Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: RESORT 104 s.r.o., so sídlom Novozámocká 104, 949 05 Nitra, IČO: 51 208 504, právne zastúpenom: JUDr. Mária Jakubíková, advokátka, so sídlom Fr. Mojtu 43, 949 01 Nitra, IČO: 34 037 721, proti žalovanému: Miroslav Hahn - auto HAHN, s miestom podnikania Višňova 1, 949 01 Nitra, IČO: 30 944 660, právne zastúpenému: JUDr. Martin Kanás, advokát, so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 42 119 987, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 79 zo dňa 7. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. - 79 zo dňa 7. septembra 2022 potvrdzuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 16.08.2021 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať nehnuteľnosti - nebytové priestory na 1. NP s označením 1.04, 1.05, 1.06 o celkovej výmere 231 m2 a priestory s označením 1.18 o výmere 12,15 m2 nachádzajúce sa v nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, obec: N. pre katastrálne územie S. K. na LV č. XXXX ako „W. P. B. A. P. V.“ so súpisným číslom XXX, postavenej na parcele registra „C“ č. XXXX/ X v celosti a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Nitra, katastrálnom odbore, obec: N., katastrálne územie: S. K. na LV č. XXXX ako W. P. B. A. P. V. so súpisným číslom XXX na parcele č. XXXX/X v celosti, pričom časť týchto nehnuteľností vymedzených Zmluvou o podnájme a pôdorysom ako nebytové priestory na 1 NP s označením 1.04, 1.05, 1.06 o celkovej výmere 231 m2 a priestory s označením 1.18 o výmere 12,15 m2 prenajal žalovanému (ďalej len „predmet nájmu“). Nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol najprv ako podnájom na základe Zmluvy o podnájme zo dňa 02.10.2018 (ďalej len „Nájomná zmluva“) a tento podnájom sa následne pretransformoval na nájom, keďže sa žalobca stal vlastníkom predmetných nehnuteľností. Za účelom potvrdenia uvedenej transformácie uzatvorili dňa 06.04.2020 strany sporu Zmluvu o postúpení práv a prevode povinností (ďalej len „Zmluva o postúpení“). V zmysle Nájomnej zmluvy [článok X. ods. 1/ písm. b)] vypovedal žalobca ako prenajímateľ Nájomnú zmluvu písomnou výpoveďou zo dňa 26.04.2021 bez uvedenia dôvodu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 28.04.2021. Trojmesačná výpovedná doba tak uplynula ku dňu 31.07.2021. Po skončení nájmu žalobca vyzýval žalovaného na vypratanie predmetu nájmu, avšak bez úspechu. Žalovaný tvrdil, že mu výpoveď nebola riadne doručená. Žalobca bol toho názoru, že žalovanému bola výpoveď riadne doručená.

2. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že vo výroku I. žalovanému uložil povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať nebytové priestory na 1. NP s označením 1.04, 1.05, 1.06 o celkovej výmere 231 m2 a priestory s označením 1.18 o výmere 12,15 m2 nachádzajúce sa v nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, obec: N. pre katastrálne územie S. K. na LV č. XXXX ako W. P. B. A. P. V. so súpisným číslom XXX postavenej na parcele registra „C“ č. XXXX/X v celosti. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. 3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní preukázal, a žalovaný uvedené ani nerozporoval, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností, čím bol splnený predpoklad aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a že vec (v tomto spore časť nebytových priestorov) sa nachádza u tretej osoby, resp. že ich táto odmieta vypratať, čím bol splnený predpoklad pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Spornou tak ostala otázka „neoprávneného“ zadržiavania veci žalovaným. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol nájomný vzťah založený Nájomnou zmluvou, následne modifikovaný Zmluvou o postúpení práv, ktorý spĺňal všetky zákonné náležitosti [ o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)]. V konaní podľa súdu prvej inštancie žalobca preukázal, že písomnú výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 26.04.2021 zaslal žalovanému na adresu jeho miesta podnikania zapísanú v živnostenskom registri SR dňa 27.04.2021 prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s. a zároveň preukázal, že doručovateľ doručil žalovanému predmetnú písomnosť dňa 28.04.2021 vhodením do schránky žalovaného na adrese jeho miesta podnikania, o čom predložil aj doručenku vystavenú doručovateľom dňa 31.05.2021 (na č. l. 16). Žalovaný mal počas sporu namietať, že takýto spôsob doručenia nebol v súlade s platným poriadkom doručovateľa a ani sa nejednalo o zmluvne dohodnutý spôsob doručovania písomností. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu dôkaz - Informácie o obmedzení služieb (na č. l. 32) stiahnutý z webovej stránky doručovateľa, poukázal na bod 4.6. Zmluvy o postúpení práv a na pojednávaní uviedol, že počas pandémie COVID - 19 bola jeho manželka po celý čas doma a do schránky neprišiel žiaden list. S uvedenými tvrdeniami žalovaného sa súd prvej inštancie vysporiadal nasledovne: a) dôkaz nachádzajúci sa na č. l. 32 - Informácie o obmedzení služieb vyhodnotil súd prvej inštancie za dôkaz nepreukazujúci skutočnosti uvádzané žalovaným, a to z dôvodu, že je v ňom uvedené, že „Poskytovanie poštových služieb bude od 23. apríla zabezpečené v štandardnom režime na celom území Slovenka“ bez špecifikovania príslušného roka. Naopak, ďalej v texte je uvedený dátum „06. apríla 2020“, z čoho je podľa súdu prvej inštancie možné vyvodiť, že táto informácia sa vzťahuje na doručovanie v roku 2020 a nie na rok 2021 (výpoveď bola zaslaná dňa 27.04.2021). Uvedený záver mal potvrdiť aj samotný doručovateľ v oznámení zo dňa 05.01.2022, v zmysle ktorého s účinnosťou od 27.10.2020 do 14.05.2021 zabezpečovala Slovenská pošta, a.s. doručovanie doporučených zásielok vhadzovaním do domových listových schránok bez potvrdenia prevzatia zo strany adresáta/oprávneného prijímateľa v dodacích dokladoch pošty. Slovenská pošta, a.s. zabezpečovala doručovanie týmto spôsobom na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie súvisiacej s pandémiou spôsobenou šírením koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19, rozhodol o distribúcii niektorých zásielok osobitným spôsobom; b) žalovaný následne nesprávne poukázal na spôsob doručovania stanovený v Zmluve o postúpení práv, avšak táto zmluva upravovala spôsob vstupu žalobcu ako nového vlastníka do práv a povinností vyplývajúcich z Nájomnej zmluvy, pričom samotná Zmluva o postúpení práv stanovovala, že jej uzatvorením sa nemení samotný rozsah práv a povinností z Nájomnej zmluvy, nastala len zmena v osobe prenajímateľa predmetu nájmu (článok III. bod 3.3 Zmluvy o postúpení práv). Nájomná zmluva v článku XI. ods. 4 stanovovala, že všetky oznámenia a komunikácia medzi zmluvnými stranami sa uskutočňujú písomne, a to poštou doporučene, expresnou kuriérskou službou, alebo osobne, a to na adresy uvedené v záhlaví zmluvy. Oznámenie sa považuje za doručené adresátovi momentom ich doručenia. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil záver, že zásielka bola dňa 28.04.2021 žalovanému doručená, keďže sa dostala do jeho dispozičnej sféry, a to momentom jej vhodenia prepravcom do poštovej schránky žalovaného [( v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)]. c) súd prvej inštancie ďalej tvrdenie žalovaného o tom, že jeho manželka sa nachádzala počas pandémie COVID-19 celý čas doma nemal za ničím nepreukázané. 4. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca riadne vypovedal Nájomnú zmluvu písomne listom zo dňa 26.04.2021, ktorý bol riadne doručený v súlade s vtedy platným poriadkom doručovateľa a zmluvne dohodnutým spôsobom. Nájomný vzťah medzi stranami sporu tak podľa neho zanikol uplynutím výpovednej doby ku dňu 31.07.2021. V konaní tak

bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že žalovaný zadržiava vec u seba (odmieta vypratať časti nebytových priestorov) neoprávnene, čím boli splnené všetky podmienky úspešnosti domáhania sa ochrany vlastníckeho práva žalobcu vindikačnou žalobou. Súd prvej inštancie tiež vyhodnotil vyjadrenia žalovaného týkajúce sa pôžičky, ktorú poskytol pánovi S., ktorý žiadnym spôsobom nefiguruje vo firme žalobcu, na osobné účely a jej započítanie s nájomným za mesiace január a február 2021 ako nesúvisiace s predmetom tohto sporu, keďže v tomto spore sa prejednávalo vypratanie časti nehnuteľností na základe výpovede Nájomnej zmluvy bez udania dôvodu. 5. Pokiaľ ide o II. výrok napadnutého rozhodnutia, o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keďže žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu. 6. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v celom rozsahu odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že rozsudok považuje za nesprávny z nasledovných odvolacích dôvodov podľa : a) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [ ]; b) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. 7. V odvolaní žalovaný uviedol, že od samého začiatku namieta a napáda skutočnosť, že nebola mu doručená výpoveď v zmysle zákona, teda zmluvne tak, ako bolo dohodnuté a jednoznačne bolo podľa neho preukázané, že o výpovedi nemal vedomosť, keďže z vyjadrenia pošty zo dňa 05.01.2022 vyplýva, že za deň doručenia doporučenej zásielky sa považuje deň vhodenia zásielky do domovej listovej schránky. V tomto smere poukázal i na nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie a napádal zákonnosť, keďže súd prvej inštancie sa podľa neho nesprávne vysporiadal s právnou otázkou ohľadne doručenia doporučenej zásielky. Ďalej argumentoval tým, že pokiaľ Slovenská pošta, a.s. zabezpečovala doručovanie na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý v súlade s o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie s ochorením COVID rozhodol o distribúcii niektorých poštových zásielok osobitným spôsobom, jedná sa podľa neho o vyhlášku, ktorá má nižšiu právnu silu ako zákon; je vlastne podriadená zákonu a zákon a taktiež i dohoda zmluvných strán vyžadovala doručenie písomnosti buď doručovať osobne alebo prostredníctvom pošty ako doporučenú zásielku. Ďalej sa podľa žalovaného mali zmluvné strany dohodnúť, že písomnosť sa považuje za doručenú aj v prípade ak zmluvná strana odmietne písomnosť prevziať alebo ak sa písomnosť nepodarí doručiť z dôvodu napr. neprevzatia zásielky v odbernej lehote a podobne, pričom v oboch prípadoch sa písomnosť považuje za doručenú dňom vrátenia zásielky jej odosielateľovi. Ani jeden takto dohodnutý a zákonný spôsob nebol podľa neho dodržaný a ničím nebolo preukázané, že