Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34C-23-2013.pdf
PDF · 105.35 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/23/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľa H. F., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom L., V. XX, zastúpeného v konaní JUDr. Štefanom Jurčom PhD., advokátom so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, proti odporcovi M. K. - R., R..K..S.. R. R. V., K.X. XX, A.: XX XXX XXX, zastúpeného v konaní Mgr. Michalom Urbanom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Šafárikova 12, o zaplatenie 2.000,- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v in n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.000,- Eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.000,- Eur od 08.07.2011 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý k rukám právneho zástupcu navrhovateľa nahradiť trovy konania v sume 811,07 Eur, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 120,- Eur a trovách právneho zastúpenia v sume 691,07 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 2.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 08.07.2011 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania. Navrhovateľ uviedol, že dňa 24.08.2010 uzatvoril ako záujemca s odporcom Dohodu o zložení blokovacieho depozitu, na základe ktorej zložil prevodom na bankový účet odporcu dňa 26.08.2010 „blokovací depozit“ vo výške 2.000,- Eur za účelom kúpy nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Y. L. zapísaných na LV č. XXXX za vopred dohodnutú kúpnu cenu 27.500,- Eur, ku ktorým mal odporca uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní realitných služieb s ich vlastníkmi. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v zmysle čl. III bod 3. Zmluvy mal byť tento „blokovací depozit“ v plnej výške započítaný do kúpnej ceny v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy. Podľa čl. V. ods. 1 zmluvy bola predmetná dohoda uzatvorená na dobu určitú a to do 15.10.2010. V zmysle čl. V ods. 2 zmluvy, v prípade, že predávajúci nepristúpi k podpisu kúpnej zmluvy najneskôr v posledný deň účinnosti tejto dohody, tak je odporca povinný prijatý „blokovací depozit“ na požiadanie vrátiť späť navrhovateľovi a to najneskôr do 5 pracovných dní od jeho vyžiadania. Následne pri bližšom skúmaní podkladov vo finančnom ústave zabezpečujúcom dofinancovanie kúpy nehnuteľností bolo zistené, že nie je vysporiadaná prístupová cesta k nehnuteľnostiam a z toho dôvodu bolo dofinancovanie bankou zamietnuté. Navrhovateľ uvedené oznámil odporcovi a vyzval ho na vrátenie zloženej sumy. Odporca reagoval tým, že sľúbil navrhovateľovi odstránenie zistených nedostatkov do 31.12.2010. Za tým účelom uzatvorili sporové strany Dodatok č. 1 k dohode o zložení blokovacieho depozitu. Keďže sa do dohodnutého termínu tak nestalo, následne ešte uzavreli ďalšie dva dodatky s konečným termínom do 30.06.2011. Po márnom uplynutí konečného termínu sa navrhovateľ obrátil na odporcu so žiadosťou o vrátenie zloženého depozitu, nakoľko nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi ním a vlastníkmi nehnuteľnosti. Navrhovateľ poukázal na to, že realitný maklér krátko po zaplatení dohodnutej čiastky a podpise zmluvy o budúcej zmluve mu oznámil, že prístupová cesta nie je vysporiadaná a navrhol predĺženie zmluvy o depozite, teda ho predtým odporca uviedol do omylu, že všetko je vysporiadané a čisté. Keby o nevysporiadanej ceste predtým vedel, nemal by záujem nehnuteľnosť kúpiť, pretože o inej forme ako prostredníctvom hypotekárneho úveru ani neuvažoval, čo spomínal už na obhliadke nehnuteľnosti. Navrhovateľ uviedol, že kúpna zmluva ani jej návrh mu nikdy nebola predložená a realitná kancelária nemá nárok na zmluvnú pokutu. Odporca nereagoval na jeho žiadosť ani na následné predžalobné výzvy. Svoj návrh na zaplatenie dlžnej sumy navrhovateľ právne odôvodnil ust. § 451 OZ o bezdôvodnom obohatení. Tunajší súd