Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/9/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpená JUDr. Zuzana Srnáková, advokátka, so sídlom Podbrezovská 39, 831 01 Bratislava, proti účastníkom: 1. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX E., 2. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX/XX, XXX XX D. E., 3. B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 4. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 5. C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C. o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. -35 zo dňa 08. novembra 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia , (ďalej len „C. m. p.“) a , až 4 (ďalej len „“).

1.2 Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že navrhovateľka sa domáhala potvrdenia, že dňa 15.02.2004 nadobudla vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, okres Galanta, obec C., k. ú. C., a to k pozemku na parcele registra „C“, parc. č. 124/6, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 11 m2, pozemku na parcele registra „C“, parc. č. 124/7, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, s výmerou 32 m2, pozemku na parcele „C“, parc. č. 124/8, druh pozemku záhrada, s výmerou 61 m2, v podiele 1/1. Svoj návrh odôvodnila tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 26.05.1986 nadobudla spolu s bývalým manželom do bezpodielového spoluvlastníctva rodinný dom so súpisným č. XXX, postaveným na pozemku parc. č. 124/5, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, s výmerou 110 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, okres Galanta, obec C., k. ú. C. (ďalej len „dom“). Navrhovateľka s manželom neboli vlastníkmi pozemku, na ktorom dom stál, preto sa rozhodli od obce Jánovce tento pozemok kúpiť. Dňa 08.09.1993 uzavreli s obcou kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku na parcele č. 124/1, druh pozemku orná pôda o výmere 448 m2 a pozemku na parcele č. 124/2, druh pozemku orná pôda o výmere 377 m2, uvedené pozemky navrhovateľka s manželom od kúpy nerušene užívali. Tieto pozemky boli geometrickým plánom zo dňa 19.06.2014 č. 604/2014 rozparcelované do súčasného stavu (parc. č. 124/1 o výmere 454 m2, parc. č. 124/2 o výmere 261 m2 a parc. č. 124/5 o výmere 110 m2). Podľa aktuálneho listu vlastníctva č. XXX vedenom

Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, okres Galanta, obec C., k. ú. C. je navrhovateľka výlučnou vlastníčkou parciel registra „C“: a) parc. č. 124/1, druh pozemku záhrada s výmerou 454 m2 b) parc. č. 124/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 261 m2, c) parc. č. 124/5, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 110 m2 (nehnuteľnosti špecifikované v písm. a) až c) ďalej len ako „pozemky navrhovateľky“), ako aj stavby rodinného domu postavenej na parcele registra „C“ č. 124/5 k. ú. C.. S pozemkami navrhovateľky susedia pozemky: a) parc. č. 124/6, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 11 m2, b) parc. č. 124/7, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 32 m2, c) parc. č. 124/8, druh pozemku záhrada s výmerou 61 m2, nachádzajúce sa v okrese Galanta, obec Galanta, k. ú. C., pričom list vlastníctva na uvedené pozemky nie je vytvorený (ďalej len „predmetné pozemky“). Navrhovateľka užíva spolu s pozemkami vo svojom vlastníctve aj predmetné pozemky ako jeden celok od kúpy v roku 1993. V domnienke, že sú s bývalým manželom plne oprávnení užívať predmetné pozemky, s nimi nakladali ako so svojimi vlastnými. Viditeľná hranica pozemkov navrhovateľky bola od ich kúpy až za predmetnými pozemkami a bola tvorená pôvodným oplotením a vysadenými stromami za úrovňou predmetných pozemkov, a teda predmetné pozemky boli od roku 1993 fakticky súčasťou pozemkov, ktoré navrhovateľka so svojim bývalým manželom užívala v dobrej viere, že im vlastnícky patria a túto skutočnosť po celú dobu nikto nenamietal. Fakt, že predmetné pozemky nie sú zapísané ako vlastníctvo navrhovateľky a jej bývalého manžela, zistila navrhovateľka až v priebehu vybavovania úveru v banke, ktorý mal byť zabezpečený záložným právom na dom a pozemok ním zastavaný. Navrhovatelia (zrejme malo byť uvedené „navrhovateľka s bývalým manželom“ – pozn. odvolacieho súdu) riadne odkúpili pozemok, na ktorom stál ich dom od obce. Kataster nehnuteľností preparceloval geometrickým plánom č. 9-3/2014- v. z. 51/2014 pôvodný pozemok navrhovateľov (zrejme malo byť uvedené „navrhovateľky a jej bývalého manžela“ – pozn. odvolacieho súdu) a vytvoril nové parcely č. 124/1, 2, 5 až 8. Z uvedeného zakreslenia je podľa navrhovateľky evidentné, že pozemok parc. č. 124/6 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 11 m2 je dokonca pozemkom nachádzajúcou sa pod domom navrhovateľky, a preto navrhovateľka s bývalým manželom nemali dôvod nedomnievať sa, že by nebola predmetom kúpy od obce v roku 1993. Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že pri novovytvorených parcelách registra „C“ č. 124/6 až 8 nie je vo výpise z katastra nehnuteľností uvedený žiaden vlastník a kataster nehnuteľností uvádza, že list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nie je založený. Až dopytom na kataster nehnuteľností sa dozvedela, že predmetné pozemky sú súčasťou EKN parcely č. 128/1, na ktorú je založený list vlastníctva č. XXX k. ú. C., ktorý zakladá účastníctvo osôb označených v návrhu. Navrhovateľka tvrdila, že sa stala vlastníčkou predmetných pozemkov po uplynutí 10 rokoch odo dňa, kedy ich začala spolu s bývalým manželom užívať ako oprávnená držiteľka, teda 15.02.2004 (vklad povolený 15.02.1994). Doposiaľ nikto žiadnym spôsobom neuplatňoval svoje vlastníctvo k predmetným pozemkom a navrhovateľka ich dobromyseľne nadobudla, pretože riadne uzatvorila spolu s bývalým manželom kúpnu zmluvu s obcou Jánovce a odkúpila pozemky, na ktorých stál ich dom. Na základe uvedených skutočností navrhovateľka žiadala, aby súd potvrdil, že dňa 15.02.2001 nadobudla vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

1.3 Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu a listinných dôkazov, ktoré navrhovateľka na osvedčenie svojho práva predložila, dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila existenciu predpokladu vydržania, a to skutočnosť, že ako držiteľ nehnuteľnosti bola so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná, že jej vec patrí. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia), tak ako je to aj v prípade navrhovateľky. Podľa prvoinštančného súdu sa oprávnenosť držby posudzuje so zreteľom na ustanovenie z týchto hľadísk: a) existencia právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, b) nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou, c) dobrá viera držiteľa vzhľadom na okolnosti uvedené pod a) a b), že mu vec podľa práva patrí. Navrhovateľka v návrhu žiadnym spôsobom neidentifikuje právny titul, na základe ktorého mali získať dobrú vieru, že im nehnuteľnosť patrí. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka nehnuteľnosti užíva, neosvedčuje jej dobromyseľnosť, že jej nehnuteľnosť patrila po celú vydržaciu dobu. Detencia (držba) sama o sebe na vydržanie nestačí. Z predložených listín, na ktoré odkazuje, vyplýva, že navrhovateľka mala mať vedomosť o tom, že nehnuteľnosť patrí do vlastníctva iných osôb. Tomuto nasvedčuje oznámenie Okresného úradu Galanta, Katastrálneho odboru, že CKN parcely č. 124/6, 124/7, 124/8 k. ú. C., na ktoré nie sú založené listy vlastníctva, sú časťou EKN parcely č. 128/1 a na túto parcelu je založený list vlastníctva č. XXX k. ú. C.. Ani to, že podieloví spoluvlastníci, resp. ich právni nástupcovia – tu označení ako účastníci neuplatňovali svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti, teda navrhovateľke v samotnom užívaní žiadnym spôsobom nebránili, nemôže mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním,

pretože uvedené skutočnosti nemohli v navrhovateľke odôvodnene vyvolať presvedčenie, že sa stala vlastníkom nehnuteľnosti. Na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukazovanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh zamietol.

