Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/104/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice – okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcov: 1. A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, B., 2. A. C., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, B., žalobcovia v 1. a 2.rade zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice a 3. D. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, B., zast. E. A. nar. XX.XX.XXXX bytom B. XX, B. proti žalovaným: 1. E. F., nar. XX.X.XXXX, na neznámom mieste, 2. E. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, C., 3. H. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, B., žalovaní v 2. a 3.rade zastúpení AZARIOVÁ&RUŽBAŠAN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, 4. I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, B., 5. E. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, 6. H. K. M., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X, B., 7. N. A., nar. XX.X.XXXX, bytom XXXX C. O., E., P., B. XXX, B., 8. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, 9. E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X, Q. R. A., 10. J. M., nar. X.X.XXX, bytom S. XX, B., 11. E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, Q., 12. M. G., Šoltésovej 3, Prešov, 13. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, Q. a 14. neznámi dedičia po J. K., nar. XX.X.XXXX, žalovaní v 1. a 14.rade zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava a žalovaní v 5. a 8.rade zastúpení žalovanou v 10.rade, o určenie vlastníckeho práva

rozhodol:

I. Súd určuje, že do dedičstva po neb. J. A., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam kat. územia Q. zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „E“ KN č. 731/1 – orná pôda o výmere 29779 m2 a č. 731/2 – orná pôda o výmere 1067 m2, zapísané pod B7 na J. Q. v podiele 10/320, pod B8 E. F., O. Q. v podiele 10/320, pod B9 B. I., O. B. v podiele 4/640, pod B12 K. E. v podiele 4/640, pod B13 H. M. K. v podiele 2/640, pod B14 A. N. v podiele 2/640, pod B15 M. J., O. B. v podiele 1/640, pod B16 K. A. v podiele 1/640, pod B17 J. E. v podiele 1/640, pod B18 M. J., O. B. v podiele 1/640, pod B19 G. E. v podiele 2/640, pod B20 G. M. v podiele 1/640 a pod B21 Mgr. Blaščáková Katarína v podiele 1/640.

II. Súd určuje, že do dedičstva po neb. J. A., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, patria spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam kat. územia Q. zapísaným na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ KN č. 733/12 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 800 m2 a č. 733/13 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 800 m2 a registra „E“ KN č. 733/1 – orná pôda o výmere 9962 m2, zapísané pod B6 na E. C. C. a H. I. C., O. F. v podiele 10/320, pod B7 J. Q. v podiele 10/320, pod B8 E. F., O. Q. v podiele 10/320, pod B9 B. I., O. B. v podiele 4/640, pod B11 K. E. v podiele 4/640, pod B12 H. M. K. v podiele 2/640, pod B13 A. N. v podiele 2/640, pod B14 M. J., O. B. v podiele 1/640, pod B15 K. A. v podiele 1/640, pod B16 J. E. v podiele 1/640, pod B17 M. J., O. B. v podiele 1/640, pod B18 G. E. v podiele 2/640, pod B19 G. M. v podiele 1/640 a pod B20 G. B. v podiele 1/640.

III. Súd určuje, že do dedičstva po neb. J. A., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, patria spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti kat. územia Q. zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ KN č. 733/5 – orná pôda o výmere 3215 m2, zapísané pod B6 na J. Q. v podiele 10/320, pod B7 E. F., O. Q. v podiele 10/320, pod B8 B. I., O. B. v podiele 4/640, pod B11 K. E. v podiele 4/640, pod B12 H. M. K. v podiele 2/640, pod B13 A. N. v podiele 2/640, pod B14 J. M., O. B. v podiele 1/640, pod B15 K. A. v podiele 1/640, pod B16 J. E. v podiele 1/640, pod B17 M. J., O. B. v podiele 1/640, pod B18 G. E. v podiele 2/640, pod B19 G. M. v podiele 1/640 a pod B20 Mgr. Blaščáková Katarína v podiele 1/640.