návrhu vyhovel platobným rozkazom zo dňa 20.06.2012 č.k. 12Ro/205/2012-18, proti ktorému podal odporca odpor, následkom čoho došlo v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu. Odporca poprel, že by navrhovateľovi zatajil nejakú skutočnosť týkajúcu sa pozemkov, ktoré mal navrhovateľ záujem kúpiť. Uviedol, že splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmlúv medzi účastníkmi konania, naopak navrhovateľ neuzatvoril kúpnu zmluvu na kúpu predmetných nehnuteľností a neposkytnutie úveru navrhovateľovi na kúpu nehnuteľností nie je prekážkou na strane odporcu. Taktiež tvrdenie hypotekárneho centra považujú za zmätočné a bezpredmetné. Odporca poukázal na skutočnosť, že ak by aj mal navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku na vrátenie blokovacieho depozitu, došlo z jeho strany k započítaniu zmluvnej pokuty vo výške 2.000,- Eur na jeho pohľadávku spočívajúcu vo vrátení prijatého blokovacieho depozitu vo výške 2.000,- Eur, pričom navrhovateľ o týchto skutočnostiach má vedomosť. Odporca žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Svoju obranu teda právne odôvodnil tým, že blokovací depozit predstavuje zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti navrhovateľa uzatvoriť zmluvu, ktorá sa stala splatná porušením povinnosti navrhovateľa. Je toho názoru, že navrhovateľ hrubo porušil podmienky Dohody o zložení blokovacieho depozitu, pričom odporca ho riadne vyzval na podpísanie zmluvy. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že prístupová cesta je nevysporiadaná a vzhľadom k tomu nemôže získať hypotekárny úver a vyplatiť kúpnu cenu, považuje za účelové. Uvedené bolo oznámené navrhovateľovi, prípadne aby to oznámenie považoval za jednostranný zápočet zmluvnej pokuty na prípadnú povinnosť odporcu vrátiť navrhovateľovi žalovanú sumu. Z uvedených dôvodov je odporca toho názoru, že sa nedostal do bezdôvodného obohatenia voči navrhovateľovi, preto žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníka konania, oboznámil Dohodu o zložení blokovacieho depozitu, príkaz k úhrade, potvrdenie o neriešiteľnosti hypotéky, dodatky č. 1, 2 a 3, upomienky, žiadosť o vrátenie zloženého depozitu, predžalobnú výzvu, PR, odpor, vyjadrenie, e-mailovú komunikáciu, hypotekárny model, hypoúver pre mladých a zistil tento skutkový stav veci : Odporca je realitná kancelária, ktorá mala uzavretú zmluvu o sprostredkovaní realitných služieb s vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. Y. L.. Navrhovateľ mal záujem o kúpu uvedených nehnuteľností. Dňa 24.08.2010 uzavreli navrhovateľ ako záujemca a odporca ako realitná kancelária Dohodu o zložení blokovacieho depozitu. V zmysle čl. II špecifikovanej dohody záujemca vyhlásil, že má v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu a že kúpna cena je stanovená predávajúcim na sumu 27.500,- Eur. Podľa čl. III bod 1 Dohody, za účelom zablokovania nehnuteľností tak, že odporca nie je oprávnený po dobu účinnosti tejto dohody sprostredkovať kúpu nehnuteľností inému záujemcovi a za účelom zahájenia jednania a prípravy zmluvných dokumentov vedúcich ku kúpe, zloží záujemca odporcovi blokovací depozit vo výške 2.000,-Eur. V zmysle čl. III bod 2 Dohody, blokovací depozit sa záujemca zaviazal uhradiť do 30.08.2010. Táto dohoda sa stáva účinnou okamihom pripísania sumy blokovacieho depozitu na účet realitnej kancelárie, s výnimkou ustanovení o zmluvnej pokute, ktorá sa stáva účinnou dňom uzavretia tejto dohody. V prípade, že nebude blokovací depozit uhradený v plnej výške do 30.08.2010, potom sa zmluvné strany dohodli, že sa táto dohoda od počiatku ruší. Uvedený blokovací depozit, v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam, bude v plnej výške započítaný do kúpnej ceny nehnuteľností. Podľa čl. IV bod 1 až 3 Dohody sa záujemca zaviazal a) bez zbytočného odkladu po vyzvaní realitnou kanceláriou uzatvoriť s predávajúcim v dobe účinnosti tejto dohody zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy alebo b) bez zbytočného odkladu po vyzvaní realitnou kanceláriou uzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu, najneskôr v posledný deň účinnosti tejto dohody podľa čl. V ods. 1 dohody, c) neuzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu alebo zmluvu o budúcej zmluve bez vedomia realitnej kancelárie. Záujemca vyhlásil, že je schopný doplatiť a doplatí kúpnu cenu za prevod nehnuteľností a doplatenie bude bližšie špecifikované v kúpnej zmluve. Podľa čl. V bod 1 až 3 dohody, sa táto dohoda uzatvorila na dobu určitú odo dňa podpisu do 15.10.2010. V prípade, že predávajúci nepristúpi za vyššie uvedených podmienok k podpisu kúpnej zmluvy najneskôr v posledný deň účinnosti tejto dohody, tak je realitná kancelária povinná prijatý blokovací depozit na požiadanie vrátiť záujemcovi a to najneskôr do 5 pracovných dní od vyžiadania. Pokiaľ záujemca poruší povinnosti stanovené v čl. IV. ods. 1 tejto dohody alebo záujemca uvedie v tejto dohode nepravdivé informácie, tak sa zmluvné strany dohodli, že vyplatený blokovací depozit prepadá z titulu zmluvnej pokuty v prospech realitnej kancelárie. V zmysle čl. VI. bod 1 Dohody, súčasťou predaja je aj časť pozemku, ktorá sa nachádza medzi predávanou stavbou a predávaným pozemkom a časť pozemku alebo podiel na pozemku nachádzajúci sa za predávanou stavbou. Predávajúci sa zaviazal zabezpečiť potrebné úkony a uhradiť nevyhnutné výdavky (ako napr. geodetické práce, katastrálny poplatok). Pokiaľ sa do dňa podpisu kúpnej zmluvy nestihnú urobiť všetky potrebné úkony ohľadom pozemkov v tomto bode, predávajúci ich dokončí tak, aby sa kupujúci v čo najkratšom čase stal vlastníkom spomínaných častí pozemkov. Do tejto doby bude časť kúpnej ceny vo výške 2.500,- Eur blokovaná na účte realitnej kancelárie. Kupujúci tieto skutočnosti berie na vedomie a súhlasí s nimi. Dňa 26.08.2010 zložil navrhovateľ sumu 2.000,- Eur na účet odporcu, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Dňa 14.10.2010 uzavreli účastníci konania Dodatok č. 1 k Dohode o zložení blokovacieho depozitu, v zmysle ktorého sa menila doba trvania Dohody do 31.12.2010. Dňa 09.12.2010 uzavreli účastníci konania Dodatok č. 2 k Dohode o zložení blokovacieho depozitu, v zmysle ktorého sa menila doba trvania Dohody do 31.03.2011 a dňa 28.03.2011 uzavreli účastníci konania Dodatok č. 3 k Dohode o zložení blokovacieho depozitu, v zmysle ktorého sa menila doba trvania Dohody do 30.06.2011. K uzavretiu konečnej kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom ako kupujúcim a predávajúcim k špecifikovaným nehnuteľnostiam nedošlo. Viacerými predžalobnými žiadosťami, výzvami a upomienkami sa navrhovateľ domáhal od odporcu vrátenia zloženého depozitu, ale neúspešne. Z potvrdenia P., s.r.o. zo dňa 03.05.2012 o neriešiteľnosti hypotéky vyplynulo, že uvedená spoločnosť riešila potencionálny hypotekárny úver s navrhovateľom ohľadom prefinancovania nehnuteľnosti vo Y. L. v UniCredit bank. Po predložení podkladov banke zistili, že k nehnuteľnosti nie sú vysporiadané prístupové cesty a na základe toho banka nebola ochotná nehnuteľnosť prefinancovať. Odpoveď ostatných bánk bola tiež záporná. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa údajov NBS na internetovej stránke www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> základná úroková sadzba ECB s platnosťou od 13.04.2001 do 12.07.2011 bola 1,25 %. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 50a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