1.4 O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 52 C. m. p.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa , , , .

2.1 Odvolanie odôvodnila tým, že predmetné pozemky spolu o výmere 104 m2 užíva nepretržite po dobu viac ako 10 rokov, a to už od kúpy susediacich pozemkov v jej vlastníctve v roku 1993 spolu o výmere 825 m2. Viditeľná hranica pozemkov navrhovateľky bola od ich kúpy v roku 1993 až za predmetnými pozemkami a bola tvorená pôvodným oplotením vybudovaným predošlým vlastníkom a vysadenými stromami za úrovňou predmetných pozemkov. Predmetné pozemky boli teda od roku 1993 fakticky súčasťou pozemkov, ktoré navrhovateľka so svojim bývalým manželom užívala v dobrej viere, že im vlastnícky patria, pričom túto skutočnosť po celú dobu nikto nenamietal. Fakt, že predmetné pozemky nie sú zapísané na navrhovateľku a jej bývalého manžela, zistila až v priebehu vybavovania úveru v banke v roku 2021, ktorý mal byť zabezpečený záložným právom na rodinný dom v jej vlastníctve a pozemkom ním zastavaným. V daný moment navrhovateľka zistila, že pre predmetné pozemky parcely registra „C“ nie je založený list vlastníctva. Až následne pri šetrení vlastníckych vzťahov v roku 2022 sa dopytom na kataster nehnuteľností dozvedela, že predmetné parcely sú súčasťou EKN parcely č. 128/1, na ktorú je založený list vlastníctva č. XXX k. ú. C., ktorý zakladá účastníctvo osôb označených v návrhu. V súvislosti s dôvodením súdu, že v návrhu žiadnym spôsobom neidentifikovala právny titul, na základe ktorého mala s manželom získať dobrú vieru, že im nehnuteľnosť patrí, navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že omyl držiteľa môže mať tak právnu, ako aj skutkovú povahu. Príkladom skutkového omylu je užívanie pozemku, o ktorom sa držiteľ domnieva, že je súčasťou jemu patriaceho iného pozemku. Oprávnená držba môže vzniknúť aj na základe domnelého (putatívneho) právneho dôvodu (titulus putativus), vo vzťahu ku ktorému sa držiteľ dobromyseľne so zreteľom ku všetkým okolnostiam domnieva, že mu ním priznané právo svedčí. Pôjde najmä o prípady, ak držiteľ v dôsledku nesprávneho oplotenia užíva väčší pozemok, než mu prináleží. Navrhovateľka už v samotnom návrhu poukázala na tú skutočnosť, že viditeľná hranica pozemkov navrhovateľky bola od ich kúpy v roku 1993 až za predmetnými pozemkami a bola tvorená pôvodným oplotením vybudovaným predošlým vlastníkom a vysadenými stromami za úrovňou predmetných pozemkov, a teda predmetné pozemky boli od roku 1993 fakticky súčasťou pozemkov, ktoré navrhovateľka so svojim bývalým manželom užívala v dobrej viere, že im vlastnícky patria. Túto skutočnosť navrhovateľka preukázala aj vizuálnym náhľadom ohraničenia pozemkov z katastrálneho portálu. Rovnako tak nie je vylúčená ani tzv. dobromyseľnosť držby contra tabulas, teda držby, pri ktorej vlastnícke právo na základe zápisu v katastri nehnuteľností svedčí v prospech inej osoby ako držiteľa. Napr. keď sa držiteľ domnieva, že je vlastníkom pozemku parcely registra „C“ (pre vydržané pozemky parc. registra „C“ nie je list vlastníctva založený), pričom vlastníctvo podľa katastra nehnuteľností je k tomuto pozemku zapísané ako k parcele registra „E“, alebo ak držiteľ nadobudne do vlastníctva pozemok na mieste samom nesprávne ohraničený tak, že do jeho hraníc je zabraná aj časť susedného pozemku, avšak v takom tvare a výmere, že držiteľ mohol dôvodne predpokladať, že hranice pozemku sú zamerané správne. Navrhovateľka v odvolaní poukázala na dôkazy doložené k návrhu, z ktorých jasne vyplýva, že s ohľadom na pomer plochy predmetných pozemkov a pozemkov, ktoré navrhovateľka nadobudla kúpou v roku 1993, pôvodné oplotenie pozemkov za hranicu predmetných pozemkov, ktoré lemuje trvalý porast stromov, ako aj ich tvar pozemkov – úzky pás tiahnuci sa popri pozemkoch, ktoré nadobudla spolu s manželom v roku 1993, mohla dôvodne predpokladať, že hranice pozemku sú zamerané správne. V tejto súvislosti upriamila pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. .

