Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5To-59-2022.pdf
PDF · 98.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/59/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 21.03.2022, č. k. 27T/75/2021-230, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.02.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D. trvale bytom: E. XXXX/XH, D.
o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 3.000 (tritisíc) Eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený sa obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel každého druhu v cestnej premávke v trvaní 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 21.03.2022, č. k.27T/75/2021-230 uznal obžalovaného A. B. C. za vinného, že dňa 17.07.2021 v čase o 7.15 hod. v D. F. G. H. viedol ako vodič motorové vozidlo Volkswagen Polo EČ: I., pri prejazde ľavotočivej zákruty narazil prednou časťou do ľavej bočnej časti zaparkovaného motorového vozidla Fiat Seicento EČ: I., následne s vozidlom vycúval a pokračoval v jazde smerom na G. H., kde pri odbočovaní vľavo narazil prednou časťou do zadného nárazníka zaparkovaného motorového vozidla Mazda2 EČ: J., s vozidlom zastavil a ako chcel cúvnuť, omylom zaradil prevodový stupeň dopredu a prednou časťou narazil do ľavej zadnej časti zaparkovaného motorového vozidla Ford Mondeo EČ: I., ktoré nárazom odhodilo do ľavej časti zaparkovaného motorového vozidla Volkswagen Golf EČ: I., pričom obvinenému bola dychovou skúškou o 7.43 hod. nameraná hodnota 1,15 mg/l alkoholu v dychu, o 8.02 hod. hodnota 1,11 mg/l alkoholu v dychu a o 8.19 hod. hodnota 1,12 mg/l alkoholu v dychu, čím spôsobil poškodenému K. J., nar. XX.XX.XXXX, škodu na vozidle Ford Mondeo vo výške 2 373,25 €, poškodenej L. M., nar. XX.XX.XXXX, škodu na vozidle Fiat Seicento vo výške 3 932,80
€, poškodenému N. O., nar. XX.XX.XXXX, škodu na vozidle Mazda2 vo výške 248,35 €, poškodenému P. Q., nar. XX.XX.XXXX, škodu na vozidle Volkswagen Golf vo výške 410,83 € a poškodenému B. K. E., nar. XX.XX.XXXX, škodu na vozidle Volkswagen Polo vo výške 1 623,41 €, teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil z nedbanlivosti väčšiu škodu na cudzom majetku, čím spáchal úmyselný prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Za to ho súd prvého stupňa odsúdil podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, na peňažný trest vo výške 1.000 (tisíc) €. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace. Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona mu uložil na trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov. Proti tomuto rozsudku podal priamo na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, prokurátor odvolanie, a to do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Obžalovaný sa práva na podanie odvolania vzdal. Podaním zo dňa 24.05.2022, doručeným prvostupňovému súdu dňa 25.05.2022 prokurátor písomne odôvodnil podané odvolanie nasledovne (skrátene): Uložený trest je neprimeraný, v rozpore so zásadami na ukladanie trestov, okolnosťami prípadu a pomermi páchateľa.
Napriek tomu, že sa obžalovaný v prípravnom konaní a na súde priznal ku skutku, pre ktorý je stíhaný a svoj čin oľutoval a úprimne ho to mrzí, v počiatočnej fáze, resp. bezprostredne po spáchaní skutku, sám obžalovaný uviedol, že požiadal R. (E.), aby to zobral na seba a tiež v čase keď prišla polícia na miesto nehody a podrobil sa dychovej skúške, povedal, že nebol vodičom. Obžalovaný viedol motorové vozidlo, ktoré mu nepatrilo pod vplyvom alkoholu 1,15 mg/l, čo predstavuje 2,40 promile, prešiel s vozidlom cez tri ulice a narazil do 4 tam stojacich vozidiel. Celkom poškodil 5 vozidiel so škodou v celkovej výške 8.588,64 Eur. Napriek tomu, že obžalovaný bol v minulosti postihnutý za priestupky na úseku cestnej premávky a boli mi za ich spáchanie ukladané pokuty, tieto evidentne nemali na obžalovaného žiadny výchovný ani nápravný účinok, čo prvostupňový súd vyhodnotil v prospech obžalovaného a uložil mu mierne tresty. V tomto prípade nie je vylúčené uloženie alternatívneho trestu, avšak výška uloženého peňažného trestu je v príkrom rozpore s § 34 ods. 4 Trestného zákona, najmä keď je zrejmé, že sa u obžalovaného jedná o priestupkovú recidívu na úseku cestnej premávky (jedno porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom) a rovnako je potrebné zohľadniť finančné a sociálne pomery obžalovaného, výšku jeho príjmu, spôsob, akým bol skutok spáchaný a vzniknutý následok. V tomto prípade nebolo obžalovanému možné uložiť trest prepadnutia veci podľa § 60 Trestného zákona, pretože motorové vozidlo, s ktorým bol trestný čin spáchaný, nepatrí obžalovanému. Prvostupňový súd mal zisťovať, akej povahy bol priestupok zo dňa 01.09.2019, nakoľko závažným porušením pravidiel cestnej premávky je aj jazda pod vplyvom alkoholu. Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) písm. e), ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a aby v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanému uložil primeraný zákonný trest, t. j. trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu v trvaní 1 rok a 6 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní minimálne 2 roky. V prípade rozhodnutia o vhodnosti peňažné trestu, navrhuje tento uložiť vo výške minimálne 2.000 Eur. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný podaním zo dňa 03.06.2022 doručeným prvostupňovému súdu dňa 06.06.2022,v ktorom uviedol nasledovné skutočnosti (skrátene): Zrekapituloval svoje priestupkové postihy na úseku cestnej premávky, pričom uviedol, že dňa 01.09.2019 parkoval na mieste, ktoré je vyhradené len obyvateľom bytovky a bola mu uložená pokuta vo výške 20 Eur. To, že R. E. sa rozhodol v prvom momente zobrať vinu na seba, považuje za veľkú chybu, nemalo sa to stať. Vzniklo to po ich vzájomnom rozhovore na základe ich dlhoročného kamarátstva. Keď bol druhý krát predvolaný vypovedať na polícii, povedal mu, aby povedal pravdu, čo sa aj stalo. Následne bol predvolaný na políciu on, a ku všetkému sa priznal a odovzdal vodičský preukaz.
Vedie riadny a usporiadaný život, je trvale zamestnaný a s jeho prácou sú spokojní. Podržali ho aj v tejto situácii, keď držanie vodičského oprávnenia je jednou s podmienok na jeho pracovnú pozíciu. Zo vzniknutej situácie si zobral veľké ponaučenie a nič podobné sa už nebude opakovať. Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti prokurátora a obžalovaného. Prokurátor zotrval na podanom odvolaní. Obžalovaný vyjadril súhlas s návrhom prokurátora. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora čo do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa), meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste. Výrok o treste prvostupňový súd odôvodnil tým, že vzhľadom na osobu páchateľa, ktorý sa doteraz dopustil i v doprave iba menej závažných priestupkov, je riadne zamestnaný a spôsobenú škodu uznal a nahradil, považoval súd za najvhodnejší peňažný trest. Obžalovaný si je vedomý svojho pochybenia, úprimne ho oľutoval a nie sú u neho predpoklady k recidíve. Keďže sa však jedná o úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil mu súd i trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel na 1 rok a 6 mesiacov, pri čom zohľadnil jednak úmyselné zavinenie páchateľa, ale aj skutočnosť, že sa v doterajšom správaní obžalovaného ako šoféra jedná o exces. Súd nesúhlasí s tvrdením obžaloby, že práve podmienečný trest odňatia slobody je v tomto prípade najvhodnejším prostriedkom individuálnej a generálnej prevencie, keďže na tento účel slúži predovšetkým trest zákazu činnosti, pričom nič nebráni prokuratúre v prípade jeho marenia žiadať nepodmienečný trest odňatia slobody, a súdu ho ukladať. Ale v prípade, ak sa trestného činu dopustí páchateľ, pre ktorého to nie je typické, je i podmienečný trest odňatia slobody neprimerane prísny a minúci sa účelu trestu, keďže páchateľ si v tomto prípade určite lepšie zapamätá konkrétnu ujmu na majetku ako abstraktnú hrozbu basy, nehovoriac o tom, že už vyplatenie náhrady spôsobených škôd malo jednoznačný výchovný účinok. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Rovnako odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku, avšak odvolací súd nepovažuje uložený trest obžalovanému, vo výmere stanovej prvostupňovým súdom, za primeraný závažnosti spáchanej trestnej činnosti ako aj osobe obžalovaného. K uvedenému odvolací súd uvádza nasledovné: Prvostupňový súd u obžalovaného vzhliadol poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu a k spáchaniu trestného činu sa priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, pričom nezistil existenciu priťažujúcej okolnosti. Tieto zistenia prvostupňového súdu neboli prokurátorom v podanom odvolaní spochybnené. Skutočnosť, že bezprostredne po skutku obžalovaný neoznačil svoju osobu ako vodiča motorového vozidla, ale ako vodič, po dohode s obžalovaným, vystupoval svedok R. E., nemožno hodnotiť v rámci ukladania trestu v neprospech obžalovaného. V priebehu konania totiž obžalovaný svoj postoj zmenil, priznal svoju vinu, nahradil spôsobenú škodu, čo značí kritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti a snahu o odstránenie negatívnych následkov, ktoré svojim konaním spôsobil. Prvostupňový súd správne prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, ako aj osobu obžalovaného a vyhodnotil, že peňažný trest, ako alternatívny trest, je u obžalovaného spôsobilý dosiahnuť účel trestu, a to súčasne s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke. K námietkam prokurátora o možnej neúčelnosti peňažného trestu pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona odvolací súd udáva, že pri svojom rozhodovaní musel zohľadniť, že zákonodarca za spáchanie predmetného trestného činu stanovil sadzbu trestu odňatia slobody do 2 rokov. Jedná sa tak, z hľadiska stanovenej trestnej sadzby, o prečin, za ktorý z hľadiska generálnej prevencie zákonodarca považoval za postačujúce stanoviť hornú hranicu trestnej sadzby na 2 roky, čím umožnil za jej spáchanie aj uloženie alternatívnych trestov. Nie je úlohou súdu posudzovať správnosť zákonnej úpravy, nakoľko mu táto úloha ako osobe interpretujúcej a aplikujúcej právo neprináleží. Z rovnakého dôvodu nie je namieste, aby súd zákonnú úpravu možnosti ukladania rôznych druhov trestov zužoval tým, že z hľadiska splnenia generálnej prevencie automaticky vylúči možnosť uloženia iných druhov tzv. alternatívnych trestov, hoci sú splnené zákonné podmienky na ich uloženie. Týmto spôsob by v prípade konkrétneho páchateľa výrazne prevažoval prvok generálnej prevencie nad individuálnou prevenciou, čo v právnom štáte nie je želaný stav. V tomto prípade sa v osobe obžalovaného jedná o osobu, ktorá doposiaľ nepáchala trestnú činnosť, dopustila sa spáchania priestupkov na úseku cestnej premávky iného charakteru, ako spáchaný trestný čin, za ktoré už bol obžalovaný postihnutý, a preto možno konštatovať, že spáchanie prejednávaného trestného činu predstavovalo ojedinelý exces v jeho živote. Keďže obžalovaný sa dopustil spáchania prečinu a doposiaľ na neho nebolo vplývané žiadnou trestnoprávnou sankciou, nie je daný zákonný dôvod, ktorý by vylučoval dosiahnutie účelu trestu práve uložením alternatívneho trestu, v tomto prípade peňažným trestom. Závažnosť spáchanej trestnej činnosti, spočívajúcej v miere ovplyvnenia vedenia motorového vozidla obžalovaným alkoholom, ako aj následky v podobe spôsobenej škody, je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné zohľadniť vo výmere ukladaných trestov v rámci ich zákonom stanovenej trestnej sadzby. V tomto kontexte sa odvolací súd stotožnil s alternatívnym návrhom prokurátora pri ukladaní trestu, teda uložením peňažného trestu a trestu zákazu činnosti vo vyššej výmere, ako ich uložil prvostupňový súd. Nemožnosť uloženia trestu prepadnutia veci obžalovanému, keďže motorové vozidlo obžalovanému nepatrilo, sa prejavilo v tom, že súd uložil obžalovanému popri sebe také druhy trestov a v takej výmere, aby aj bez možnosti uloženia trestu prepadnutia veci uložil taký trest, ktorý bude spôsobilý dosiahnuť účel trestu. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. Z vyššie uvedených dôvodov, zohľadňujúc namietané skutočnosti prokurátorom, ktorými poukazuje na závažnosť trestnej činnosti obžalovaného na jednej strane a osobou obžalovaného na strane druhej, dospel odvolací súd k záveru, že účel trestu u obžalovaného možno dosiahnuť aj uložením peňažného trestu, avšak jeho výška, stanovená prvostupňovým súdom, je neprimerane mierna. Obžalovaný má príjem vo výške cca 1.500 Eur mesačne. S poukazom na majetkové pomery obžalovaného, vrátane jeho potenciálu dosahovať príjem, nemožno konštatovať, že peňažný trest, ktorý nepresahuje ani polovicu jeho vtedajšieho mesačného príjmu, možno považovať za primeraný. Z týchto dôvodov odvolací uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 3.000 Eur, ktorý zodpovedá dvojnásobku jeho vtedajšieho mesačného príjmu, nakoľko trest je potrebné vnímať a obžalovaným pociťovať aj ako ujmu, v tomto prípade na majetku obžalovaného. Z rovnakého dôvodu, z akého odvolací súd navýšil peňažný trest (závažnosť spáchaného trestného činu a predchádzajúce porušovania pravidiel cestnej premávky), pristúpil odvolací súd aj k navýšeniu nadväzujúceho náhradného trestu odňatia slobody, pre prípad že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, a to vo výmere 5 mesiacov a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke v trvaní 3 roky, ktorý považuje odvolací súd za primárny z hľadiska dosiahnutia účelu trestu. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolacie námietky okresného prokurátora ako čiastočne dôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.