IV. Súd nepriznáva žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podanou žalobou, po jej úpravách v priebehu konania, ktoré súd pripustil uzneseniami zo dňa 20.6.2019, 4.8.2022 a 11.1.2023 domáhali určenia vlastníckeho práva tak ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobu odôvodňovali tým, že medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi bola vykonaná po roku 1920, po smrti právneho predchodcu strán sporu J. A. reálna deľba nehnuteľností aj s vlastníckymi účinkami medzi jeho matkou a deťmi ako právnymi nástupcami – O. Q., O. A. a T. A., K. A., E. A. a Q. A.. Dohoda spoluvlastníkov o deľbe bola považovaná za dohodu nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva. Formálne evidovaní spoluvlastníci - žalovaní nie sú skutočnými vlastníkmi uvedených parciel z dôvodu, že tieto boli v minulosti vytvorené oddelením z pôvodnej parcely mpč. 568/234 a 573/234 v PKV 230 spolu s ďalšími parcelami registra „C“ č.733/6, 733/7, 733/9, 733/10, 733/19, 733/20 - a práve týchto šesť oplotených parciel reálne užívala právna predchodkyňa žalovaných O. Q. a následne jej štyri deti. Reálna deľba s vlastníckymi účinkami pôvodných spoluvlastníkov - súrodencov nastala medzi K. A. – právny predchodca žalobcov, Q. C., O. A. – právny predchodca U. V., E. I., O. A. – právny predchodca E. I., O. I. a O. Q., O. A. - právna predchodkyňa žalovaných. Podiel pripadajúci na E. A., manželku J. A. bol vyčlenený v časti, ktorú užíval K. A. – starý otec žalobcov v 1. a 2.rade a po smrti E. A. v r. 1952 aj tento podiel pripadol v celosti K. A., ktorý okrem vlastného podielu 32/320 nadobudol aj podiel svojej matky 1 –160/320 a podiel 8/320 po neb. bratovi T. A.. K. A. tak vlastnil spolu podiel 200/320. Tieto všetky podiely boli reálne vyčlenené v nehnuteľnostiach, ktoré zodpovedajú listom vlastníctva (ďalej „LV“) č. 1766, 1293, 1574. Podiely E. I. a U. V. nie sú predmetom konania. Dňa 29.12.2014 všetci súčasní spoluvlastníci A. A., A. C. (deti neb. J. A.), E. I. (dcéra neb. E. I.) a U. V. (vnuk Q. C.) uzatvorili zámennú zmluvu na základe deľby po r.1920 a skutočného užívania predkov aj ich samých. O. Q. O. A. sa po roku 1920 vydala (mala syna M.) a na svojom oplotenom pozemku (horná časť parcely 568/234, PKV 230) postavila s manželom J. Q. dom. Mali spolu tri deti: J., E. a K.. Hornú parcelu reálne vlastnenú aj užívanú Rozáliou si po jej smrti (1944) podelili jej deti M. A., J. K., E. F. a K. Q.. Jej dcéry E. a J. v roku 1968 predali svoje oddelené časti T. B. - zápis RI evidovaný RI 1066/68 (J. K. parcelu č. 733/9 a E. F. parcelu č. 733/10, každá vo výmere 1123m2). H. Q., ktorá bola manželkou K. Q. si vlastnícke právo usporiadala v konaní a nadobudla do vlastníctva časť pozemkov podľa geometrického plánu označenú ako parcely č. 733/7 – roľa o výmere 1284 m2 a parcely č. 733/6 – zastavaná plocha o výmere 849 m2. H. Q. následne darovala parcely č. 733/6 a 733/7 aj s domom sestre P. F., ktorá nehnuteľnosti predala. Po smrti M. A. pozemok v podiele 10/320 nadobudol jeho syn Q. A., ktorý si v roku 1988 usporiadal reálne vlastniaci pozemok podľa geometrického plánu označený ako parc č.733/19-roľa o výmere 1105m2 a č. 733/20 - roľa o výmere 273m2, tiež v súdnom konaní , a ktoré ihneď predal. V súdnom konaní v roku 1988 bola prejednaná skutočnosť o deľbe, čo potvrdili všetci prítomní potomkovia – dedičia po J. A. a E. A.. Všetky štyri deti Rozálie a ich právni nástupcovia predali svoje reálne vlastniace a oplotené parcely, na ktorých stál aj ich rodičovský dom. Parcely si podelili na základe skutočného užívania. Spolu si oddelili z pôvodnej parcely č. 568/234 v PKV 230 nové horné parcely č. 733/6, 733/7, 733/9, 733/10, 733/19, 733/20 v súčte 5757m2, čo aj zodpovedalo podielu ich matky Rozálie 40/320 z pôvodných parciel č. 568/235 a č. 573/234 v PKV 230. O. Q. si už v reálnej deľbe po r. 1920 skutočne odčlenila výmeru, na ktorú mala nárok z oboch parciel č. 573/234, 568/234, a to v podiele 40/320. Tie si po jej smrti v roku 1944 podelili jej 4 deti: M., E., J. a K.. Právni predchodcovia spoluvlastníkov a pôvodní pozemkovoknižní spoluvlastníci mali v dávnej minulosti vydelené nehnuteľnosti, v inej lokalite, každý obrábal svoju reálne vydelenú nehnuteľnosť, a preto si nerobili nároky na nehnuteľnosti žalobcov a to platilo aj naopak. Právni predchodcovia sporových strán dlhodobo reálne a zreteľne vyčlenenú časť užívali, časť bola pôvodne vyčlenená cestou, neskôr aj oplotením. V roku 2005 Q. A. previedol formálne vlastniace podiely 10/320 v parcelách, ktoré boli reálnym vlastníctvom K. A. a jeho potomkov – parcely E KN č. 733/1 - orná pôda o výmere 9962 m2 a č. 733/6 – orná pôda o výmere 1627 m2 na žalovaných v 2. a 3.rade za účelom prístupu na vzdialenejší pozemok parcely reg. C č. 733/24. Menovaný bol upozornený, že mu podiel na týchto nehnuteľnostiach nepatrí, on tieto nehnuteľnosti ani nikdy neužíval. V roku 2014 sa Q. A. snažil dať skutočnosť deľby do poriadku a zriadil darovaciu zmluvu V 5090/14 zo dňa 16.12.2014 - č.z.206/14 a ním formálne