2.2 Na základe uvedeného mala navrhovateľka za to, že počnúc rokom 1993 až do roku 2021 (kedy vybavovala úver v banke), t. j. po dobu vyše 26 rokov bola dobromyseľná držiteľka predmetných pozemkov. Jej dobromyseľnosť zanikla až v marci 2022, kedy sa na základe oznámenia katastrálneho úradu zo dňa 25.03.2022 dozvedela, že predmetné pozemky sú súčasťou parcely registra „E“, pre ktorú je založený list vlastníctva v prospech tretích osôb.

2.3 V odvolaní navrhovateľka ďalej poukázala na ustanovenie veta druhá , podľa ktorej platí vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Zároveň poukázala i na ustanovenie C. m. p. a uviedla, že v návrhu a jeho prílohách osvedčila podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia. Ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o jej uplatnenom nároku, a napriek ustanoveniu veta druhá a predloženým dôkazom nepostupoval podľa C. m. p. v súlade so základnými princípmi civilného mimosporového konania (v zmysle ktorých súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci, pričom súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli), je podľa navrhovateľky takýto postup súdu prvej inštancie arbitrárny, znemožňujúci navrhovateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

2.4 Záverom odvolania navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vydá vyzývacie uznesenie, alternatívne aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - navrhovateľka ( a a C. m. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( C. m .p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania ( C. s. p), pričom nebol viazaný odvolacími dôvodmi ( C. m. p.), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( C. m. p.) postupom bez nariadenia pojednávania ( á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie preto ako vecne a právne správne potvrdil (, v spojení s C. m. p.).

4. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo poukazom najmä na odvolacie dôvody, ktorými však odvolací súd nie je viazaný, posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď zamietol návrh navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania pozemkov opísaných v odseku 1.2 tohto uznesenia.

5. Podľa C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami navrhovateľky odvolací súd konštatuje nasledovné:

9. Navrhovateľka v odvolaní namietala, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností( a ). Vo vzťahu k uvedeným odvolacím dôvodom navrhovateľka argumentovala tým, že ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o jej uplatnenom nároku, nepostupoval v súlade so základnými princípmi civilného mimosporového konania, v zmysle ktorých súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci, pričom súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

