Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-174-2022.pdf
PDF · 94.17 KB
No categories available
7Co/174/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Sučany, Ulica priemyselná 10, IČO: 50 387 189, právne zastúpený JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom v X., Z. X, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Praha 1, Nové Město, Spálená 75/16, IČO: 45 272 956, Česká republika, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom zriadenej organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Bratislava - mestská časť Karlova Ves, Lamačská cesta 3/A, IČO: 54 228 573, o zaplatenie 1 374,84 EUR, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin z 23. júna 2022 č. k. 17C/16/2022-85, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu na uloženie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 374,84 Eur zamietol (výrok I). Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP (výrok II).
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 25.4.2021 v dôsledku dopravnej nehody v Martine došlo k spôsobeniu škody na motorovom vozidle značky VW Passat, EČV:MT 638 EZ, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol L. W., pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla značky Škoda Superb, EČV: GA 559 DL, v tom čase zmluvne poistený u žalovaného, pričom poistná udalosť bola evidovaná pod číslom 6401097270. V súvislosti s poškodením vozidla a následným odoslaním vozidla do opravy, poškodený si u žalobcu požičal osobné motorové vozidlo značky Škoda Kodiaq na základe písomnej Zmluvy o nájme vozidla č. 165/702 zo dňa 26.4.2021 na obdobie od 26.4.2021 do 1.7.2021. Po skončení doby nájmu prenajímateľ (žalobca) vystavil dňa 1.7.2021 nájomcovi (poškodenému) faktúru č. 210274 za prenájom vozidla v dĺžke 67 dní v celkovej výške 4 510,44 Eur s DPH. Poškodený dňa 1.7.2021 odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla vo výške 4 510,44 Eur s DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ním spojenými na žalobcu, pričom žalobca vyzval žalovaného listom z 11.12.2021 na úhradu nákladov účelne vynaložených za nájom náhradného vozidla, keď žalovaný listom z 15.7.2021 oznámil žalobcovi, že dňa 15.7.2021 ukončil šetrenie poistnej udalosti, a že žalobcovi bude poskytnuté poistné plnenie vo výške 3 135,60 Eur. Uvedená skutočnosť vyplýva z listiny „Oznámenie o zaslaní poistného plnenia“ pričom žalovaná suma 1 374,84 Eur predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou vo výške 4 510,44 Eur a žalovaným vyplateného poistného plnenia vo výške 3 135,60 Eur. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že dĺžka prenájmu bola priznaná za 67 dní, pričom následne doba nájmu bola vynásobená sadzbou nájomného za 1 deň prenájmu vo výške 46,86 Eur s DPH, pričom zohľadnil aj dobu potrebnú na dodanie náhradných dielov.
3. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu aplikoval ust. § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 Zákona č. 383/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o PZP“), § 442 ods. 1, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s vykonaným dokazovaním vychádzal zo zistenia, že žalovaný predložil do spisu internetové cenníky za prenájom náhradných vozidiel k dátumu 15.7.2021 u spoločností, ktoré obdobným spôsobom ako žalobca prenajímajú motorové vozidlá s uvedenou výškou nájmu u vozidiel obdobnej strednej triedy, ako bolo poškodené motorové vozidlo v danom prípade, tak ako je konštatované v bode 15 odôvodnenia rozsudku. Žalobca predložil svoj vlastný cenník, z ktorého vyplýva denné nájomné na dobu na 10 dní rovnakého vozidla 67,32 Eur s DPH a predložil do spisu cenníky Českej pojisťovne platné od 1.5.2018. Vychádzajúc z okolností prejednávanej veci, ako aj z obsahu zmluvy o prenájme vozidla, a pokiaľ poškodený uviedol, že vozidlo využíval na cestu do práce v rámci okresu Martin, z tohto pohľadu účelnosť medzi stranami sporná