žalovaný mal výpoveď doručenú, teda mal o nej vedomosť. Je podľa neho nezákonné, aby takto podstatný a významný dokument ako je výpoveď z nájmu bola vhodená len do schránky (podotkol, že sa jedná o doporučenú zásielku) a neexistuje podľa dohody spätne žiadne potvrdenie, že by žalovaný odmietol zásielku prevziať alebo neprevzal v odbernej lehote. Poukázal tiež na samotnú skutočnosť, že jedným zo spôsobov doručovania zásielok medzi zmluvnými stranami malo byť doručovanie osobne, čo malo byť aj preukázané výpoveďou svedkyne Ing. K., účtovníčky žalobcu, ktorá vystavovala faktúry žalovanému a táto mala jednoznačne potvrdiť, že všetky písomnosti teda faktúry, ktoré vystavovali doručovala osobne žalovanému, ktorý vždy potvrdil prevzatie zásielky (faktúry). Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného s takouto skutočnosťou vôbec nevysporiadal, i keď ju namietal; teda ak bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý spôsob doručovania zásielok a bolo to osobne, tak ho podľa jeho názoru nemožno nahradiť v tom čase existujúcou vyhláškou, ktorá má nižšiu právnu silu ako zákon a dohoda zmluvných strán iba vhodením oznamu do schránky bez toho, aby sa žalovaný oboznámil, teda mal o zásielke vedomosť, teda bola mu doručená. Súd sa podľa žalovaného musí vysporiadať s touto otázkou ako predbežnou otázkou, či takýto spôsob doručenia určený vyhláškou, a to spôsobom, že sa doporučená zásielka hodí do domovej listovej schránky, a tým sa považuje za doručenú, považuje za zákonný spôsob doručenia majúci vyššiu právnu silu ako zákon, a teda i dohodou určený spôsob doručenia. Zo všetkých vykonaných dôkazov podľa neho vyplýva, že nemal o výpovedi vedomosť a neprevzal ju tak, ako preberal i predtým všetky písomnosti od žalobcu, teda faktúry a následne i listiny, ktoré žalobca zasielal žalovanému doporučene, ktoré riadne vždy preberal. Je podľa neho veľmi zvláštne a podivné, že pri takto významnom dokumente ako je výpoveď z nájmu postačovalo vhodenie oznamu o zásielke do schránky.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, pričom uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že odvolanie žalovaného je v celom rozsahu nedôvodné a nie je daný žiadny z odvolacích dôvodov, vrátane tých, ktoré uvádzal žalovaný. Odvolanie podľa neho žalovaný odôvodňuje rovnakými dôvodmi ako uvádzal v obrane voči podanej žalobe. Ako však podľa neho vyplynulo z konania a dokazovania pred súdom prvej inštancie, skutkové a právne tvrdenia žalovaného neobstoja. Súd prvej inštancie vykonal podľa žalobcu rozsiahle a náležité dokazovanie v rozsahu dôkazných návrhov strán sporu, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci samej. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým, i právnym záverom, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie možno považovať za ústavne konformné a pochybnosti o tomto neobstoja. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné a účelové z nasledovných dôvodov: a) žalovaný v rozpore s vykonaným dokazovaním tvrdí, že mu nebola doručená výpoveď z nájmu. Ak by aj samotný účastník konania neporozumel inštitútu tzv. „ náhradného doručenia „ je nepochybné, že samotná výpoveď bola doručená jeho práv. zástupcovi - advokátovi JUDr. Martinovi Kanásovi a následne priamo samotnému žalovanému spolu s podanou žalobou. V konaní tiež bolo výpoveďami svedkov, resp. samotných účastníkov preukázané, že žalovaný o výpovedi vedel; b) pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na rozpor vyhlášky vydanej Úradom pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb, podľa ktorej bola výpoveď žalovanému doručená, a že táto vyhláška je v rozpore so zákonom, tak takáto výhrada voči napadnutému rozhodnutiu podľa neho procesne neobstojí. Rozhodnutie súdu prvej inštancie predsa podľa žalobcu nemohlo odpovedať na otázky, na ktoré sa žalovaný „nepýtal“. Žalovaný túto skutočnosť pred súdom prvého stupňa nenamietal. Všeobecný súd ani nemôže podľa neho posudzovať rozpor právnych