10. Podľa § 359d ods. 2 C. m. p. návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil

predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

11. Podľa § 359e ods. 1 C. m. p. ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

12. Podľa § 359e ods. 2 C. m. p. súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

13. Podľa § 359e ods. 3 C. m. p. o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

14. Na vyššie uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd predovšetkým uvádza, že právna úprava konania o potvrdení vydržania, zakotvená v ustanoveniach a nasl. C. m. p. je novým konaním, zavedeným do s účinnosťou od 1.5.2021, niet preto ešte ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Z dikcie ustanovení a nasl. C. m. p. upravujúcich predmetné konanie je však možné vyvodiť podobnosť s úpravou neodkladných opatrení ustanoveniami ( a nasl.), najmä v požiadavke osvedčiť dôvodnosť nároku. Pojem „osvedčenie“ bol odbornou literatúrou i súdnou praxou vymedzený ako procesný postup súdu, ktorý na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1106). Z rozsiahlej judikatúry vo veciach neodkladných (predtým predbežných) opatrení k pojmu „osvedčenie“ príkladmo uvádzame uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16. decembra 2019, v rámci ktorého je konštatované, že „Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín.“ V preskúmavanej veci teda nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať plnohodnotné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci. Naopak, bolo procesnou povinnosťou navrhovateľky, osvedčiť splnenie hmotnoprávnych predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností vydržaním a povinnosťou súdu prvej inštancie bolo preskúmať, či si navrhovateľka splnila svoju procesnú povinnosť a relevantné skutočnosti osvedčila. Odvolací súd dodáva, že v tejto fáze konania súd rozhoduje bez vyjadrenia ostatných účastníkov a bez nariadenia pojednávania ( C. m. p.). Z obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľka na osvedčenie svojho práva predložila (odsek 3. napadnutého uznesenia) a po ich preskúmaní dospel k záveru, že skutočnosti z nich vyplývajúce nemohli v navrhovateľke dôvodne vyvolať presvedčenie, že sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností ( odsek 16. napadnutého uznesenia). Svoje závery súd prvej inštancie v napadnutom uznesení dostatočným a presvedčivým spôsobom, v súlade s ustanovením , odôvodnil. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd nevzhľadal dôvodnou odvolaciu námietku navrhovateľky o porušení jej práva na spravodlivý proces, pričom nie je možné súhlasiť s navrhovateľkou, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci konal v rozpore s vyšetrovacím princípom upraveným v čl. 6 C. m. p., na ktorý navrhovateľka vo svojom odvolaní poukazuje.

15. Ako odvolací súd uvádza v predchádzajúcom odseku, v konaní o potvrdení vydržania súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie na zistenie skutočného stavu, ale preskúmava, či navrhovateľ osvedčil tvrdené skutočnosti. Nie je preto možné prisvedčiť ani odvolacej námietke uplatnenej navrhovateľkou podľa , podľa ktorej súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Skutočnosť, že súd prvej inštancie

preskúmal listiny, ktorými navrhovateľka osvedčovala svoj nárok a vyvodil z nich závery potrebné pre svoje rozhodnutie, vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia (odseky 3. až 17.)

16. Navrhovateľka v ďalšom namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci 365 ods. 1 písm. h) .

17. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávnym právnym posúdením veci je, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

18. Súd prvej inštancie skúmaním listín, ktoré navrhovateľka pripojila k svojmu návrhu zisťoval skutočnosti, ktoré by osvedčovali splnenie predpokladov daných hmotným právom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k predmetným pozemkom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd vychádzal z ustanovení a až 4 a predovšetkým skúmal osvedčenie dobromyseľnosti navrhovateľky, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

19. Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

20. Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

21. Podľa takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ().

22. Podľa do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

23. Podľa pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

24. Vydržanie vlastníckeho práva je vymedzené ako jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka - navrhovateľky. Odvolací súd dodáva, že treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

25. V preskúmavanej veci navrhovateľka v návrhu tvrdí, že držby predmetných pozemkov parc. č. 124/6, 124/7 a 124/ v katastrálnom území C. sa ujala v roku 1993, kedy spolu s manželom kúpnou zmluvou zo dňa 8.9.1993 nadobudli vlastníctvo pozemkov parc. č. 124/1 a 124/2, na ktorých stál rodinný dom v ich vlastníctve. Predmetné pozemky bezprostredne susedia s pozemkami, ktoré s manželom nadobudli, užívali ich ako jeden celok v domnienke, že sú oprávnení ich užívať. Viditeľná hranica pozemkov navrhovateľky bola od ich kúpy až za predmetnými pozemkami a bola tvorená pôvodným oplotením