nebola a sporná nebola ani dĺžka nájomného, ktorá trvala po nevyhnutnú dobu opravy poškodeného motorového vozidla. Sporná medzi stranami zostala výška denného nájomného, keďže žalobca prenajal poškodenému náhradné vozidlo značky Škoda Kodiaq, ktoré patrí do premium triedy kategórie SUV, i keď v konečnom dôsledku si žalobca uplatňoval bežnú cenu za prenájom vozidiel kategórie zhodnej s poškodeným vozidlom, dôvodiac, že žalobca v tom čase nemal k dispozícii vozidlo totožnej kategórie. Na základe dôkaznej iniciatívy v konaní bol to práve žalovaný, ktorý predložil do spisu cenníky z rôznych požičovní, kde denné nájomné za VW Passat predstavovalo sumu od 29 Eur na deň (cenník Autorent +, z požičovne MKCar), ďalej vo výške 38,13 Eur až po (najvyššiu) sumu 46,80 Eur s DPH na deň, z ktorej ceny ponúkaného nájomného žalovaný vychádzal. Naproti tomu žalobca účelnosť z pohľadu sadzby denného nájomného preukázal len svojím vlastným cenníkom a cenníkmi z ČR, ktorého sadzba denného nájmu je podstatne vyššia, ako cena nájmu u ostatných poskytovateľov danej služby v danom mieste a čase. Z hľadiska uvedeného dospel k záveru, že účtovaná cena za nájom motorového vozidla žalobcom nenapĺňa kritéria primeranosti, v tomto smere žalovaný uniesol dôkazné bremeno a z tohto dôvodu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že procesná obrana žalovaného nemôže byť v záujme zachovania právnej istoty a cenníky, na ktoré sa žalovaný odvoláva nemôžu slúžiť pre ustálenie obvyklej ceny nájmov porovnateľných vozidiel v danom mieste a čase. Súd prvej inštancie pri posudzovaní neprimeranosti sadzby nezohľadnil ďalšie faktory, ktoré majú vplyv na cenu sadzby nájomného, ako aj na to, v akom rozsahu je potom poškodený v dôsledku dopravnej nehody, nie z jeho viny, obmedzovaný. Je nevyhnutné skúmať, či by autopožičovne uvádzané poškodeným poškodenému v tomto prípade nedoúčtovali ďalšie náklady spojené s prenájmom konkrétneho vozidla. Trvá na stanovisku, že v prípade rovnakých zmluvných podmienok by cena nájmu u daných prenajímateľov bola v konečnom dôsledku vyššia ako požadovaná v prejednávanej veci. Žalovaný v uvedenom smere nepreukázal opak. To, že žalovaný účelovo vybral a predložil najnižšie ponuky, ešte nepredstavuje relevantný prieskum trhu o cene obvyklej v danom mieste a čase. Z jeho strany boli predložené aj sadzobníky z ČR, ktoré neboli vytvorené v individuálnych prípadoch, ale boli vyhotovené na základe prieskumu trhu jednotlivými poisťovateľmi a predstavuje všeobecný prehľad obvyklých sadzieb pri prenájme náhradného vozidla v rámci územia ČR. Na Slovensku nič podobné neexistuje. Poškodený nie je povinný v zmysle rozhodovacej praxe súdov SR vykonávať prieskum trhu ohľadom výšky nájomného. Z cenníkov predložených zo strany žalovaného okrem uvedených podmienok prenájmu nevyplýva ani dátum, ani kedy tieto boli zaobstarané. Poukázal na závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Žiline 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe na zaplatenie sumy 1 374,84 Eur vyhovieť.
5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Opätovne poukazuje na nepravdivé tvrdenia žalobcu, že (žalovaný) obvyklosť ceny nájmu posudzoval s najnižšími cenami, cenovými ponukami prenájmu a účelovo vybral najlacnejšie cenníkové ceny, čo je zavádzajúce. Konaním na základe prieskumu cien nájomného na území SR za porovnateľné vozidlo zistil, že denný nájom pre zodpovedajúci typ vozidla (pri dĺžke nájmu 67 dní) sa pohyboval v rozpätí od 34 Eur do cca 46 Eur, pričom následne zohľadnil cenu nájmu 46,80 Eur, t. j. sumu, ktorá predstavovala najvyššiu cenu denného nájmu, pričom na tieto skutočnosti poukázal už v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že by účelovo vyberal tie najnižšie sumy. Žalobca tým, že predložil v konaní len cenníkové ceny v ČR (okrem vlastného cenníka) nepriamo len potvrdil, že na Slovensku sa porovnateľné vozidlo za jeho cenníkové ceny neprenajíma.
