Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/395/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M.R. K. XXX/XX, Y., právne zast. JUDr. Patríciou Bednářovou, advokátkou v Žiline, Mariánske nám. 31 a JUDr. Sabinou Hodoňovou, advokátkou v Žiline, Makovického 15, proti odporcovi: Rýchločistiareň Selecta Plus, IČO: 31 620 931, so sídlom Tehelná 457/6, Žilina, právne zastúpená JUDr. Evou Lekešovou, advokátkou, so sídlom Národná 13, Žilina, o zaplatenie 539,08 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 99 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 10.7.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 108,68 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu vo výške 16,50 eur na účet Okresného súdu v Žiline.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaním zo dňa 14.11.2012 domáhala voči odporcovi zaplatenia 539,08 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 10.7.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka si dala 5.12.2012 vyčistiť u odporcu kabát, pričom za vyčistenie zaplatila 5,80 eur. Po prevzatí a vyčistení zistila, že na kabáte vznikli fľaky na prednej a zadnej časti. Preto dňa 11.12.2011 kabát PEUTEREY veľkosť 44 reklamovala. Zástupca odporcu reklamáciu odmietol, pri odbornom posúdení uviedol, že postup bol dodržaný a preto reklamáciu zamietol ako neoprávnenú. Navrhovateľka si dala vypracovať odborný posudok znalcom z odboru textílie a technológia výroby Ing. A. Z., ktorý konštatoval, že odporca pri čistení kabáta nepostupoval podľa symbolov ošetrovania od výrobcu, ale použil chemické čistenie v prostredí tetrachloretylénu (perchlóru). Odporca s reklamáciou nesúhlasil ani po predložení znaleckého posudku a reklamáciu neuznal ani potom čo navrhovateľka požiadala o pomoc združenie na ochranu práv spotrebiteľov OMBUDSPOT a nenahradil navrhovateľke škodu spôsobenú vo výške 489,08 eur poškodením kabáta, ktorý navrhovateľka odporcovi zverila. Nárok pozostáva z ceny kabáta 470,- eur, 5,80 eur za vyčistenie, 13,28 eur za vypracovanie znaleckého posudku, spolu 489,08 eur a nárokuje si aj na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50,- eur.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že s nárokmi nesúhlasí. Popieral, že by odmietol vykonať reklamáciu, pretože túto na základe reklamačného lístka č. 0038505 zo dňa 11.12.2011 prijal a po odbornom posúdení zaujal názor, že reklamácia je neoprávnená. K znaleckému posudku uviedol, že výsledky skúmania popiera, pretože kabát nebol čistený chemicky, z posudku nie je známe ako k týmto záverom znalec dospel, pretože nebola vykonaná chemická analýza a závery sú nepodložené. Kabát bol praný podľa pokynov výrobcu pri teplote do 30st.C, pracím prostriedkom určeným na pranie chúlostivých druhov textílií prostriedkom WOLPOLAN - FRL od spol. BUSSETTI v práčke WHIRLPOOL AWM 9100GH a sušil sa voľne zavesený v prevádzke.

Vo veci súd dňa 20.6.2013 rozhodol rozsudkom č.k. -54, ktorým návrh zamietol. Vec posúdil z nároku na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že navrhovateľka uplatňovala dôvod náhrady škody nesprávnym čistením a to použitím tetrachlóretylénu ako nesprávneho spôsobu čistenia. Zároveň súd posúdil nárok aj podľa § 421a Obč. zák., pričom však konštatoval, že nakoľko nebola preukázaná výška škody, nárok zamietol.

Krajský súd v Žiline č.k. -85 zo dňa 27.3.2014 napadnutý rozsudok na základe odvolania navrhovateľky zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Súdu uložil povinnosť posudzovať vzťah ako spotrebiteľský podľa § 2 písm. a./ zák. č. 250/2007 Z.z., keď medzi účastníkmi bol založený právny vzťah v zmysle § 652 Obč. zák. so zodpovednosťou podľa § 653 ods. 1 Obč. zák.. Uplatnenie nároku uložil posúdiť podľa § 421 Obč. zák..

