Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-84-2012.pdf
PDF · 111.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/84/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobkyne K.. M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, zast. advokátom JUDr. Františkom Svatuškom, Námestie slobody 25, Humenné proti žalovanej Y.. Ľ. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, Q., toho času bytom R. XX, Q., zast. advokátkou JUDr. Tatianou Andrejcovou, Laborecká 1896/58, Humenné, o ochranu osobnosti takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej trovy konania v sume 495,96 eur na adresu právnej zástupkyne žalovanej v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa XX.XX.XXXX domáhala voči žalovanej ochrany osobnosti a žiadala súd, aby žalovanú zaviazal k povinnosti zdržať sa tvrdení o žalobkyni, že je nezodpovedná pracovníčka, ktorá opakovane porušovala pracovnú disciplínu. Zároveň žiadala zaviazať žalovanú k povinnosti odvolať svoje tvrdenia o žalobkyni, že je nezodpovedná pracovníčka, ktorá opakovane porušovala pracovnú disciplínu a žalobkyni sa ospravedlnila do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňa sa domáhala aj náhrady nemajetkovej ujmy a to vo výške 5.000 eur, ako aj náhrady trov tohto konania. V žalobe uviedla, že k neoprávnenému zásahu zo strany žalovanej malo dôjsť tým, že žalovaná o žalobkyni rozširovala a rozširuje nepravdivé informácie o tom, že je to nezodpovedná pracovníčka, ktorá opakovane porušuje pracovnú disciplínu a to tým spôsobom, že sa nedôstojne a neprípustne mala správať voči žiakom Základnej školy s Materskou školou vo U. Q.. Tieto tvrdenia podľa žalobkyne mala žalovaná rozširovať aj medzi obyvateľmi Obce U. Q., čím došlo zo strany žalovanej k neoprávnenému zásahu do práv žalobkyne na jej česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti.
Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú. Tvrdila, že žalobkyňa v žalobe uvádza nepravdivé, zavádzajúce a klamlivé údaje. Nikdy nijakým spôsobom nezasiahla do jej cti, a to ani v súvislosti ako nadriadená pred žiakmi, pred spolupracovníkmi, ale ani v súkromí a na verejnosti. Nikdy netvrdila, že je to nezodpovedná pracovníčka, ktorá by opakovane porušovala pracovnú disciplínu.
Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:
Zo žaloby a výpovede žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa uzavrela dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu so Základnou školou s Materskou školou U. Q. na dobu určitú do dňa XX.XX.XXXX. Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej bola žalobkyňa prijatá, bola výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná učiteľom základnej školy. Dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX sa pracovná zmluva
zo dňa XX.XX.XXXX zmenila tak, že pracovný pomer sa zmenil z pracovného pomeru na dobu určitú na pracovný pomer na dobu neurčitú.
Žalovaná v tomto konaní v čase vzniku pracovného pomeru i v súčasnej dobe je riaditeľkou Základnej školy s Materskou školou vo U. Q.Š.. Žalobkyňa v žalobe, aj vo svojej výpovedi tvrdila, že žalovaná rozširovala o jej osobe rôzne nepravdivé informácie o tom, aká je nezodpovedná pracovníčka, ktorá opakovane porušovala pracovnú disciplínu a údajne sa mala aj nedôstojne a neprípustne správať voči žiakom Základnej školy s Materskou školou vo U. Q., čím zasiahla do jej osobnostných práv. Podľa žalobkyne v čase uzavretia pracovnej zmluvy nemala so žalovanou žiadne spory a vychádzali dobre. Prvé problémy nastali v rokoch XXXX a XXXX a súviseli s tým, že žalovaná ako riaditeľka školy dala žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru, ktorej platnosť bola predmetom súdneho konania. Už samotné danie výpovede žalobkyňa znášala veľmi citlivo a zle, preto jej platnosť napadla na Okresný súd Q.É., kde sa vec riešila v konaní vedenom pod spisovou značkou XXC/XXX/XXXX.
