Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-362-2008.pdf
PDF · 71.39 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1Er/362/2008
Uznesenie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: BRIO, a.s., U Valenčíkov 729, Lubina, IČO: 34 136 941, o vymoženie 85,80 Eur s príslušenstvom v exekúcii EX 535/2000, takto
rozhodol:
I. Exekúciu súd z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Albínovi Božekovi, Exekútorský úrad Holíč, Námestie Mieru 7, sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Poverením tunajšieho súdu zo dňa 21.11.2000 bol súdny exekútor JUDr. Daniela Menyhardtová, Exekútorský úrad Piešťany, poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 2.585,- Sk s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Platobného výmeru č. 9172/00/2 vydaného dňa 26.06.2000 Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, pobočkou v Trenčíne.
V priebehu konania bol súdnemu exekútorovi ustanovený náhradník JUDr. Albín Božek.
Dňa 30.06.2014 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňom 21.02.2013 z obchodného registra ex offo vymazaný.
Podľa § 235 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona. Exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.
Do dňa výmazu obchodná spoločnosť ako právnická osoba môže vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať a povinnosti. Právna subjektivita právnickej osoby výmazom z obchodného registra končí.
Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 52/09 zo 16. júna 2009: „Vzhľadom na to, že Exekučný poriadok neobsahuje komplexnú úpravu zastavenia exekučného konania (na rozdiel od úpravy zastavenia exekúcie), bude potrebné subsidiárne (§ 251 ods. 4 OSP) aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku regulujúce zastavenie konania pri zistení neodstrániteľnej prekážky konania (§ 104 ods. 1 OSP)“.
Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
Jednou z takýchto podmienok je aj spôsobilosť byť účastníkom konania.
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O. s. p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
V danom prípade bol povinný z obchodného registra vymazaný bez právneho nástupcu dňom 10.02.2009 a týmto dňom zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom konania.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
V danom prípade bol daný dôvod na zastavenie exekúcie, preto súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 2 EP, § 104 ods. 1 a § 107 ods. 4 O.s.p. zastavil.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 (§ 235 EP), ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Výklad zákonného ustanovenia, ktoré vo svojej hypotéze upravuje predpoklady na vznik nároku na náhradu trov konania od oprávneného, patrí do výlučnej právomoci všeobecného súdu. Podľa § 203 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade zastavenia exekúcie má súd možnosť, a nie povinnosť, zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je úvaha súdu o tom, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie (hoci aj preto, že súdny exekútor nemôže niesť trovy exekúcie sám).
Taktiež i Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí I. ÚS 148/2010 zo dňa 22.04.2010 konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.
V danom prípade sa podľa § 36 Exekučného poriadku exekučné konanie začalo dňa 19.11.2000, pričom k výmazu povinného z obchodného registra došlo dňa 21.02.2013. Nebolo možné od oprávneného očakávať, že mohol predvídať zánik povinného, ani predpokladať, že počas tejto doby nebude jeho pohľadávka vymožená. Oprávnený taktiež nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie, nakoľko za zavinenie je možné považovať iba zavinenie v procesnom význame zodpovednosti. Pri zastavení exekúcie zavinením oprávneného musí byť splnená aj podmienka, že existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený
vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobili zastavenie exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 12/2004 zo dňa 22.12.2004).
Súd poukazuje na skutočnosť, že exekúciu nezastavil pre nemajetnosť povinného, nakoľko podľa Exekučného poriadku účinného v čase začatie exekúcie, exekúciu nebolo možné zastaviť pre nemajetnosť povinného. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie. Podľa Exekučného poriadku v zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danom prípade však povinný zanikol ako subjekt práv a povinností bez právneho nástupcu, preto mu povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno uložiť. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov uvedených v zákonnom ustanovení § 203 Exekučného poriadku. Podľa citovaného ustanovenia v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Ex. poriadku, súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekúcie uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra.
S poukazom na vyššie uvedené, rozhodol súd o trovách exekúcie spôsobom uvedeným vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach, proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 OSP, § 243b EP).
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.