vlastniaci podiel 10/320 v ďalších dolných parcelách č. 568/234 a 573/234, teraz evidovaných ako parcely registra E parc.č. 733/5 o výmere 3215m2, č. 731/1 o výmere 29779m2 a č. 731/2 o výmere 1067m2 previedol v prospech žalobcov v 1. a 2.rade. Q. A. si v súdnom konaní podaním protinávrhu usporiadal reálne vlastniaci pozemok. Žalovaní v 2. a 3.rade už v roku 2005 dlhodobo bývali mimo Slovenska. Žalobcovia opakovane v rokoch 2010-2012 informovali rodičov žalovanej v 3.rade o probléme s predajom podielu, tí ich odkázali na súdne konanie. Dobromyseľní mohli byť do roku 2010 a vydržacia lehota 10 rokov im neuplynula. Do vydržacej doby žalovaných v 2. a 3.rade sa nezapočítava lehota Q. A., pretože tento nebol dobromyseľný, že mu patria podiely na nehnuteľnostiach, ktoré previedol na žalovaných v 2. a 3.rade.

2. Žalovaní v 1. a 14.rade cestou ich zákonného zástupcu (v zmysle ) Slovenského pozemkového fondu namietali procesnú nespôsobilosť niektorých, v konaní pôvodne označených žalovaných a následne neúplný okruh sporových strán. Z uvedeného dôvodu tiež namietali absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Po odstránení uvedených procesných nedostatkov v priebehu konania voči žalobe nenamietali.