Zo spisu Okresného súdu Q. sp. zn. XXC/XXX/XXXX, najmä oboznámením sa s rozsudkom vydaným dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že výpoveď žalovanej Základnej školy s Materskou školou vo U. Q. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola daná žalobkyni a doručená dňa XX.XX.XXXX, súd určil za neplatnú. Zároveň zaviazal žalovanú školu zaplatiť žalobkyni trovy konania. Proti rozsudku podala žalovaná škola odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v T. v konaní XCo/XX/XXXX a rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil okrem výroku o trovách konania. Zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 515,38 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni aj trovy odvolacieho konania. Práve táto okolnosť - danie výpovede žalobkyni a okolnosti, za akých k tomu došlo, považovala žalobkyňa za zásah do jej osobnostných práv, pretože žalovaná podľa žalobkyne rozširovala nepravdivé informácie o porušení pracovnej disciplíny a o nezodpovednej pracovníčke nielen medzi žiakmi, spolupracovníkmi, ale aj vo verejnom živote. Žalobkyňa poukazovala na to, že aj Okresný súd Q., aj Krajský súd v T. vo svojich rozhodnutiach vyhodnotil výpoveď ako neplatnú a vyslovil názor, že zo strany žalobkyne nedošlo k úmyselnému porušeniu pracovnej disciplíny. Samotné konanie žalovaného, ktorý jej dal výpoveď, preto považovala za poškodenie svojej osoby, keďže to malo znížiť jej vážnosť a česť na pracovisku, i vo verejnom živote. Výpoveď daná žalobkyni bola skutkovo odôvodnená porušením pracovnej disciplíny žalobkyňou v dvoch prípadoch a to dňa XX.XX.XXXX, keď sa žalobkyňa mala nevhodne správať k žiačkam školy, ktorých správanie označila ako bezcharakterné a dňa XX.XX.XXXX, keď neuposlúchla príkaz nadriadenej na návrat do triedy k žiakom počas vyučovania. Z formulácie výpovede, ale i upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že žalovaná mala rozviazať so žalobkyňou pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Okresný súd Q. a Krajský súd v T. považovali výpoveď za neplatnú najmä preto, že v konaní bolo preukázané, že pre danie výpovede nebola splnená jedná zo základných formálnych podmienok a to písomné ospravedlnenie zo strany zamestnávateľa, ktoré musí byť doručené pred druhým porušením pracovnej disciplíny. Keďže toto nebolo splnené, z tohto dôvodu bola aj výpoveď neplatná. Súd konštatoval, že je v rozpore so zákonom, aby zamestnanec spáchal dve porušenia pracovnej disciplíny a až po nich bol písomne upozornený na prvé porušenie, a následne mu až bola doručená výpoveď pre opakované menej závažné porušenie.
Žalobkyňa považovala za zásah do svojich osobnostných práv celé konanie okolo výpovede a aj samotné konštatovanie porušenia pracovnej disciplíny a upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré mala konštatovať komisia dňa XX.XX.XXXX, v ktorej žalovaná bola predsedníčkou. Žalobkyňa považovala aj zasadnutie komisie a upozornenie za porušenie pracovnej disciplíny za prácu a iniciatívy žalovanej, pričom išlo o bezdôvodné, účelové a zámerne zastrašujúce konanie. Ďalej uviedla, že dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa doručila žalovanej výzvu, ktorou požiadala žalovanú o dodržiavanie zákonnosti a etických noriem vo vzťahu k jej osobe. Následkom zásahu, ktorým malo dôjsť zo strany žalovanej do osobnostných práv žalobkyne mala byť podľa žalobkyne skutočnosť, že v dôsledku výpovede, ktorá jej bola daná, prišla o funkciu predsedníčky C. Š. a tvrdila, že žalovaná pred členmi školskej rady verejne prehlásila, že výpoveď žalobkyne bola z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny a je potrebné zorganizovať doplňujúce voľby do školskej rady a zvoliť nového predsedu školskej rady. Podľa žalobkyne týmto ju žalovaná poškodila, keďže vyhlásenie mala urobiť pred členmi školskej rady, kde sú zástupcovia z radov pedagogických, i nepedagogických zamestnancov školy, rodičov a poslancov Obecného zastupiteľstva. V súvislosti so skončením pracovného pomeru sa cítila žalobkyňa poškodená