a vysadenými stromami za úrovňou predmetných pozemkov. Odvolací súd tu konštatuje, že pre osvedčenie splnenia predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je v preskúmavanej veci potrebné predovšetkým skúmať dobrú vieru navrhovateľky v čase vstupu do držby a vziať pritom na zreteľ všetky okolnosti, ktoré sú pre posúdenie jej dobromyseľnosti významné. V tejto súvislosti odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie správne posudzoval oprávnenosť držby, keď okrem iného uviedol, že držba sama o sebe nepostačuje a nepostačuje ani skutočnosť, že v držbe nebola rušená podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov, zapísanými na príslušnom liste vlastníctva. Odvolací súd súhlasí so zistením súdu prvej inštancie, že z predložených listín (kúpnej zmluvy zo dňa 8.9.1993) vyplynulo, že navrhovateľke pri zachovaní minimálnej opatrnosti mohlo byť zrejmé, že predmetné pozemky nie sú súčasťou pozemkov, ktoré spolu s manželom nadobudli od obce Jánovce do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z bodu II. a III. zmluvy totiž jasne vyplýva, že obec Jánovce ako predávajúci predáva navrhovateľke a jej manželovi ako kupujúcim nehnuteľnosti, zapísané v pozemnoknižnej vložke číslo 67 ako parcela čís. 124, ktorá je stotožnená podľa geometrického plánu vypracovaného Geodéziou, š. p. správa 203 Galanta, č. 244-203-727-90 zo dňa 9.4.1991, ako parcely č. 124/1 – orná pôda o výmere 448m2 v celosti označená ako diel „a“ a parc. čís. 124/2 – orná pôda o výmere 377 m2 v celosti, označená ako diel „b“ v k. ú. C.. Minimálnou opatrnosťou navrhovateľky by bolo nahliadnutím do označeného geometrického plánu zistiť presné umiestnenie pozemkov, nadobudnutých od obce C.. Súd prvej inštancie tak dospel k správnym skutkovým zisteniam keď uzavrel, že navrhovateľka neosvedčila dobromyseľnosť v čase vstupu do držby predmetných pozemkov a správne vyhodnotil skutočnosti zistené z listín, ktoré navrhovateľka pripojila k svojmu návrhu ako nedostatočné na osvedčenie splnenie podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. Dobromyseľnosť je podstatným predpokladom vydržania vlastníckeho práva, a pretože jej danosť navrhovateľka neosvedčila splnenie ďalších predpokladov v súlade so zásadou hospodárnosti neskúmal. Odvolací súd tak konštatuje, že ani odvolací dôvod uplatnený podľa nie je daný.

26. Navrhovateľka namietala aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. V súvislosti s takto uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie vo veci bol súladný so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi konanie o potvrdení vydržania (§ 359a a nasl. C. m. p.). Odvolací súd tu zdôrazňuje, že ide o konanie s procesným postupom odlišným od sporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva, kde má súd (a aj strany sporu) k dispozícii väčší priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. Podľa dôvodovej správy k , ktorým sa s účinnosťou od 1.5.2021 zmenil a doplnil práve o ustanovenia upravujúce konanie o potvrdení vydržania, je uvedené konanie pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania. V konaní o potvrdení vydržania teda súd nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie ale skúma osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd vydá vyzývacie uznesenie podľa C. m. p. vtedy, ak už vo fáze skúmania návrhu na začatie konania a dôkazných prostriedkov pripojených navrhovateľom za účelom osvedčenia relevantných skutočností, dospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych pochybností o uplatnenom nároku nie je namieste vydávať vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na zásadu hospodárnosti), a to ani s prihliadnutím na možnosť podať námietky osobami vymenovanými v C. m. p.. Navrhovateľ domáhajúci sa vydania potvrdenia vydržania však v takom prípade nemôže namietať odmietnutie prístupu k súdu, pretože má možnosť domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami v rámci sporového konania. Súd prvej inštancie teda správne vec právne posúdil, keď správne zvoleným procesným postupom skúmal osvedčenie nároku navrhovateľky správnou interpretáciou a aplikáciou hmotnoprávnych noriem ( a ).

27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd záverom konštatuje, že odvolacie námietky navrhovateľky sú nedôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie preto v súlade s citovaným ustanovením , ako vecne správne potvrdil.

28. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa C. m. p. v spojení s ustanovením

29. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).