Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_76S-8-2022.pdf
PDF · 195.11 KB
Case nature
Area
Subarea
76S/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: D. I., bytom T. D. XX/XX, XXX XX C., podnikajúci ako SHR Vladimír Magna, s miestom podnikania Na Vladárke 51/28, 976 33 Poniky, IČO: 41 968 964, právne zastúpený: Mgr. Martin Štoffa, advokát, AK so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 41 524 322, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-BB- OSZP3-2021/018877-005 zo dňa 03.12.2021, č. OU-BB-OSZP3-2021/022377-005 zo dňa 03.12.2021, č. OU-BB-OSZP3-2021/022676-005 zo dňa 07.12.2021, č. OU-BB-OSZP3-2021/022153-005 zo dňa 03.12.2021, č. OU-BB-OSZP3-2021/021288-005 zo dňa 07.12.2021, č. OU-BB- OSZP3-2021/021401-005 zo dňa 07.12.2021, č. OU-BB-OSZP3-2021/023569-005 zo dňa 10.12.2021 a č. OU-BB-OSZP3-2021/023183-005 zo dňa 13.12.2021, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/018877-005 zo dňa 03.decembra 2021, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/022377-005 zo dňa 03. decembra 2021, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. III. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/022676-005 zo dňa 07.decembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/022153-005 zo dňa 03. decembra 2021, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. V. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/021288-005 zo dňa 07. decembra 2021, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. VI. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/021401-005 zo dňa 07. decembra 2021, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. VII. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/023569-005 zo dňa 10. decembra 2021, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. VIII. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/023183-005 zo dňa 13. decembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. XI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci sp. zn. 76S/8/2022 1.Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj len „žalovaný“) ako príslušný orgán štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 525/2003 Z. z.“) a § 68 písm. p) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 543/2002 Z.z.“ alebo „zákon o ochrane prírody a krajiny“) rozhodnutím č.: OU-BB-OSZP3-2021/018877-005 zo dňa 03.12.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým (Canis lupus) vo výške 420,00 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., na základe podanej žiadosti poškodeného (žalobcu) zo dňa 15.07.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 900,00 Eur, ktorá mu vznikla dňa 14.07.2021 (v rozhodnutí nesprávne uvedené 15.06.2021) usmrtením domestifikovaných živočíchov 2 ks plemenných jahniat druhu pôvodná valaška v lokalite Poniky - Široká, k. ú. Poniky na území kde platí prvý stupeň ochrany, súradnice GPS 48,7241 S, 19,2951 V. 2. Žalovaný dospel k záveru, že zákonom stanovené lehoty na oznámenie vzniku škody a jej uplatnenie boli dodržané a že predmet škody ako aj podmienky nároku na - 3 - 76S/8/2022
náhradu škody boli naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti umiestnené pri maštali za elektrickým ohradníkom so strážnymi psami bez pastiera a škodu spôsobil chránený živočích vlk dravý. Žalovaný znížil požadovaný nárok na náhradu škody na sumu 420,00 Eur, čo odôvodnil tým, že z predložených dokladov, usmernení Ministerstva životného prostredia SR a nového cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo vyplynulo, že skutočná výška škody je 420,00Eur. II. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci sp. zn. 76S/9/2022 3. Žalovaný rozhodnutím č.: OU-BB-OSZP3-2021/022377-005 zo dňa 03.12.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 630,00 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 02.09.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 1 350,00 Eur, ktorá mu vznikla dňa 31.08.2021 usmrtením 3 ks plemenných jahniat druhu pôvodná valaška v lokalite Poniky - Široká, k. ú. Poniky na území kde platí prvý stupeň ochrany, súradnice GPS 48,7241 S, 19,2951 V. 4. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že zákonom stanovené lehoty na oznámenie vzniku škody a jej uplatnenie boli dodržané a že predmet škody a podmienky nároku boli naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti umiestnené pri maštali za elektrickým ohradníkom so strážnymi psami bez pastiera a škodu spôsobil chránený živočích vlk dravý. Žalovaný znížil požadovaný nárok na náhradu škody na sumu 630,00 Eur, čo odôvodnil tým, že z predložených dokladov, usmernení Ministerstva životného prostredia SR a nového cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo vyplynulo, že skutočná výška škody je 630,00Eur. III. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci sp. zn. 76S/10/2022 5. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2021/022676-005 zo dňa 07.12.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 210,00 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 06.09.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 450,00 Eur, ktorá mu vznikla 05.09.2021 usmrtením 1 ks plemenného jahňaťa druhu pôvodná valaška v lokalite Poniky - Široká, k. ú. Poniky na území kde platí prvý stupeň ochrany, súradnice GPS 48,7241 S, 19,2951 V. 6. Žalovaný dospel k záveru, že zákonom stanovené lehoty na oznámenie vzniku škody a jej uplatnenie boli dodržané a že predmet škody ako aj podmienky nároku na náhradu škody boli naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti pri maštali za elektrickým ohradníkom so strážnymi psami bez pastiera a škodu spôsobil chránený živočích vlk dravý. Žalovaný znížil požadovaný nárok na náhradu škody na sumu 210,00 Eur, čo odôvodnil tým, že z predložených dokladov, usmernení Ministerstva životného prostredia SR a nového - 4 - 76S/8/2022
cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo vyplynulo, že skutočne výška škody je 210,00Eur. IV. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci sp. zn. 76S/11/2022 7. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2021/022153-005 zo dňa 03.12.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 420,00 Eur podľa
§ 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 28.08.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 900,00 Eur, ktorá mu vznikla dňa 27.08.2021 usmrtením 2 ks plemenných jahniat druhu pôvodná valaška v lokalite Poniky - Široká, k. ú. Poniky na území kde platí prvý stupeň ochrany, súradnice GPS 48,7241 S, 19,2951 V. 8. Žalovaný dospel k záveru, že zákonom stanovené lehoty na oznámenie vzniku škody a jej uplatnenie boli dodržané a že predmet škody ako aj podmienky nároku na náhradu škody boli naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti pri maštali za elektrickým ohradníkom so strážnymi psami bez pastiera a škodu spôsobil chránený živočích vlk dravý. Žalovaný znížil požadovaný nárok na náhradu škody na sumu 420,00 Eur, čo odôvodnil tým, že z predložených dokladov, usmernení Ministerstva životného prostredia SR a nového cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo vyplynulo, že spôsobená škoda je po prepočte vo výške 420,00Eur. V. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci sp. zn. 76S/12/2022 9. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2021/021288-005 zo dňa 07.12.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 1 469,68 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 16.08.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 2 700,00 Eur, ktorá mu vznikla dňa 14.08.2021 usmrtením 2 ks plemenných jahniat a 3 ks plemenných jariek v lokalite Poniky - Široká, k. ú. Poniky na území kde platí prvý stupeň ochrany, súradnice GPS 48,7241 S, 19,2951 V. 10. Žalovaný dospel k záveru, že zákonom stanovené lehoty na oznámenie vzniku škody a jej uplatnenie boli dodržané a že predmet škody ako aj podmienky nároku na náhradu škody boli naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti pri maštali za elektrickým ohradníkom so strážnymi psami bez pastiera a škodu spôsobil chránený živočích vlk dravý. Žalovaný znížil požadovaný nárok na náhradu škody na sumu 1 469,68 Eur, čo odôvodnil tým, že z predložených dokladov, usmernení Ministerstva životného prostredia SR a nového cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo vyplynulo, že spôsobená škoda je po prepočte vo výške 1 469,68 Eur. VI. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci sp. zn. 76S/13/2022 - 5 - 76S/8/2022
11. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2021/021401-005 zo dňa 07.12.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 1 725,51 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 17.08.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 2 400,00 Eur, ktorá mu vznikla dňa 17.08.2021 usmrtením 5 ks plemenných jahniat a 1 ks plemennej ovce v lokalite Poniky - Široká, k. ú. Poniky na území kde platí prvý stupeň ochrany, súradnice GPS 48,7241 S, 19,2951 V. 12. Žalovaný dospel k záveru, že zákonom stanovené lehoty na oznámenie vzniku škody a jej uplatnenie boli dodržané a že predmet škody ako aj podmienky nároku na náhradu škody boli naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti pri maštali za elektrickým ohradníkom so strážnymi psami bez pastiera a škodu spôsobil chránený živočích vlk dravý. Žalovaný znížil požadovaný nárok na náhradu škody na sumu 1 725,51 Eur, čo odôvodnil tým, že z predložených dokladov, usmernení Ministerstva životného prostredia SR a nového cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo vyplynulo, že spôsobená škoda je po prepočte vo výške 1 725,51 Eur. VII. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci sp. zn. 76S/15/2022 13. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2021/023569-005 zo dňa 10.12.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 370,32 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 17.09.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 450,00 Eur, ktorá mu vznikla dňa 16.09.2021 usmrtením 1 ks plemennej jarky v lokalite Poniky - Široká, k. ú. Poniky na území kde platí prvý stupeň ochrany, súradnice GPS 48,7241 S, 19,2951 V. 14. Žalovaný dospel k záveru, že zákonom stanovené lehoty na oznámenie vzniku škody a jej uplatnenie boli dodržané a že predmet škody ako aj podmienky nároku na náhradu škody boli naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti pri maštali za elektrickým ohradníkom so strážnymi psami bez pastiera a škodu spôsobil chránený živočích vlk dravý. Žalovaný znížil požadovaný nárok na náhradu škody na sumu 370,32 Eur, čo odôvodnil tým, že z predložených dokladov, usmernení Ministerstva životného prostredia SR a nového cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo vyplynulo, že spôsobená škoda je po prepočte vo výške 370,32 Eur. VIII. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci sp. zn. 76S/16/2022 15. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2021/023183-005 zo dňa 13.12.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 366,61 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 17.09.2021 o náhradu
škody v požadovanom rozsahu 600,00 Eur, ktorá mu vznikla dňa 10.09.2021 usmrtením 1 ks plemennej jarky v lokalite Poniky - Široká, k. ú. Poniky na území kde platí prvý stupeň ochrany, súradnice GPS 48,7241 S, 19,2951 V. - 6 - 76S/8/2022
16. Žalovaný dospel k záveru, že zákonom stanovené lehoty na oznámenie vzniku škody a jej uplatnenie boli dodržané a že predmet škody ako aj podmienky nároku na náhradu škody boli naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti pri maštali za elektrickým ohradníkom so strážnymi psami bez pastiera a škodu spôsobil chránený živočích vlk dravý. Žalovaný znížil požadovaný nárok na náhradu škody na sumu 366,61 Eur, čo odôvodnil tým, že z predložených dokladov, usmernení Ministerstva životného prostredia SR a nového cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo vyplynulo, že spôsobená škoda je po prepočte vo výške 366,61 Eur. IX. Správne žaloby žalobcu - žalobné body 17. Správnymi žalobami, podanými v zákonných lehotách, sa žalobca domáhal preskúmania zákonností vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného a žiadal, aby správny súd tieto rozhodnutia zrušil a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 18. Uznesením č. k. 76S/8/2022-117 zo dňa 13.12.2022 správny súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 76S/8/2022, sp. zn. 76S/9/2022, sp. zn. 76S/10/2022, sp. zn. 76S/11/2022, sp. zn. 76/12/2022, sp. zn. 76/13/2022 a sp. zn. 76/15/2022 s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou 76S/8/2022. Správny súd aplikoval ustanovenie § 65 ods. 1 SSP a v rámci hospodárnosti konania spojil veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatne podaných správnych žalôb na spoločné konanie, nakoľko veci spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania. 19. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia žalovaného za nesprávne a nezákonné a namietal, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Podľa žalobcu žalovaný neoprávnene a nedôvodne krátil uplatnený nárok. 20. Žalobca vytýkal žalovanému, že nevykonal posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody správne, svedomite, riadne a v súlade so zákonnou úpravou. Napadnuté rozhodnutia považoval za nezákonné, ich odôvodnenie za nepostačujúce, nepresvedčivé a navyše zmätočné. 21. Žalobca namietal bezdôvodné krátenie požadovaného rozsahu náhrady škody a nezohľadnenie dokladu o nákupnej cene plemenných oviec, čo žalovaný podľa žalobcu nedostatočne odôvodnil. V odôvodnení rozhodnutí len konštatoval, že požadovaná náhrada škody nekorešponduje s aktuálne doloženými odporúčanými cenami oviec a kôz zo dňa - 7 - 76S/8/2022
27.05.2021 od Zväzu chovateľov oviec, pričom žiadne iné odôvodnenie vo vzťahu k požadovanému rozsahu náhrady škody neuviedol. Vytýkal žalovanému, že pri ustanovení skutočnej škody, pri krátení požadovanej náhrady škody, nezohľadnil špecifiká žalobcom chovaného ohrozeného plemena oviec pôvodnej valašky. Tvrdil, že pokiaľ sa žalovaný odvolával aj na stanovisko Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku k odporúčaným cenám oviec, cieľom tohto dokumentu nie je stanovenie akéhosi „stropu“ pre cenu plemenných oviec, ale práve naopak - objasnenie výpočtu minimálnej ceny. 22. Žalobca uvádzal, že sa jedná o chov, ktorý bol niekoľkokrát opakovane najlepšie hodnotený na rôznych poľnohospodárskych výstavách a získal celú škálu ocenení. Namietal, že v danom prípade nie je možné vychádzať z klasických dokumentov pre vyčíslenie hodnoty oviec a poukázal na vyjadrenie zmieneného zväzu zo dňa 10.11.2021 ku génovej rezerve pôvodnej valašky, kde sa okrem iného uvádza, že plemeno pôvodná valaška je zaradené medzi ohrozené plemená, ide o slovenské národné plemeno. Hodnota jedincov tohto plemena sa nedá presne vypočítať podľa stanoveného cenníka v rámci dokumentu odporúčanej ceny oviec a kôz, pri starších zvieratách so vzácnym pôvodom je nevyčísliteľná
- nedá sa presne určiť finančne vyjadrená hodnota takého zvieraťa. 23. Ďalej žalobca poukázal na to, že v blízkosti jeho farmy sa usídlila svorka viacerých vlkov, ktorá už dlhodobo spôsobuje škody na zvieratách z jeho chovu a nateraz nebola zo strany kompetentných orgánov ochrany prírody udelená výnimka na odstrel týchto jedincov. Od začiatku roku 2021 do konca októbra 2021 žalovaný vydal ešte 22 ďalších rozhodnutí, ktoré sa týkali nároku na náhradu škody za celkovo 57 usmrtených oviec a jahniat vo vlastníctve žalobcu. Poukázal na nerovnaké rozhodovanie žalovaného, keď napriek takmer identickému obsahu administratívneho spisu v obdobných veciach rozhodol inak, teda potvrdzoval žalobcovi nárok na náhradu škody v úplnom rozsahu podľa ním
vyčíslenej výšky, bez akýchkoľvek výhrad či krátenia. Nerovnaké rozhodovanie žalobca pokladal za prejav arbitrárnosti a svojvôle. Okrem odklonu od svojej vlastnej doterajšej praxe z hľadiska obsahu, čo do posúdenia výšky nároku na náhradu škody za jednotlivé usmrtené jedince oviec plemena pôvodná valaška, líši sa rozhodovacia činnosť žalovaného aj od rozhodovacej činnosti iných správnych orgánov v rovnakej oblasti vo veciach ďalších chovateľov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na porušenie základných zásad správneho konania uvedených v ustanoveniach § 3 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a aj na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej aj keď sa na určitý druh správneho konania nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, aj v takýchto prípadoch sa musia aplikovať všeobecné pravidlá uvedené v ustanoveniach § 3 Správneho poriadku (sp. zn. I. ÚS 721/2016 zo dňa 08.03.2017). 24. Podľa žalobcu žalovaný o výške priznanej náhrady škody rozhodol na základe predložených dokladov, pričom doklady od žalobcu buď zohľadnil nedostatočne alebo ich nezohľadnil vôbec, avšak zjavne ich nepovažoval za nedostatočné pre svoje rozhodnutie, keďže nepostupoval v zmysle § 100 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o „oprávnenosti“ výšky náhrady škody pre žalobcu, avšak - 8 - 76S/8/2022