Navrhovateľka spočiatku poukazovala na nesúlad vyjadrení samotnej odporkyne, najmä v časti či skúšala alebo neskúšala znášanlivosť chemických látok, čistiacich látok s dotyčným kabátom. Uviedla, že z pokladničného dokladu je zrejmé, kedy bola zákazka prijatá, reklamačný lístok bol vyhotovený už s odovzdávaním veci 11.12.2011 a až vtedy došlo k prevzatiu veci, pričom dovtedy kabát nevykazoval znaky, že by bol spálený povrch.

Následne po zmene právneho zástupcu uviedla, že sa jedná sa o kabát zn. PEUTEREY seria č. 722 FTY02 veľkosť 44, ktorý bol zakúpený niekedy na konci roku 2011, na prelome roku 2011-2012 bol používaný prvú zimu. Preto na začiatku zimnej sezóny bol daný na vyčistenie. Samotnú vec súdu nepredložila, predložila len čiernobiele fotografie veci a uviedla, že doklady o zakúpení už nie sú k dispozícii. Navrhla vykonať znalecké dokazovanie na zistenie výšky škody.

Odporca uviedol, že tovar bol prijatý a o prijatí veci na čistenie bol vydaný pokladničný doklad, na základe ktorého sa vec vydáva zákazníkovi s tým, že potvrdenie o vydaní sa vyznačí na zadnú stranu, prevzatý bol 5.12. o 13:56 hod. č. zákazky bolo 719. Zákazka nebola vykonaná bezodkladne

- na počkanie. Poškodenie kabáta pri prijatí nebolo zaznamenané, pri čistení bol ošetrovaný bežným spôsobom, praním prostriedkov od spoločnosti Bussetti, ktoré sú testované na takéto nakladanie s výrobkom. Výrobok si mal prevziať nejaký pán, ktorý povedal, že niekde ide, potom prišli tri osoby, medzi nimi asi aj navrhovateľka, ktoré sa sťažovali na fľaky, ktoré spozoroval aj odporca, bola spísaná reklamácia, tovar bol prevzatý 11.12.2011. Podľa jeho názoru sa jedná o fľaky materiálu, materiál po použití tetrachlóretylénu by vykazoval spálený - zdrsnený povrch, pričom takéto poškodenie neuvádzal ani znalec. S týmto prostriedkom sa nemal ako dostať do kontaktu, keďže takto čistený nebol, pretože bol praný. Chemické čistenie predstavuje uzavretý cyklus v osobitnom čistiacom zariadení, pričom nádrž je uzavretá. Podľa toho čo uviedli osoby pri prevzatí výrobku, vetrovka mala mať asi štyri roky. Ďalší osud kabáta od odovzdania jej nie je známy, je možné, že prešiel od vtedy aj iným čistením a to aj chemickým. Znášanlivosť pracích prostriedkov na kabáte neskúšala a to ani počas reklamácie.

Zopakoval, že navrhovateľka osobne uviedla, že kabát má niekoľko rokov a bol už čistený aj v Taliansku a bolo aj vidieť, že nie je nový. Žiadala predloženie kabátu ako aj vykonanie dokazovania znalcom na skutočnosť, že kabát nebol chemicky praný, teda že škvrny nemohol spôsobiť odporca.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom svedka.

Súd z reklamačného lístka zo dňa 11.12.2011 zistil, že navrhovateľka reklamovala čistenie kabáta z dôvodu vzniknutých škvŕn na prednej a zadnej časti kabáta s č. zákazky 719. O prijatí zákazky nebolo vydané osobitné potvrdenie podľa § 632 Občianskeho zákonníka. Zo zjednodušeného dokladu registračnej pokladne súd zistil úhradu 5,80 eur dňa 5.12.2011 za čistenie dlhého kabáta.

Súd ďalej zistil, že odporca sa vyjadril k reklamácii tak, že nesúhlasí s reklamáciou, pretože pranie sa uskutočnilo v práčke Whirpool AWM 9100GH, kabát bol sušený voľne v prevádzke, pričom na praní bol použitý prostriedok WOLPOLAN FRL od rakúskej firmy Bussetti.