aj tým, že potvrdením, ktoré vydala žalovaná zo dňa XX.XX.XXXX o dĺžke odpracovaných rokov je uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru - opakované porušenie pracovnej disciplíny. Tento doklad ju poškodzoval najmä pri hľadaní nového zamestnania a práve pre tieto okolnosti žalobkyňa bola presvedčená, že sa mohla zamestnať, pretože jej prijatie do zamestnania bolo práve týmto konaním žalovanej sťažené. Neplatná výpoveď žalobkyni mala poškodiť práva žalobkyne aj v súvislosti s jej výkonom funkcie poslankyne Obecného zastupiteľstva v Obci U. Q. a v súvislosti s jej kandidatúrou na funkciu starostky Obce v V. v mimoriadnych voľbách v apríli XXXX a jej nekandidovaním do tejto funkcie v riadnych komunálnych voľbách v roku XXXX. V apríli v roku XXXX kandidovala na funkciu starostky obce V., kde skončila s volebným výsledkom XX hlasov ako druhá v poradí a bola presvedčená, že práve z dôvodu poškodenia dobrého mena žalobkyne zo strany žalovanej bola nútená sa žalobkyňa stiahnuť zo spoločenského života v rámci obce, kde dovtedy aktívne pôsobila a v riadnych komunálnych voľbách v roku XXXX už nekandidovala. Žalovaná mala poškodiť žalobkyňu aj nesprávnym vypracovaním podkladov k daňovému priznaniu za rok XXXX, ktoré Daňovému úradu Q. dokladovala. Rovnaký postup zaujala aj žalovaná pri plnení povinností voči Sociálnej poisťovni, kde boli uhrádzané odvody za žalobkyňu len zo zákonom stanovenej minimálnej mzdy, nie z reálnej mzdy, ktorú v tom čase žalobkyňa poberala. Konanie žalovanej bolo dôvodom toho, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX urobila na Okresnom riaditeľstve PZ v Q., Obvodné oddelenie PZ Q. oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť žalovaná.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. Poukazovala na to, že z podania a samotnej žaloby, ktorú podala žalobkyňa, nie je jasné, akým konkrétnym konaním, alebo výrokom mala zasiahnuť žalovaná do osobnostných práv žalobkyne a nie je jasné ani to, či žalovaná mala zasiahnuť do jej osobnostných práv ako fyzická osoba, alebo ako riaditeľka školy, na ktorej žalobkyňa pracovala pri výkone svojich pracovných povinností. Vo svojom písomnom vyjadrení, ale aj výpovedi žalovaná uviedla, že nikdy sa o žalobkyni z pozície riaditeľky Základnej školy, a teda jej nadriadenej na verejnosti, pred žiakmi, pred spolupracovníkmi, ale ani v súkromí nevyjadrila, že je nezodpovedná pracovníčka, alebo že by z jej strany vo vzťahu k plneniu si pracovných povinností došlo opakovane k porušeniu pracovnej disciplíny. Rovnako sa takto nevyjadrila ani ako fyzická osoba na verejnosti pred cudzími ľuďmi. Svoju nespokojnosť voči nevhodnému správaniu sa žalobkyne ku žiakom vyjadrili rodičia žiakov, ktorí sa s touto sťažnosťou obrátili na žalovanú ako riaditeľku školy už v apríli XXXX. Tento problém žalovaná riešila najprv ústnym napomenutím na pracovnej porade dňa XX.XX.XXXX a bolo oznámené, že toto sa bude prejednávať na pracovnej porade ako porušenie pracovnej disciplíny. Až na tento podnet žalobkyňa doručila žalovanej výzvu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou reagovala na tieto sťažnosti rodičov a postoj žalovanej. Žalovaná ďalej poukazovala na to, že okolnosti, za akých bola daná žalobkyni výpoveď, boli predmetom prejednávania v konaní pre Okresným súdom o neplatnosť výpovede, ktoré je vedené pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX a samotné danie výpovede v žiadnom prípade nemôže byť považované za zásah do osobnostných práv žalobkyne zo strany žalovanej. Upozornenie o porušení pracovnej disciplíny, ktoré jej bolo uložené menovanou komisiou, vyplýva priamo z pozície riaditeľky školy, ktorá je povinná hodnotiť zamestnancov a nemôže ich hodnotiť pozitívne, pokiaľ sa v práci zamestnanca vyskytnú nedostatky, na ktoré je povinná poukázať. Žalovaná poukazovala vo svojom vyjadrení aj na to, že sťažnosti, ktoré podávala žalobkyňa na Štátnu školskú inšpekciu a ktoré sa týkali činnosti riadiacej a kontrolnej riaditeľky školy nikdy nesúviseli s právami žalobkyne, a preto aj keď boli zistené nejaké nedostatky, tieto nemôžu byť zásahom do osobnostných práv žalobkyne, keďže prešetrovaná a kontrolovaná činnosť sa nikdy nedotýkala správania sa žalovanej vo vzťahu k žalobkyni.