3. Žalovaní v 2. a 3.rade navrhovali žalobu zamietnuť. Poukazovali na to, že podiel na nehnuteľnostiach nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 21.9.2005 uzavretou s Q. A.. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol predávajúci titulom dedenia D bez tiarch a iných zápisov. Q. A. bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy riadne evidovaný v katastri nehnuteľností ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností. Správa katastra povolila vklad kúpnej zmluvy dňa 26.10.2005, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a má právne účinky erga omnes. Nakoľko správa katastra povolila vklad predmetnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, je na mieste predpokladať, že boli dodržané všetky zákonom stanovené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva kupujúcimi, a teda že predávajúci bol v čase prevodu spoluvlastníkom predmetných pozemkov. Ak by aj došlo k spochybneniu platnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu z Q. A. na žalovaných v 2. a 3.rade, títo uvedené nehnuteľnosti užívajú od roku 2005, t.j. už viac než 10 rokov, čo je zákonom stanovená lehota pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaním, pričom dovtedy ich užíval ich právny predchodca Q. A.. Žalovaní boli dobromyseľní v tom, že nehnuteľnosť v čase uzavretia zmluvy patrila predávajúcemu, že ju nadobúdajú v súlade so zákonom a že sa v dňom povolenia vkladu stávajú jej spoluvlastníkmi. Nemali žiadnu vedomosť o nejakých sporoch alebo nárokoch tretích osôb. Po celú dobu užívania nikto ich vlastníctvo nespochybnil. Právny predchodca žalovaných v 2. a 3.rade bol riadnym a dobromyseľným vlastníkom nehnuteľností od roku 1988 a až v roku 2015 bolo spochybnené jeho vlastníctvo. Žalovaní v 2. a 3.rade v dobrej viere dobromyseľne nadobudli spoluvlastnícke podiely, za ktoré zaplatili riadne kúpnu cenu a stali sa riadnymi oprávnenými spoluvlastníkmi. Nebolo preukázané, že Q. A. resp. žalovaní v 2. a 3.rade neboli dobromyseľní. Aj keď Q. A. previedol niektoré spoluvlastnícke podiely v roku 2014, žalobcovia nepreukázali, ako ho oslovili, že nakladá s podielmi, ktoré nie sú v jeho vlastníctve. To, že Q. A. daroval v roku 2014 niektoré spoluvlastnícke podiely, neznamená, že uznal reálnu deľbu aj vo vzťahu k ostatným spoluvlastníckym podielom. Aj keby sa ukázalo, že sa dozvedel o svojej nedobromyseľnosti v roku 2014, tak od roku 1988 uplynula vydržacia doba a bol riadnym spoluvlastníkom pozemkov. V roku 2005, keď prevádzal spoluvlastnícke podiely, bol dobromyseľným. To, že si Q. A. vysporiadal iba niektoré pozemky v konaní neznamená, že nebol vo vzťahu k ostatným pozemkom alebo spoluvlastníckym podielom dobromyseľný. Aj keď žalobcovia nejakým spôsobom oslovili Q. A., že nie je dobromyseľný, neprestala plynúť vydržacia lehota, lebo tá prestáva plynúť až podaním žaloby na súd. Ak by aj súd mal za to, že si žalovaní v 2. a 3.rade nemôžu započítať vydržaciu lehotu Q. A., neplynutie doby je spojené s podaním žaloby na súd alebo iný príslušný orgán a súčasne sa vyžaduje riadne pokračovanie v tomto konaní. O riadnom pokračovaní v tomto prípade nemožno hovoriť, keď žalobcovia počas konania rozširovali okruh žalovaných, a tým menili žalobu. Do času, kým žalobcovia správne uviedli všetkých žalovaných, uplynula vydržacia lehota žalovaným v 2. a 3.rade. Žalobcovia podali návrh na rozšírenie účastníkov prvýkrát podaním zo dňa 16.4.2019, čím došlo k zmene žaloby. Až podaním zmenenej žaloby mohlo dôjsť k prerušeniu vydržacej lehoty a žalovaným v 2. a 3.rade bez ohľadu na vydržaciu lehotu Q. A. vydržacia lehota od roku 2005, kedy nadobudli tieto pozemky, uplynula.

4. Ostatní žalovaní voči žalobe nenamietali.

5. Žalovaní v 1.-13.rade sú podielovými spoluvlastníkmi prejednávaných nehnuteľností, čo vyplýva z LV č. XXXX, XXXX J. XXXX, kat. úz. Q.. Miesto zapísanej podielovej spoluvlastníčky súd konal s neznámymi

dedičmi menovanej. Parcela E KN č. 733/6 bola v priebehu konania rozčlenená na parcely C KN č. 733/12 a č. 733/13.

6. Pôvodnými pozemkovoknižnými vlastníkmi mpč. 568/234 a 573/234 v PKV č. 230, kat. územie Q. boli K. A., E. I., O. A., Q. (Q.) C., O. A. a M. A., J. Q., E. F., O. Q. a K. Q..

7. Kúpnou zmluvou zo dňa 22.9.2005 nadobudli žalovaní v 2. a 3.rade od Q. A. pozemok parc.č. 733/24 v podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel 10/320 na pozemkoch E KN č. 733/1 a č. 733/6. Vlastnícke právo nadobudol predávajúci titulom dedenia 730/87-4/88.