Súd z obsahu znaleckého posudku Ing. A. Z. znalca v odbore textílie, technológia textilnej výroby, predloženého navrhovateľom, ktorý nebol vyhotovený v súdnom konaní a teda súd ho posudzoval ako listinný dôkaz zistil, že znalec posúdil vznik škvŕn ako posúdenie kvalitatívnych parametrov chemicky vyčisteného reklamovaného kabáta pričom výrobok posúdil na základe dostupnej dokumentácie a potvrdilo sa mu, že k vzniku fľaku došlo z dôvodu nesprávneho postupu ošetrenia kabáta, napriek tomu, že výrobca odporučil pre vrchný časť a podšívkový materiál kabáta pranie v pracom kúpeli s teplotou max. 30 stupňov Celzia, v prevádzke Rýchločistiarne bolo použité chemické čistenie v prostredí tetrachlóretylénu, čím došlo k poškodeniu vrchnej časti materiálu, rozkladu polyuretánovej vrchnej časti textílie a následnému vzniku fľaku na povrchu kabáta. Chemicky šetrné chemické čistenie výrobca odporúčal výlučne pre kožušinový golier kabáta, ktorý nebol predmetom ošetrovania. V danom prípade nezistil, že by sa jednalo o technologickú chybu výroby kabáta ani o výrobnú chybu použitých materiálov a v žiadnom prípade nešlo o nesprávne výrobcom určené symboly na ošetrenie kabáta. Fľaky reklamované zákazníčkou vznikli na výrobku po nesprávnom postupe ošetrovania v Rýchločistiarni, v prípade, že symboly ošetrovania boli pracovníkom Rýchločistiarne zrozumiteľné, mali možnosť zákazku v dôsledku tejto skutočnosti odmietnuť a neprevziať na ošetrovanie, čím by predišli vzniku poškodenia kabáta.

Súd z faktúry č. 65/2011 z 31.12.2011, ktorá bola vystavená na meno navrhovateľky zistil, že znalcom bola účtovaná úhrada vo výške 13,28 eur.

Súd oboznámil aj pokus o zmier zaslaný na adresu odporcu Združením na ochranu práv spotrebiteľov OMBUDSPOT, reklamačný lístok zo dňa 11.12.2011 č. 0038505, v ktorom sa odporca vyjadril k reklamácii v časti odborné posúdenie reklamovaného výrobku tak, že predmetné škvrny nevznikli jeho čistením, technologický postup bol dodržaný, konečné riešenie reklamácie je neoprávnené, nakoľko ich čistiace prostriedky pri skúšaní nevytvorili žiadne škvrny.

Súd oboznámil aj ostatné vyjadrenia odporcu z 9.1.2012 a 1.6.2012 vrátane podacích lístkov.

Súd ďalej oboznámil aj fotografie predmetného kabáta a vykonal vyhľadanie zhodných alebo obdobných vecí na medzinárodnom inzertnom portály ebay.com pričom zistil, že rovnaké výrobky sa predávajú sa cenu v priemere 99 eur, obdobné výrobky od 30 eur do 140 eur formou dražby, ktoré neboli ukončené.

Súd ďalej z navrhovateľkou predloženého cenníka zistil, že hodnota kabáta PEUTEREY seria č. 722 FTY02 veľkosť 44 podľa cenníka predajcu v Taliansku pre kolekciu jeseň - zima 2005 - 2006 bola uvádzaná vo výške 470 eur. Hodnota nových výrobkov inej kolekcie toho istého výrobcu v roku 2014 bolo okolo 749 eur.

Svedkyňa O., zamestnankyňa odporkyne vo výpovedi uviedla, že kabát na čistenie prevzala ona, avšak od koho už si nepamätá. Pri prevzatí sa kontroluje poškodenie veci, avšak žiadne poškodenie alebo nejasnosť symbolov pre ošetrovanie veci nezistila. Výrobok čistila sama, dalo ho do práčky na jemné pranie, pridala tekutý prášok a spustila program na jemné pranie. Keď skončil program, vybrala kabát z práčky, zavesila na vešiak a nechala ho voľne osušiť. Po osušení ho zabalila. Kabát už nevydávala. Perchlór na čistenie nepoužili a nemohol sa na kabát ani vyliať, ten je uzavretý v stroji.

