Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25CoP-1-2023.pdf
PDF · 168.18 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého, t.č. plnoletého M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom do dosiahnutia jeho plnoletosti, naďalej M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpený JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou so sídlom Žiar nad Hronom, SNP 94 dieťa rodičov: W.. C. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX, zastúpenej I.. Luciou Sklenárovou, advokátkou so sídlom Žiar nad Hronom, SNP 94 a W.. M. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., E. XX, zastúpeného Mgr. Patrikom Štefkejem, advokátom so sídlom Nitra, Školská 3 o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaniach rodičov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. augusta 2022 pod č.k. 24P/175/2021-319 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra pod č.k. 13P/154/2012-48 zo dňa 26.06.2012 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého M. Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX eur na sumu 130 eur mesačne počnúc dňom 01.08.2021, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné otca za čas od 01.08.2021 do 31.07.2022 v sume 420eur povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 35 eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok. Návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenie výživného na 300 eur od podania návrhu, otec zníženia výživného na 50 eur.
1.2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra pod č.k. 13P/154/2012-48 zo dňa 26.6.2012 bol maloletý M. Y. zverený do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 95 eur mesačne počnúc dňom 1.5.2012. V tom čase matka dosahovala príjem 330 eur mesačne a finančne jej pomáhali podľa potreby rodičia. V daňovom priznaní za rok 2011 vykazovala príjmy vo výške 15273,53 eura pri výdavkoch 11619,05 eura. Základ dane tak tvorila suma 3654,48 eura. Otec maloletého bol zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce a ako konateľ s.r.o. .Jeho príjem bol 891 eur netto mesačne. Manželka otca, s ktorou bol v tom čase už rozvedený, ale žili v spoločnej domácnosti, poberala dávky v nezamestnanosti vo výške 380 eur mesačne. Otec mal okrem maloletého M. vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom D. a R. E., ktoré pochádzajú z jeho prvého manželstva. V čase poslednej úpravy práv a povinností bol
zamestnaný ako konateľ spoločnosti P. s.r.o. . Svoj obchodný podiel v máji 2012 previedol na svoju tetu, čím podľa jeho vyjadrenia riešil svoj záväzok voči nej vo výške 14000 eur . Matka býva spolu s maloletým naďalej v rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Náklady na domácnosť tvoria mesačne platby za elektrinu 79 eur, vodu 10 eur, plyn 74 eur, internet 15,90 eura. Okrem toho sú to ďalšie náklady na čistiace prostriedky, hygienické potreby. Maloletý M. navštevuje od septembra 2020 1. ročník na Obchodnej akadémii v Nitre, aktuálne nastupuje do 3. ročníka. Mesačné výdavky na dieťa sú 20 eur na školské potreby a pomôcky, cca 70 eur ošatenie a obuv, 10 eur mobilný telefón, bežná zdravotná starostlivosť vrátane nákladov na zubné ošetrenie 20 eur, náklady na hobby a voľný čas 50 eur. Maloletý M. bol už v minulosti nastavený na zdravé stravovanie, pravidelné cvičenie, doplnky výživy, vitamíny, proteín. S návštevou fitnescentra a plavárne súvisí aj adekvátna športová obuv, oblečenie a vstupné poplatky. Ďalšie náklady sú nepravidelné, napr. na vybavenie detskej izby, počítač, tlačiareň a nutná výmenu elektrických spotrebičov v domácnosti. Matka pracuje na základe živnostenského oprávnenia v oblasti cestovného ruchu, prostredníctvom cestovnej agentúry predáva zájazdy za provízie. Počas pandémie bolo jej podnikanie značne utlmené .Z dôvodu poklesu tržieb o viac ako 80%, jej bola priznaná a vyplatená z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny suma spolu 9417 eur v období od januára 2021 do februára 2022 vrátane (mesačne 672,65 eura). Z Ministerstva dopravy a výstavby SR jej bola vyplatená celkovo suma vo výške 7579 eur v rámci Schémy minimálnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu. Z tejto sumy boli klientom vrátené čiastky vo výške 1900 eur . Ostatné finančné prostriedky investovala do opravy terasy, kúpy nového kotla a kúpy novej pračky. Aktuálne matka nepoberá žiadnu pomoc od štátu. Podnikanie sa nevrátilo ani len na 30% pôvodného stavu. Podľa daňového priznania za rok 2020 dosiahla zo živnosti celkové príjmy 3959,10 eura pri výdavkoch 2375,46 eura. Základ dane činil sumu 1583,64 eura. Podľa daňového priznania za rok 2021 dosiahla matka zo živnosti celkové príjmy 3838,10 eura pri výdavkoch 2302,86 eura. Základ dane tak činil sumu 1535,24 eura. Podľa jej vyjadrenia jej počas obdobia pandémie, kedy nemala dostatok prostriedkov zo živnosti, pomáhali finančne aj jej rodičia. 