Aj zo samotného SR vyplýva, že ...„podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje ust. a nasl. ustanovenia , a preto v súlade aj s uvedeným SR bolo potrebné nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či sú splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie predbežného opatrenia. Ak tomu tak nebolo, to znamená, že neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pričom bolo postačujúce, ak nebola splnená aspoň jedna z nich, tak návrhu žalobcu nemohlo byť vyhovené.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, pokiaľ okresný súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa ust. v spojení s ust. .

Podľa ust. v spojení s ust. okresný súd v závislosti od rozhodnutia vo veci samej rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.