predpisov; tento rozpor by musel posúdiť najskôr Ústavný súd Slovenskej republiky; c) žalovaný odhliadnuc od znenia zmluvy a výpovede svedka p. Ing. P. K. poukazuje na rozpor dohody o doručovaní, obchodných zvyklostí medzi stranami sporu a doručovania zásielky. Podľa žalobcu je však nepochybné, že zásielka bola doručená okrem iného v súlade s ust. , ale aj v súlade so zmluvou. Vo vzťahu k obchodným zvyklostiam bolo podľa neho svedeckou výpoveďou preukázané, čo však ani nebolo sporné, že osobne boli doručované len faktúry. Obchodné zvyklosti však nemôžu byť na ťarchu riadneho doručovania písomnosti prostredníctvom poštového prepravcu. 9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu iba tak, že poukázal v celom rozsahu na svoje odvolanie, ktorého sa pridržiava. 10. Podľa Čl. 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 11. Podľa Čl. 17 , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 12. Podľa , súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania. 13. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 15. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 16. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 19. Podľa , tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu. 20. Podľa , prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). 21. Podľa , ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak. 22. Podľa , výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. 23. Podľa , tento zákon upravuje podmienky poskytovania poštových služieb a poštového platobného styku na trhu poštových služieb (ďalej len „trh“). 24. Podľa , poštové služby sú služby poskytované na účely dodania poštovej zásielky, a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky. 25. Podľa , distribúcia je spracovanie poštovej zásielky po jej vybraní na prepravné smery alebo miesta dodania až po jej dodanie, ktoré zahŕňa triedenie, prepravu a dodanie poštovej zásielky. 26. Podľa , dodanie poštovej zásielky je odovzdanie poštovej zásielky adresátovi alebo oprávnenému prijímateľovi spôsobom podľa tohto zákona, zmluvy o poskytnutí poštovej služby (ďalej len „poštová zmluva“) a obchodných podmienok( ) poštového podniku, podľa ktorých poskytuje poštové služby na trhu (ďalej len „“) a na mieste uvedenom v adrese poštovej zásielky, na mieste určenom v poštových podmienkach alebo na mieste, ktoré je s poštovým podnikom vopred dohodnuté. 27. Podľa , orgánom štátnej správy v oblasti poštových služieb je a) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a b) Úrad(Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb). 28. Podľa , Úrad vykonáva štátnu reguláciu poštových služieb a poštového platobného styku (ďalej len „štátna regulácia“). 29. Podľa , štátna regulácia je určovanie všeobecných pravidiel poskytovania poštových služieb. 30. Podľa , Úrad môže v čase mimoriadnej udalosti spôsobenej živelnou pohromou alebo haváriou a v odôvodnených prípadoch ochrany verejného poriadku, verejnej bezpečnosti vrátane odhaľovania a stíhania trestných činov, ochrany zdravia a života ľudí, ochrany zvierat a rastlín alebo kultúrnych pamiatok na dotknutom území dočasne upraviť spôsob a podmienky vybrania a distribúcie poštových zásielok odchylne od ustanovení tohto zákona, najmä môže na nevyhnutný čas a) vylúčiť poskytovanie poštových služieb alebo určiť, že ich bude poskytovať len určený poštový podnik, b) vylúčiť z vybrania a distribúcie niektoré druhy poštových zásielok, c) obmedziť alebo zastaviť poskytovanie poštového platobného styku, alebo d) zabezpečiť vybranie a distribúciu niektorých poštových zásielok osobitným spôsobom. 31. Podľa , poštový podnik sa poštovou zmluvou zaväzuje odosielateľovi dodať vybranú poštovú zásielku alebo poukázanú platbu adresátovi spôsobom podľa poštových podmienok, ak v poštovej zmluve nie je určený iný rozsah alebo spôsob poskytnutia poštových služieb, a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť poštovému podniku poštovú sadzbu podľa tarify, ak nie je v poštovej zmluve individuálne dojednaná iná suma odmeny. Zmluvnými stranami poštovej zmluvy sú odosielateľ a poštový podnik, ktorý poštovú zásielku, ktorej sa poštová zmluva týka, vybral. 