1.3. Otec opätovne uzatvoril manželstvo so svojou bývalou manželkou dňa 15.6.2018 a býva spolu s ňou a dvomi spoločnými maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve ich maloletých detí. Nehnuteľnosť obe maloleté deti otca nadobudli darovacou zmluvou v roku 2017. Mesačné náklady v dome sú na elektrinu 104 eur, komunálny odpad a kanalizáciu 15 eur, vodu 12 eur. Za lekárske ošetrenie, lieky a zubné ošetrenia uhrádza rodina otca v priemere 30 eur, za drogériu, čistiace prostriedky a hygienické potreby v priemere 40 eur. Mesačné náklady na potraviny sú podľa vyčíslenia otca cca. 400 eur s tým, že majú k dispozícii aj vlastnú dopestovanú úrodu a pomoc od starých rodičov. Za oblečenie a školské potreby pre maloleté deti otec mesačne uhrádza cca. 30 eur. Maloletá D., nar. XX.X.XXXX. navštevuje Súkromnú školu umeleckého priemyslu v L., kde sa platí mesačne školné 77,50 eura. Maloletá R., nar. XX.XX.XXXX navštevuje 7. ročník Základnej školy v L.. Toto dieťa navštevuje základnú umeleckú školu, na ktorú sú výdavky 10 eur mesačne. Ďalšie výdavky na maloleté deti sú spojené so zabezpečovaním ich základných životných potrieb. K pomerom na strane otca súd prvej inštancie uviedol, že nie je a ani v minulosti nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Zo správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 25.2.2022 vyplýva, že za obdobie od 1.8.2010 do 21.3.2011, od 26.11.2021 do 31.7.2016 a od 1.12.2016 do 31.12.2016 bol otec evidovaný ako samoplatiteľ . Za uvedené obdobie mu vznikol nedoplatok v sume 1566,98 eura. Od 1.1.2017, odkedy je evidovaný ako osoba bez uvedeného platiteľa, sa k nedoplatku nevedia vyjadriť. Otec sa vyjadril, že jeho dlžoby od roku 2018 kvôli nedoplatkom do zdravotnej poisťovne sú okolo 6000 eur. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni vyplýva, že naposledy bol vedený ako zamestnanec od 1.8.2016 do 30.11.2016 v spoločnosti P... V tejto spoločnosti bol spoločníkom od 26.2.2009 do 2.5.2012 a konateľom od 26.2.2009 do 8.4.2021. Spoločnosť bola rozhodnutím OS Banská Bystrica č.k. 63Cbr/53/2019-77 zo dňa 4.2.2021, právoplatným dňa 16.3.2021 zrušená. Aktuálne otec spolu so svojou manželkou podniká cez spoločnosť P. s.r.o., v ktorej spoločnosti je manželka konateľkou, spoločníkom spoločnosti je aj matka manželky otca. Podľa vyjadrenia manželky otca je spoločnosť založená jej matkou iba formálne, nakoľko oni kvôli exekúciám nemôžu byť spoločníkmi spoločnosti. Spoločnosť dosiahla za rok 2020 súčet výnosov z hospodárskej a z finančnej činnosti 72870,04 eura pri nákladoch 65808,57 eura. Výsledok hospodárenia pred zdanením bol vo výške 7061,47 eura. V roku 2021 boli celkové výnosy spoločnosti 63161 eura pri nákladoch 59815 eura s tým, že zisk spoločnosti bol vo výške 1755 eur. Vlastné imanie spoločnosti bolo vo výške 26034 eura. Z pripojeného spisu OS Nitra sp. zn. 7D/96/2021 zistil, že otec ako zákonný dedič po svojom nebohom otcovi Doc. Ing. W. E., CSc. sa vzdal svojho dedičského podielu v prospech matky a brata bez povinnosti výplaty voči nemu ako ustupujúcemu dedičovi zo zákona. Jednalo sa o nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. území X. vo všeobecnej hodnote 75000 eur.
Zo správy Fakultnej nemocnice L. zo dňa 4.2.2022 zistil, že otec bol hospitalizovaný na kardiologickej klinike pre srdcové zlyhanie pri ťažkej hyperfunkcii štítnej žľazy od 30.5. do 7.6.2018. Zo správy MUDr. E. A. z Kardiologickej kliniky FN Nitra zo dňa 4.2.2022 vyplýva, že pri adekvátnej medikamentóznej liečbe sa stav zlepšoval. Pri následných ambulantných vyšetreniach konštatovali úplnú klinickú i laboratórnu remisiu ochorenia. Po konzultácii s chirurgom dohodli termín operácie štítnej žľazy na 1.10.2018, na ktorú hospitalizáciu otec nenastúpil a nasledujúce tri roky neprišiel na endokrinologickú ani kardiologickú kontrolu do FN Nitra. Dňa 12.10.2021 (po troch rokoch) prišiel na kardiologické vyšetrenie vo veľmi zlom klinickom stave . Bola mu navrhnutá urgentná hospitalizácia na kardiologickej klinike, ktorú odmietol. Bol oboznámený s možnými rizikami takéhoto rozhodnutia, vrátane možného úmrtia. Je zrejmé, že neakceptovanie liečebného postupu, ktorý menovanému navrhovali, môže viesť k ireverzibilnému multiorgánovému poškodeniu, ktoré spôsobí trvalú pracovnú nespôsobilosť a invaliditu, resp. úmrtie. Podľa správy MUDr. Y. zo dňa 14.12.2021 jej ambulanciu navštívil 21.9.2021, po vyšetrení odmietol hospitalizáciu aj vyšetrenie na OÚM (napriek poučeniu o rizikách aj smrti), 12.10.2021 odmietol urgentnú hospitalizáciu po vyšetrení na kardiológii a odvtedy nemá informácie o jeho zdravotnom stave. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne, vzniklo mu zameškané výživné, na úhradu ktorého mu podľa čestného prehlásenia zo dňa 10.8.2022 poskytla finančné prostriedky v sume 900 eur matka. V čestnom prehlásení sa vyjadrila, že už dlhšiu dobu, najmenej však od roku 2018, kedy začali synove vážne zdravotné problémy, vypomáha synovi a jeho rodine takým spôsobom, že im poskytuje ňou zakúpené potraviny, doma dopestovanú zeleninu , ovocie , finančnú hotovosť, aby im pomohla vyriešiť ich základné životné potreby.