Žalovaná poukazovala tiež na to, že ak žalobkyňa prišla o funkciu predsedníčky Rady školy, nie vinou žalovanej, ktorá nemá ani kompetenciu a dosah na fungovanie Rady školy a nemôže ovplyvniť členstvo v Rade školy. Okolnosť, že sa žalobkyňa rozhodla nekandidovať v roku XXXX, je jej osobným právom, ktoré realizovala a nie je pravdou ani to, aby žalovaná zavinila výsledky volieb v apríli XXXX nejakým poškodzovaním osoby žalobkyne a spôsobila, že sa nestala starostkou Obce V.. Ak nebola vo voľbách úspešná, tak nie je to vinou žalovanej. Poukázala tiež na to, že žalobkyňa mala spory v obci aj s obyvateľmi obce. Mediálne sa zviditeľňovala prostredníctvom televízie a v komunálnych voľbách nekandidovala práve z dôvodu rozporov v obci. Samotné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so žalobkyňou nie je podľa žalovanej zásahom do osobnostných práv, ktoré by mohlo spôsobiť a ovplyvniť nezvolenie žalobkyne do funkcie starostky obce. Žalovaná poprela, aby bola voči žalobkyni zaujatá. Naopak, poukazovala na to, že so žalobkyňou uzavrela pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Napriek nedostatočnej kvalifikácii ju prijala do pracovného pomeru a navýšila jej
pracovný úväzok. Vyplatila žalobkyni aj odmeny, čo potvrdil aj Inšpektorát práce. Pre žalobkyňu vytvorila veľmi dobré pracovné miesto vzhľadom na jej kvalifikačné predpoklady. Ďalšie vymenované zásahy zo strany žalobkyne, ktoré sa mali týkať predloženia nesprávnych dokladov Daňovému úradu, alebo Sociálnej poisťovni, nepovažovala žalovaná za zásah do osobnostných práv, ktoré by spôsobila ona ako fyzická osoba, ale ani ako riaditeľka školy. Vo svojom vyjadrení zdôrazňovala, že žalobkyňa žalobou, ale ani výpoveďou nekonkretizovala, akým konkrétnym konaním bol spôsobený zo strany žalovanej neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne. Pokiaľ ide o priestupkové konanie, ktoré bolo začaté z podnetu žalobkyne, navrhovala žalovaná oboznámiť priestupkový spis, ktorý by obsahoval výpovede tak žalobkyne a žalovanej, ale aj ostatných spolupracovníkov a učiteľov školy, ktorí by sa mali vyjadrovať k vhodnosti, či nevhodnosti správania sa žalovanej voči žalobkyni.
Z priestupkového spisu OO PZ V. č. p. I.-T.-XXX/PP-V.-XXXX bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX oznámila žalobkyňa na OO PZ v Q. konanie majúce znak priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť žalovaná, kde ku skutkom malo dôjsť v Obci U. Q. v škole. Podľa výpovede žalobkyne v tomto spise a oznámenia o spáchaní priestupku mala žalovaná žalobkyňu urážať uštipačnými poznámkami na pracovisku, podrývať jej autoritu, vydávať ju na posmech pred kolegyňami a kolegami a ponižovať jej ľudskú dôstojnosť tým, že jej navodila stav choroby a následne svojim konaním spôsobila zhoršenie zdravotného stavu. Po útokoch doručila žalobkyňa žalovanej dňa XX.XX.XXXX výzvu, kde žiadala žalovanú o etické správanie. Žalovaná mala v ten istý deň v poobedňajších hodinách na zvolanej porade pokračovať v slovných útokoch tým, že zvyšovala bezdôvodne hlas, hrubým spôsobom jej zakázala písať si poznámky z porady. Arogantne jej prikázala odložiť si písacie pero. Nevyberaným spôsobom ju osočovala a neumožňovala jej vyjadriť sa k prejednávanej problematike. Na základe takto navodenej atmosféry prišlo žalobkyni nevoľno a požiadala žalovanú ako riaditeľku školy o možnosť opustiť poradu. Žalovaná mala na to reagovať tak, že odmietla tomuto vyhovieť. Neposkytla jej žiadnu pomoc, ba naopak trvala na tom, aby žalobkyňa bola naďalej prítomná na porade. Vzhľadom na zhoršujúci stav žalobkyňa privolala manžela, ktorý ju odviezol z pracoviska na stanicu lekárskej prvej pomoci, na dôkaz čoho predložila aj záznam o vyšetrení zo dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. Sťažovala sa na tlak v hrudi, pocit tŕpnutia a pálenia končatín, vyšší tlak.
