Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/65/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci navrhovateľky T. I., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W., C. č. XX/X, zastúpenej Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa č. 7, proti odporcovi E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W., C. č. XX/X, zastúpenému JUDr. Zuzanou Bejdovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 30, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O. I., nar. XX. XX.XXXX, bytom v W., C. č. XX/X, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -72 zo dňa 13.06.2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o určení výživného na maloletého (tretí výrok) a o trovách konania (štvrtý výrok) p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu (prvý výrok), maloletého zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporcu (druhý výrok), navrhovateľke uložil s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku povinnosť platiť maloletému výživné v sume 80,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporcu (tretí výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania (štvrtý výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd vo vzťahu k výroku o určení výživného na maloletého na čas po rozvode uviedol, že pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb a záujmov maloletého ako aj možností a schopností oboch rodičov. Maloletý je zdravý, navštevuje piaty ročník základnej školy v N., kde od januára 2014 hradí poplatky odporca, chodí na karate, kde poplatok hradili rodičia na polovicu, vo voľnom čase chodí hrávať futbal; maloletý sa stravuje v škole, kde platí 24,- € mesačne, cestovné mu prepláca škola. Navrhovateľka je zamestnaná s priemerným príjmom v sume 252,45 € v čistom mesačne, okresný súd však vychádzal z navrhovateľkou priznaného príjmu v sume 300,- € mesačne. Odporca je dlhodobo práceneschopný, od januára 2014 do apríla 2014 poberal nemocenské; predtým bol zamestnaný ako vodič a dosahoval priemerný príjem v sume 321,06 € mesačne, k tomu poberal diéty a iné príplatky k príjmu. Navrhovateľka a odporca majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére; navrhovateľke bola uložená povinnosť platiť jej výživné v sume 40,- € mesačne. Okresný súd dospel k záveru, že je v súčasných osobných, majetkových a zárobkových možnostiach a schopnostiach navrhovateľky platiť maloletému výživné v sume 80,- € mesačne, keď poukázal na to, že obaja rodičia sú ešte spoluvlastníkmi novo postaveného rodinného domu v W., obaja rodičia okrem základnej mzdy, ktorú im potvrdili zamestnávatelia na mzdových listoch, majú možnosť privyrobiť si ďalšie finančné prostriedky. Okresný súd zohľadnil záujem maloletého na rovnakej životnej úrovni ako rodičia. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k určeniu výživného oprel okresný súd

o ustanovenia , a o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“); o trovách konania rozhodol okresný súd podľa (ďalej len „“).

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o výživnom na maloletého podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 08.07.2014 (č.l. 78-79 spisu), ktorým sa domáhala zmeny výšky výživného na sumu 60,- € mesačne. Poukázala na to, že jej priemerný príjem predstavuje sumu 303,- € mesačne. Z príjmu uhrádza nájomné spolu s inkasom v sume 130,- € mesačne a rozsudkom jej bola uložená povinnosť platiť plnoletej dcére výživné v sume 40,- € mesačne. Výživné v sume 80,- € mesačne je vzhľadom na jej príjem a výdavky neprimerané vo vzťahu k reálnym potrebám a nákladom na maloletého.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o výživnom na maloletého podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 14.07.2014 aj odporca (č.l. 80-82 spisu), ktorým sa domáhal zmeny výšky výživného na sumu 120,- € mesačne. Poukázal na to, že okresný súd pri rozhodovaní o výživnom bral do úvahy len oficiálny príjem navrhovateľky od zamestnávateľa; v čase spolužitia v domácnosti si však privyrábala formou výroby cukrárenských výrobkov čomu bola prispôsobená aj kuchyňa; v priebehu konania sa navrhovateľka bránila, že v novom byte nemá priestor na túto mimopracovnú zárobkovú činnosť. Zdôraznil, že k rozvratu manželstva došlo z dôvodu mimomanželského pomeru matky s iným mužom, ktorý dôvod viedol navrhovateľku k opusteniu spoločnej domácnosti tvorenej maloletým a dospelou dcérou a to v čase, kedy je odporca uznaný ako dočasne práceneschopný v dôsledku úrazu. Odporca sa preto domáhal aplikácie prístupu, že navrhovateľka sa svojím konaním bez dôležitého dôvodu vzdala výhodnejšieho zárobku. Počas trvania spolužitia navrhovateľka prinášala do spoločného rozpočtu sumu 460,- € mesačne ako výplatu; okresný súd sa nijako nevysporiadal s tým, že v stravovacích zariadeniach nie je príjmom iba minimálna mzda deklarovaná v pracovnej zmluve, ale aj tzv. tringelty prijímané od zákazníkov a následne rozdeľované medzi zamestnancov. Nesúhlasil s tým, že má možnosť si privyrobiť aj popri zamestnaní, pretože po odchode navrhovateľky z domácnosti prevzal všetky povinnosti vyplývajúce z vedenia domácnosti, t.j. pranie, žehlenie, varenie, príprava maloletého do školy a zabezpečenie jeho účasti na mimoškolských aktivitách. Poukázal na to, že okresný súd porušil povinnosť podľa , čím došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Vyjadril aj názor, že napadnutý rozsudok nie je v časti určenia výživného dostatočne odôvodnený.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 15.08.2014 (č.l. 89-91 spisu) v ktorom uviedla, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Požadovaná suma výživného 120,- € je neprimeraná. Na pečenie cukrárenských výrobkov nemá v súčasnosti vytvorené priestorové ani materiálne podmienky; ani v minulosti príjem z tejto činnosti nepresahoval sumu 30,- € až 40,- € mesačne. Pracuje ako pomocná sila v kuchyni, preto sa nepodieľa na príjme z tzv. tringeltov, ktoré prináležia výlučne obsluhujúcemu personálu. Poukázala na to, že odporca sa snaží využiť svoju práceneschopnosť na účelové zníženie príjmu, pretože disponuje informáciou, že pracuje u svojho zamestnávateľa, čo mu umožňuje charakter jeho zranenia na prste hornej končatiny. V súčasnosti nie je v jej schopnostiach a možnostiach platiť z príjmu v sume 303,- € mesačne vyššie výživné ako v sume 60,- € mesačne vzhľadom aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére.