1.4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 78 ods. l, 2, 3 Zákona o rodine a dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného prišlo na strane účastníkov konania k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Podstatná zmena pomerov na strane maloletého M. spočíva v tom, že maloletý je o 10 rokov starší, s čím preukázateľne súvisia zvýšené výdavky na zabezpečovanie nielen jeho základných životných potrieb, ale aj ďalších potrieb, ktoré súvisia so zdravým duševným a telesným vývojom. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu bol maloletý vo veku 7 rokov, v súčasnosti bude študentom 3. ročníka strednej školy a o necelého pol roka nadobudne plnoletosť. Výdaje, ktoré v konaní vyčíslila matka je potrebné považovať za primerané, zodpovedajúce veku a záujmom maloletého. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Aktuálne otec maloletého dieťaťa nedosahuje žiadny príjem. V dôsledku svojich dlžôb z minulosti nemôže mať založený kvôli exekúciám svoj vlastný účet. V rovnakom postavení je aktuálne jeho manželka. Finančné prostriedky poukazované na výživu maloletého M. sú tak poukazované z účtu ich maloletej dcéry. Kvôli uvedeným skutočnostiam nemôže otec spolu so svojou manželkou podnikať prostredníctvom spoločnosti. Je zrejmé, že má zdravotné problémy. Ich intenzitu do akej miery ,a či vôbec má zníženú mieru schopnosti pracovať, žiadnym spôsobom nepreukázal. Nie je úlohou súdu ani v konaní o starostlivosti o maloleté deti vykonávať dokazovanie, zamerané v neprospech maloletých detí, keď povinný rodič tvrdiac určité skutočnosti, neunesie dôkazné bremeno. Otec a jeho manželka uvádzali skutočnosti svedčiace o ich úplnej nemajetnosti a dlhodobej (minimálne štyri roky) finančnej kríze. O tom nesvedčia skutočnosti, že ich spoločné maloleté deti nadobudli do svojho vlastníctva nehnuteľnosti nemalej hodnoty (rodinný dom plus pozemok) a dcéra D. za tejto situácie začala navštevovať súkromnú strednú školu, kde je iba mesačný poplatok za štúdium 77,50 eura. Napriek tomu, že otec nemá aktuálne žiadny príjem, je zrejmé, že sa svojou prácou (či už fyzickou alebo duševnou) podieľa na príjme spoločnosti, v ktorej je konateľkou manželka. V prípade, ak by si plnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu z podnikania v minulosti riadne, nebol by sa dostal do situácie, že je bez príjmu v čase choroby a musí si za ošetrenie a prípadné lekárske zákroky platiť. Z tohto dôvodu niektoré lekárske zákroky, ktoré by mohli skvalitniť jeho zdravotný stav neabsolvoval napriek hrozbe ohrozenia zdravia a dokonca života. Povinnosti vyplývajúce mu z podnikania neplnil riadne ani v čase pred prepuknutím ochorenia. Je nepochopiteľné konanie manželky otca , neplniacej povinnosti vyplývajúce jej z podnikania (neplatenie odvodov do poisťovní) . Tvrdenia o tom, že evidencia otca na úrade práce, ako uchádzača
o zamestnanie, je zbytočná, pretože aj tak by mu prácu nenašli, resp. ponúkli takú, ktorú by asi nebol schopný vykonávať, nie sú na mieste. Pracovné miesta sú ponúkané na základe kvalifikácie, praxe a ďalšou výhodou evidencie je skutočnosť hradenia odvodov do zdravotnej poisťovne štátom. Vzdanie sa svojho zákonného dedičského podielu posudzoval v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine ako vzdanie sa určitého majetkového prospechu. Z preukázaných súvislostí je zrejmé, že otec nechcel nadobudnúť svoj zákonný podiel práve kvôli spomínaným exekúciám, aby takýmto spôsobom ochránil svoj majetok. Do zadĺženia sa dostal v dôsledku svojho podnikania, kedy na seba prevzal neprimerané majetkové riziká. Takéto konanie nemôže byť posúdené na ťarchu maloletého dieťaťa. Už v minulosti (v roku 2012) bol schopný dosahovať príjem minimálne 891 eur. Nepreukázal svoju neschopnosť pracovať žiadnym spôsobom . Preto vychádzal z jeho potencionálneho príjmu a pri zohľadnení veku, vzdelania, praxe, ponúk na trhu práce by mohol dosahovať minimálne priemernú mesačnú mzdu zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá bola v roku 2021 1211 eur (po odrátaní dane a odvodov 969,12 eura) a pre rok 2022 je odhad tejto priemernej mesačnej mzdy 1295 eur (po odrátaní dane a odvodov 1.028,03 eura). Z uvedeného príjmu, ktorý je vyšší ako príjem otca v čase poslednej úpravy výživného by bol schopný prispievať na výživu už skoro dospelého dieťaťa sumou aspoň 130 eur mesačne. Preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na uvedenú sumu od mesiaca, v ktorom matka návrh na súd podávala, čím vzniklo otcovi zameškané výživné v sume 420 eur (130 - 95 = 35 x 12 = 420). Uvedenú sumu mu povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 35 eur s poukazom na výšku zameškaného výživného a veku maloletého dieťaťa. V závere sa súd prvej inštancie vyjadril k pomerom na strane matky. Uviedol, že je zrejmé, že sa snaží svojmu synovu zabezpečovať životnú úroveň, aká vyplýva z jej možností a schopností. Z jej návrhu na zvýšenie výživného, ktorý podala až po 10 rokoch od poslednej a zatiaľ jedinej úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca, je zrejmé, že k tomuto kroku ju dohnala finančná situácia, do ktorej sa dostala v dôsledku finančnej krízy spôsobenej nemožnosťou dosahovať obvyklé príjmy z podnikania. Vzhľadom na charakter jej podnikania je zrejmé, že zmena bola objektívneho charakteru, nezávislá od jej správania. Je síce pravdou, že na zmiernenie následkov celosvetovej pandémie poberala finančnú pomoc od štátu. Nebola poskytovaná počas celého obdobia ako prišlo k poklesu jej príjmov - obratu v podnikaní matky za rok 2020 a 2021. Jej príjmy boli podstatne nižšie ako v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca. 1.5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok)trak, že žiadnemu z účastníkov ich nepriznal. Vo veci ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorý stanovuje, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak Žiadne ustanovenie upravujúce nárok na náhradu trov konania podľa CMP na danú vec nedopadá. Nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať matke náhradu vzniknutých trov konania. (31)