Pri stanovení ceny výšky poistného plnenia poukázal na závery uvedené v rozhodnutí NS SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 28.6.2016. Domnieva sa, že tvrdenú skutočnosť (o ďalších nákladoch súvisiacich s prenájmom samotným v prípade predložených cenových ponúk) mal žalobca povinnosť v konaní preukázať. Žalovaná strana nemá v zásade povinnosť preukazovať negatívnu skutočnosť (že žiadne dodatočné doklady nie sú účtované), ale žalobca (pokiaľ tvrdí) má povinnosť preukázať ich existenciu, prípadne vyvrátiť tvrdenie žalovaného o ním konkrétne tvrdenej výške cien prenájmu príslušných autopožičovní predložením vlastných odlišných a konkrétnych skutkových tvrdení. Na doplnenie uvádza, že v kalkulácii Autopožičovne Martin je výslovne uvedené, že nájomcom nie je účtovaná žiadna záloha. Vzhľadom k tomu, že tvrdenia žalobcu o inej bežnej výške nájomného ostali len v nekonkrétnej, dokonca hypotetickej rovine a v konaní nepreukázané, považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako správny potvrdil.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, tak ako je konštatované v bodoch 8 -16 a v bode 25 odôvodnenia rozsudku správne súd prvej inštancie následne dospel k záveru, že dôvodnosť nároku s poukazom na ust. § 15 ods. 1 Zákona 381/2001 Z. z. v súlade s ustanovením § 442 Občianskeho zákonníka, žalobca v konaní nepreukázal. V zmysle vyššie citovaných ustanovení v konaní zaťažuje žalobcu dôkazné bremeno na preukázanie vzniku predpokladov uplatneného nároku vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci.
9. Pojem škody treba vykladať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a za škodu vo všeobecnosti je možné chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené).
10. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená už v rozhodnutí R 7/1992, v zmysle ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému. V danom prípade je nevyhnutná potreba žalobcu zadovážiť si náhradné motorové vozidlo po dobu, keď nemohol užívať svoje motorové vozidlo, nebola účastníkmi spochybňovaná. Avšak aj u porovnateľného motorového vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti.“ (citácia uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016 sp.zn. 3MCdo/3/2015).
11. V prejednávanej veci žalovaný neakceptoval žalobcom uplatnenú cenu nájmu náhradného vozidla dôvodiac, že žalobca poškodenému prenajal náhradné vozidlo značky Škoda Kodiaq, ktoré patrí do premium triedy kategógie SUV, tomu najskôr zodpovedajúcou cenou nájmu a v konečnom dôsledku s fakturovanou sumou ceny nájmu (kde nenamietal dĺžku doby nájmu, ani účelnosť poskytnutia náhradného vozidla) v okolnosti, že žalobcom účtovaná cena nájmu za 1 deň je neprimerane vysoká, naviac žalobcom odôvodnená cenou nájmu za obdobných podmienok na území Českej republiky, ktoré s podmienkami na území SR nemôžu byť pomerované, keď na strane druhej žalovaný (v dôsledku jeho dôkaznej iniciatívy) v konaní dokladoval a preukazoval internetovými výpismi - cenníkmi, že za prenájom náhradných vozidiel za obdobných podmienok si uvádzané spoločnosti účtujú podstatne nižšie sumy ceny nájmu, než je to v prípade žalobcu, pričom pri likvidácii poistnej udalosti vyplatil poškodenému najvyššiu sumu denného nájmu z týchto ním predkladaných a zverejnených cenníkov.
12. Na doplnenie správnosti vyslovených skutkových a právnych záverov súdom prvej inštancie, ako aj vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že pokiaľ si žalobca uplatňoval nárok na plnenie z hľadiska podmienok súvislosti a vo vzťahu k vyššie uvedenému odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016 sp. zn. 3MCdo/3/2015 (publikované na stránke www.najpravo.sk - Náhrada škody spočívajúca v nájme motorového vozidla), v ktorom je vyjadrená právna veta, že „Skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli náklady vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca (poškodený - poznámka) vylúčený pre určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzené hľadiskom účelnosti.“
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vyvodil, že žalobca z hľadiska procesnej tvorby dôkazného bremena v konaní takto nepostupoval, nereagoval na adekvátne tvrdenia žalovaného ohľadom namietania primeranosti ním účtovanej ceny nájmu náhradného vozidla a pokiaľ žalobca chcel byť v spore úspešný vo vzťahu k podmienkam uplatneného nároku na náhradu škody, bolo jeho povinnosťou tieto skutočnosti preukázať, na základe čoho odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, i keď argumentačne súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že dôkazné bremeno uniesol žalovaný, keďže takáto povinnosť v zmysle rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít bola na žalobcovi.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)