Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/37/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., zastúpenej JUDr. Jurajom Špirkom - advokátom, so sídlom Nerudova 6, 040 01 Košice, IČO: 45009538, proti žalovanej: F. G., C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., zastúpenej JUDr. Janou Šepeľovou - advokátkou, so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 50495721, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -227 z 13.5.2022, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že nepriznáva sporovým stranám náhradu trov prvoinštančného konania.

Nepriznáva sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala po zmene žaloby určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXX k.ú. E., a to rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XXX/XX zastavaná plocha a k parcele č. XXX/XX o výmere 600 m2 zastavaná plocha a nádvoria. Priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Vychádzal zo zistenia, že žaloba je nedôvodná, pretože žalobkyňa nepreukázala svoje skutkové tvrdenia a z tohto dôvodu nemá právny nárok na vrátenie daru - nehnuteľnosti, respektíve po zmene žaloby 1 nehnuteľnosti z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov zo strany žalovanej. Vyššie uvedené ustanovenia vyžadujú pre takúto žalobu naplnenie hmotnoprávnych podmienok, a to hrubého porušovania dobrých mravov zo strany obdarovaného. V tomto konaní táto skutočnosť preukázaná nebola, pričom dokazovanie bolo skončené a strany nemali ďalšie návrhy na dokazovanie. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa spolu s vtedajším manželom ako rodičia žalovanej, jej bezplatne darovali uvedenú nehnuteľnosť - rodičovský dom s pozemkom. Darovania zmluva bola riadne zapísaná do katastra nehnuteľností a žalovaná je aj v súčasnosti vedená ako výlučný vlastník tejto nehnuteľnosti. V bode II tejto darovacej zmluvy, bolo dohodnuté právo doživotného bývania a užívania týchto nehnuteľností v prospech darcov, to znamená žalobkyne a jej už nebohého manžela. V konaní bolo preukázané, že až do rozhodnutia súdu žalovaná a jej rodina nikdy nebránila žalobkyni - svojej mame, ale počas života ani svojmu otcovi, teda darcom, v užívaní uvedeného domu a nehnuteľnosti. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa má k dispozícii prízemie rodinného domu,