2. Obaja rodičia podali proti rozsudku odvolanie. Matka žiadala vyššie výživné, otec žiadal zníženie výživného.
3. Matka v odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Citovala ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine a uviedla, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec sa doposiaľ podieľal na výživnom len vo forme bežného výživného. Všetku osobnú starostlivosť a iné vecné plnenia uhrádzala výlučne ona. Znášala všetky mimoriadne náklady, ktoré okrem bežnej výživy dieťa potrebovalo . Otec sa na nich nijakým spôsobom počas okrem bežného výživného nepodieľal. V priebehu konania presne špecifikovala náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s povinnosťou výživy k maloletému dieťaťu. V odôvodnení rozsudku súd ustálil výšku príjmu otca na sumu 1 028,03 eura v čistom a zároveň skonštatoval, že je v jeho schopnostiach vzhľadom na vek, vzdelanie , prax a ponuku na trhu práce dosahovať príjem .Z takto stanovenej sumy ustálil výšku výživného na sumu 130 eur mesačne. Zároveň skonštatoval, že sa otec vzdal zákonného dedičského podielu , aby uchránil svoj majetok. Napriek tomu, že boli objektívne preukázané výdavky na mal. dieťa, otec na výživnom nijako inak nepodieľa. Je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem. Súd prvej inštancie neprimerane nízko s ohľadom na všetky skutočnosti zvýšil výživné len na 130 mesačne, v rozpore s vykonaným dokazovaním. Výšku takto stanoveného výživného však bližšie nezdôvodnil. V časti náhrady trov konania žiadala priznať trovy z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pretože pojednávania boli odročované z dôvodu, že otec nepredkladal súdu dôkazy preukazujúce ním skutkové tvrdenia . Pokiaľ by ich bol produkoval riadne a včas, trovy konania by neboli vznikli v takom značnom rozsahu . Žiadala napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd zvýši vyživovaciu povinnosť otca na maloletého M. Y. nar.
12.01.2005 na sumu 300 eur mesačne počnúc dňom 01.08.2021 a prizná matke nárok na náhradu trov konania alebo zruší a vec mu vráti na nové konanie a rozhodnutie
4. Otec podal odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku. Namietal, že napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje jeho osobné, zárobkové pomery, a najmä podstatnú zmenu súvisiacu s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý sa zhoršuje a obmedzuje ho v možnosti výkonu akejkoľvek práce. Namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 62 ods. 1 CMP, pretože súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci, § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že predloženými dôkazmi bolo nepochybne preukázané, že matka počas pandémie dosahovala, vrátane príspevkov od štátu, daňového bonus a prídavku na dieťa, príjem na úrovni minimálne 1 500 eur mesačne v čistom vyjadrení. Jej životná úroveň vôbec neutrpela. V čase pandémie vynakladala mimoriadne výdavky na kúpu hnuteľných vecí v rádovo niekoľko tisíc euro, ktoré vôbec nebolo potrebné vynaložiť alebo nie v takej miere, v akej boli vynaložené. Takto vynakladané tisíce eur vôbec nezodpovedajú jej formálne vykázanému príjmu v daňových priznaniach za roky 2020 (základ dane 1583,64 eura) a 2021 (základ dane 1535,24 eura), na základe ktorých pred súdom preukazovala, že by mal byť jej príjem na úrovni do 200 eur mesačne. Namietal nevyporiadanie sa s účtami matky v odôvodnení rozsudku z ktorých vyplýva, že jej životná úroveň je neporovnateľne vyššia ako úroveň jeho rodiny. K výpočtu matkiných nákladov na maloletého uviedol, že v návrhu dôvodila výpočtom výdavkov, ktoré údajne vynakladá na potreby maloletého dieťaťa v celkovej sume 265 eur (voda, plyn, elektrina, strava, internet). Za primerané výdavky považoval do sumy 231 eur (polovica nákladov na elektrinu, vodu, plyn a stravu). Nad rámec uvedeného , čo dôvodila údajnou potrebou vynakladania mesačne 20 eur do školy na pomôcky, považoval za nereálne . Taká potreba spravidla vystane len na začiatku školského roka. Ďalej namietal ,že ošatenie a obuv v sume 70 eur mesačne nezodpovedá bežnej potrebe dospelého človeka, nieto maloletého dieťaťa. Výdavok na hobby v sume 50 eur mesačne nie je nevyhnutným výdavkom na základné životné potreby maloletého dieťaťa. Údajný výdavok 50 eur mesačne na zariadenie izby či nákupu počítača alebo tlačiarne nie je nevyhnutným výdavkom na základné životné potreby a nie je opakovaným výdavkom, ktorý by sa mal vôbec zohľadňovať. S ohľadom na uvedené by sa mal podieľať, podľa rozsudku súdu prvej inštancie, na viac ako polovici výdavkov na základné životné potreby maloletého dieťaťa (130 eur vs 231 eur. Ďalej namietal, že napriek závažnosti jeho zdravotného stavu a obsahu v konaní predložených lekárskych správ, neustále poukazujúcich na riziko možného úmrtia, sa súd prvej inštancie so závažnosťou zdravotného stavu nestotožnil. V neľudských podmienkach absolvoval štvorhodinové pojednávanie, počas ktorého sa neúmerne potil, vypil snáď 2 litre vody a súd napriek tomu, že mal možnosť na pohľad objektívne vidieť, že jeho zdravie je zjavne podlomené, ustálil, že jeho zdravotný stav je uspokojivý, aby som vedel dosahovať priemernú mesačnú mzdu v národnom hospodárstve. Po pojednávaní konanom dňa 11.08.2022, okolo polnoci sa mu náhle zhoršil zdravotný stav a postihol ma akútny infarkt myokardu. Dňa 12.08.2022 v čase 01.14 hod som bol prijatý na neurologickú kliniku FN Nitra, neskôr predložený na kardiologickú kliniku FN Nitra s celkovou dobou hospitalizácie vo FN Nitra od12.08.2022 do 22.08.2022. Výsledkom zhoršeného zdravotného stavu je objektívny stav v potrebe implantácie ICD (kardiodefibrilátor na liečbu život ohrozujúcich arytmií) alebo transplantácie srdca. Zdravotný stav mu objektívne znemožňuje alebo podstatne sťažuje výkon práce ako u zdravého človeka. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci. Vo vzťahu k výdavkom na strane matky, ktoré nie je potrebné vynaložiť, nezisťoval jej skutočné príjmy, keď v značne nepriaznivej finančnej situácie vynakladala nadštandardné výdavky na opravu terasy či zakúpenie vecí v tisícoch eur v čase pandémie .Tieto skutočnosti nezohľadňoval ako dôkazy preukazujúce inú životnú úroveň matky a len účelovo podaný návrh. Nezisťoval výpisy z jej účtov na ktoré v písomnom vyjadrení poukazoval, preukazujúce jej nadštandardnú životnú úroveň v porovnaní so životnou úrovňou jeho rodiny. Nezisťoval objektívne skutočnosti týkajúce sa jeho zdravotného stavu, ale sa subjektívne uspokojil s ustálením záveru, že mu objektívne nebráni žiadna prekážka týkajúca sa zdravotného stavu v možnosti hľadania zamestnania jeho reálneho výkonu. Navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania, uviedol konkrétny návrh znaleckej organizácie, ktorá by mohla taký znalecký posudok ohľadom zdravotného stavu
vyhotoviť. Navrhol určiť konkrétneho lekára, u ktorého by sa podrobil skúmaniu zdravotného stavu pre účely zistenia, aký druh práce by som mohol vykonávať. Ani tento dôkazný návrh súd prvej inštancie nevykonal. Z dôvodov zdravotného stavu a nemožnosti nadobudnúť príjem zodpovedajúci môjmu vzdelaniu nebol schopný si platiť poistné na sociálne poistenie, v dôsledku čoho pravdepodobne nemôže spĺňať podmienky na priznanie invalidného dôchodku. Keď súd prvej inštancie zamietol všetky jeho návrhy na doplnenie dokazovania, podal žiadosť Sociálnej poisťovni o priznania invalidného dôchodku, v rámci konania ktorého by sa malo posudzovať zníženie jeho pracovnej schopnosti v dôsledku zlého zdravotného stavu. Pokiaľ by súd prvej inštancie už skôr uviedol, že objektívne zistenie poklesu schopnosti vykonávať určitú prácu bude akceptovať len na základe konania pred sociálnou poisťovňou, podal by žiadosť skôr.