napriek svojim viacerým pochybnostiam nevyužil postup v zmysle ustanovenia § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny. 25. S poukazom na ustanovenie § 46 ods. 2 písm. e) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „vyhláška č. 170/2021 Z. z.“) žalobca uviedol, že zákonodarca nikde v zákonnom alebo podzákonnom právnom predpise výslovne neuviedol presnú podobu a formu „dokladu" o vzniku škody a jej výške. Preto je plne v diskrécii poškodeného, aby k svojej žiadosti priložil takú listinu alebo iný doklad, z ktorého bude uvedená skutočnosť nejakým spôsobom vyplývať (napr. faktúra, cenová ponuka, nadobúdacia zmluva, inzerát, potvrdenie, čestné vyhlásenie a pod.). Namietal, že žalovaný neobstaral iné objektivizujúce podklady, čím rezignoval na svoje kompetencie v zmysle § 68 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny. 26. Žalobca tvrdil, že žalovaný postupoval paušálnym spôsobom, nezohľadnil špecifiká prípadu a usmrtených zvierat, ich pôvod a ocenenia chovu, príslušnosť k ohrozenému plemenu oviec, nebral na zreteľ ich trhovú hodnotu v čase smrti, nepostačujúcim spôsobom sa vysporiadal s predloženými dokladmi o výške spôsobenej škody a žalovaným zistený skutkový stav veci bol absolútne povrchný a formalistický, čo nevyhnutne vyústilo do nemožnosti riadneho posúdenia veci a žiadosti žalobcu. X. Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám 27. Vo vyjadreniach k správnym žalobám žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania s tým, že predmet škody a podmienky nároku na náhradu škody boli vo všetkých veciach naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti umiestnené v elektrickom ohradníku a škodu spôsobil chránený živočích vlk dravý v zmysle § 98 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. Ďalej poukázal na doručené žiadosti žalobcu o náhradu škody s prílohami. 28. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca pred vydaním rozhodnutia predložil dňa 18.10.2021 faktúru č. 2021012 s dátumom vyhotovenia 17.09.2021 od Agro - Hniezdne, s.r.o. na čistokrvnú jahnicu v hodnote 600,- Eur. Nakoľko sa zástupcom okresného úradu nepozdávala vysoká cena za kúpu jahnice, okresný úrad pristúpil k overeniu predmetnej ceny a samotnej faktúry. Zamestnanec žalovaného telefonicky kontaktoval spoločnosť Agro - Hniezdne, s.r.o. a žiadal o vysvetlenie predajnej sumy vo výške 600,- Eur za jednu jahnicu. Dňa 19.10.2021 bol doručený e-mail, v ktorom bolo upresnené, že faktúra v hodnote 600,- Eur, ktorú predložil žalobca ako doklad pri výpočte ceny, nie je kompletná. Súčasťou faktúry od Agro - Hniezdne, s.r.o. bola aj „Príjemka - Výdajka - Prevodka“, v ktorej je jasne napísané, že sa jedná o predaj 4 ks jahníc po 150,- Eur. To znamená 600,- Eur za 4 jahnice dohromady. Táto „Príjemka - Výdajka
- Prevodka“ je podpísaná žalobcom dňa 16.09.2021. - 9 - 76S/8/2022
Toto zistenie vyhodnotil okresný úrad ako zavádzanie a oddialil vydanie rozhodnutí o náhrade škody. 29. Podľa žalovaného dňa 26.10.2021 pracovníci žalovaného upozornili žalobcu a jeho syna, že žalovaný eviduje vážnu nezrovnalosť v predložených dokladoch, resp. absenciu dokladov a syn žalobcu uviedol, že v Agro-Hniezdne, s.r.o. muselo dôjsť k omylu a že príslušné doklady doloží, čo ale neurobil. 30. Ďalej žalovaný poukázal na zmenu v právnej úprave, konkrétne na novelizáciu ustanovenia § 98 zákona č. 543/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2021 a nahradenie vykonávacej vyhlášky č. 24/2003 Z. z. novou vyhláškou č. 170/2021 Z. z. s účinnosťou až od 01.06.2021. Nová právna úprava precíznejšie upravuje podrobnosti o primeraných preventívnych opatreniach na ochranu vybraných domestikovaných živočíchov pred určeným živočíchom. V období od 01.01.2021 do 31.05.2021 bola
ale ešte v platnosti vykonávacia vyhláška č. 24/2003 Z. z., ktorá nenadväzovala na právnu úpravu účinnú od 01.01.2021, konkrétne neobsahovala podrobnosti o primeraných preventívnych opatreniach. Tiež poukázal na usmernenie Ministerstva životného prostredia SR s novou cenotvorbou listom č. 7558/2021-6.1/32254/2021 zo dňa 15.06.2021, ktorým dostali okresné úrady informáciu o schválení nového cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku „Odporúčané ceny oviec a kôz pre likvidáciu škôd spôsobených dravou zverou“. Nový cenník výrazne zmenil výpočet výšky škody za chovnú aj plemennú ovcu oproti starému cenníku. Použitie cenníka žalovaný niekoľkokrát konzultoval s Ministerstvom životného prostredia SR a k aplikácii cenníka pristúpil až po vyjasnení. Žalovaný prihliadal na spoločenské kolapsy, ktoré v súvislosti s pandémiou Covid-19 vznikli aj na trhu s ovcami a na iné ťažkosti pri dodržiavaní opatrení proti šíreniu pandémie a rešpektoval predložené faktúry v roku 2020. 31. Žalovaný uviedol, že upozornil žalobcu ústne na nový právny stav, na potrebu aktualizácie cien pôvodných valašiek, zároveň aj na možnosť postupu v zmysle ustanovenia § 99 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z., teda na možnosť použitia znaleckého posudku, avšak zo strany žalobcu nebola žiadna odozva, preto žalovaný pristúpil k písomnej výzve č. OU-BB-OSZP-3-2021/029212-004 zo dňa 07.12.2021, na ktorú však žalobca taktiež nereagoval. 32. Žalovaný sa pokúsil kontaktovať a žiadať aktuálny cenník od firmy GRANELAM, a. s. Ostrov, keďže táto spoločnosť mala v internetovej ponuke pôvodné valašky a mal s ňou spolupracovať aj žalobca so synom, avšak bezúspešne. Oslovil tiež Okresný úrad Piešťany, ktorý žalovaného informoval, že v tomto okrese sa škody na ovciach nevyskytujú a s firmou GRANELAM, a. s. úrad nemá skúsenosti. Žalovaný sa pokúšal nájsť aktuálne ponuky na trhu za pôvodné valašky aj na internete, ale nebol zistený žiadny záujem. Aj preto nebolo možné akceptovať faktúry z roku 2020. 33. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Okresného úradu Zvolen, tak po oboznámení sa s týmto rozhodnutím žalovaný zistil, že výška škody bola aj v tomto prípade vypočítaná podľa metodiky výpočtu, ktorú stanovil Zväz chovateľov oviec a kôz na - 10 - 76S/8/2022
Slovensku. Výšku ceny ovce nie je možné priemerovať, ako je to podsúvané v žalobe. Cena ovce závisí od jej druhu, veku a dňa, kedy ku škode došlo. 34. Podľa žalovaného počet výskytu škôd u žalobcu a jeho syna dosiahol enormné čísla, za rok 2021 bolo v obidvoch chovoch usmrtených 307 ks oviec. Po právnom vákuu vzniknutom v súvislosti so zmenou právnej úpravy, ako aj v dôsledku dodržiavania protipandemických opatrení, došlo podľa žalovaného v oboch chovoch k poklesu dodržiavania opatrení proti vnikaniu vlkov medzi ovce. Technický stav oplotenia upadal, prítomnosť pastiera a psov mala časové trhliny a žalobca sa orientoval viac na povolenie odstrelu vlka. Podľa žalovaného je ale možné, že pokles dodržiavania opatrení mohol súvisieť aj s nadmerným výskytom škôd a istej frustrácie z toho. 35. Žalovaný konštatoval, že špeciálna právna úprava v zákone č. 543/2002 Z. z. striktne upravuje postup okresného úradu pri náhrade škody v správnom konaní, pričom má za to, že pri výpočte náhrady škody nemohol postupovať inak. Uviedol, že po analýze všetkých vplyvov, ktoré sú uvedené vyššie, t. j. :
- zmena legislatívy,
- aktuálne usmernenie Ministerstva životného prostredia SR s novou cenotvrobou,
- predloženie zavádzajúceho dokladu zo strany žalobcu, nepredloženie aktualizácie skutočnej ceny pôvodných valašiek na trhu,
- postup iného okresného úradu pri stanovení výšky škody za pôvodnú valašku takisto podľa usmernenia Ministerstva životného prostredia SR,
- pochybnosti okresného úradu o dodržiavaní opatrení proti vnikaniu vlkov žalobcom,
má žalovaný za to, že pri výpočte náhrady výšky škody nastali také právne skutočnosti, že nemohol postupovať inak. 36. Žalovaný odkázal aj na usmerňujúci list Ministerstva životného prostredia SR č. č. 7558/2021-6.1./32254/2021 a na spôsob určovania cien podľa tohto odporúčania podľa druhu ovce, živej hmotnosti a veku oviec. Poznamenal, že v niektorých prípadoch vypočítaná náhrada škody v zmysle tejto metodiky je dokonca vyššia oproti trhovej. Uviedol aj, že pri rozhodovaní nemožno vychádzať z podkladov z minulých rokov a zo zaužívaných postupov, kým bola potvrdená nová cenotvorba od gesčného ministerstva. Zároveň nebolo možné tolerovať predloženie zavádzajúceho dokladu od žalobcu. 37. Na základe uvedeného žalovaný navrhoval, aby správny súd správne žaloby žalobcu zamietol. XI. Vyjadrenia žalobcu k vyjadreniam žalovaného (repliky) 38. Žalobca v replikách uviedol, že zotrváva na podaných správnych žalobách. Podľa žalobcu sa žalovaný úplne opomenul vecne vyjadriť k jeho hlavným žalobným námietkam, jednak vo vzťahu