Podľa § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.

Podľa § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.

Podľa § 653 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.

Podľa § 653 ods. 2 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov neupozornil.

Podľa § 421 ods. 1 každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.

Súd mal zo zhodného prednesu účastníkov preukázané, že pri odovzdávaní kabátu matke navrhovateľky boli na kabáte fľaky, ktoré sú špecifikované v znaleckom posudku U., ktorý predložila navrhovateľka. Existenciu škvŕn potvrdzuje aj samotná reklamácia ako aj odpoveď na vybavenie reklamácie zo dňa 11.12.2011 v ktorom bolo uvedené „vzniknuté škvrny na prednej a zadnej časti kabáta“. Naviac sama odporkyňa uviedla, že „ Kabát boli prevziať medzi 7-8, neľúbilo sa im, že tam zostali škvrny. Kabát neprevzali, spísali reklamáciu. Následne si prišli 11.12. pre vyjadrenie všetci traja, stále sa bavili len o škvrnách na pôvodnom reklamačnom lístku, o ničom inom reč nebola.“

Súd mal teda preukázané, že po pri odovzdaní veci po vykonaní čistenia boli na výrobku škvrny. Podľa tvrdenia svedkyne tieto škvrny pri preberaní neboli zistené a odporkyňa iné skutočnosti nepreukázala. Teda súd vychádzal zo skutočnosti, že počas plnenia záväzku odporkyne vykonať vyčistenie veci došlo k jej poškodeniu. Pre rozhodnutie vo veci je úplne irelevantné, či došlo k poškodeniu veci použitím nesprávneho čistenia, kontaktom s tetrachlóretylénom prípadne inými látkami, ibaže by odporkyňa preukázala, že by k poškodeniu došlo aj inak. Liberalizačné dôvody, teda že by k poškodeniu veci došlo aj inak, napr. po že by materiál bol po životnosti, poškodenie ktoré by viedli k vzniku škvŕn a pod., teda že by škoda aj tak vznikla, či už na základe určitých fyzikálnych, chemických procesov či stavu veci. Odporkyňa v tomto prípade zodpovedá za samotný vznik škody bez ohľadu na jej zavinenie a porušenie povinnosti, teda zodpovedá za to, že na veci počas plnenia jej záväzku vznikla škoda a to aj vtedy, keď by škodu spôsobila iná osoba, zviera, prípadne škoda vznikla následkom samotného procesu. Rozhodujúce je len to, že prevzala vec ktorá má byť predmetom jej záväzku a na tejto veci vznikla škoda.

Pokiaľ odporkyňa navrhla vykonať znalecké dokazovania na zistenie príčiny vzniku škvŕn, súd vzhľadom na objektívnu zodpovednosť a nemožnosť, aby skutkové zistenia zo znaleckého dokazovania mohli zmeniť podstatné okolnosti pre rozhodnutie súdu, návrh zamietol. Totiž ani keby znalec potvrdil skutočnosť, že fľaky neboli spôsobené tetrachlóretilénom, ani takáto skutočnosť nič nemohla zmeniť na jej zodpovednosti. Nakoľko poškodenie bolo preukázateľne spôsobené počas plnenia záväzku odporkyňou, na zodpovednosti odporkyne by nič nemohli zmeniť ani zistenia z prípadného nad rámec nariadeného znaleckého dokazovania na zistenie príčin vzniku škvŕn.

Súd mal s poukazom na vyššie uvedené závery preukázanú zodpovednosť odporkyne za vznik škody.

Súd sa ďalej zaoberal výškou škody.