K odvolaniam navrhovateľky a odporcu sa kolízny opatrovník vyjadril písomným podaním zo dňa 28.07.2014 (č.l. 88 spisu), v ktorom navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o výživnom ako vecne správny potvrdiť s odôvodnením, že maloletý je žiakom druhého stupňa základnej školy a podľa jeho názoru je určené výživné primerané jeho veku a potrebám ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom navrhovateľky.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením , , bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu podľa a ako vecne správny potvrdil.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie navrhovateľky a odporcu smerovalo proti napadnutému rozsudku okresného súdu len vo výroku, ktorým súd určil výživné zo strany navrhovateľky na maloletého (tretí výrok); odvolací súd tiež preskúmal závislý výrok o trovách konania (štvrtý výrok); ostatné výroky napadnutého rozsudku okresného súdu neboli odvolaním navrhovateľky a odporcu dotknuté.

Odvolania navrhovateľky a odporcu nie sú dôvodné.

Zo spisu okresného súdu vyplýva skutkový stav tak, ako je opísaný v napadnutom rozsudku okresného súdu (v podrobnostiach aj v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku).

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery. Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a to výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania a čítaním listinných dôkazov ohľadne príjmových, výdavkových a majetkových pomerov účastníkov konania. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že sú splnené podmienky na určenie výživného na maloletého v sume 80,- € mesačne. Odvolacie námietky navrhovateľky ani odporcu nemohli privodiť zmenu napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o výživnom, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Okresný súd svoje rozhodnutie o výživnom aj primeraným spôsobom odôvodnil. V tomto rozsudku sa preto odvolací súd v reakcii na odvolacie dôvody navrhovateľky a odporcu obmedzil len zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ( ) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov ( prvá veta ). Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu bývania. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Z týchto základných kritérií vychádzal pri rozhodovaní aj odvolací súd v prejednávanej veci.

Odvolací súd sa zhoduje s okresným súdom, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky na určenie výživného na maloletého zo strany navrhovateľky v sume 80,- € mesačne, pretože v tejto výške určené výživné na základe vykonaného dokazovania zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého na jednej strane, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom navrhovateľky. Maloletý pochádza z rozvedeného manželstva navrhovateľky a odporcu, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu stále trvá, pretože tento navštevuje šiesty ročník základnej školy a vzhľadom na svoj vek nie je schopný sám sa živiť. Maloletý má pravidelný príjem len v podobe výživného od navrhovateľky (v súčasnosti 40,- € mesačne na základe predbežného opatrenia), je zdravý, má výdavky najmä v súvislosti s návštevou školy, venuje sa aj mimoškolským športovým aktivitám (karate, futbal), žije v domácnosti s odporcom. Matka je zdravá, zamestnaná ako pomocná sila v kuchyni s priemerným príjmom v sume