k neodôvodnenej zmene rozhodovania, ďalej k nesprávnemu posúdeniu predložených a známych podkladov k určeniu výšky náhrady škody, vo vzťahu k nevyužitiu - 11 - 76S/8/2022
oprávnenia žalovaného na zistenie skutočného stavu veci, a napokon aj vo vzťahu k úplne absentujúcemu vecnému zdôvodneniu a vysvetleniu výšky priznanej náhrady v napadnutých rozhodnutiach. Uviedol, že žalovaný aj v stanovisku k žalobám zopakoval, že predmet škody a podmienky nároku na náhradu škody boli naplnené, čím sa táto skutočnosť stala nepochybne nespornou a spor sa týka len posudzovania zákonnosti postupu žalovaného pri stanovovaní samotnej nominálnej výšky požadovanej náhrady za škodu. 39. Žalobca sa ohradil voči obvineniu žalovaného, že z jeho strany išlo o „pokus o zavádzanie“ predložením faktúry č. 20210212 zo dňa 17.09.2021. Uviedol, že ide o nepodložené tvrdenia zo strany žalovaného, pretože z predloženej faktúry a aj zo žalovaným dodatočne získaného dokladu vyplýva jedine to, že predmetom fakturácie bol jediný kus zvieraťa v celkovej hodnote 500,-Eur + 20% DPH, t.j. 600,-Eur. Ani vo faktúre a ani v predloženom internom doklade nie je uvedené, že by sa predávali 4 ks jahníc po 150,-Eur. Žalobca pri uzatváraní obchodu s odberateľom Agro-Hniezdne, s.r.o. rokoval s pánom I.O., ktorý je na internom doklade aj podpísaný. Podľa vzájomnej dohody žalobca predal kupujúcemu jediný kus ovce pôvodnej valašky zo svojho stáda za sumu uvedenú na faktúre a súčasne na základe požiadavky odberateľa a v záujme prezentácie šľachtiteľských výsledkov svojho chovu bezodplatne daroval odberateľovi ďalšie tri kusy tohto plemena, nakoľko odberateľ je súčasne skanzenom a ovce v ňom mali byť vystavované voľne a s odkazom na ich pôvod. Túto skutočnosť žalobca zohľadnil aj pri hlásení v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat vedenej subjektom Plemenárske služby Slovenskej republiky, š.p., keď pod kódom hlásenia 323942 131949 2021.09.03/KO/1 oznámil prevod 1 ks predanej jahnice a pod samostatným kódom hlásenia 323942 131949 2021.09.23/KO/2 oznámil prevod 3 ks darovaných jahníc. Navyše faktúra bola predložená dňa 18.10.2021 a žalovaný rozhodoval o nárokoch na náhradu škody, ktorá vznikla v období predchádzajúcom predloženiu uvedenej faktúry. Faktúra preto mohla byť predložené len k inej, dátumovo neskoršie hlásenej škode. 40. Žalobca uviedol, že od roku 2020 sa cenová úroveň žalobcom chovaného plemena pôvodnej valašky iba zdvíhala, čo spôsobilo postupný všeobecný nárast cien. Podľa žalobcu, ak mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o hodnote usmrtených zvierat, mohol sa obrátiť aj na relevantné subjekty pôsobiace v oblasti živočíšnej prvovýroby, u ktorých si mohol verifikovať cenovú úroveň jedincov plemena pôvodná valaška. Žalobca sa obrátil na Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku, ktorý zaujal stanovisko k cenám plemenných oviec v apríli 2022. V tomto stanovisku sa štatutárny zástupca zväzu vyjadril, že „ceny plemenných zvierat pôvodná valaška sa musia riešiť samostatne“, „neexistuje presný vzorec a spôsob výpočtu genetickej hodnoty ohrozených plemien“, „bežne sa nepredávajú, keďže je to veľmi málo početná populácia“ a „za posledné 3 roky sa rapídne zvýšil dopyt aj cena všetkých kategórií oviec“. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že ceny vynakladané žalobcom na nákup oviec a účtované za ich prípadný predaj sú úplne adekvátne trhovej úrovni a zodpovedajú tak plnej výške, ktorú si žalobca uplatňuje v predkladaných žiadostiach o poskytnutie náhrady škody od žalovaného. - 12 - 76S/8/2022
41. Pokiaľ žalovaný vo vyjadreniach uvádzal, že žalobca bol vyzývaný na predloženie znaleckých posudkov, tak žalobca poprel, že by bol ústne vyzývaný na predloženie znaleckého posudku, pretože k tomu nedošlo a neexistuje o tom žiadny záznam v administratívnom spise. Pokiaľ ide o písomnosť č. OU-BB-OSZP3-2021/029212-004 zo dňa 07.12.2021, táto sa týka iného prípadu (konkrétne škodovej udalosti zo dňa 20.11.2021) a táto výzva sa týkala hlavne doloženia „originálu dokladu za zlikvidovanie kadaverov.“ Tento dôkaz predložený ako príloha vyjadrenia preto nemá žiadnu relevanciu k prípadu a netvorí ani obsah administratívneho spisu. 42. Žalobca ďalej zdôrazňoval, že je subjektom zaradeným do tzv. ekologického poľnohospodárstva, na ktoré sú kladené vysoké nároky a že sú u neho vykonávané časté kontroly. Ďalej uviedol, že žiadal aj o udelenie výnimky na odstrel vlkov, vzhľadom na nevyhovujúcu a pretrvávajúcu situáciu s atakmi vlkov, ale výnimka nebola udelená. 43. Pokiaľ žalovaný poukazoval na zmenu právnej úpravy, tak podľa žalobcu nie je zrejmé ako mohol žalovaný vziať do úvahy zmenu právnej úpravy, keď táto len sprecizovala podmienky vzniku prípadného nároku na náhradu škody, avšak tieto v posudzovaných prípadoch vôbec neboli sporné. 44. Podľa žalobcu list Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 15.06.2021 neobsahuje žiadny záväzný pokyn a ani usmernenie pre funkčne podriadené orgány štátnej správy. List má informatívny charakter, a to jednak vo vzťahu k novému cenníku Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku, v zmysle ktorého ministerstvo avizuje predpoklad očakávaného zvýšenia cien vo vzťahu k škodám spôsobeným
na ovciach a kozách zo strany veľkých šeliem a jednak vo vzťahu k pilotnej prevádzke informačného systému Štátnej ochrany prírody SR na šetrenie škôd spôsobených veľkými šelmami. Žalobca tvrdil, že aktuálne žiadny všeobecne záväzný právny predpis nelimituje žalobcu v spôsobe preukazovania vzniknutej škody na domestikovaných živočíchoch, v dôsledku útoku chráneného živočícha. Jedným z plne legitímnych spôsobov je aj predloženie faktúr o objektivizovanej trhovej hodnote usmrtených zvierat, ktorá je obvyklá v mieste a čase škodovej udalosti. Takýto postup je plne v súlade s usmernením Ministerstva životného prostredia SR č. 2531/2010-2.1.1 zo dňa 24.02.2010, v ktorom ministerstvo stanovilo poradie postupu pri posudzovaní výšky škody nasledovne: 1. podľa znaleckého posudku; 2. podľa odborného posudku; 3. podľa predloženej faktúry; 4. podľa iného dokladu o cene; a 5. podľa cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku. Žalovaný sa tak v rámci obrany odvoláva na list Ministerstva životného prostredia SR, ktorý ho k ničomu nezaväzuje, súčasne na strane druhej postupuje v priamom rozpore s usmernením rovnakého rezortného ministerstva. 45. Žalobca konštatoval, že nerozporuje žalovaným citované právne predpis, práve naopak trvá na tom, aby žalovaný dôsledne postupoval v intenciách ich ustanovení. Tvrdil, že žalovaný odignoroval zákonnú úpravu náhrady škody podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Poukázal na znenie § 99 ods. 3 - 13 - 76S/8/2022
zákona o ochrane prírody a krajiny a uviedol, že žalovaný úplne opomenul znenie ustanovenia § 102 ods. 3 citovaného zákona, ktorý výslovne odkazuje na podpornú aplikáciu všeobecných ustanovení o náhrade škody z legi generali, ktorým je Občiansky zákonník, jeho ustanovenia §§ 415 - 450. 46. Žalovaný sa zameral aj na prezentáciu svojho nazerania na údajné nedostatky v spôsobe chovu oviec u žalobcu, hoci to nemá žiadny súvis s podanou správnou žalobou a v nej obsiahnutými námietkami. Žalovaný poukazuje na „pochybnosti o dodržiavaní opatrení proti vnikaniu vlkov zo strany žalobcu“, ale žiadny normatívny predpis amorfnú kategóriu „pochybností“ neuznáva ako dôvod, na ktorý by žalovaný prípadne mohol prihliadať pri určovaní výšky náhrady škody. Ak by žalovaný mal preukázanú existenciu týchto pochybností, musel by ich protokolárne zachytiť a mali by vplyv na existenciu nároku na náhradu škody ako takej, nie však na jej výšku. Žalobca ešte poukázal na to, že jednou zo súčastí projektových požiadaviek je v jeho prípade tzv. animal welfare, čo možno voľne preložiť ako pravidlá pre zabezpečenie spokojnosti a blaha chovaných zvierat. S tým je spojený systém chovu oviec praktizovaný žalobcom, a to extenzívny oplôtkový systém, ktorý v realite naráža na ťažkosti spôsobené na jednej strane samotnými útokmi celoročne chráneného vlka dravého a na druhej strane ukladanými opatreniami zo strany štátnych orgánov, ktoré sú v úplnom rozpore s požiadavkami kladenými na tento druh chovu. 47. K poukazu žalovaného na počet škodových udalostí u žalobcu žalobca uviedol, že tento nie je výpovedný, že jeho chov je v tunajšej oblasti najväčším a že aj svorka vlkov, ktorá napáda jeho stádo, patrí k tým väčším. Ďalej, že žalobcovi je tiež známe, že keď sa udiali škody na ovciach v dôsledku útokov vlka dravého napr. v susedných obciach Ľubietová alebo Oravce, žalobca vtedy nezaznamenal škody na svojom stáde a až po vyhubení všetkých zvierat zo susedných chovov sa ataky vlčej svorky obrátili proti chovu žalobcu. 48. Žalobca uviedol, že má dôvodné a oprávnené podozrenie, že nezákonný a zjavne ukracujúci postup žalovaného voči jeho chovateľskému subjektu je pravdepodobne aj dôsledkom vzniknutých animozít medzi konkrétnymi pracovníkmi žalovaného a samotným žalobcom, keďže sa žalobca spolu so synom odmietol stať súčasťou nekalých praktík a ostro sa ohradil voči zneužívaniu mocenskej autority žalovaného. XII. Vyjadrenia žalovaného k vyjadreniam žalobcu (dupliky) 49. Žalovaný vo vyjadreniach trval na zákonnosti žalobami napadnutých rozhodnutí, zároveň trval na vyplatenej výške škody s tým, že vo vyjadreniach k žalobám podrobne rozviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že musel upraviť žalobcom požadovanú výšku škody. 50. Vyjadril presvedčenie, že predložený doklad - faktúra č. 2021012 s prílohou o premiestňovaní oviec a kôz je zavádzajúci. O bezplatnom darovaní troch kusov oviec nie je - 14 - 76S/8/2022