ktoré tvorí samostatnú bytovú jednotku s kuchyňou, WC, kúpeľnou, izbami a žalovaná s rodinou využíva prvé poschodie. V konaní nebolo preukázané, aby žalovaná akýmkoľvek spôsobom bránila žalobkyni v užívaní uvedeného rodinného domu a záhrady. V konaní bolo preukázané, že žalovaná nikdy nebránila a nebráni, aby žalobkyňu navštevovali jej ostatné deti ako aj vnúčatá, dokonca tieto majú aj kľúče od vchodových dverí domu. V konaní nebolo preukázané, aby súčasný aktuálny zdravotný a osobný stav žalobkyne bol taký, že vyžaduje nevyhnutnú pomoc tretej osoby. Naopak hoci je na dôchodku, pracuje v záhradke, sama vykonáva nákupy, ak o to nepožiada ostatné deti. Dokonca robí opatrovateľku pre iných starších ľudí, momentálne v Prešove. V konaní nebolo preukázané, aby žalovaná odmietala poskytnúť pomoc a primeranú starostlivosť svojej matke. Naopak v konaní bolo preukázané, že práve žalobkyňa svojim aktuálnym správaním sa správa spôsobom porušujúcim dobré mravy vo vzťahu k obdarovanej dcére, a to nie len tým spôsobom, že odmieta poskytovanú pomoc, ale predovšetkým tým, že podala podľa súdu účelovú žalobu. Zmena správania sa zo strany žalobkyne voči žalovanej dcére nastala po smrti jej bývalého manžela, ktorý taktiež v dome žil, pričom je zrejmé, že žalovaná sa o nebohého otca a darcu starala až do jeho smrti, dokonca zabezpečila aj jeho pohreb, kar a sama zaplatila všetky výdavky s tým spojené - pohrebné miesto, pomník, kar a iné. Je teda zrejmé, že žalovaná by nemala rovnako v prípade potreby sa takto postarať aj o svoju mamu - žalobkyňu. V konaní bolo preukázané, že po operácii ruky - ramena u žalobkyňa, žalovaná zabezpečila jej prevoz domov, následne jej pichala injekcie na riedenie krvi, keďže má opatrovateľský kurz, následne zabezpečila mame aj lieky proti bolesti a masti, zabezpečila jej rehabilitačnú masážnu sestru, doniesla žalobkyni aj varené jedlo, a to opakovane, ktoré však žalobkyňa odmietla. Podľa súdu v konaní bolo preukázané, tak ako je to uvedené vyššie, že žalobkyňa účelovo odmieta akúkoľvek pomoc zo strany žalovanej dcéry. V konaní nebol preukázaný výsluchom strán, výsluchom svedkov ani jeden konkrétny konflikt, ktorý by mohol byť považovaný za objektívne preukázaný, na základe ktorého by sa žalovaná alebo jej manžel správali spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, pričom žiaden uvádzaný konflikt nikdy neriešila ani polícia a ani iný správny orgán. V konaní nebolo preukázané, aby darovaciu zmluvu žalobkyňa ako jedna z darcov podpisovala pod nátlakom, respektíve účelovo, ako to teraz tvrdí. Naopak z výpovedi strán konania, svedkov - starosta obce a iní vyplýva, že dobrovoľne podpísala uvedenú darovaciu zmluvu a všetko bolo v poriadku. V dome žila spolu s manželom, neskôr bývalým manželom a so žalovanou a jej rodinou a až po smrti bývalého manžela žalobkyne nastali prvé problémy medzi žalobkyňou ako matkou a žalovanou ako jej dcérou a obdarovanou. Podľa právo doživotného bývania a užívania sa môže zriadiť buď vo forme vecného bremena, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľnosti, alebo vo forme záväzkového práva, teda len zmluve bez zápisu do katastra nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu je preto právne irelevantné teraz tvrdenie žalobkyne, že účelovo nebolo toto vecné bremeno uvedené v darovacej zapísanej do katastra, a to predovšetkým preto, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, aby ju žalovaná v súčasnosti alebo v minulosti z domu vyháňala alebo bránila jej v užívaní tejto nehnuteľnosti. Súd považuje za úplne normálne a v súlade s dobrými mravmi, že žalovaná s rodinou užíva horné poschodie, ktoré si zamyká, keď tam nie je a žalobkyňa má k dispozícii samostatnú bytovú jednotku na prízemí, ktorú si tiež zamyká, respektíve niektorú miestnosť, ak tam nie je, a to o to viac, že iné deti žalobkyne majú k dispozícii kľúče od vchodových dverí do rodinného domu. Súd v žiadnom prípade nemôže brať za rozpor s dobrými mravmi také správanie žalovanej s jej rodinou, že kompletne zrekonštruovala uvedený rodinný dom, teda predovšetkým strecha, fasáda, zateplenie, okná, dvere, interiér, exteriér, zámková dlažba, chodníky, oplotenia a iné, pretože také správanie je normálne a v súlade s dobrými mravmi o to viac, že všetko financovala žalovaná so svojim manželom a že si na to brali aj úver. Tým došlo aj k zhodnoteniu celej nehnuteľnosti, a teda aj v prospech žalobkyne, ktorá má právo užívať túto nehnuteľnosť, čo aj robí. V prípade, ak by súd rozhodol opačne a žalobe vyhovel, vznikol by žalovanej nárok na vrátenie vložených investícii do toho domu, pričom samotná žalobkyňa uviedla, že ona v súčasnosti je dôchodkyňou a nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie žalovanej.

Súd prvej inštancie teda na záver uviedol, že žalobkyňa nepreukázala svojej skutkové tvrdenia, neuniesla dôkazné bremeno, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, pričom žalobkyňa už nemala ďalšie návrhy na dokazovanie. Naopak žalovaná preukázala svoje tvrdenia, procesnú obranu, a teda neboli splnené podmienky podľa vyššie uvedeného a na vrátenie daru a na podanie takejto určovacej žaloby.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Strany už nemali žiadne návrhy na dokazovanie. V konaní nebolo preukázané konanie zo strany žalovanej, ktoré by hrubo porušovalo dobré

mravy, a teda by zakladalo hmotnoprávny nárok žalobcu na vrátenie daru v zmysle vyššie uvedených ustanovení podľa .

Žalovaná z dôvodu opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania nároku žalobkyne. Súd prvej inštancie sa nemohol relevantne vysporiadať s touto námietkou, pretože z výpovedi strán sporu a z výpovedi svedkov bolo zrejmé, že žalobkyňa a svedkovia uvádzali obdobie po smrti svojho bývalého manžela od ktorého uplynula všeobecná 3-ročná premlčacia doba. Avšak zo strany žalobkyne neboli preukázané konkrétne skutky, správanie sa v rozpore s dobrými mravmi (neunesenie bremena tvrdenia), ktoré sa mali stať pred 3-rokmi od podania žaloby, a teda súd nemohol špecifikovať na čo konkrétne - na ké skutky sa premlčanie vzťahuje. Súd však podotýka, že všeobecná 3-ročná premlčacia lehota podľa a , sa vzťahuje aj na tento spor, a teda je zrejmé, že niečo je premlčané a niečo nie, avšak v danom spore sa to nedá špecifikovať a konkretizovať.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením .

Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

Odvolanie odôvodnila ustanovením , t.j. že neboli splnené procesné podmienky, ustanovením , t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením , t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázala na to, že správanie žalovanej spočíva vo veľkom nevďaku voči žalobkyni, a to značnej intenzity, dlhodobo a sústavne. Žalovaná a jej manžel ju obmedzujú v užívaní predmetného rodinného domu a pozemku, vrátane záhrady, pričom jej nedovoľujú chovať domáce zvieratá, a to psa, sliepky a pestovať kvety. Po podaní žaloby žalovaná zmenila správanie ku žalobkyni a robila všetko pre to, aby vyzerala v dobrom svetle pred súdom. Prestala požadovať inkaso od žalobkyne, vyprázdnila jednu izbu na prízemí domu, ktorú dovtedy užívala, nakoľko na súde žalovaná tvrdila, že žalobkyňa užíva celé prízemie. Manžel žalovanej prestal chodiť v podnapitom stave a nadávať žalobkyni, prípadne ju vyhadzovať z domu. V skutočnosti predchádzajúca situácia bola pre žalobkyňu veľkou psychickou záťažou, pretože sa stále zhoršovala a bola nútená podať žalobu.

Poukázala na to, že žalovaná zakúpila čerpadlo na zabezpečenie vody v predmetnom rodinnom dome a na požiadanie žalovanej žalobkyňa na to finančne prispela, hoci jej žalovaná s manželom nedovolili používať vodu a na polievanie záhrady musela nosiť vodu z potoka. V dôsledku toho utrpela úraz v podobe pretrhnutia šľachy na ruke a musela byť liečená v nemocnici. V nemocnici ju však žalovaná nenavštívila a nepriniesla jej ani oblečenie, ktoré potrebovala.

V súčasnosti žalobkyňa nepotrebuje opateru, iba dočasnú pomoc s nákupom, avšak v čase, keď žalobkyňa odpadla, a taktiež pri ťažkom úraze ruky, jej žalovaná nepomohla a nemala ochotu pomôcť. Ani v budúcnosti sa nebude môcť takto spoľahnúť na jej pomoc.

SIPO (inkaso) sa platí momentálne v predmetnom rodinnom dome vo výške 97,54 eur a žalobkyňa platí žalovanej 30,- eur mesačne, ktorú žalovaná vždy od žalobkyne požadovala, avšak od mesiaca november 2021 tieto už nepožaduje, zrejme z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania. Žalobkyňa užíva na

prízemí dve izby, a to kuchyňu a obývačku, ktorá slúži aj ako spálňa, taktiež je tam WC a kúpeľňa. Žalovaná s rodinou užíva celé horné poschodie, ktoré zamyká pred žalobkyňou, a to kuchyňu, obývačku, spálňu, 2 detské izby, kúpeľňu, WC, špajzu a chodbu. Taktiež má žalobkyňa k dispozícii celú povalu, keďže prístup k nej je cez špajzu. V dome na prízemí je ešte jedna izba, ktorú užíva výhradne žalovaná a po podaní žaloby ju kompletne vyprázdnila a vytrhla aj plávajúcu podlahu, keďže ju tam dala ona. Izba bola predtým zariadená nábytkom žalobkyne, ktorý si vzala žalovaná, bol tam koberec a bola riadne obývateľná, momentálne je však táto izba neobývateľná, pretože na zemi sa nachádza len betón. Na prízemí majú všetci obyvatelia prístup k chodbe, k práčovni a kotolni. O kotolňu sa žalobkyňa pravidelne starala, prikladala do kotla, aby bolo v dome teplo. Následne manžel žalovanej zakúpil nový elektronický kotol, pričom nevysvetlil žalobkyni, ako sa tento kotol obsluhuje. Na dvore sa nachádza prístavba, ktorá zahŕňa pivnicu, dielňu, miestnosť na bicykle, kurín, dreváreň so senníkom, avšak toto užíva výhradne žalovaná s rodinou. Nie je pravdou, že žalobkyňa môže užívať 1 záhrady, pretože žalovaná jej nedovolila posadiť si uhorky a jahody boli spoločné, pričom nikdy žalobkyni so záhradou nepomohla, všetko rýľovala sama žalobkyňa alebo jej pomohol vnuk. Pokiaľ ide o obmedzovanie žalobkyne v užívaní, treba konštatovať, že žalovaná so svojou rodinou všetko zariadila bez jej vedomia po svojom a všetko je len jej z hľadiska užívania, žalobkyňa to nesmie užívať a niektoré veci boli prerobené tak, že sa nedajú užívať na pôvodný účel. Nijako sa však v tomto smere so žalobkyňou nedohodli.