Súd vyzval žalobkyňu aj v priebehu konania opakovane, aby špecifikovala zásahy zo strany žalovanej do osobnostných práv žalobkyne, pre ktoré podala žalobu o ochranu osobnosti, pretože v podanej žalobe sú iba všeobecné tvrdenia, ktoré práve súvisia s konaním o neplatnosť výpovede. Žalobkyňa na výzvu súdu reagovala opäť všeobecným tvrdením o tom, že žalovaná o nej podávala negatívne informácie na pôde školy, aj mimo pôdy školy, na základe čoho nekandidovala na funkciu starostky obce a negatívne informácie jej poškodzovali medzi zamestnancami školy, rodičmi žiakov a inými občanmi, pričom mala za to, že ak by žalovaná riešila aj výpoveď, alebo nezhody na pracovisku iným vhodnejším spôsobom, tak by nedošlo k žiadnemu poškodeniu žalobkyne a neznámi ľudia by si o tom nerozprávali v hromadných dopravných prostriedkoch. Na dôkaz svojich tvrdení navrhovala vypočuť aj svedkov F. L., Y. Š., U. Q., Y. T., zástupcu riaditeľa Gymnázia v Y., resp. niektorých rodičov žiakov. Na výzvu súdu, aby žalobkyňa uviedla, čo by navrhnutí svedkovia mali dosvedčiť a objasniť v konaní, žalobkyňa uviedla, že po uplynutí takej doby si nespomína na konkrétne znenie informácii, ktoré mala žalovaná šíriť pred ľuďmi, ale mohli by to práve vypočutí svedkovia uviesť a upresniť, ak by ich súd vypočul. Zároveň žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX uviedla, že doposiaľ nekonkretizovala výroky žalovanej, ktoré mala povedať pred navrhnutými svedkami preto, lebo tieto konkrétne výroky nepozná. Vie iba výsledok toho, že ju žalovaná poškodila pred inými osobami, pretože sa pred nimi v súvislosti s výpoveďou a porušením pracovnej disciplíny mala negatívne vyjadrovať a tým ovplyvnila vlastne aj členku napr. hodnotiacej komisie za hlasovanie pre skončenie pracovného pomeru. Zároveň žalobkyňa tvrdila, že podľa nej tento stav naďalej trvá a to napriek tomu, že v Základnej škole s Materskou školou vo U. Q. skončila pracovný pomer a už tam nepracuje. Ako príklad uviedla, že jej niekto telefonoval anonymne a jej túto okolnosť oznámil, avšak ona nemôže uviesť meno tohto svedka, pretože na to nemá dôkaz, aj keď z telefonátu sa dozvedela, o koho vlastne ide. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s poukazom na to, že žalobkyňa podanou žalobou nikdy neuviedla presne čim a akým spôsobom, alebo konaním mala žalovaná poškodiť jej osobnostné práva a s akým následkom. Tvrdila, že nikdy pred cudzími ľuďmi neuviedla nepravdivé informácie, ani negatívne neosočovala osobu žalobkyne. Naopak, v poslednej dobe je ona viacej obeťou, keď žalobkyňa podáva rôzne trestné oznámenia, sťažnosti na všetky orgány, privoláva kontroly na prácu žalovanej ako riaditeľky školy a keď nie je spokojná s výsledkom, aký zaujme kontrolný orgán, sťažuje sa ďalej na vyšší orgán na kontrolórov, ktorí vykonávajú túto kontrolu a pod. Cíti sa dotknutá aj tým, že ako súkromná osoba sa zúčastnila výberového konania pre obsadenie funkcie
vedúceho odboru školstva v Q. a hoci to nemá nijakú súvislosť so žalobkyňou, táto zaslala na Mesto Q. informácie o tom, že žalovaná je trestne stíhaná, nespĺňa predpoklady pre obsadenie tejto funkcie, čo nakoniec bola nútená vysvetľovať u primátorky. Napriek takémuto negatívnemu zásahu však uspela aj v konaní o túto funkciu. Sama žalovaná práve pre počínanie sa žalobkyne zvažuje podanie žaloby na ochranu osobnosti, lebo obeťou sa cíti ona sama pre konanie a správanie sa žalobkyne.