žiadna zmienka. V pripojenom doklade je jednoznačne uvedené, že bol premiestňovaný jeden kus ovce. Aj v pripojenej „príjemke-výdajke-prevodke“ je suma 600,-Eur uvedená v riadku pri ovci SK3693849 a doklad o premiestnení je na odlišnú ovcu SK3693852. Samotní zástupcovia AGRO-HNIEDZNE boli pri verifikácii predmetnej faktúry zaskočení. Ďalej konštatoval, že okresný úrad ceny oviec priebežne konzultuje s inými chovateľmi s cieľom orientácie. Od leta 2021 žalovaný opakovane upozorňoval žalobcu a aj jeho syna na nutnosť zlepšiť technické zabezpečenie a zabezpečiť vyhláškou vyžadovanú ostrahu pri pasení. Bola im určená lehota na opravu elektrického ohradníka, k čomu však nedošlo.
51. Doklady predložené žalobcom od Zväzu chovateľov oviec a kôz o výnimočnosti druhu pôvodná valaška a kvalite chovu na Ponikách sú z minulosti, nezohľadňujú upadajúcu kvalitu chovu v roku 2021. Nie je pravdou, že žalovaný nekomunikoval so Zväzom chovateľov oviec a kôz, pretože prihliadol na poslanie tohto subjektu, čomu zodpovedá aj vydaný cenník, ktorý ministerstvo odporúča aplikovať. 52. Žalovaný sa riadi pri výkone moci zákonmi a vykonávacími vyhláškami, a nie tak ako tvrdí žalobca dokumentmi Ministerstva životného prostredia SR. Usmernenia gesčného ministerstva a odborné stanoviská organizácie ochrany prírody pomáhajú pri výkone a okresný úrad na ne prihliada. 53. Konštatovanie žalobcu, že list zo dňa 07.12.2021 sa týka iného prípadu je zavádzajúce, pretože týmto listom žalovaný žalobcovi okrem iného oznámil, že sa nepodarilo na trhu potvrdiť ceny, ktoré žiadal priznať, a že preto sa úrad bude pridržiavať postupu podľa usmernenia ministerstva. Zároveň dal do pozornosti žalobcu, že v prípade existencie problémov so získaním faktúr môže využiť ustanovenie § 99 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. a predložiť znalecký posudok. 54. Žalovaný v duplike poukázal na zhoršujúce sa vzťahy medzi žalobcom a zamestnancami úradu, keď v poslednom období žalobca redukoval komunikáciu so žalovaným, takmer vôbec sa nezúčastňuje šetrení škôd a rozhodovaciu agendu ako aj kontakt s úradmi ponecháva na svojho syna , ktorý má odlišný vzťah k chovu oviec a často nevhodné správanie. XIII. Posúdenie opodstatnenosti správnej žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom 55. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 08.02.2023. Na pojednávaní sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov. 56. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ktorými potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom (vlk dravý - Canis lupus) za usmrtenie domestikovaných živočíchov (oviec, jariek a jahniat - 15 - 76S/8/2022
plemena pôvodná valaška), rozhodujúc ako príslušný orgán štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. a § 68 písm. p) zákona č. 543/2002 Z. z., keď predmetnými rozhodnutiami podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. určil výšku náhrady škody v zníženom rozsahu oproti výške náhrady škody, ktorú si uplatnil žalobca. 57. Po preskúmaní rozhodnutí žalovaného, ako aj postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnych žalobách (§134 SSP), dospel správny súd k záveru, že správne žaloby sú dôvodné, pretože rozhodnutia žalovaného vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, v dôsledku čoho rozhodnutia žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) a písm. g) SSP a veci mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 58. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 59. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 60. Podľa § 134 ods. 1 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2)Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a)rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b)rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c)ide o veci podľa § 192, d)ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e)ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f)vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
61. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. - 16 - 76S/8/2022
62. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky; každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. 63. Podľa § 97 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny; štát zodpovedá za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom za škodu spôsobenú na území Slovenskej republiky živočíchmi, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom (ďalej len "určený živočích"), na vybraných domestikovaných živočíchoch. 64. Podľa § 98 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny; náhradu škody na vybraných domestikovaných živočíchoch, rybách, včelstvách a včelárskych zariadeniach a drevinách možno poskytnúť, ak boli prijaté primerané preventívne opatrenia na ich ochranu pred určeným živočíchom. Podrobnosti o primeraných preventívnych opatreniach ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 65. Podľa § 99 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny; pri škode na majetku sa uhradí skutočná škoda. Pri škode na domestikovaných živočíchoch, pastierskych psoch a rybách sa uhradí len škoda, ktorá vznikla v dôsledku ich usmrtenia alebo zranenia spôsobeného určeným živočíchom. Pri určení rozsahu škôd na rybách sa vychádza zo zaznamenanej početnosti výskytu určených živočíchov v blízkosti vodnej plochy, v ktorej sa uskutočňuje chov rýb. 66. Podľa § 99 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny; na preukázanie rozsahu škody podľa tohto zákona možno použiť znalecké posudky; rozsah škody na rybách sa preukazuje vždy znaleckým posudkom. 67. Podľa § 100 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny; poškodený alebo pozostalá osoba (ďalej len "poškodený") písomne oznámi vzniknutú škodu podľa tohto zákona do 60 dní odo dňa jej zistenia orgánu ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, okrem prípadu, ak ide o škodu na majetku a poškodeným nie je pozostalá osoba; v takomto prípade je lehota na oznámenie škody 48 hodín od jej zistenia. Pri škode na rybách poškodený písomne oznámi orgánu ochrany prírody vznikajúcu škodu podľa tohto zákona po zistení výskytu určených živočíchov v blízkosti vodnej plochy, v ktorej sa uskutočňuje chov rýb. 68. Podľa § 100 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny; právo na náhradu škody musí poškodený uplatniť písomnou žiadosťou doloženou dokladmi a podkladmi potrebnými na posúdenie nároku na náhradu škody na orgáne ochrany prírody a krajiny, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, a to ak ide o škodu na vybraných domestikovaných živočíchoch, pastierskych psoch, včelstvách a včelárskych zariadeniach, nepozbieraných poľných plodinách, drevinách alebo lesných porastoch alebo poľovnej raticovej zveri, do jedného mesiaca odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla. - 17 - 76S/8/2022