Svedkovia D., B. a D. potvrdili vyjadrenia žalobkyne v plnom rozsahu a uviedli aj ďalšie podrobnosti, čo všetko robila žalobkyni žalovaná s manželom a ako ju obmedzovala, avšak súd na tieto svedecké výpovede neprihliadol. Svedectvo H. I. považuje žalobkyňa za účelové a ide len o sprostredkované informácie.

Pokiaľ ide o rekonštrukciu rodinného domu, počas celého konania žalobkyňa nepoprela, že žalovaná s manželom rodinný dom vrátane dvora prerobili, pričom však táto prebehla v rozpore s dobrými mravmi. Rekonštrukcia v rodinnom dome prebehla bez vedomia žalobkyne a nikto jej neoznámil a neopýtal sa na jej názor. Izby, ktoré užíva žalobkyňa neboli rekonštruované, nerobili sa stierky na stenách a podobne. Na rekonštrukciu spoločných priestorov v rámci svojich možností žalobkyňa prispela, keď to žalovaná požadovala. Takto prispela žalobkyňa na novú podlahu na chodbe, na opravu práčky, na nové čerpadlo a podobne.

Druhá dcéra žalobkyne sa neodsťahovala do Ameriky, ale býva neďaleko predmetného rodinného domu. So žalobkyňou táto druhá dcéra pravidelne komunikuje, a preto má informácie, ako to v rodinnom dome prebieha. Keď žalobkyňa odpadla v dôsledku kovidu, tak táto druhá dcéra volala záchranku a nosila všetko potrebné do nemocnice, pričom žalovaná neprejavila žiaden záujem o žalobkyňu. Žalobkyňa bola z domu vyhadzovaná, obmedzovaná v jeho užívaní, pričom o rozdelení užívania nehnuteľnosti sa nikdy nerozprávali, ale toto bolo ustálené na základe rozhodnutia žalovanej.

Žalobkyňa nemôže chovať sliepky, mať psa alebo záhradu. Dôvody, ktoré v tomto smere žalovaná alebo jej manžel uviedli, neboli pravdivé. Dvierka totižto poškodil úmyselne manžel žalobkyne a vypustil sliepky a zákaz na psa bol zo strany žalovanej prezentovaný pre údajné špinenie po dvore, čo však nebola pravda.

Žalobkyňa sa žalovanej nikdy nevyhrážala, že jej vezme dom. Žalobu podala až po katastrofickom správaní sa žalovanej k žalobkyni z dôvodu, že žalobkyňa nemôže užívať predmetné nehnuteľnosti, pretože žalovaná ju úmyselne a cielene obmedzuje. Nemožno teda súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, že žalovaná akýmkoľvek spôsobom bráni žalobkyni v užívaní predmetného rodinného domu. Nie je pravda tiež to, že by žalobkyňa účelovo odmietala pomoc v prípade potreby od žalovanej.

Zmluvné strany sa v predmetnej darovacej zmluve z 3.8.2010 dohodli na zriadení vecného bremena, ktoré spočíva v práve doživotného bývania oboch darujúcich v darovanom dome, ako aj v práve užívania

darovaného pozemku. Na základe čl. 5 tejto darovacej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podá obdarovaná a že bude znášať náklady spojené s vkladom do katastra nehnuteľností. Žalovaná však nepodala návrh v katastri nehnuteľností na zápis tohto vecného bremena napriek viacerým urgenciám žalobkyne.

