Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/45/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený advokátskou kanceláriou verita, s. r. o. so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava proti povinnej: X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. A. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod spis. zn. EX 529/2014, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.659,21 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -14 zo dňa 19. 02. 2014, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava sp. zn. zo dňa 19. 07. 2013 okresný súd podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol z dôvodu, že rozhodcovská doložka zakotvená v článku 7 zmluvy o úvere zo dňa 23.10.2008 a vo Všeobecných obchodných podmienkach je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve definovanou v účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom bez platne dojednanej rozhodcovskej zmluvy nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Bez materiálne vykonateľného exekučného titulu nie je možné viesť exekúciu.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý je právoplatný a vykonateľný, preto ho už nemožno preskúmať podľa ust. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“). Zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky, ako rozsudok všeobecného súdu, a preto je v zmysle ust. záväzný pre účastníkov konania, ako aj pre všetky orgány. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nie je oprávnený ho rušiť, či meniť, pretože nedisponuje takou právomocou. Skúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku pripúšťa len ust. . Z tohto ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pretože nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. V závere odvolateľ namietol neprimerané zvýhodňovanie povinného exekučným súdom tým, že nahrádza pasivitu účastníka konania na strane povinného, v dôsledku čoho došlo k porušeniu princípu rovnosti účastníkov konania. V tejto súvislosti poukázal aj na nálezy Ústavného súdu SR. S ohľadom na tieto

skutočnosti odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie alternatívne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania podľa a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu, ako vecne správne podľa , potvrdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu nielen vo výroku, ale aj jeho dôvodoch. Z tohto dôvodu podľa iba na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu dodáva:

Zmluva, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ako neoddeliteľná súčasť exekučného titulu, obsahuje dojednanie rámcovej rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej obsah povinná nielenže nemohla ovplyvniť, ale znením rozhodcovskej doložky bola povinnej odňatá aj zákonná možnosť neprijať návrh rozhodcovskej doložky, pretože v predtlačenom formulári zmluvy vyhotovenom oprávneným, je rovno vyjadrený súhlas dlžníka banky, teda povinnej, na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia všeobecnej časti formulárovej zmluvy. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v tom zmysle, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čím sa povinná reálne vopred vzdala práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Obsah rozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred pripravený ešte pred uzavretím samotnej zmluvy a rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak fakticky nerovného stavu medzi poskytovateľom úveru - oprávneným a spotrebiteľom - povinnou.

V súvislosti s námietkou odvolateľa, že okresný súd nie je oprávnený materiálne preskúmavať vec, o ktorej už rozhodol rozhodcovský súd, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. z 10.decembra 2010, v ktorom konštatoval, že „...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či exekučný titul vydal oprávnený subjekt.

Nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinná pri jej uzatváraní vzniesla nejaké pripomienky proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným, ako dodávateľom, ktorej text vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je nečitateľný a neprehľadný. Rozhodcovská doložka sa nijak neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok a podpis spotrebiteľa sa nenachádza za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane úverovej zmluvy. Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu nesprávne skutkové zistenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka

nebola individuálne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nevyváženého. Na základe toho zastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu, alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (, , , ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania zamietne návrh na vydanie poverenia. Rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy podľa názoru odvolacieho súdu nebola individuálne dojednaná, jej znenie obchádza zákon a poškodzuje práva spotrebiteľa, čo je v rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ods. l ). Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu Smernice, ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle , tak bola ako taká už od počiatku neplatná podľa . Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu. Rozhodcovský súd neskúmal rozhodcovskú doložku, ani zmluvu z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa, ale plnenia z predmetnej zmluvy priznal oprávnenému v súlade s jeho žalobou. Takto sa využitie inštitútu dojednania rozhodcovskej doložky, ktorý je vo všeobecnosti inštitútom právom dovoleným a predvídaným, navonok javí v súlade s pozitívnym právom. V tomto prípade však bola povinnej odopretá ochrana poskytovaná príslušnými ustanoveniami Smernice, ako aj o spotrebiteľských zmluvách, keď rozhodcovský súd nerešpektoval príslušné kogentné európske a vnútroštátne normy o ochrane spotrebiteľa. Takto prostredníctvom využitia zákonom dovoleného inštitútu došlo v predmetnej veci k dosiahnutiu výsledku právom zakázaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v nespočetnom množstve rozhodnutí týkajúcich sa tej istej oprávnenej PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, ktorá si v exekučných konaniach vymáha pohľadávky nadobudnuté zmluvou o postúpení pohľadávky od Poštovnej banky, a. s., vyslovil záver, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (napr. z 03. 07. 2013). Pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie alebo aj iný titul uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t. j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie oprávnený posúdiť, či označený exekučný titul bol vydaný k tomu kompetentným orgánom z dôvodu, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, musí exekučný súd pri tomto zisťovaní posúdiť, či bola rozhodcovská zmluva uzavretá a či bola uzavretá platne, pretože iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť. Námietka oprávneného, že exekučný súd konal nad rámec oprávnení vyplývajúcich mu z Exekučného poriadku nie je dôvodná.

Ustálený je už aj názor okresných súdov, krajských súdov i najvyššieho súdu na otázku, že dojednanie rozhodcovskej doložky len na základe príkazu o bankách automaticky neznamená, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná platne a že aj v tomto prípade musí exekučný súd skúmať platnosť dojednania rozhodcovskej doložky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 14. 05. 2013, zo dňa 06. 08. 2013).

Podľa , o bankách v znení účinnom do 09. 07. 2009 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 23. 10. 2008) banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (osobitným zákonom sa tu v zmysle poznámky pod čiarou 88k rozumie a tiež o platobnom styku a o doplnení

a zmene niektorých zákonov). Najvyšší súd Slovenskej republiky v skutkov a právne obdobnej veci sp. zn. dospel k názoru, že námietka oprávneného (právneho nástupcu Poštovej banky, a. s.), že jeho právna predchodkyňa uzavretím rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere so spotrebiteľom len plnila zákonnú povinnosť vyplývajúcu z je nenáležitá z dôvodu, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a. s., so sídlom v Bratislave nie je rozhodcovským súdom zriadeným bankami spoločne alebo prostredníctvom ich záujmového združenia, ktorý by mal v zmysle v spojení s a rozhodovať spory medzi bankou ako dodávateľom a spotrebiteľom, z dôvodu, že tento Stály rozhodcovský súd bol ustanovený odlišným subjektom.

V iných rozhodnutiach posudzujúcich rozhodcovskú doložku uzavretú medzi bankou a spotrebiteľom (napr. zo 16. 01. 2013, z 29. 04. 2013) najvyšší súd v zhode so súdmi nižších stupňov dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky uzavretej podľa § 93b Zákona o bankách, ktoré nijako nezbavovalo právnu predchodkyňu oprávnenej (banku) povinnosti predložiť povinnému v exekučnom konaní návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa povinnému poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Ak banka pri uzatváraní rozhodcovskej doložky takto nepostupovala, resp. takýto postup nepreukázala, rozhodcovská doložka je neprijateľná. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Zo zmluvy o úvere a predložených Všeobecných obchodných podmienok s rozhodcovskou doložkou v bode 11.2. nie je možné dospieť k názoru, že povinný ako spotrebiteľ bol pred uzavretím rozhodcovskej doložky dostatočne informovaný o možných spôsoboch riešenia sporov medzi ním a bankou a dôsledkoch voľby medzi viacerými riešeniami. V zmluve sa len jednou vetou odkazuje na riešenie všetkých sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere „v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach“. Okresný súd dospel k správnemu názoru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť spor a z tohto dôvodu nie je rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, preto bolo dôvodné žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.