69. Podľa § 100 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny; právo na náhradu škody zanikne, ak sa neuplatnilo v lehotách uvedených v odsekoch 2 a 3, alebo ak vzniknutá škoda nebola oznámená v lehote podľa odseku 1. 70. Podľa § 100 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny; ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti alebo nie sú k žiadosti pripojené predpísané doklady a podklady, vyzve orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, poškodeného, aby doplnil chýbajúce údaje, doklady alebo podklady najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na doplnenie. V tejto lehote môže poškodený tiež upresniť rozsah náhrady škody, o ktorej poskytnutie žiadal. Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, môže z osobitných dôvodov túto lehotu na základe žiadosti poškodeného predĺžiť. 71. Podľa § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny; orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, môže na preukázanie času rozhodujúcej udalosti, na preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla, ako i na preukázanie rozsahu škody vyzvať poškodeného v prípade pochybností na doplnenie predložených dokladov a podkladov o odborný posudok, prípadne znalecký posudok, a to v primeranej lehote určenej týmto orgánom. 72. Podľa § 100 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny; ak žiadosť poškodeného neobsahuje predpísané údaje, neboli k nej pripojené požadované doklady a podklady ani na základe výzvy orgánu ochrany prírody neboli predpísané náležitosti žiadosti, ako i predpísané doklady a podklady poškodeného doplnené, náhrada škody sa poškodenému neposkytne. Tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa priznania náhrady škody na súde, a to najskôr po uplynutí lehoty podľa § 101 ods. 3. 73. Podľa § 101 ods. 1 prvá veta zákona o ochrane prírody a krajiny; orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, po ohlásení škody (§ 100 ods. 1) do troch dní uskutoční miestne
zisťovanie za účasti poškodeného a organizácie ochrany prírody, spíše protokol a zaistí vhodným spôsobom dôkazy. 74. Podľa § 101 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny; ak orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, zistí, že škodu spôsobil určený živočích, sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom a nie sú pochybnosti o čase rozhodujúcej udalosti, o vzniku škody poškodenému a o rozsahu ním požadovanej náhrady škody, zaplatí náhradu škody poškodenému najneskôr do štyroch mesiacov a v zvlášť zložitých prípadoch do šiestich mesiacov odo dňa, keď bola tomuto orgánu žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady doručená, a to spôsobom, ktorý poškodený vo svojej žiadosti navrhol. Ak nie je škoda alebo jej rozsah preukázaný, orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí. 75. Podľa § 102 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny; ak orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, nezaplatí náhradu škody v termíne a za podmienok uvedených v § 101 ods. 3, môže sa poškodený domáhať voči tomuto orgánu priznania škody podľa tohto zákona na súde, a to najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady podľa § 100 ods. 2 a 3 tomuto orgánu doručená. - 18 - 76S/8/2022
76. Podľa § 102 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny; na právne vzťahy o náhrade škody spôsobenej určenými živočíchmi upravené v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o náhrade škody, 121a) ak tento zákon neustanovuje inak. 77. Podľa § 46 ods. 2 vyhlášky č. 170/2021 Z. z.; žiadosť o poskytnutie náhrady škody obsahuje a) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa, b) uvedenie miesta a rozsahu škody, c) označenie určeného živočícha, ktorý škodu spôsobil na základe výsledku miestneho zisťovania podľa § 101 ods. 1 zákona, d) opis opatrení vykonaných na zabránenie vzniku škody, e) spôsob poskytnutia náhrady škody. 78. Podľa § 46 ods. 2 vyhlášky č. 170/2021 Z. z.; k žiadosti o náhradu škody sa pripája a) lekárska správa od lekára, ktorý ošetril alebo liečil fyzickú osobu po útoku určeného živočícha, ak ide o škodu na zdraví fyzickej osoby, b) výpis z matriky o smrti fyzickej osoby a lekárska správa od lekára, ktorý ošetril osobu po útoku určeného živočícha, ak ide o škodu na živote fyzickej osoby, c) doklad o vlastníckom alebo inom práve k pozemku, na ktorom ku škode došlo, ak ide o škodu na poľných plodinách, drevinách alebo lesných porastoch, d) doklad o užívateľskom práve k rybníku, rybochovnému zariadeniu alebo malej vodnej nádrži a znalecký posudok o vzniku škody a o jej výške, ak ide o škodu na rybách a e) iný doklad preukazujúci vzniknutú škodu a výšku vzniknutej škody 79. Podľa § 68 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny; okresný úrad rozhoduje o nároku na náhradu škody podľa § 97 až 102. 80. Podľa § 81 ods. 2 písm. o) zákona o ochrane prírody a krajiny; všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na konanie o náhrade škody podľa § 97 až 102. 81. Podľa § 85 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny; ak ide o konania podľa § 81 ods. 2, orgán ochrany prírody je povinný konanie viesť bez zbytočných prieťahov tak, aby vydal záväzné stanovisko alebo potvrdenie, či vo veci rozhodol najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. 82. Podľa § 86 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny; orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov. 83. Úvodom správny súd považuje za potrebné uviesť, že predmetom prieskumu pred správnym súdom už boli rozhodnutia žalovaného vydané v skutkovo aj právne obdobných veciach. Išlo o skutkovo obdobné veci, rovnaké právne posúdenie žalovaným a aj správne - 19 - 76S/8/2022
žaloby obsahovali obdobné žalobné body ako správne žaloby vo veciach prejednávaných v tomto súdnom konaní. Správny súd preto zotrváva na záveroch, ktoré zaujal a vyslovil v rozsudku č.k. 75S/2/2022 - 166 zo dňa 07.12.2022, v rozsudku č.k. 76S/2/2022 - 111 zo dňa 01.02.2023 a v rozsudku č.k. 75S/10/2022 - 188 zo dňa 01.02.2023. 84. Náhradu škody spôsobenej živočíchmi upravuje ôsma časť zákona o ochrane prírody a krajiny v ustanoveniach §§ 97-102. Z ustanovenia § 97 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, kedy a za akých podmienok štát zodpovedá za škodu spôsobenú živočíchmi, ktoré v zozname stanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom (vyhláška č. 170/2021 Z. z.) . V zmysle ustanovenia §
97 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú na vybraných domestikovaných živočíchoch. V konaní nie je spornou skutočnosťou, že škoda bola spôsobená chráneným živočíchom, ktorým je vlk dravý - Canis lupus na domestikovaných živočíchoch, ktorými sú ovce plemena pôvodná valaška (ovce, jarky a jahňatá). Pokiaľ ide o škodu na vybraných domestikovaných živočíchoch, možno poskytnúť náhradu škody, ak boli prijaté primerané preventívne opatrenia na ich ochranu pred určeným živočíchom, pričom podrobnosti o nich ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (§ 98 ods. 1 citovaného zákona). Čo sa týka rozsahu náhrady škody, pri škode na domestikovaných živočíchoch sa uhradí len škoda, ktorá vznikla v dôsledku ich usmrtenia alebo zranenia spôsobeného určeným živočíchom (§ 99 ods. 3 citovaného zákona), pričom sa uhrádza skutočná škoda. Nie je spornou skutočnosťou, že v danom prípade došlo ku škode, ktorá vznikla v dôsledku usmrtenia domestikovaných živočíchov určeným živočíchom - vlkom dravým. 85. Zákonným predpokladom pre vyplatenie náhrady škody poškodenému je, že vznik škody musí byť oznámený v lehote podľa § 100 ods. 1 cit. zákona, t. j. do 48 hodín od jej zistenia. Právo na náhradu škody sa uplatňuje písomnou žiadosťou v lehotách uvedených v § 100 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., t. j. u vybraných domestikovaných živočíchov do jedného mesiaca odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla. V posudzovaných veciach žalovaný vyhodnotil, že uvedené lehoty boli dodržané, teda tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. 86. Z odôvodnenia rozhodnutí žalovaného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je spor o výške škody, t. j. o rozsahu škody. Zákon umožňuje zaplatiť uplatnenú náhradu škody len ak nie sú pochybnosti o rozsahu poškodeným požadovanej náhrady škody (§ 101 ods. 3 prvá veta a contrario zákona č. 543/2002 Z. z.). Z ustanovenia § 101 ods. 3, posledná veta citovaného zákona, vyplýva, že: "Ak nie je škoda alebo jej rozsah preukázaný, orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí.", z čoho možno, v spojení s prvou vetou citovaného ustanovenia vyvodiť, že orgán ochrany prírody zaplatí náhradu škody len vtedy, ak rozsah požadovanej náhrady škody zodpovedá preukázanému rozsahu škody, inak nemá na zaplatenie náhrady škody zákonné oprávnenie. Za takejto situácie orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí. Z ustanovenia § 102 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. vyplýva, že ak orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí za podmienok uvedených v § 101 ods. 3 (okrem iného, aj vtedy ak existujú pochybnosti o rozsahu požadovanej náhrady škody), potom sa poškodený môže domáhať voči tomuto orgánu priznania škody podľa tohto zákona - 20 - 76S/8/2022