8. Rozsudkom Okresného súdu Košice-vidiek zo dňa 17.11.1988, č.k. -18 súd určil, že nehnuteľnosť pôvodne zapísaná v pozemkovej knihe vo vložke č. 230, kat. územie Q. ako parcela číslo 568/234 roľa o výmere 4 kj. 600 štvorcových siah v rozsahu, v akom je v zmysle geometrického plánu č.9-244-3608-687/88 vedená ako parcela č. 733/7- roľa o výmere 1284m2 a č.733/6 – zastavaná plocha o výmere 849m2 patrí v 1 do dedičstva po nebohom K. Q. a v 1 do vlastníctva navrhovateľky H. Q.. Súd zároveň určil, že nehnuteľnosť vytvorená z tej istej pozemnoknižnej parcely podľa toho istého geometrického plánu vedená ako parcela č. 733/19 – roľa o výmere 1105m2 a č. 733/20 – zastavaná plocha o výmere 273m2 patrí do výlučného vlastníctva Q. A.. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že nehnuteľnosť užívala O. Q. po tom, čo ju dostala od svojej matky E. A.. Od roku 1944 bola nehnuteľnosť reálne rozdelená medzi je štyri deti tak, že každý z nich túto časť užíva dodnes s tým, že po smrti K. užíva nehnuteľnosť jeho manželka - navrhovateľka H. Q. a po smrti M. A. jeho syn Q. A..

9. Z predložených osvedčení o dedičstve tunajšieho súdu D 1669/97 zo dňa 7.7.1999 a sp.zn zo dňa 3.7.2003 vyplýva, že žalobcovia v 1.až 3.rade sú dedičmi nebohého J. A., nar. XX.X.XXXX, zomretého dňa 31.10.1997.

10. Darovacou zmluvou zo dňa 20.11.2014 daroval Q. A. žalobcom v 1. a 2.rade svoj podiel 10/320 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV číslo XXXX v kat. území Q. ako parcely registra E KN č. 731/1, 731/2 a 733/5. V čl. 3 zmluvy účastníci zmluvy vyhlásili, že touto zmluvou usporadúvajú vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktoré bolo uskutočnené ešte medzi právnymi predchodcami účastníkov v roku 1944, kedy nastala medzi právnymi predchodcami reálna deľba. Preto si vzájomne nebudú uplatňovať voči sebe žiadne nároky.

11. D. I. v čestnom vyhlásení zo dňa 3.6. 2020 uviedla, že má vedomosť o tom, že v minulosti po roku 1920 došlo medzi rodinami Q., A., C. a I. k dohode o reálnej deľbe pozemkov vedených v PKV 230. Vie to od svojich rodičov, starších ľudí, aj z vlastných skúseností. Narodila sa a trvalo žije v obci Ploské a pracovala na obecnom úrade ako referentka, a preto sú jej vzťahy v obci známe. Deti J. A. a E. A. - K. A., T. A., O. Q., Q. C. a E. I. sa dohodli na reálnej deľbe po smrti ich otca J.. Pozemky si rozdelili tak, že každý sa stal vlastníkom toho pozemku, ktorý mu na základe rozdelenia pripadol. Túto deľbu s vlastníckymi účinkami spoluvlastníci uznali a každý hospodáril a cítil sa byť vlastníkom pozemku, ktorý mu pripadol. Hranice boli riadne ohraničené. Nikdy v minulosti nedošlo k nezhodám, deľbu rešpektovali. Parcela reálne užívaná a vlastnená O. Q. bola rozdelená po roku 1944 jej štyrmi deťmi na šesť menších. Parcelu č. 733/9 predala J. K. a parcelu č. 733 E. F. T. B. z obce. Q. A. predal parcely č. 733/19 a č. 733/20. Parcelu č. 733/6 a č. 733/7 aj s rodinným domom darovala H. Q. svojej sestre P. F.. V súlade s reálnou deľbou ďalšie vzniknuté parcely č. 733/1, 733/6, 733/5, 731/1 a 731/2 pripadli do vlastníctva K. A., Q. C. a E. I. a po ich smrti do vlastníctva ich právnych nástupcov, ktorí naďalej nerušene užívajú.

12. S účinnosťou od 1.7.2016 sa na konanie sporových strán pred súdom vzťahuje (ďalej len „“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (, veta prvá ).

13. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Naliehavý právny záujem predstavuje procesnú podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. (predtým ), pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný

vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné t.j. odstráni spory medzi stranami.

15. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, ak je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaný žalovaný, pretože vyhovujúci rozsudok je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti (viď napr. rozsudok NS SR sp.zn. ). Súdna prax je tiež jednotná v tom, že dedič, ktorý sa domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, má naliehavý právny záujem na takomto určení (napr. uznesenie NS SR sp.zn. 154/2010).