Poukázal na vyšetrovací systém mimosporového konania vyžadujúceho od súdu prvej inštancie aktivitu k zabezpečeniu dôkazov smerujúcich k zisteniu skutočného stavu veci. Nie je postačujúce, aby súd prvej inštancie uplatnil vyšetrovací princíp len vo vzťahu k jednému účastníkovi konania alebo vo vzťahu len k preukázaniu určitých skutočností, ktoré ovplyvňujú mieru zistenia materiálnej pravdy, ale sa vyžaduje aktivita súdu aj k preukázaniu tých skutočností, ktoré by mal, podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, preukazovať. Dokazovanie nebolo súdom prvej inštancie vykonané, čím došlo k porušeniu článku 6 CMP aj v spojení s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. . Návrh na zníženie výživného predložil len výsostne z objektívnych dôvodov neschopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť. Súd prvej inštancie nemohol náležite posúdiť návrh, pokiaľ v potrebnom rozsahu nevykonal dokazovanie, neuplatnil dôsledne vyšetrovací princíp a návrhom sa zaoberal len povrchne. Ak by mu súd prvej inštancie vyčítal podiel na zanedbaní zdravotného stavu k tejto skutočnosti sa podrobne vyjadril a poukázal znovu na objektívny nedostatok peňažných prostriedkov, ktorý mu jednoducho znemožnil, aby mu bola poskytnutá adekvátna liečba zodpovedajúca závažnosti zdravotného stavu. Ak podstatná zmena v zdravotnom stave nastala od roku 2018 a prehĺbila sa v dôsledku ochorenia COVID-19, ktoré ho za krátku dobu postihlo trikrát, ak by mu mal byť akokoľvek pripisovaný údajný podiel na tomto zhoršení zdravotného stavu, nezbavuje to súd prvej inštancie uplatňovať dôsledne vyšetrovací princíp. V rozpore s predloženými lekárskymi správami nezohľadnil závažnosť zdravotného stavu, nevykonal navrhnuté dokazovanie a uplatnil princíp potencionality príjmu povinného rodiča, u ktorého sú však možnosti a schopnosti, ako ustanovuje § 75 ods. 1 zákona o rodine, značne determinované závažnosťou zdravotného stavu. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP namietal v nedostatočnom odôvodnení rozsudku. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, namietal vo vyhodnotení pomerov na strane matky, ktorej životná úroveň počas pandémie neutrpela. Ďalej namietal, že koncepcia odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vykazuje znaky arbitrárnosti, ak bez náležitého zistenia skutočností preukazujúcich nadobudnutie nehnuteľností dcérami od určitej osoby, dospel k záveru o nadobudnutí o neho , čoje rozpore so zistením skutočného stavu veci. Odvolací dôvod ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP, zdôvodnil nesplnením podmienky na aplikáciu ustanovenia § 78 Zákona o rodine vo vzťahu k zvýšeniu vyživovacej povinnosti. K podstatnej a trvalej zmene došlo na strane povinného rodiča. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol: I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 13P/154/2012-48 zo dňa 26.06.2012v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť otca zo sumy95,00 eur mesačne na sumu 50,00 eur mesačne s účinnosťou od 26.07.2022,ktoré je otec povinný platiť do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. II. Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 24P/175/2021-319 zo dňa 11.08.2022 tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamieta. III. Súd priznáva otcovi právo na náhradu trov konania voči matke v rozsahu 100%.
5.Kolízny opatrovník navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
6. Matka podala písomné vyjadrenie k odvolaniu otca. Vyjadrila sa k námietkam otca ňou vyčíslených nákladov na syna, že náklady sú podstatne vyššie, ňou uvedená suma je primeraná a otec nemá reálnu
predstavu o potrebách syna. K jeho zdravotnému stavu uviedla, že otec neprodukoval žiaden dôkaz o obmedzenej spôsobilosti výkonu práce. 7. Otec podal vyjadrenie k odvolaniu matky .Opätovne poukázal na nedôvodnosť matkou predložených nákladov, jeho zdravotný stav s výpočtom užívaných liekov, ktoré náklady predstavujú 262 eur mesačne. Nestotožnil sa s jej návrhom na priznanie náhrady trov konania, pretože návrh na zvýšenie výživného podala bez prejednania veci s ním. Namietal vyjadrenie kolízneho opatrovníka nezaoberajúceho sa vecou komplexne. Trval na svojom odvolacom návrhu. 8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňajú náležitosti § 365 CSP v spojení s § 62 CMP, neviazaný dôvodmi odvolania(§ 66 CMP), neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolania rodičov nie s ú dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2016 a z ustanovenia § 395 ods.1 vyplýva, že ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti.
Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 387 ods. 1CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
Citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9.Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Zmena pomerov však musí byť takej povahy, aby zakladala reálny dôvod na zmenu dohody či súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že k zmene pomerov došlo, potom je namieste, aby sa prehodnotili hľadiská, na základe ktorých došlo k stanoveniu výživného. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd musí komplexne posúdiť všetky okolnosti, ktoré majú na výšku výživného vplyv. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za významné poznamenať, že pri rozhodovaní o návrhu, či už o zvýšenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti, je potrebné posudzovať, či a v akom smere došlo k zmene pomerov
od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pri určovaní výživného súd berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
10.Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Každá strana má záujem dosiahnuť čo najlepší rozsudok, čo vedie k fiktívnym stratám zamestnania, vrátenia živnostenského listu, prepísanie firmy na inú osobu a podobne. Je potrebné skúmať dôvody a motív týchto zmien. Prostriedkami na ich zisťovanie môže byť okamih kedy zmeny nastali, ich tvrdená dôvodnosť ( napríklad postúpenie obchodného podielu za neúmerne nízku cenu, aj keď ide o prosperujúcu spoločnosť, frekvenciu tých to zmien)objavovanie sa neexistujúcich dlhov alebo záväzkov a podobne. Súd môže na zníženie príjmu a majetku povinného prihliadnuť len vtedy, ak má skutočne preukázané, že k nej došlo v dôsledku objektívnej a nezvrátiteľnej okolnosti, a nie zo špekulatívnych dôvodov. Navyše súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
11. Súd prvej inštancie založil rozhodnutie na zmene pomerov na strane rodičov a dieťaťa, odôvodňujúce zvýšenie výživného na sumu 130 eur mesačne. Návrh otca na zníženie výživného zamietol, pretože nepreukázal zníženú mieru schopnosti pracovať, napriek jeho zhoršenému zdravotnému stavu. Nemá žiaden príjem , pracuje v spoločnosti manželky. Do nepriaznivej finančnej a majetkovej situácie sa dostal vlastným konaním neplnením povinnosti z podnikania pred vypuknutím choroby.
12. Otec namietal nevykonanie jeho návrhov na vykonanie dôkazov (resp. nevykonanie ním navrhnutých/ označených dôkazov) znaleckým dokazovaním, lekárskym vyšetrením za účelom zistenia a posúdenie jeho zdravotného stavu, schopnosti pracovať. Namietal nedodržanie vyšetrovacej zásady. Súčasťou práva na spravodlivý proces je nepochybne aj právo označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení(viď dikciu § 32 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku). Na strane druhej tomuto právu nezodpovedá povinnosť súdu (primárne prvoinštančného súdu na pojednávaní) v procese dokazovania vykonať všetky stranami navrhované dôkazy, keďže mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§185 ods. 1 CSP). Uvedené princípy civilného konania vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu.Preto je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Nie je však vylúčené, aby si súd osvojil (fakultatívne) zhodné tvrdenia účastníkov, ale len za splnenia podmienky, že nemá pochybnosti o ich pravdivosti, a zároveň nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Právu účastníka na vykonanie dôkazu v súdnom konaní zodpovedá povinnosť súdu každý dôkazný návrh posúdiť a vysporiadať sa s ním a pokiaľ takému návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovie, tak je povinný v odôvodnení rozsudku odôvodniť, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy (§ 220 ods. 2 CSP) a to presvedčivo s vysvetľujúcim odôvodnením z akého dôvodu je ním odmietaný návrh na vykonanie dôkazu nedôvodný (resp. neopodstatnený), či už z dôvodu, že sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť, napr. inak. Na splnenie požiadavky na spravodlivý proces, účastníci konania (a samozrejme aj verejnosť) musia byť schopní pochopiť verdikt súdu, ktorý bol vydaný - to je zásadná poistka proti svojvôli (P.). V nadväznosti na to je úlohou súdu, aby sa jasným spôsobom vyrovnal so všetkými právnymi a skutkovými okolnosťami, ktoré tvoria podklad jeho rozhodnutia z hľadiska právneho významu (rozhodnutie IV. ÚS 14/07).Civilný sporový poriadok ustanovuje, že súd je povinný v odôvodnení rozsudku jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V prípade, ak súd nevykoná určitý, účastníkom navrhnutý dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy (rozhodnutie I. ÚS 350/08). Uvedený stav potom v konaní generuje možnú existenciu
tzv. opomenutého dôkazu. Podľa doktríny opomenutých dôkazov je opomenutým predovšetkým taký dôkaz, ktorého vykonanie má pre rozhodnutie vo veci zásadný význam, avšak vo veci konajúci súd jeho vykonanie bez adekvátneho odôvodnenia nezrealizuje, prípadne jeho vykonanie opomenie bez akéhokoľvek odôvodnenia. Na zistenie toho, či sa o opomenutý dôkaz jedná alebo nie, sa v praxi používa tzv. G. test ( bližšie pozri rozhodnutie G. vs. P. č. 48898/99 zo 6. mája 2003 a iné). Perna test v zásade pozostáva z posúdenia troch nasledovných kritérií, aplikovateľné aj vo vnútroštátnom civilnom procese:
- Je návrh na realizáciu dokazovania dostatočne odôvodnený a týka sa podstaty veci?
- Bol posúdený význam určitého dôkazu a v tejto súvislosti boli súdom poskytnuté dostatočné dôvody, prečo dôkaz nebol vykonaný v priebehu súdneho konania?
- Či toto rozhodnutie nenarušilo celkovú spravodlivosť konania. Posúdenie veci musí v sebe implikovať aj posúdenie relevantnosti navrhovaného dôkazu a poskytnutie dostatočného odôvodnenia súdom. Až nesplnenie si tejto povinnosti súdom je porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP, ako dôsledok porušenia práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V predmetnej veci však takýto stav nenastal, keďže okresný súd v dostatočnom rozsahu zdôvodnil svoje východiská i procesný postup v odôvodnení rozsudku pri rozhodovaní .
13. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na znalecké dokazovanie za účelom posúdenia jeho zdravotného stavu na pojednávaní konanom dňa 11.08.2022. Otec vo vyjadrení k návrhu matky zo dňa 26.07. 2022 žiadal určiť lekára, ktorého by navštívil za účelom poskytnutia vyjadrenia k možnostiam vykonávať určitý druh práce. Uviedol, že nie je schopný také vyšetrenia zaplatiť. Je naďalej poistencom VZP, od 01.01.2018 má dlh na poistnom 6000 eur. Súd prvej inštancie nezaložil rozhodnutie na zdravotnom stave otca, ale na jeho predpokladanom príjme, pretože v čase rozhodovania bol bez príjmu. Poukázal na jeho zdravotný stav a odmietavý postoj k liečeniu. Preto námietka otca v odvolaní, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz, nepostupoval v zmysle zásad civilného mimosporového poriadku, vyšetrovacej zásady , nie je dôvodná. Posúdenie zdravotného stavu otca v roku 2022 by nemalo žiaden vplyv na skúmanie zmeny pomerov a posúdenia jeho súčasného stavu, do ktorého sa dostal vlastným pričinením. Odvolací súd dodáva, že otec mal už v roku 2018 nedoplatky na zdravotnom poistení. Z uvedených dôvodov nenavštevoval lekárov, hoci sa mohol z vlastnej iniciatívy podrobiť lekárskemu vyšetreniu, alebo predložiť v konaní znalecký posudok ohľadne jeho zdravotného stavu a posúdenia zníženej schopnosti pracovať. Svojim návrhom na doplnenie dokazovania sa snažil celú finančnú zaťaž presunúť na štát.
14. V ďalšej časti odvolania namietal nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia, jeho arbitrárnosť. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozsudok obsahuje náležitosti § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 120 CMP. Citované ustanovenie ukladá súdu v druhej vete jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V odôvodnení uvedie, ktoré z rozhodných skutkových okolností preukázané boli a ktoré nie. Pokiaľ súd nevyjasní jednotlivé čiastkové zistenia, ktoré sú preukázané (alebo nepreukázané) jednotlivými dôkaznými prostriedkami, prejavuje sa absencia tohto postupu navonok v uvedení tzv. súborového zistenia skutkového stavu, keď súd opíše skutkový stav ako celok, bez toho, aby bolo zrejmé, ako jednotlivé skutkové okolnosti posúdil a z čoho ich zistil. Pre kvalitné súdne rozhodnutie je nepostačujúce, ak súd vymenuje vykonané dôkazy a ich obsah, ale neuvedie, čo konkrétne z nich zistil. Obsahom hodnotenia dôkazov je aj opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považoval za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z vykonaných dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Je potrebné vychádzať z princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v článku 15 základných princípov CSP a v § 191 CSP. Aj tento princíp medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúcich k jednostranným záverom. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie obsahuje vyjadrenia účastníkov, svedkyne, listinné dôkazy, ustanovenie Zákona o rodine, vyhodnotenie skutočného stavu veci a následné právne posúdenie. Preto námietka otca o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia nie je daná.
15. Pretože odvolací súd nezistil vady konania namietané otcom, pristúpil k prejednaniu oboch odvolaní. Nepovažoval za potrebné opakovať vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, pretože tieto v písomnom vyhotovení rozsudku podrobne uviedol. Správne dospel k záveru , že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane rodičov a hlavne dieťaťa, ktoré nadobudlo počas konania plnoletosť. Otec namietal matkou vyčíslené náklady na výživu dieťa uvádzajúc ceny, za ktoré matka mohla nadobudnúť niektoré veci a nedôvodnosť daných výdavkov. Z odvolania otca jednoznačne vyplýva skutočnosť, že nie je v styku so synom, nezaujíma sa o neho, nepozná jeho záujmy, školské povinnosti, z čoho vyplýva záver, že nie je schopný posúdiť celkovú výšku nákladov na syna. Za primerané pokladal náklady vo výške 231 eur. Nepokladal za výdavky výdavky za internet. Považoval dôvodné len výdavky na bývanie, stravu, elektrinu, vodu , plyn. Nebral do úvahy, že syn navštevuje strednú školu, má výdavky s návštevou školy, mimoškolskou záujmovou činnosťou. Doposiaľ platil 90 eur, chcel zníženie výživného na 50 eur. Z ním zasielaného výživného matka určite nebola schopná hradiť všetky výdavky na dieťa a vo zvýšenej miere preto prispievala na výživu syna. Preto sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením otca o jej podstatne lepšom finančnom zabezpečení a neskúmaní jej účtov a majetkových pomerov, pretože matka si doposiaľ vyživovaciu povinnosť riadne plnila, plnila ju nad rámec. Súd prvej inštancie dostatočne zistil a vyhodnotil pomery na jej strane. Správne sa súd prvej inštancie vyporiadal s nákladmi otca na školné na staršiu dcéru vo výške 78 eur. Pokiaľ by bola finančná situácia v rodine tak ťažká, ako sa snažil navodiť, určite by dcéra nenavštevovala súkromnú platenú školu. Otec vyčíslil príjem na každého člena rodiny v sume 156 eur. Pokiaľ dcére platí za školu 78 eur, rovnaká suma by mu zostávala na jej výživu. Mesačne uhrádza na školské potreby 30 eur a na stravu celej rodine 400 eur. Dcéra D. a M. sú narodení v roku 2005. To znamená, že majú v priemere rovnaké náklady na výživu. Pokiaľ podľa otca príjem na jedného člena rodiny vychádza na 165 eur, mal by logicky posúdiť výdavky na výživu už teraz dospelého syna. Jeho tvrdenie, že sa s ním nestýka z dôvodu postoja matky nie sú dôvodné, pretože mal zákonný postup domáhať sa uplatnenia svojich rodičovských práv.