na súde, a to najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady podľa § 100 ods. 2 a 3 tomuto orgánu doručená. 87. Nasvedčuje tomu aj to, že v zmysle § 81 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú na konanie o náhrade škody podľa §§ 97-102. V predmetnom konaní teda nemožno aplikovať príslušné ustanovenia o dokazovaní, prostredníctvom ktorých by došlo k zisteniu skutočnej výšky škody v prípade sporu o jej výšku. To, že orgán ochrany prírody nemôže rozhodnúť ani o časti uplatneného nároku na náhradu škody vyvodzuje správny súd aj zo skutočnosti, že v zákone takáto možnosť explicitne nie je zakomponovaná, ako je tomu napr. v zákone č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 13 ods. 3 písm. a) upravuje, že vyvlastňovací orgán výrokmi o náhrade za vyvlastnenie určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného na súd, teda poskytne „nespornú“ znaleckým posudkom preukázanú výšku vyvlastňovacej náhrady a so zvyškom v prípade, ak vyvlastňovaný s takouto výškou nesúhlasí, ho odkáže na občianskoprávne konanie. 88. Pri absencii takej právnej úpravy v zákone č. 543/2002 Z. z., ktorá by umožňovala zaplatiť „nespornú“ časť požadovaného rozsahu náhrady škody a zároveň so zvyškom odkázať na súdne konanie, a pri takej existujúcej právnej úprave, že orgán verejnej správy zaplatí náhradu škody v prípade ak nie sú pochybnosti o rozsahu žalobcom požadovanej náhrady škody, nemožno dospieť k inému záveru ako takému, že orgán verejnej správy nemôže rozhodovať o časti požadovaného rozsahu náhrady škody, pretože ak orgán verejnej správy neuzná škodu v celom uplatnenom rozsahu, má pochybnosti o rozsahu poškodeným požadovanej náhrady škody. 89. Rozhodnúť o výške náhrady škody, ktorá je medzi účastníkmi konania sporná, prináleží potom len súdu v riadnom súdnom občianskoprávnom procese pri dokazovaní podľa príslušných ustanovení
Civilného sporového poriadku, a nie správnemu orgánu, na konanie ktorého sa navyše ani neuplatňuje Správny poriadok, a to ani v spojení so súdnym preskúmavacím konaním, keďže správny súd nenahrádza rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej správy a nie je súdom skutkovým. Účelom správneho súdnictva je vykonať súdny prieskum, teda kontrolu, či orgán verejnej správy rozhodol zákonným spôsobom, tzn. či na daný prípad správne aplikoval príslušné procesné a hmotnoprávne predpisy. Správne súdnictvo nemôže suplovať ani všeobecné súdy. Rozsah navrhovaného dokazovania žalobcom na zistenie skutočnej škody, objektivizáciu trhovej aktuálnej (časovej) hodnoty usmrtených zvierat, presahuje rámec správneho súdnictva. - 21 - 76S/8/2022
90. Z vyjadrení účastníkov konania je nepochybné, že rozsah požadovanej náhrady škody v jednotlivých prípadoch je sporný, že o rozsahu požadovanej náhrady škody existujú pochybnosti. Žalobca tvrdil, že v prípade usmrtených domestikovaných živočíchov - oviec, jariek a jahniat plemena pôvodná valaška podľa vyjadrenia Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku ide o ohrozené plemeno, kde by sa preto mala zohľadňovať ich vyššia hodnota. Aj keď správny súd v osobitných prípadoch môže vykonať dokazovanie za účelom overenia zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, právna úprava v rámci súdneho prieskumu nepočíta s tým, aby prvotné dokazovanie, čo do rozsahu udržateľnosti požadovanej výšky náhrady škody (aj keď len v určitom obmedzenom rozsahu, keďže nejde o dokazovanie v zmysle Správneho poriadku) bolo vykonané správnym súdom, keďže nie je súdom skutkovým. 91. K usmerneniu Ministerstva životného prostredia SR listom pod č. 7558/2021-6.1/32254/2021 zo dňa 24.02.2010 správny súd uvádza, že sa nejedná o všeobecne záväzný právny predpis, má len odporúčací charakter. Pokiaľ nebol doložený odborný posudok alebo znalecký posudok, žalovaný mohol vychádzať z faktúry, ale museli by byť ňou byť odstránené pochybnosti o rozsahu požadovanej náhrady škody, teda muselo by ísť o takú sumu, ktorá korešponduje s uplatneným rozsahom náhrady škody. Ak by žalovaný postupoval podľa § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny a ak by ani tak neboli odstránené pochybnosti, nezaplatil by žalobcovi uplatnený rozsah náhrady škody, pričom žalobcovi by zostala len možnosť uplatniť náhradu škody na súde v zmysle § 102 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. 92. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sa uhrádza skutočná škoda. V zmysle § 99 ods. 3, druhá veta zákona č. 543/2002 Z. z. pri škode na domestikovaných živočíchoch sa uhradí len škoda, ktorá vznikla v dôsledku ich usmrtenia alebo zranenia spôsobeného určeným živočíchom. Aj v takomto prípade sa však hradí len skutočná škoda. Správny súd v zhode so stanoviskom žalovaného aj žalobcu konštatuje, že nie je zákonný rámec na úhradu ušlého zisku, keďže zákon č. 543/2002 Z. z. ako lex specialis upravuje, že sa uhradí len skutočná škoda a táto právna úprava má prednosť pred aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka ako legi generali. 93. Tvrdenie žalovaného, že žalobcovi neprináležala vyššia suma odškodnenia za usmrtené domestikované živočíchy, než aká mu bola potvrdená a zaplatená, keďže takáto cena vyplýva z cenníka odporúčaných cien Zväzom chovateľov oviec a kôz na Slovensku, nezodpovedá preukázaniu skutočnej škody spôsobenej majiteľovi domestikovaných zvierat ich usmrtením, t. j. o požadovanom rozsahu sú pochybnosti, preto je výška náhrady škody medzi žiadateľom odškodnenia a poskytovateľom odškodnenia sporná. 94. Zákon o ochrane prírody a krajiny je lex specialis k Občianskemu zákonníku, ale práve táto právna úprava, ktorá má prednosť, umožňuje zaplatiť žiadateľovi náhradu škody len ak nie sú pochybnosti o rozsahu požadovanej náhrady škody. Za odstránenie pochybností nemožno považovať jednostranné určenie ceny žalovaným podľa odporúčaných cien Zväzom chovateľov oviec a kôz na Slovensku bez zohľadnenia osobitostí usmrtených - 22 - 76S/8/2022
domestikovaných živočíchov, na základe čoho by bolo možné priznať skutočnú škodu, t. j. vo výške trhovej ceny napríklad aj v zmysle znaleckého posudku alebo odborného posudku. Samotný zákon o ochrane prírody a krajiny odkazuje na aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 415 - 450), vrátane ustanovení o výške škody. Preto na právne vzťahy o náhrade škody je orgán verejnej správy povinný aplikovať všetky tieto ustanovenia Občianskeho zákonníka, s výnimkou ak lex specialis (zákon o ochrane prírody a krajiny) neustanovuje inak. To, že sa v zmysle § 99 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny uhrádza len škoda, ktorá vznikla pri domestikovaných živočíchoch v dôsledku ich usmrtenia (aj zranenia) určeným živočíchom, nič nehovorí o samotnej forme náhrady, o rozsahu (výške) a spôsobe náhrady škody. 95. Ak vo výške (rozsahu) požadovaného odškodnenia sa žalovaný nestotožnil so žalobcom, nemal zaplatiť ani časť požadovaného nároku, pretože zaplatiť môže len vtedy, ak nie sú pochybnosti o rozsahu žalobcom požadovanej náhrady škody. Ak rozsah škody nie je preukázaný, orgán náhradu škody nezaplatí. V takomto prípade o nároku môže rozhodnúť len súd, nie orgán verejnej správy, za
predpokladu postupu žalobcu podľa § 102 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. Ak bol rozsah škody sporný, mal žalovaný primárne za účelom odstránenia tejto spornosti (pochybnosti) postupovať podľa § 100 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. a vyzvať žalobcu za účelom preukázania rozsahu ním požadovanej náhrady škody na doplnenie dokladov, napr. o odborný posudok, prípadne znalecký posudok, a to v primeranej lehote. Ak takto nepostupoval, čím nedošlo ku konsenzu ohľadom rozsahu požadovanej náhrady škody, správny súd zastáva názor, že žalovaný nemohol potvrdiť náhradu škody v menšom rozsahu než požadovanom, keďže zákon ukladá v prípade existencie pochybností o rozsahu žalobcom požadovanej náhrady škody a v prípade ak nie je rozsah škody preukázaný, nezaplatiť náhradu škody, pričom s takouto skutočnosťou (nezaplatením náhrady škody v termíne a za podmienok uvedených v § 101 ods. 3 cit. zákona), zákon spája možnosť žalobcu ako poškodeného domáhať sa voči tomuto orgánu priznania škody podľa tohto zákona na súde, a to v zákonom určených lehotách - najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady podľa § 100 ods. 2 a 3 tomuto orgánu doručená (§ 102 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.). 96. V prejednávaných veciach nebolo preukázané, že by žalovaný vyzval žalobcu podľa § 100 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. za účelom preukázania rozsahu ním požadovanej náhrady škody na doplnenie dokladov, napr. o odborný posudok, prípadne znalecký posudok, a to v primeranej lehote. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred správnym súdom uvádzala, že žalobca mal byť ústne vyzývaný na predloženie dokladov týkajúcich sa výšky uplatňovaných nárokov na náhradu škody a žaloba uvádzal, že ústne vyzývaný nebol. Z obsahu administratívnych spisov nebolo preukázané, že by žalovaný žalobcu podľa § 100 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. vyzýval ústne alebo písomne na preukázanie uplatňovaných nárokov so stanovením primeranej lehoty. Pokiaľ poverená zástupkyňa žalovaného odkazovala na list zo dňa 07.12.2021, tento nebol súčasťou administratívnych spisov v prejednávaných veciach. - 23 - 76S/8/2022
97. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd považuje žalobnú námietku o nesprávnom právnom posúdení veci za dôvodnú. Ide o nesprávnu interpretáciu aplikovanej právnej normy, ak žalovaný potvrdil a vyplatil inú ako požadovanú sumu za takej situácie, že žalovaný mal pochybnosti o rozsahu žalobcom požadovanej náhrady škody. V súvislosti s tým bol aj nesprávny postup žalovaného, ak žalobcu nevyzval v primeranej lehote na preukázanie ním požadovaného rozsahu náhrady škody v zmysle § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny, keď absenciu takéhoto postupu žalobca v žalobách namietal. Zároveň došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci, lebo na základe nesprávnej aplikácie právnej normy už žalovaný nepristúpil k odstraňovaniu pochybností o rozsahu požadovanej náhrady škody. Primárne nesprávne právne posúdenie veci viedlo jednak k nevykonaniu relevantných dôkazov, logicky aj k nedostatočnému odôvodneniu právnych záverov žalovaného. Je nežiaducim javom pripustiť dvojkoľajnosť pri rozhodovaní o náhrade škody v prípade, ak by orgán verejnej správy mal rozhodovať len o časti „preukázaného/nesporného“ uplatneného nároku a vo zvyšku by žalobcovi malo byť zachované právo domáhať sa náhrady tej časti škody, ktorá presahuje rozsah priznaný v rámci správneho konania. Táto možnosť by musela byť upravená výslovne zákonom, ako už bolo uvedené vyššie. 98. Správny súd má za to, že zákonodarca v ustanoveniach § 97 až 102 zákona č. 543/2002 Z. z. upravil zjednodušený a zrýchlený proces poskytovania odškodnenia, ale len v prípade ak okrem iného nie sú pochybnosti o požadovanom rozsahu náhrady škody, eventuálne ak pochybnosti sú rozptýlené doplnením podkladov či dôkazov v zmysle § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny, keď náhradu škody poškodenému zaplatí najneskôr do štyroch mesiacov a v zvlášť zložitých prípadoch do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti, a to spôsobom, ktorý poškodený navrhol. Inak je namieste nezaplatiť požadovanú náhradu škody z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov pre jej zaplatenie v zmysle § 101 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny (nezaplatenie náhrady škody v termíne a za podmienok tam uvedených), pričom žalobcovi je zachované právo domáhať sa nároku voči žalovanému na súde za podmienok v zmysle § 102 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. 99. Aj keď správny súd považoval postup žalovaného pri určení výšky náhrady škody za nesprávny, žiada sa ešte uviesť, že sú dôvodné aj tie žalobné námietky, ktorými žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí. Je nepochybné, že na administratívne konanie pred žalovaným sa nevzťahoval Správny poriadok v zmysle § 81 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., čo však nevylučuje aplikáciu základných zásad upravených v § 3 Správneho poriadku. Tento záver potvrdzuje aj judikatúra vyšších súdnych autorít, na ktorú poukazoval v správnych žalobách aj žalobca. 100. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho poriadku; (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú
povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k - 24 - 76S/8/2022
podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 101. Z uvedených ustanovení možno vyvodiť požiadavku na preskúmateľné a presvedčivé odôvodňovanie rozhodnutí orgánov verejnej správy. Aby účastník administratívneho konania mohol účinne obhajovať svoje práva a právom chránené záujmy, je podstatné, aby vedel prečo orgán verejnej správy rozhodol tak, ako je uvedené v rozhodnutí. V prejednávaných veciach žalovaný uviedol, že z predložených dokladov, usmernení Ministerstva životného prostredia SR a nového cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo vyplynulo, že skutočná škoda bola po prepočte v inej výške ako výška škody, ktorú si uplatnil žalobca. Z rozhodnutí ale vôbec nie je zrejmé aké predložené doklady žalovaný vyhodnocoval, na aké usmernenie ministerstva a na aký konkrétny cenník prihliadal. Skutočnosť, že žalobca si uplatňoval viacero nárokov na náhradu škody spôsobených vlkom dravým, teda že bol účastníkom viacerých administratívnych konaní v skutkovo obdobných veciach, nijako neznižuje požiadavky na odôvodnenie rozhodnutí v tom zmysle, že žalovaný už nemal povinnosť konkretizovať podklady, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní, pretože „prezumoval“, že žalobcovi ako účastníkovi iných administratívnych konaní sú tieto podklady známe. Zároveň z rozhodnutí vôbec nie je zrejmé ako žalovaný dospel k ním určenej výške náhrady škody. Rukou písané výpočty sú obsiahnuté v administratívnych spisoch, avšak nie sú obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutí. 102. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám uvádzal skutočnosti o predloženej faktúre č. 2021012 zo dňa 17.09.2021 a uvádzal aj jednotlivé výpočty potvrdených nárokov. Takýmto postupom ale nie je možné odstraňovať nedostatky preskúmavaných rozhodnutí týkajúce sa ich odôvodnenia. Pokiaľ žalovaný vyhodnotil uvedenú faktúru, prípade aj iné doklady žalobcom predložené ako sporné, je na mieste vyžadovať, aby žalobca bol oboznámený s tým, že sú ním predložené faktúry (príp. iné doklady) spochybňované, aby vedel zvoliť ďalší postup a zareagovať pri preukazovaní nároku na náhradu škody. Je nepochybné, že je právom a zároveň povinnosťou poškodeného preukazovať nárok na náhradu škody, ale pre zabezpečenie realizácie svojho práva musí byť oboznámený s tým, ako orgán verejnej správy vyhodnocuje predložené doklady, aby prípadne vedel zvoliť ďalší postup a predložiť ďalšie doklady, napr. odborný alebo znalecký posudok, prípadne vysvetliť sporné skutočnosti, a to v primeraných lehotách. - 25 - 76S/8/2022
103. Pokiaľ žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám uvádzal pochybnosti o dodržiavaní preventívnych opatrení žalobcom a poukazoval na zmenu právnej úpravy v oblasti preventívnych opatrení, ako aj na obdobie od 01.01.2021 do 31.05.2021 z hľadiska prijatia vykonávacej vyhlášky k novej právne úprave, tieto argumenty sú mimo dôvody preskúmavaných rozhodnutí. Je pravdivá argumentácia žalobcu v podaných replikách, že dodržiavanie/nedodržiavanie preventívnych opatrení je podstatné pre vznik nároku na náhradu škody ako takého, ale na základe platnej a účinnej právnej úpravy táto skutočnosť nijako neovplyvňuje výšku uplatňovaného nároku na náhradu škody. Nie tiež zrejmé, aký vplyv mala zmena právnej úpravy na uplatňované nároky na náhradu škody z hľadiska jej výšky. Navyše je potrebné opäť zdôrazniť, že žalovaný uvedením argumentácie vo vyjadreniach k správnym žalobám nemôže „dotvárať“ odôvodnenie svojich rozhodnutí, navyše uvádzaním takej argumentácie, ktorá v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach nie je uvedená ani len z časti. 104. Správny súd považuje za potrebné ešte uviesť, že z protokolov, ktoré sú súčasťou administratívnych spisov a v ktorých je zachytený priebeh z miestneho šetrenia škody spôsobenej určeným živočíchom vlkom dravým na domestikovaných živočíchoch vo vlastníctve žalobcu vyplýva, že tieto sú nejednoznačné v časti, kde je popisovaný technický stav zariadenia - elektrického ohradníka. 105. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd zrušil žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného a veci mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní nanovo rozhodnúť o žiadostiach
žalobcu v zmysle vyššie uvedených záverov správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP). Viazanosť právnym názorom správneho súdu nie je absolútna, platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie posudzovaného prípadu. 106. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný, správny súd mu priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100% podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). - 26 - 76S/8/2022
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.