16. V danom prípade je nesporný naliehavý právny záujem žalobcov na určení, že v žalobnom petite uvedené podiely k nehnuteľnostiam patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi, pretože sú do úvahy prichádzajúcimi dedičmi.

17. S otázkou naliehavého právneho záujmu úzko súvisí vecná legitimácia v konaní, ktorá v civilnom procesnom práve znamená označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti. Žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva sa týka spoločných práv všetkých dedičov, ktorí majú postavenie nerozlučných spoločníkov podľa , a preto v konaní musia byť ako strany sporu. Žaloba o určenie vlastníckeho práva musí smerovať voči všetkým vlastníkom (resp. ich dedičom) prejednávanej nehnuteľnosti.

18. V prejednávanom spore je daná aktívna i pasívna legitimácia sporových strán, keďže žalobcovia sú dedičmi neb. J. A. a žalovaní sú v katastri nehnuteľnosti zapísaní ako vlastníci podielov, ktorých sa týka žalobou uplatnený nárok o určenie vlastníckeho práva.

19. Žalobcovia tvrdili reálnu deľbu ich právnych predchodcov s vlastníckymi účinkami. Najprv došlo k deľbe nehnuteľnosti po smrti J. A. medzi jeho manželkou E. a deťmi K., T., Q., E. a O.. Po smrti manželky J. A. jej podiel pripadol K. A.. Podiel T. pripadol rovnako každému z jeho súrodencov – K., Q., E. a O.. Títo súrodenci fakticky s právnymi účinkami rozdelené nehnuteľnosti užívali. Deti O. Q., O. A. – M. A., J. K., E. F. a K. Q. si po jej smrti v roku 1944 podelili reálne vlastnenú a užívanú časť. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo záverov konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. , v ktorom si manželka K. Q. - H. Q. právne usporiadala vlastníctvo nehnuteľnosti, rovnako ako Q. A., syn M. A. podanou protižalobou.

20. Skutočnosti reálnej deľby s vlastníckymi účinkami uskutočnenej právnymi predchodcami sporových strán, ktoré žalobcovia tvrdili a podrobne odôvodnili, neboli žalovanými rozporované ani vyvrátené. Súd ich preto považuje za nesporné ( ). Tieto ich tvrdenia sú v súlade aj s predloženými dôkazmi, predovšetkým závermi konania vedeného pred tunajším súdom v roku 1988, vyjadrením D. I. a darovacou zmluvou zo dňa 20.11.2014. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti v teréne potvrdzujú historické mapy parciel, ortofotomapa z roku 1950 i topografická mapu z roku 1964.

21. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok k nemu dochádza priamo zo zákona. Pri vydržaní nemusí nadobúdateľ preukázať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia vlastníctva. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

22. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda ten, kto má nehnuteľnosť po dobu 32 rokov, ako svoju v pokojnej držbe. O pokojnú držbu išlo, ak pozemnoknižný vlastník nepodal voči držiteľovi žalobu na vydanie nehnuteľnosti. Pre vydržanie bola dostačujúca dobromyseľnosť na začiatku držby (M.Števček a spol.: I, Veľké komentáre, str. 914-915). Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je v súlade s právom a poctivá, opak sa musel dokázať (Z IV- s.136, ods.1).

23. Podľa rozhodnutia číslo 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí NS ČSR treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe

a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).

24. , účinným od 1.1.1951 (Stredný ) bola dĺžka vydržacej doby stanovená na 10 rokov pri nehnuteľnostiach (). Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 podľa predtým platného obyčajového práva, sa skončila uplynutím tejto doby, avšak najneskôr 1.1.1961 (). U držiteľa sa vyžadovala dobromyseľnosť počas celej vydržacej doby, a to so zreteľom ku všetkým okolnostiam ().

25. Podľa , (č. ) v znení účinnom od 1.1.1992 držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

26. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená ( ).

27. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

28. Zákonnými podmienkami vydržania sú a aj podľa predchádzajúcich právnych úprav boli: oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania.

