Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-111-2022.pdf
PDF · 79.71 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/111/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice – Mestská polícia Košice so sídlom Trieda SNP č. 48/A 040 11 Košice IČO: 00 691 135 proti povinnému: A. B. nar. XX.X.XXXX bytom C. D. X XXX XX E. pre vymoženie sumy 10,00 eur s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom Exekútorský úrad so sídlom Mlynárska č. 16 040 01 Košice pod spis. č. EX 512/2011 o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v konaní o odvolaní oprávneného proti I. výroku uznesenia Okresného súdu Košice II č. k. 48Er/629/2011-10 zo dňa 25.4.2019 o zastavení exekúcie t a k t o
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o zastavení exekúcie.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu. Zároveň rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi Exekútorský úrad so sídlom Mlynárska č. 16 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 42,88 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice dňa 17.03.2011 u súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša Exekútorský úrad so sídlom Mlynárska č. 16 040 01 Košice domáhal vykonania exekúcie za účelom vymoženia svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 104145 zo dňa 23.03.2011.
3. Následne Okresný súd Košice II vydal dňa 23.03.2011 súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi Exekútorský úrad so sídlom Mlynárska č. 16, 040 01 Košice poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803 104145.
4. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení neskorších predpisov a konštatoval nasledujúce zistenia.
5. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 12.03.2018 podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku s tým, že u povinného boli vykonané početné lustrácie majetku, ktoré preukázali, že povinný je nemajetný. Súd prvej inštancie zistil, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Z katastra nehnuteľností súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti a lustráciou bolo tiež zistené, že menovaný nie je ani vlastníkom motorového vozidla. Súčinnosťou s bankami súdny exekútor nezistil jediný účet povinného, ktorý by mal disponibilný zostatok, pričom povinný nemá ani žiadny príjem, z ktorého by bolo možné vykonať zrážky.
6. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie uzavrel, že sú tu splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a preto predmetnú exekúciu v celom rozsahu zastavil.
7. Dňa 07.03.2018 súdny exekútor zároveň predložil súdu prvej inštancie vyúčtovanie trov exekúcie v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „citovaná vyhláška“), podľa ktorej si súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej výške 34,87 eur, ktoré pozostávajú z odmeny exekútora vo výške 42,88 eur vrátane DPH.
8. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, ako aj ustanovenie § 196, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 2 prvú vetu Exekučného poriadku a konštatoval, že súdnemu exekútorovi je potrebné priznať trovy exekúcie v celkovej sume 42,88 eur. Súd teda súdnemu exekútorovi priznal v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnu odmenu vo výške 33,19 eur. Podľa ustanovenia § 22 citovanej vyhlášky mu súd prvej inštancie priznal aj hotové výdavky, a to poplatok za lustráciu motorových vozidiel vo výške 0,25 eur, poplatok za súčinnosť s bankami vo výške 0,70 eur, poplatok za zisťovanie pobytu vo výške 1,30 eur a poštovné vo výške 1,30 eur. Pretože súdny exekútor je platiteľom DPH, súd mu priznal aj 20% DPH vo výške 7,14 eur.
9. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná exekúcia bola zastavená z dôvodu, že povinný je nemajetný, pričom nemá ani majetok, ktorý by stačil na úhradu trov exekúcie a súd prvej inštancie zaviazal na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku oprávneného.
10. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.
11. Proti I. výroku citovaného uznesenia o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie o p r á v n e n ý.
12. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zrušil, resp. ho zmenil tak, že exekúciu zastaví z dôvodu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
13. Namietal, že je tu iný dôvod, pre ktorý by mala byť predmetná exekúcia zastavená. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS 321/09 zo dňa 08.04.2010, v ktorom sa konštatuje, že na vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Z uvedeného vyplýva, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť len prejavom vôle. Oprávnený uviedol, že v danej veci existuje iný dôvod pre ktorý je exekúcia neprípustná a preto mala byť správne zastavená nie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ale podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. V závere oprávnený uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že nezavinil zastavenie exekúcie, nie je tu zákonný dôvod, aby znášal trovy zastaveného exekučného konania.
14. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného zo dňa 30.05.2022 uviedol, že pokiaľ ide o dôvody zastavenia exekúcie, plne sa stotožňuje s právnym názorom exekučného súdu uvedenom v jeho napadnutom uznesení. Poukázal na to, že z príslušného exekučného spisu jednoznačne vyplýva zistená nemajetnosť povinného a táto bola v exekučnom konaní aj nesporne preukázaná. Preto súdny exekútor má za to, že odvolanie oprávneného je účelové, lebo nechce akceptovať jednoznačnú zákonnú úpravu ustanovenú v Exekučnom poriadku. Súdny exekútor zdôraznil, že exekučný súd má povinnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy, keď dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto sa ani zavinenie oprávneného pre jeho vznik povinnosti uhradiť trovy exekúcie podľa Exekučného poriadku vôbec nevyžaduje. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávneného zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že súdny exekútor vykonanými lustráciami dostatočne preukázal nemajetnosť povinného. Preto má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď predmetnú exekúcie zastavil v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
15. Povinný sa v stanovenej lehote k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
16. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle ustanovenia § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
17. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia §§ 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie v jeho I. výroku o zastavení exekúcie je po vecnej stránke správne.
18. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa s jeho závermi stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné:
21. Oprávnený odvolaním napadol I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
22. Obsahom spisu je preukázané, že exekučným titulom je z rozhodnutie – blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 104991 zo dňa 20.10.2009 vo výške 10,00 eur za spáchanie priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. h) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vydaného Mestskou políciou Košice, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2009 a stal sa vykonateľným dňa 04.11.2009.
23. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
24. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
25. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení súdneho exekútora. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená.
26. V tomto smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 321/09 zo dňa 08.04.2010, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: „aj na vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle“.
27. Z návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania zo dňa 07.03.2018 je preukázané, že povinný A. B. nevlastní žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Z katastra nehnuteľností vyplýva, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností. Z lustrácie bánk vyplýva, že menovaný nemá ani jeden účet
v banke s disponibilným zostatkom, resp. ani iný príjem, z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky a povinný nie je ani vlastníkom motorového vozidla.
28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by bol spôsobilý aspoň na úhradu trov exekúcie. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v naznačenom smere považuje za dostatočné a správne, ktoré vychádza z presvedčivého odôvodnenia a preto sa s dôvodmi v ňom uvedenými môže stotožniť.
29. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie v jeho I. výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
30. Pretože oprávnený odvolaním nenapadol aj II. výrok napadnutého uznesenia, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 CSP).
31. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd podľa ustanovenia § 262 CSP v spojení s ustanovením § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).