Podľa § § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. V danej veci mal súd za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný, preto mu v plnom rozsahu vyhovel. Bolo preukázané, že účastníci konania dňa 24.08.2010 uzavreli Dohodu o zložení blokovacieho depozitu, ktorá zmluva bola vrátane dodatkov uzavretá do 30.06.2011. Predmetom zmluvy bol záväzok navrhovateľa zložiť blokovací depozit a záväzok odporcu ako realitnej kancelárie v pozícii sprostredkovateľa, že počas účinnosti Dohody o zložení blokovacieho depozitu nebude sprostredkúvať predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby inému záujemcovi a zabezpečenie zahájenia jednania a prípravy zmluvných dokumentov smerujúcich ku kúpnej zmluve, pričom blokovací depozit mal byť v prípade uzavretia kúpnej zmluvy započítaný do kúpnej ceny. Navrhovateľ zložil na účet odporcu uvedený blokovací depozit v sume 2.000,- Eur. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, teda právny dôvod plnenia odpadol a odporca bol povinný navrhovateľovi vrátiť uvedenú sumu z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ. Keďže odporca navrhovateľovi uvedenú sumu dobrovoľne nevrátil, zaviazal ho na jej vrátenie súd týmto rozsudkom. Keďže odporca bol povinný dlžnú sumu vrátiť navrhovateľovi ku dňu zániku Dohody o zložení blokovacieho depozitu, t.j. 30.06.2011, čo nespravil, dostal sa do omeškania, a preto v súlade s návrhom súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy od 08.07.2011 do zaplatenia vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy. Pokiaľ ide o obranu odporcu, že z jeho strany došlo voči navrhovateľovi k započítaniu zmluvnej pokuty vo výške 2.000,- Eur, k tomu súd uvádza, že s uvedeným tvrdením odporcu sa súd nestotožnil a obranu považuje v plnom rozsahu za nedôvodnú. V danej veci súd zdôrazňuje, že inštitút zmluvnej pokuty je zabezpečovací právny prostriedok akcesorickej povahy, teda môže slúžiť len na zabezpečenie povinností vyplývajúcich z hlavného záväzku a nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného záväzku. Keďže podľa názoru súdu bolo dojednanie záväzku medzi účastníkmi zabezpečovaného zmluvnou pokutou absolútne neplatné, je neplatné aj dojednanie zmluvnej pokuty. Je pravdou, že normy občianskeho práva sú v zásade normami dispozitívneho charakteru, avšak vzťahy medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov sa nemôžu dostať do rozporu so zákonom. To znamená, že subjekty občiansko-právnych vzťahov si môžu svoje občiansko-právne vzťahy a ich obsah upraviť zmluvou odchylne od Občianskeho zákonníka. Táto zmluvná sloboda však má svoje hranice a nemôže sa dostať do rozporu so zákonom a jeho účelom (§ 51 OZ). V tejto súvislosti má súd za to, že dojednanie v Dohode o zložení blokovacieho depozitu v čl. IV bod. 1 a v tej súvislosti aj čl. V bod 3 dohody, je neplatné podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom z nasledovných dôvodov: Predmetom hlavného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania v zmysle Dohody o zložení blokovacieho depozitu bol záväzok navrhovateľa zložiť blokovací depozit a záväzok odporcu ako realitnej kancelárie v pozícii sprostredkovateľa, že počas účinnosti Dohody o zložení blokovacieho depozitu nebude sprostredkúvať predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby inému záujemcovi a zabezpečenie zahájenia jednania a prípravy zmluvných dokumentov smerujúcich ku kúpnej zmluve. Takáto dohoda však nemôže zaväzovať navrhovateľa ako záujemcu o kúpu na povinnosť uzavretia riadnej kúpnej zmluvy alebo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a ak by takéto ustanovenie takáto zmluva obsahovala, bolo by takéto dojednanie neplatné pre rozpor so zákonom, pretože takýto záväzok na povinnosť uzavretia riadnej kúpnej zmluvy by mohla obsahovať len zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorej účastníkmi môžu byť len tie isté subjekty ako pri kúpnej zmluve, teda vlastník nehnuteľnosti ako predávajúci (resp. budúci predávajúci) a kupujúci (resp. budúci kupujúci). Zjednodušene povedané, takéto dojednanie si nemôže platne dojednať realitná kancelária, ktorá je len v pozícii sprostredkovateľa a budúci kupujúci. Totožný záver už judikoval aj NS ČR vo svojom rozhodnutí zo dňa 31.05.2004, sp. zn. 33 Odo 330/2002, ktorý konštatoval, že uvedená časť dohody účastníkov konania medzi subjektmi, ktoré