16.Otec celé odvolanie založil na zmene pomerov na jeho strane od roku 2018, kedy došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, neplateniu zdravotného poistenia. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, v roku 2016 bol evidovaný ako samoplatiteľ, neplatil odvody a mal nedoplatok 1 566,98 eura. Zmena pomerov a zhoršenie jeho situácie teda nenastali v roku 2018, ale predtým. Nebol riadne zamestnaný, naposledy bol vedený ako zamestnanec v spoločnosti P. s.r.o. od 01.08.2016 do 30.11.2016 , spoločníkom bol od 09.02.20009 do 02.05.2012, konateľom od 26. 02.2009 do 08.04.2021. Nebol následne evidovaný na úrade práca ako nezamestnaný, neuchádzal sa o iné zamestnanie, nepoberal podporu v nezamestnanosti, dávky sociálnej pomoci. Je vysokoškolsky vzdelaný človek. Pokiaľ by mal záujem uplatniť sa na trhu práce, mal možnosť zamestnať sa, čím by získal pravidelný príjem a zamestnávateľ by odvádzal všetky jeho povinnosti týkajúce sa zdravotného a sociálneho poistenia. To nikdy neurobil. Na pojednávaní potvrdil, že pomáha vo firme manželke. Manželka potvrdila, že vypomáha aj fyzicky. Spoločnosť je formálne vedená na jej matku kvôli exekúciam. Predchádzajúcu spoločnosť previedol v roku 2012 na svoju tetu, opätovne z dôvodu existencie dlhov. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozhodnutia podrobne vyporiadal s konaním otca týkajúceho sa jeho podnikania, prevodov spoločností, vzdania sa rodinného domu v dedičskom konaní. Rozhodnutie založil na proporcionalite príjmov otca . Odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil. Otec poukazoval v odvolaní na zhoršenie zdravotného stavu v dôsledku infarktu myokardu ( akoby spôsobeného jeho účasťou na pojednávaní) a podanie žiadosti o invalidný dôchodok. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody týkajúce sa zdravotného stavu nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa s týmito skutočnosťami. Z celého dokazovania vyplýva, že otec neplatil roky zdravotné poistenie, napriek zhoršenému zdravotnému stavu sa neliečil, odmietal navrhnutú liečbu. Svojim nezodpovedným prístupom nielen k plneniu povinnosti vo vzťahu k zdravotnej poisťovni a ku svojmu zdravotnému stavu značnou mierou prispel k jeho terajšej situácii. Skutočnosť, že podal žiadosť o invalidný dôchodok, nie je zmenou majúcou vplyv na jeho vyživovaciu povinnosť. Jeho zdravotný stav bude kompletne posúdený sociálnou poisťovňou, ktorá určí mieru neschopnosti otca pracovať a toto rozhodnutie bude pre súd záväzné. Nie je možné vychádzať z nejasného budúceho stavu, pretože pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci čas v čase vydania rozhodnutia. Pokiaľ aj bude otcovi priznaná miera neschopnosti pracovať vo zvýšenej miere, pre ktorú nebude môcť vôbec pracovať, prejaví sa uvedená skutočnosť vo výške jeho invalidného dôchodku vypočítaného z jeho príjmov. Je predpoklad, že aj dôchodok bude minimálny. Opäť by súd musel posudzovať nielen výšku jeho reálneho príjmu, ale všetky okolnosti smerujúce k jeho správaniu a odvodov do poisťovne.
17.Odvolací súd poukazuje na rozhodnutia NS SR 1 Cdo 16582017 zo dňa 27.11.2018, v ktorom najvyšší súd zaujal stanovisko k otázke proporcionality a uviedol, že :“Dávky štátnej sociálnej podpory, či už poskytované z tuzemských alebo zahraničných zdrojov, nie sú náhradou rodinných príjmov, ale majú pomáhať riešiť (reglementovať) štátom uznávané sociálne situácie. Vo všeobecnosti platí, že štát sa podieľa na krytí nákladov na výživu a ostatných základných potrieb detí a rodín, pokiaľ to z hľadiska sociálneho a ekonomického odôvodňujú v ňom pretrvávajúce pomery. Právny názor odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v konaní o zvýšenie výživného maloletému, má súd prihliadať na skutočnosť, že otcovi maloletej v Y. je vyplácaná dávka v hmotnej núdzi možno považovať za správny. Na doplnenie je potrebné uviesť ustanovenie § 75 ods. 1 ZR, z ktorého ustanovenia vyplýva, že zdrojom príjmu povinného rodiča sú aj dávky sociálneho zabezpečenia. Povinnosťou súdu je preto prihliadnuť v konaní o zvýšenie výživného pre maloletého na celkové majetkové pomery povinného a tzv. potencialitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Pri určení výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 ZR je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a s využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť.“
V rozsudku sp. zn.3 Cdo 236/2018, publikovanomv ZSP 13/2019 uviedol: „Skutočnosť, že sa otec maloletého dieťaťa povinný platiť naň výživné dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa.
Táto skutočnosť nie je dôvodom, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.“
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).“
18. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné
Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.
19. Otec nepreukázal, že k poklesu jeho príjmu došlo z objektívnych dôvodov. Do danej situácie sa dostal vlastným pričinením , preto odvolací súd jeho odvolanie nepovažoval za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti zamietajúcej ako vecne správne potvrdil.
20. Matka v odvolaní žiadala výživné 300 eur ako v podanom návrhu dôvodiac zmenou pomerov na strane maloletého majúceho v čase poslednej úpravy 7 rokov . V súčasnej dobe navštevuje strednú školu. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi jej odvolania a zmenou pomerov, pretože počas odvolacieho konania syn nadobudol plnoletosť, má výdavky už dospelého muža. S prihliadnutím na dve vyživovacie povinnosti otca, jeho potenciálny príjem považoval stanovené výživné v sume 130 sume za primerané. Preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
21. Matka podala odvolanie v časti trov konania a žiadala, aby bol otec zaviazaný na náhradu trov konania, ktoré jej spôsobil nepredkladaním dôkazov včas, čím dochádzalo v zvýšenie trov právneho zastúpenia. Súd jej mohol priznať 50% časť náhrady trov konania. Otec nesúhlasil s odvolaním , pretože začala spor bez predchádzajúceho kontaktu s ním.
Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neurčuje inak. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípade spravodlivé.
22.Ustanovenie § 55 CMP je obdobou ustanovenie § 257 CSP. Prelomuje generálnu klauzulu, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Relevantným pre posúdenie sú okolnosti prejednávanej veci. Je potrebné odlíšiť jednorázové obštrukcie, ktoré vznikli zavinením jedného účastníka a možno vyhodnotiť, ktorý z účastníkov spôsobil že konanie muselo prebehnúť. Matka neuviedla konkrétne, aké pojednávania boli zmarené otcom, či pred podaním návrhu na zvýšenie výživného sa snažila o dohodu, prípadne vec riešiť mediátorom. Odvolací súd nevidel dôvody prelomenia zásady § 52 CMP, preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil aj v časti náhrady trov konania.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ň 396 ods.1 v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ani v danom prípade nezistil dôvody aplikácie ustanovenia §55 CMP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).