29. V prejednávanom prípade súd ustálil, že právni predchodcovia sporových strán sa (spolu s ostatnými príbuznými) dohodli na reálnom rozdelení nehnuteľností a ich vyčleneniu v prírode. Je potrebné prihliadať na skutočnosť, že este v dávnej minulosti došlo k rozdeleniu nehnuteľností s vlastníckymi účinkami v súlade s vôľou právnych predchodcov sporových strán. Predmetné nehnuteľnosti boli takto reálne a dlhodobo užívané, čo bolo akceptované všetkými spoluvlastníkmi. Nikto z pôvodných podielových spoluvlastníkov nerozporoval túto deľbu ani následný užívací stav s vlastníckymi účinkami. Deľba nehnuteľnosti bola titulom nadobudnutia vlastníctva. Zasahovanie do tohto stavu by bolo v rozpore s princípom právnej istoty, pretože v záujme spravodlivého rozhodovania je nevyhnutné extenzívnym prístupom nespochybňovať, či otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými rokmi založili právny vzťah, ktorý nebol od toho času spochybňovaný. Právny predchodca žalobcov J. A. tak bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľnosti v podieloch, ktoré formálne patria žalovaným.

30. Procesná obrana žalovaných v 2. a 3.rade spočívala v ich dobromyseľnom nadobudnutí spoluvlastníckych podielov od zapísaného vlastníka Q. A. v roku 2005 resp. v splnení podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, v dôsledku čoho im svedčí vlastnícke právo k podielom na prejednávaných nehnuteľnostiach. Je nesporné, že k prevádzaným podielom nadobudol Q. A. vlastnícke právo titulom dedenia po jeho právnom predchodcovi. Vzhľadom na dohodu jeho právneho predchodcu s ostatnými súrodencami o reálnom rozdelení nehnuteľností išlo ale len o formálne zachované podielové spoluvlastníctvo. Potvrdzuje to skutočnosť, že menovaný si vzájomnou žalobou v konaní usporiadal vlastníctvo k jemu patriacemu pozemku. Podľa názoru súdu, ak by sa cítil byť vlastníkom aj iných parciel ako E KN č. 733/19 a č. 723/20, v predmetnom konaní by žiadal určiť vlastníctvo aj k týmto parcelám. Zároveň, darovacou zmluvou previedol na žalobcov bezodplatne spoluvlastnícky podiel k parcelám E KN č. 731/1, 731/2 a 733/5, t.j. ku všetkým, kde mu ostalo formálne vlastníctvo zachované a vlastníctvo podľa reálneho rozdelenia nehnuteľnosti svedčalo právnemu predchodcovi žalobcov (okrem parciel č. 733/1 a 733/6, ku ktorým spoluvlastnícky podiel už v roku 2005 previedol na žalovaných v 2. a 3.rade). Nakoľko v roku 2005 nebol Q. A. skutočným (len evidovaným) vlastníkom prevádzaných podielov parc.č. 733/1 a č. 733/6, nemohol kúpnou zmluvou previesť vlastnícke právo na žalovaných v 2. a 3.rade.

31. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na závery veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, uvedené v uznesení zo dňa 27.4.2021 sp.zn. , podľa ktorých: “ ... dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť zapísaného údaja v katastri nehnuteľností o jej (predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke

právo (a pre poskytnutie ochrany tomuto právu), ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba v skutočnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti... Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností príslušným okresným úradom (jeho katastrálnym odborom) nie je možné podľa veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia chápať ako rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by malo byť s definitívnou platnosťou rozhodnuté o vlastníckom práve určitej osoby k nehnuteľnostiam, ale predstavuje podmienku nevyhnutnú pre nadobudnutie vlastníckeho práva na základe zmluvy podľa ustanovenia . Aby však došlo de iure k zmene v osobe vlastníka prevádzaných nehnuteľností a nie len k zmene faktického stavu (t. j. stavu zapísanému v katastri nehnuteľností), musia byť splnené aj ďalšie podmienky, ktoré sú uvedené vyššie, a to existencia platnej zmluvy a zároveň existencia vlastníckeho práva na strane prevodcu. Ak čo i len jedna z uvedených podmienok splnená nie je, nemôže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva na strane nadobúdateľa, a to ani v situácii, ak bolo vyhovené návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam príslušným okresným úradom. Dobrá viera nadobúdateľa v správnosť zápisov v katastri nehnuteľností je limitovaná právnou úpravou katastra. Absenciu vlastníckeho práva na strane prevodcu (okrem zákonom predpísaný predpísaných výnimiek) vzhľadom na uvedené nie je možné zhojiť ani odkazom na princíp právnej istoty ....“ (ods. 82- 82.2 odôvodnenia). Veľký senát uzavrel, že „Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Ustanoveniu o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.“ (ods.84).