32. Podľa , poštová zmluva vzniká vybraním poštovej zásielky, ak nie je v poštovej zmluve určený skorší dátum jej vzniku. 33. Podľa , obsahujú v medziach tohto zákona najmä a) rozsah poskytovaných poštových služieb, b) podmienky poskytovania poštového platobného styku, ak poštový podnik poskytuje poštový platobný styk, c) podrobnosti o podmienkach uzavretia poštovej zmluvy, najmä spôsoby vybrania a dodania poštových zásielok a druhy poštových zásielok a ich hmotnostné a veľkostné limity, ktoré sú predmetom poštovej služby, a veci vylúčené z vybrania a distribúcie, d) podrobnosti o vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán poštovej zmluvy,

e) úpravu rozsahu zodpovednosti za škodu poštového podniku pri nedodržaní podmienok podľa tohto zákona a poštovej zmluvy a spôsoby uplatňovania nárokov zo zodpovednosti za škodu, f) reklamačný poriadok a g) spôsob označovania poštových zásielok. 34. Podľa o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho predpisu, musí obsahovať splnomocnenie na jeho vydanie; to neplatí, ak vykonávacím právnym predpisom je nariadenie vlády. Splnomocňovacie ustanovenie sa musí formulovať tak, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, kto je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, aké skutočnosti a v akom rozsahu sa majú v ňom upraviť, pričom sa dbá na zabezpečenie súladu vykonávacieho právneho predpisu so zákonom. Ak sa predpokladá vydať na vykonanie zákona nariadenie vlády, možno to v návrhu zákona výslovne uviesť. 35. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. a nasl. , pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho podľa vo výroku I. potvrdil. 36. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a zároveň sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. 37. Odvolací súd v zmysle ust. poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v rovine skutkových zistení, ako aj v rovine právneho posúdenia. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a námietky odvolateľa, k týmto na doplnenie uvádza nasledovné. 38. Podstatou odvolania žalovaného, bola namietaná skutočnosť, že mu nebola riadne doručená výpoveď z nájmu z dôvodu, že žalobca ako prenajímateľ mu ju nedoručil v súlade so zmluvou doporučene, prípadne osobne ako aj z dôvodu, že poštový doručovateľ (Slovenská pošta, a.s.) mu ju nedoručila riadne podľa zákona, resp. že mu nebola doručená vôbec. Odvolací súd má za to, že so žalobnými námietkami, ktoré sú totožné s procesnou obranou (ktorú žalovaný uplatňoval už v konaní pred súdom prvej inštancie) sa súd prvej inštancie správne vysporiadal a svoje závery náležite odôvodnil. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil s argumentáciou žalovaného, keďže dospel k záveru, že: a) žalobca ako prenajímateľ nehnuteľností postupoval v súlade s nájomnou zmluvou, v ktorej článku IX. bod 4. si sporové (a zároveň zmluvné) strany dohodli okrem iného spôsob doručovania písomností (teda vrátane výpovede z nájomnej zmluvy) poštou doporučene, keď preukázal, že výpoveď z nájmu podal na pošte ako doporučenú zásielku; b) poštový doručovateľ (Slovenská pošta, a.s.) postupoval pri doručovaní výpovede v súlade so zákonom, keď túto vhodil dňa 27.04.2021 do poštovej schránky žalovaného, pričom týmto dňom sa poštová zásielka považovala za doručenú. Poštový doručovateľ postupoval takto v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „Úrad“), ktorý toto rozhodnutie vydal v súlade so splnomocňovacím ust. . Vyššie citované ustanovenie je štandardným splnomocňovacím ustanovením, spĺňajúcim všetky náležitosti podľa , a preto argumentácia žalovaného o nemožnosti doručovania osobitným spôsobom z dôvodu úpravy spôsobu doručovania v rozhodnutí Úradu (žalovaný rozhodnutie v odvolaní nesprávne označuje ako vyhláška) ako právneho predpisu nižšej právnej