nemali byť účastníkmi budúcej kúpnej zmluvy ako zmluva o budúcej kúpnej zmluve neobstojí, pretože zaviazať sa uzavrieť budúcu zmluvu v zmysle ust. § 50a Obč. z. môžu len účastníci zmluvy, ktorá má byť nimi v budúcnosti uzavretá. Ustanovenie § 50a Občianskeho zákonníka upravujúceho zmluvu o budúcej zmluve má povahu kogentnej právnej normy. Účastníkmi tejto zmluvy môžu byť iba účastníci zmluvy, ktorá má byť medzi nimi v budúcnosti uzatvorená. Na základe uvedeného je dojednanie v Dohode o zložení blokovacieho depozitu podľa čl. IV bod 1 písm. a) a b), v zmysle ktorého sa navrhovateľ ako záujemca zaviazal a) bez zbytočného odkladu po vyzvaní realitnou kanceláriou uzatvoriť s predávajúcim v dobe účinnosti tejto dohody zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy alebo b) bez zbytočného odkladu po vyzvaní realitnou kanceláriou uzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu najneskôr v posledný deň účinnosti tejto dohody, neplatné podľa § 39 OZ, lebo svojim obsahom odporuje zákonu. Porušuje totiž zákaz vyslovený v ustanovení § 51 Obč. z. neodporovať účelu zákona, ktorým je v prípade zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy založenie zmluvnej povinnosti jedného alebo oboch jej účastníkov. Uvedené nepriamo vyplýva aj z inštitútu vykonateľnosti takéhoto záväzku, pretože pokiaľ by sa navrhovateľ ako záujemca o kúpu zaviazal k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, je splnenie tejto jeho povinnosti vynútiteľné iba žalobou o nahradenie prejavu vôle, na ktorej podanie by bol aktívne legitimovaný len účastník danej kúpnej zmluvy, teda takáto žaloba by neprichádzala do úvahy tam, kde zmluvu o budúcej zmluve uzatvára osoba odlišná od účastníkov budúcej kúpnej zmluvy. Z dôvodu, že táto časť Dohody o zložení blokovacieho depozitu je neplatná, teda nemôže platne založiť zmluvne vynútiteľnú povinnosť navrhovateľa ako záujemcu o kúpu bez zbytočného odkladu po vyzvaní realitnou kanceláriou uzatvoriť s predávajúcim zmluvu o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnu zmluvu, je zrejmé, že z akcesorickej povahy zmluvnej pokuty vyplýva, že neplatné je i dojednanie v čl. V. bod 3 Dohody o zložení blokovacieho depozitu, v zmysle ktorej bolo dohodnuté, že pokiaľ záujemca poruší povinnosti stanovené v čl. IV. ods. 1 tejto dohody alebo záujemca uvedie v tejto dohode nepravdivé informácie, tak sa zmluvné strany dohodli, že vyplatený blokovací depozit prepadá z titulu zmluvnej pokuty v prospech realitnej kancelárie. S poukazom na vyššie uvedené súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. S poukazom na právne posúdenie veci súd právnymi zástupcami účastníkov navrhované doplnenie dokazovania výsluchom svedkov nepripustil z dôvodu neúčelnosti a nadbytočnosti tohto dôkazu a hospodárnosti konania. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Hoci právny zástupca navrhovateľa si vyčíslil odmenu za 6 úkonov právnej služby á 91,29 Eur, súd mu priznal odmenu za 4 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žalobného návrhu, vyjadrenie k odporu a účasť na pojednávaní. Za ostatné uplatnené úkony (predžalobná výzva a ďalšia porada s klientom) súd náhradu nepriznal. Takto súd priznal navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku 120,- Eur a trovách právneho zastúpenia v sume 691,07 Eur podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. vrátane DPH (4 úkony právnej služby á 91,29 Eur = 365,16 Eur + 3x režijný paušál á 7,63 Eur + 1x režijný paušál á 8,04 Eur /t.j. spolu paušálna náhrada 30,93 Eur/ + náhrada za stratu času 6 polhodín á 13,40 Eur /80,40 Eur/, t.j. 476,49 Eur zvýšené o 20% DPH, t.j. spolu 571,79 Eur + náhrada cestovných výdavkov Bratislava - Trenčín - Bratislava á 284 km /2 x 142 km x 0,42 Eur/ v sume 119,28 Eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v dvoch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak :
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.