Prvotné tvrdenie žalovanej, že nedostatok spôsobený nezapísaním vecného bremena na liste vlastníctva bol spôsobený nedopatrením alebo opomenutím podania návrhu na vklad tohto vecného bremena je klamlivé tvrdenie, pretože toto konanie žalovanej bolo úmyselné, keďže napriek tejto povinnosti vyplývajúcej priamo z darovacej zmluvy nikdy žalovaná vecné bremeno nemala v úmysle dať zapísať na list vlastníctva do katastra nehnuteľností. Následne žalovaná tvrdila, že k zápisu vecného bremena nedošlo z dôvodu čerpania úveru. V skutočnosti išlo o spotrebný úver na čokoľvek a banka na tento typ úveru nepožaduje žiadne ručenia, záruky alebo poistenie. Pri tomto úvere sa vôbec neručilo rodinným domom, takže ide o nepravdivý argument žalovanej.

Svojím nevhodným správaním sa žalovaná, ako aj jej manžel, vrátane obmedzovania v užívaní rodinného domu a pozemku vždy snažili docieliť to, aby žalobkyňa išla bývať niekde inde.

Nesprávny je aj výrok rozsudku o trovách konania, nakoľko súd uviedol, že skúmal dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne a mal za to, že žalobkyňa vyvolala spor bez objektívnych dôvodov, čím vznikli zbytočné súdne trovy.

Treba však zohľadniť osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, a to najmä vo vzťahu k žalobkyni, ktorá je dôchodkyňa a poberá dôchodok vo výške 368,- eur. Zo svojho dôchodku platí inkaso vo výške 30,- eur, lieky vo výške 50,- eur, a taktiež potrebuje finančné prostriedky na stravu (250,- eur) a hygienu (vo výške 25,- eur). Vzhľadom na tieto okolnosti existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhrada trov konania nemala byť sporovým stranám priznaná.

Súd prvej inštancie sa taktiež nevyporiadal riadne s otázkou násilia v predmetnej veci, za ktoré treba považovať každú formu ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického i sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je to, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo, čo robiť chce. Tieto okolnosti nastali aj v prejednávanej veci, a preto boli splnené všetky podmienky uvedené v na vrátenie daru, a teda na určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalobkyne tak, ako je to uvedené v upravenej žalobe.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu pokiaľ ide o vec samú. Nemožno konštatovať, že by v prejednávanej veci neboli splnené procesné podmienky alebo aby došlo k vadám, ktoré by znemožnili strane (v danom prípade žalobkyni), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

Podľa , darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva, lebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa ku nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že 3.8.2010 bola uzavretá darovacia zmluva týkajúca sa prevodu predmetných nehnuteľností, ktorou darcovia B. B. – otec žalovanej a žalobkyňa darovali žalobkyni do výlučného vlastníctva predmetný rodinný dom súpisné č. XXX na parcele XXX/ XX a predmetnú parcelu č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 600 m2, ktoré sú zapísané na LV XXX k.ú. E. pri Humennom. V zmysle čl. II tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania oboch darujúcich v rodinnom dome, ako aj v práve užívania darovaného pozemku.

V zhode so súdom prvej inštancie, aj odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa na základe dokazovania, ktoré bolo vo veci vykonané a ktoré žalobkyňa navrhla, nepreukázala takú intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov v zmysle , ktorá by mohla zakladať povinnosť žalovanej vrátiť predmetný dar, t.j. v súčasnosti v zmysle žaloby so zreteľom na úmrtie manžela žalobkyne a otca žalovanej 1 predmetných nehnuteľností, čoho sa žalobkyňa domáha vo forme určenia vlastníckeho práva k tomuto podielu.

V tejto súvislosti treba vychádzať predovšetkým z toho, že žalobkyňa má zabezpečené bývanie v predmetnom rodinnom dome v podobe kuchyne, jednej izby a príslušenstva a v ostatnom období jej žalovaná vypratala aj ďalšiu miestnosť. Prispievanie žalobkyne k nákladom, ktoré sa týkajú bývania v predmetnom rodinnom dome je taktiež primerané a je v rámci jej príjmových možností.

Užívanie pozemku je žalobkyni taktiež umožnené, aj keď možno nie v takom rozsahu, ako by to potrebovala, nakoľko z okolností, ktoré žalobkyňa uviedla v prvoinštančnom konaní, a taktiež v odvolaní, vyplýva, že v zásade záhradu môže užívať, pričom tam pestuje jahody, aj keď možno nie všetky plodiny podľa jej predstáv. Okolnosť, že žalovaná neumožňuje žalobkyni chovať sliepky alebo psa nie je takého charakteru, aby korešpondovala so spomínaným záverom o hrubom porušení dobrých mravov zo strany žalovanej vo vzťahu k žalobkyni. V tejto súvislosti treba uviesť, že určité obmedzenia, ktoré sú dané v súčasnosti predstavami novej vlastníčky nehnuteľnosti, bude musieť žalobkyňa znášať, pokiaľ nepresiahnu rozumnú intenzitu.