Vzhľadom na zistenia poškodenia kabáta vznikmi fľakov, ktoré narušujú jeho vzhľad a estetické vnímanie, nie je možné požadovať od jeho majiteľa, aby katát ako outfitové oblečenie aj naďalej bežne používal. Pri vrchnom oblečení určenom na bežné voľnočasové oblečenie pôsobia fľaky neesteticky a prakticky znemožňujú používať vec na bežný účel. Aj vzhľad a zaradenie kabáta je zrejmé, že nie je určený napr. na pracovné aktivity ako ochranu proti chladu a pôsobeniu iných vplyvov, kde je bežné znečistenie vrchnej časti a aj následná prípustná zmena vzhľadu, prípadne ako outdoorové oblečenie, kde funkčnosť je aspoň rovnako dôležitá ako vzhľad. Prípadná možnosť použitia tzv. „na záhradu, na chatu“ nie je relevantným alternatívnym použitím a hodnota hoci aj módneho a značkového oblečenia je len relatívna na úrovni najlacnejších pracovných prostriedkov.

Súd sa preto ďalej zaoberal stanovením hodnoty veci.

Navrhovateľka ani na opätovnú výzvu súdu nepredložila žiadne dôkazy o nadobúdacej cene veci, jej veku stave a podobne. Pritom súd už v zrušenom rozsudku uviedol, že tieto skutočnosti je možné preukázať nie len dokladom o kúpe, ale aj výpoveďou, označením zastupiteľných vecí a pod..

Súd s poukazom na závery a povinnosti uložené odvolacím súdom vychádzal z cenníka veci a teda zo skutočnosti, že vec bola kúpená za uvedenú cenu. Ak však mala byť vec kúpená za cenníkovú cenu módnej kolekcie, musela byť kúpená v danom období, kedy bola kolekcia uvedená na trh, teda v období roku zima 2005 až jar 2006. Inak by bolo nadobudnutie veci za uvedenú cenu nelogické, pretože sa jedná o oblečenie výrazne podliehajúce módnym trendom, ktoré po uplynutí obdobia pre ktoré bola kolekcia uvedená na trh výrazne znižujú cenu. Súd nezistil, že by sa jednalo o dlhodobo vyrábajúci rovnaký model predávajúci sa dlhodobo za obdobnú cenu. Po uplynutí určenej sezóny sa predávajú takéto výrobky s výraznou zľavou, obvykle 30% až 70%. Ak by mala mať vec v čase čistenia jeden rok od kúpy, súd považuje tvrdenia o výške nadobúdacej ceny rovnajúcej sa cenníkovej cene pri uvedení kolekcie na trh za veľmi nepravdepodobné. Podľa obvyklej cenotvorby predajná cena kabáta vyrobeného v roku 2005 by v roku 2010 mohla dosahovať najviac 30% pôvodnej ceny, teda maximálne 140 eur. V každom prípade nosením veci v takom rozsahu, ktoré si vyžiadalo jej čistenie muselo spôsobiť zníženie jej hodnoty. Zároveň súd zistil, že obdobné veci boli na inzertných portáloch ponúkané za cenu cca od 30 do 99 eur. Preto súd hodnotu poškodenej veci stavil úvahou vo výške 99 eur. Súd návrh odporkyne na zistenie hodnoty veci zamietol z dôvodu, že ustanoviť znalecké dokazovanie na zistenie hodnoty veci keď navrhovateľka nevie preukázať ani len obdobie nadobudnutia a nadobúdaciu cenu by bolo len v rovine dohadov a úvah, ktoré môže zo zistených skutkových okolností vyvodiť aj súd.

Súd v zmysle uvedeného vyhovel návrhu na zaplatenie sumy 99,- eur ako náhrady škody za poškodenú vec. Zároveň vzhľadom na omeškanie odporkyne s úhradou ceny súd zaviazal odporkyňu aj na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. vo výške určenej podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. počnúc od uplynutia lehoty na úhradu škody poskytnutej vo výzve na nahradenie škody, teda od 10.7.2012 do zaplatenia vo výške 9,00% ročne.