32. Podľa uvedených záverov, ktorú korešpondujú s ustálenou súdnou praxou, aj ak boli žalovaní v 2. a 3.rade dobromyseľní, že nadobúdajú podiely na nehnuteľnostiach od vlastníka nehnuteľnosti, nemohli kúpnou zmluvou zo dňa 22.9.2005 nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, keďže bolo preukázané, že tento nebol ich vlastníkom.

33. Pokiaľ žalovaní v 2. a 3.rade tvrdili nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, pre tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva nie sú splnené všetky zákonné podmienky, predovšetkým uplynutie 10 ročnej vydržacej lehoty. Žalovaní uzavreli kúpnu zmluvu dňa 22.9.2005 a vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol povolený dňa 26.10.2005. Žaloba bola podaná dňa 28.1.2015, teda pred uplynutím 10-ročnej vydržacej lehoty. Žaloba od začiatku smerovala voči žalovaným v 2. a 3.rade a v časti o určenie vlastníckeho práva k podielom patriacim žalovaným v 2. a 3.rade nebola počas konania menená (okrem zmeny označenia parcely, ku zmene ktorej došlo v priebehu konania). Žalobcovia v konaní riadne pokračovali, vydržacia doba podaním žaloby nepochybne prestala plynúť. Pre nesplnenie podmienky nepretržitej oprávnenej držby po dobu 10 rokov žalovanými v 2. a 3.rade títo nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k parcelám uvedeným vo výroku II. rozsudku.

34. Žalovaní v 2. a 3.rade žiadali započítať do vydržacej doby dobu, kedy mal v oprávnenej držbe nehnuteľnosť ich právny predchodca Q. A.. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že tento právny predchodca nebol dobromyseľný v držbe sporných nehnuteľností.

35. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám

osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ).

36. Dobrá viera sa musí vzťahovať na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo, tento titul, ako je vyššie uvedené, však nemusí byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

37. Právny predchodca žalovaných v 2. a 3.rade nadobudol spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam v roku 1988, titulom dedenia, už ale v uvedenom roku si vysporiadaval vlastnícke právo a v konaní žiadal určiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré považoval za svoje vlastníctvo. Je nelogické, že by si pri vysporiadavaní neuplatnil všetko, čo jemu po jeho právnych prdchodcoch z pôvodnej PKV patrilo. V zostávajúcej časti sa vlastníctva nedomáhal, pretože sa necítil byť vlastníkom. Absentuje teda jeho dobromyseľnosť, že v časti presahujúcom protižalobou uplatnený návrh mu nehnuteľnosti patria. V tomto rozsahu zostalo jeho spoluvlastníctvo len formálne. Potvrdzuje to aj darovanie podielov darovacou zmluvou zo dňa 20.11.2014 a vyhlásenie v nej (viď ods. 10). Parcely, na ktorých mu zostalo zachované spoluvlastníctvo, pritom podľa vyjadrenia žalobcov i svedkyne neužíval.

38. Z uvedených dôvodov, keďže súd dospel k záveru o nedobromyseľnosti držby právneho predchodcu žalovaných v 2. a 3.rade, túto nie je možné započítať do oprávnenej držby žalovaných v 2. a 3.rade.

39. Na základe uvedených skutočností súd ustálil, že podaná žaloba je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Súd prihliadal na všetky v konaní predložené a označené dôkazy, ktoré hodnotil v súlade s ust. v súlade s ust. podľa svojej úvahy, každý a jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. V rozsudku súd poukázal len na dôkazy relevantné pre rozhodnutie súdu vo veci samej.

40. Pre úplnosť súd dodáva, že v záujme procesného úspechu v súdnom konaní musí strana sporu splniť jednak povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j. preukázať, že ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé. Neunesenie dôkazného bremena vedie k neúspechu v spore. Žalovaní v 2. a 3.rade neuniesli dôkazné bremeno ohľadom ich tvrdení v konaní.

41. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého výnimočne súd náhradu trov konania neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

43. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v predmete sporu, kedy je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy sporových strán po ich právnych predchodcoch, čo je v záujme nielen žalobcov, ale aj žalovaných. Úspešní žalobcovia pritom náhradu trov konania nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice – okolie elektronicky alebo v 15 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.