sily oproti zákonu neobstojí; c) pokiaľ žalovaný namietal, že medzi stranami sporu bol dohodnutý aj iný spôsob doručovania (osobne) s poukazom na zaužívané doručovanie faktúr, čo považoval žalovaný za obchodnú zvyklosť, odvolací súd konštatuje, že tento spôsob doručovania si zmluvné strany nedohodli ako výlučný spôsob doručovania, a preto žalobcovi nebránilo v prípade doručovania výpovede alebo aj akejkoľvek inej písomnosti využiť ktorýkoľvek z týchto spôsobov; táto námietka žalovaného preto podľa odvolacieho súdu neobstojí; 39. V súvislosti s dohodou sporových strán o doručovaní písomností súvisiacich s nájomnou zmluvou aj doporučene poštou, odvolací súd poukazuje tiež na to, že doporučená zásielka je definovaná v ust. ako listová zásielka, ku ktorej je poskytnutá služba „doporučene“ poskytujúca paušálnu záruku proti riziku straty, krádeže alebo poškodenia listovej zásielky a ku ktorej sa vydáva doklad pre odosielateľa o jej podaní a na požiadanie aj o jej dodaní adresátovi. Spôsob doručovania doporučenej poštovej zásielky je upravený v poštových podmienkach podľa , pričom konkrétne doručovateľ Slovenská pošta, a.s. má tieto pre doporučenú zásielku zverejnené na svojej webovej stránke www.posta.sk/informacie/postove-obchodne-a-financne-podmienky. Podmienky doručovania

pritom môžu byť upravené (prípadne obmedzené) Úradom v prípade mimoriadnej udalosti, pričom v čase doručovania výpovede z nájmu žalovanému bola touto mimoriadnou udalosťou pandémia COVID-19. 40. Odvolací súd ďalej uvádza, že ak by aj v konkrétnom prípade neboli poštové služby obmedzené, bolo nesporne preukázané, že žalobca zaslal výpoveď z nájmu ako doporučenú zásielku v súlade s nájomnou zmluvou a v prípade nezastihnutia žalovaného na doručovacej adrese by mu štandardne v domovej listovej schránke doručovateľ zanechal písomné oznámenie o jej uložení na pošte (tzv. žltý lístok“), prípadne by mu skutočnosť o doručovaní oznámil elektronicky, ak by využíval službu elektronického oznamovania zásielok. Aj v takomto prípade by sa však výpoveď považovala za doručenú už vhodením oznamu o jej uložení na pošte, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2018, sp. zn. , uverejnenom v zbierke súdnych rozhodnutí pod číslom R 85/2018, podľa ktorého: „je podstatné posúdenie, kedy mal adresát objektívne možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť a nie kedy tak skutočne urobil, ktoré korešponduje aj so závermi vyjadrenými v rozhodnutí najvyššieho súdu označenom dovolateľom sp. zn. . Neúspešným pokusom o doručenie na adrese sídla žalobcu a následným vhodením oznámenia o uložení zásielky na pošte bolo adresátovi objektívne umožnené si zásielku vyzdvihnúť a oboznámiť sa s jej obsahom a skutočnosť, že tak adresát aj napriek vedomosti o uložení zásielky na pošte neurobil, nemôže byť na ťarchu odosielateľa. Odvolací súd sa pri riešení tejto právnej otázky neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.“ ako aj s poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Rozsudku zo dňa 28.01.2011, sp. zn. uverejnenom v zbierke súdnych rozhodnutí pod číslom R 27/2011, v ktorom uviedol nasledovné: „Dovolací súd poznamenáva, že voči prítomnej osobe (t. j. osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí (je účinný) ihneď. Neprítomnej osobe (t. j. osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov. Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či a ako i nedoručený (neprevzatý) prejav vôle pôsobí (je právne účinný) voči jeho adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať.“ 41. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o trovách v súlade so zásadou úspechu podľa , a preto ho považuje za správny. Navyše žalovaný v odvolaní vôbec neuviedol, v čom vidí nesprávnosť tohto výroku. 42. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 43. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 44. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 45. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.