303,- € v čistom mesačne, je vyučená cukrárka, vyživovaciu povinnosť má k maloletému a plnoletej dcére, na ktorú platí súdom určené výživné v sume 40,- € mesačne, okrem toho deklarovala výdavky na bývanie s energiami spolu v sume 130,- € mesačne. Odporca je v súčasnosti od decembra 2013 práceneschopný po úraze prsta ruky, inak je zamestnaný ako údržbár, toho času má príjem len v podobe nemocenského, pred úrazom pracoval u rovnakého zamestnávateľa ako vodič kamiónovej dopravy s príjmom okolo 320,- € v čistom mesačne, k tomu boli vyplácané cestovné náhrady (tzv. diéty), má vyživovaciu povinnosť k maloletému a plnoletej dcére, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľky platiť maloletému výživné v sume 80,- € mesačne. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť je primárna povinnosť rodičov a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami navrhovateľky. Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľky, okresný súd správne prihliadal na to, že navrhovateľka je vyučená cukrárka a preto je v jej schopnostiach si privyrobiť a pokiaľ nedosahuje príjem na úrovni svojich schopností, nemôže to ísť na úkor maloletého; na úkor maloletého nemôže ísť ani rozhodnutie navrhovateľky opustiť spoločnú domácnosť, pretože musela počítať s tým, že si to nevyhnutne vyžiada náklady na bývanie (hoci vysťahovať sa nebola jej povinnosť, pretože rodinný dom podľa obsahu spisu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu). Pokiaľ ide o odvolanie odporcu okresný súd správne prihliadal na skutočnosť, že vyšší ako zohľadnený príjem navrhovateľky z vykonaného dokazovania nevyplynul (nebolo preto možné prihliadať na tzv. trigelty) a podľa názoru súdu pri rozhodovaní o výške výživného okresný súd možnosť navrhovateľky dosiahnuť vyšší príjem už zohľadnil, pretože bez zohľadnenia tejto skutočnosti by navrhovateľke nemohol uložiť povinnosť platiť výživné v sume 80,- € mesačne pri jej príjme v sume 303,- € mesačne a výdavkoch v sume 130,- € mesačne na bývanie a v sume 40,- € mesačne na výživné plnoletej dcére. U obidvoch účastníkov okresný súd pri hodnotení ich majetkových pomerov správne prihliadal na spoločný nehnuteľný majetok v podobe rodinného domu vV.

Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou odporcu, že okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože nepostupoval v zmysle , pretože i keď zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.06.2014 (č.l. 69-71 spisu) vyplýva, že okresný súd skutočne nepostupoval podľa citovaného ustanovenia, v ďalšom priebehu pojednávania mal však odporca a jeho právna zástupkyňa dostatočný priestor na svoje prednesy a vyjadrenia. Procesný postup súdu na pojednávaní je rámcovo upravený v ustanovení Po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania ( ). Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli ( ). Z dôvodovej správy k ustanovenia pritom vyplýva, že zaradenie tohto ustanovenia do malo za cieľ zvýšiť predvídateľnosť postupu súdu a posilniť právo na spravodlivý súdny proces; v záujme dosiahnutia predvídateľnosti postupu a rozhodovania ukladá toto ustanovenie súdu povinnosť oboznámiť účastníka konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba, resp. netreba vykonať; účastníkovi konania má tým byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných oprávnení (porovnaj najmä uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.04.2011). Treba prisvedčiť odporcovi, že zápisnica o pojednávaní nedáva podklad pre záver, že okresný súd splnil svoju procesnú povinnosť v zmysle ustanovenia Vzhľadom na individuálne okolnosti prejednávanej veci (konanie o rozvod manželstva spojené s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorá nestráca nesporový charakter) však tým podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom, pretože vytvorením dostatočného priestoru odporcovi a jeho právnej zástupkyni v ďalšom priebehu pojednávania mal možnosť uplatniť svoj procesný vplyv na priebeh a výsledok konania; navyše už pred začatím pojednávania bolo z doručených vyjadrení (č.l. 66 spisu) všetkým účastníkom zrejmé, že v časti konania o rozvod manželstva (len táto časť má sporový charakter) nie je medzi účastníkmi spor a navrhovateľka a odporca majú k otázke rozvodu manželstva zhodný postoj. Odvolací súd poukazuje aj na to, že ani v samotnom sporovom konaní nemusí mať nedodržanie postupu podľa vždy za následok odňatie možnosti konať pred súdom (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.10.2012 a sp. zn. zo dňa 28.05.2013, z ktorého dokonca vyplýva záver, že nedodržanie postupu podľa nemá za následok odňatie

možnosti konať pred súdom). Pokiaľ ide o konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, ktoré je zo zákona spojené s konaním o rozvod manželstva ( ), toto konanie nestráca svoj charakter konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré patrí medzi tzv. nesporové konania, kde je potrebné priebeh pojednávania prispôsobiť širšiemu celospoločenskému (verejnému) záujmu na týchto konaniach (citované ustanovenie je nepochybne koncipované predovšetkým na tzv. sporové konania). Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je ovládané tzv. vyšetrovacou zásadou, v zmysle ktorej účastníci konania nenesú dôkazné bremeno (sú síce v zmysle povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd je však v zmysle povinný vykonať ďalšie dôkazy na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli; okrem toho v tzv. nesporových konaniach si súd v zmysle a contrario nemôže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania). Preto podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na nesporový charakter posudzovanej veci (predmetom odvolania je len výrok napadnutého rozsudku o výživnom, teda časť konania, ktorá má nesporový charakter), samotným neoznámením, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré z navrhnutých dôkazov okresný súd vykoná, nedošlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom nakoľko súd je v tomto konaní povinný vykonať dôkazy na zistenie skutkového stavu aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Uvedená vada konania spočívajúca v nerešpektovaní postupu v zmysle v prejednávanej veci zo strany okresného súdu nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a preto na ňu odvolací súd nemohol pri rozhodovaní o podaných odvolaniach navrhovateľky a odporcu prihliadať ( ).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa a v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol odôvodnený charakterom konania o rozvod manželstva.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Keďže navrhovateľka ani odporca neboli v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.