Súd opätovne zamietol nárok na náhradu škody vo výške vyplatenej odmeny za čistenie, pretože takýto nárok nie je nárokom na náhradu škody. Navrhovateľka si pritom nárok výslovne uplatnila ako nárok zo zodpovednosti za škodu a zmena kvalifikácie nároku by si nevyhnutne vyžadovala rozhodnutie o zmene návrh (to isté plnenie ale z iného dôvodu). Zmenu kvalifikácie (z akého dôvodu žiada navrhovateľka priznať nárok na prostriedky zaplatené za čistenie) navrhovateľka ani podľa obsahu ich podaní neuplatnila. Zároveň sa nejedná o taký opis skutku, ktorý by umožňoval súdu aplikovať iné právne posúdenie veci. Súd opätovne zdôrazňuje, že vyplatenie odmeny za čistenie nie je škodou, avšak v prípade vadného plnenia sa môže domáhať objednávateľ vrátenia pomernej časti ceny alebo zrušenia zmluvy podľa § 655 Občianskeho zákonníka. Reklamácia - uplatnenie vád sa vzťahuje na zľavu z ceny, nárok podľa § 421 Obč. zák. predstavuje uplatnenie nároku zodpovednosti za škodu, teda sa jedná o dva úplne odlišné nároky.

Súd ďalej zamietol návrh na zaplatenie sumy za vykonanie znaleckého posudku, pretože takéto trovy súd nevyhodnotil ako účelné na obranu práva, nakoľko charakter vzniku škody je pre uplatnenie vád úplne nepodstatný. Pre potreby rozhodnutia postačovalo vyjadrenie o vzniku škody - škvŕn na kabáte, prípadne predloženie kabáta nie znaleckého posudku bez zhotovenia zobrazenia škvŕn a vysvetlenia, ako znalec dospel k vysloveným záverom.

Súd nakoniec zamietol aj návrh na náhradu finančného zadosťučinenia, ktorý prislúcha podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. vtedy, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

V konaní súd nezistil uplatnenie práv spotrebiteľa (mimo nároku na finančné zadosťučinenie) a ich ochranu, uplatnené nároky tvoria bežný občianskoprávny spor o náhradu škodu, teda navrhovateľ nemohol byť úspešný v uplatnení práva alebo povinnosti ustanovenej zák. č. 250/2007 Z.z. a ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, prípadne inými predpismi na ochranu spotrebiteľa, preto súd návrh na priznanie finančného zadosťučinenia zamietol. Nárok patrí pri porušení práv spotrebiteľa

ako zadosťučinenie za nezákonné konanie zhotoviteľa nie ako sankcia za samotný vznik škody spotrebiteľovi.

Vzhľadom na úspech navrhovateľky v konaní, súd priznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. nakoľko rozhodnutie súdu záviselo od úvahy súdu vo výške určenej z priznaného plnenia a to v uplatnenom rozsahu za päť úkonov právnej pomoci vo výške 108,68 eur, 1/ príprava a prevzatie veci podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., 2/ vyjadrenie v odvolacom konaní podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. a 3/ účasť na pojednávaní podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške úkonu určeného podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z hodnoty veci 99,00 eur, t.j. vo výške 16,60 eur s paušálnou náhradou k úkonu k úkonu v roku 2013 vo výške 7,81 eur a v roku 2014 vo výške 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 zák. č. 655/2004 Z.z.., ďalej za úkon ďalšia porada s klientom podľa § 14 ods. 2 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 2/3 z hodnoty úkonu podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. t.j. v sume 11,07 eur + paušálna náhrada 7,81 eur a za úkon odvolania proti uzneseniu podľa § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 1 z tarifnej hodnoty podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. t.j. 8,30 eur + paušálna náhrada 8,04 eur. Súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil odporkyni povinnosť náhrady trov konania na účet právnej zástupkyne navrhovateľky.

Nakoľko bol navrhovateľ podľa § 4 ods. 2 písm. za zák. č. 71/1992 Zb. oslobodený od platenia súdneho poplatku, súd podľa § 2 ods. 2 uložil odporkyni zároveň povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu podľa pol. 1a príl. zák. č. 71/1992 Zb. z predmetu konania vo výške 16,50 eur na účet tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).