Správanie sa manžela žalovanej vo vzťahu k žalobkyni nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi, avšak ani táto okolnosť nie je dôvodom pre aplikáciu v prejednávanej veci, nakoľko tohto konania sa nedopustila žalovaná a je otázne, či nedorozumeniam a eventuálnemu vulgárnemu vyjadrovaniu sa svojho manžela na adresu jej matky, by mohla zabrániť a v prípade, že by sa tak nestalo, naplniť skutkovú podstatu uvedenú v .

Zo svedeckých výpovedí, ktoré boli zadovážené v prvoinštančnom konaní, nevyplýva porušovanie povinností žalovanej pokiaľ ide o pomoc v chorobe (vrátane náhleho odpadnutia alebo úrazu ruky) tak, aby z tejto okolnosti bolo možné vyvodiť zodpovednosť za hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany žalovanej vo vzťahu k žalobkyni. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že žalobkyňa nie je so zreteľom na svoj vek a vzhľadom na jej konkrétne vyjadrenia v takom stave, aby potrebovala reálnu konkrétnu dennodennú pomoc a opateru. Žalobkyňa zatiaľ nie je vo veku, ktorý by bolo možné označiť ako staroba (rok 1955) a jej zdravotný stav je zatiaľ veku primeraný a v zmysle vyššie uvedeného nevyžadujúci intenzívnu opateru.

Pri hodnotení všetkých okolností, ktoré v tomto konaní boli preukázané, vrátane istých obmedzení (v zmysle vyššie uvedeného), ktoré žalovaná nastolila vo vzťahu k žalobkyni (chovanie sliepok a psa), treba zdôrazniť to, že žalovaná spolu s manželom vykonali rozsiahlu rekonštrukciu predmetného rodinného domu, vynaložili nemalé prostriedky a túto okolnosť treba hodnotiť aj z pohľadu určovania istých pravidiel, ktoré pri užívaní predmetnej nehnuteľnosti budú platiť, pričom samozrejme nemôže ísť o stanovenie takých pravidiel, ktoré by boli násilím vo vzťahu k žalobkyni. Na základe vykonaného dokazovania však takéto okolnosti (teda skutočne násilné a nevhodné správanie), ktoré by bolo možné hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, preukázané nebolo.

Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu vo veci samej zamietol, a preto postupom podľa v tejto časti odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Nemožno však považovať za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, nakoľko tento, aj keď sa zaoberal eventuálnou aplikáciou v otázke náhrady trov konania a zvažoval, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné nepriznať náhradu trov prvoinštančného konania sporovým stranám, nevyhodnotil všetky okolnosti právne významné pre aplikáciu v otázke náhrady trov konania v prejednávanej veci.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou, jej dôchodok je nízky (368,- eur), z ktorého platí výdavky, ktoré boli bližšie špecifikované v odvolaní žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie. To znamená, že reálne jej z tohto dôchodku nezostane prakticky žiadna suma, ktorá by mohla využitá inak, ako na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb. Táto okolnosť je právne významná aj preto, že v predmetnom konaní boli zistené isté obmedzenia, ktoré zaviedla žalovaná so svojím manželom vo vzťahu k žalobkyni pri užívaní predmetného rodinného domu, a aj keď tieto nenapĺňajú intenzitu predpokladanú , mohli žalobkyňu viesť k jej subjektívne dôvodnému záveru o nutnosti podať predmetnú žalobu. Naviac z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie vyplýva, že žalovaná zmenila svoje správanie v priebehu súdneho konania a snažila sa podmienky bývania žalobkyne v predmetnom rodinnom dome ešte vylepšiť, a takto si podľa všetkého uvedomila svoj diel zodpovednosti za nespokojnosť jej matky so stavom veci, ktorá ju viedla k podaniu tejto žaloby.

Všetky tieto okolnosti treba zvážiť aj v otázke rozhodovania o náhrade trov konania, pretože takto zistené okolnosti dávajú základ pre aplikáciu v prejednávanej veci v podobe nepriznania náhrady trov konania sporovým stranám.

Preto postupom podľa odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a pri aplikácii nepriznal sporovým stranám náhradu trov prvoinštančného konania.

Podľa tých istých zásad bolo rozhodnuté o trovách konania aj v štádiu odvolacieho konania, keď s prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo sporových strán v zmysle .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).