Z obsahu priestupkového spisu OO PZ v V. č. p. I.-T.-XXX/PP-V.-XXXX bolo zistené, že vec bola postúpená z miestnej príslušnosti na objasnenie na Obvodný úrad Q. k prejednaniu. Zo spisu Obvodného úradu Q.É. č. spisu E. registrovej značky E. bolo zistené, že Obvodný úrad Q. podanie žalobkyne, ktoré učinila na OO PZ V. vo forme trestného oznámenia pre nevhodné správanie sa žalovanej na porade konanej v auguste XXXX bolo odložené z dôvodu, že nejde o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ale o pracovný vzťah medzi riaditeľkou a jej podriadenou učiteľkou a jeho riešenie nie je v kompetencii správneho orgánu. Z obsahu tohto spisu, kde súd oboznámil aj výpovede svedkov prečítaním bolo zistené, že svedkovia a spolupracovníci účastníčok konania nepotvrdili tvrdenie žalobkyne, naopak vypovedali v súlade s výpoveďou žalovanej, že táto postupovala štandardne v prípade, ak žalobkyňa uviedla, že je jej zle, chcela jej privolať lekársku pomoc, nezvyšovala hlas len na žalobkyňu, ale rovnako sa správala aj k iným spolupracovníkom. Zároveň napr. svedok Y. T. uviedol, že pani K.. U., t.j. žalobkyňa nerešpektuje pokyny riaditeľky a vyhľadáva konflikty. V rovnakom duchu je aj výpoveď Y.. R. Y., ktorá v celom rozsahu potvrdila výpoveď žalovanej. Tak isto výpoveď Y.. E. M. podporila v celom rozsahu tvrdenie žalovanej, a nie žalobkyne. Aj Y.. R. V. uviedla, že žalobkyňa nerešpektuje pokyny a príkazy riaditeľky, skáče jej do reči, oponuje jej a slovne vyskakuje na ňu a to v zborovni pred ostatnými a to pri riešení pracovných záležitosti, pričom tieto niekedy hraničia so slušnosťou na strane K.. U.. Po nespokojnosti rodičov žiakov ZŠ s vyučovacími metódami žalobkyne svedčia aj do spisu doložené listy rodičov žiakov školy, ale aj výpoveď L. C. v tomto priestupkovom spise.
Žalobkyňa žiadala podanou žalobou a aj ďalšími písomnými podaniami zaviazať žalovanú k zdržaniu sa tvrdení, že je nezodpovedná pracovníčka, ktorá opakovane porušovala pracovnú disciplínu. Aj keď súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a vykonával dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré predkladali obidve účastníčky konania, a aj s priestupkovým spisom, je potrebné uviesť, že žalobkyňa v žalobe neuviedla, že by správanie sa žalovanej na porade konanej dňa XX.XX.XXXX bolo zásahom do jej osobnostných práv. Súd sa oboznamoval a vyhodnotil tieto vykonané dôkazy z hľadiska ozrejmenia vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou a istým spôsobom aj vyhodnotenia dôveryhodnosti tvrdenia žalobkyne o žalovanej. Podľa žaloby a vyjadrenia žalobkyne žalovaná sa mala vyjadrovať pred bližšie neurčenými osobami len v tom, že žalovaná mala porušiť pracovnú disciplínu a v tomto smere žiadala žalobkyňa aj o ochranu osobnosti vrátane ospravedlnenia a náhradu nemajetkovej ujmy.
Podľa § 11 O. z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 O. z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosti vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Z vykonaného dokazovania je zjavné, že žalobkyňa svoj nárok na ochranu osobnosti odvodzuje od konania o neplatnosť výpovede, v ktorom bola úspešná a kde súd návrhu o neplatnosť výpovede vyhovel. Mala za to, že v rámci tohto konania bola poškodená, pretože podkladom pre danie výpovede bolo porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré bola aj písomne upozornená, mala sa ho opakovane dopustiť a keďže pôsobila ako učiteľka na Základnej škole s Materskou školou vo U. Q. a bola aj verejne činná, tak tento spor a následne šírenie sa informácii o tom, že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu a vedie sa tento spor, mali spôsobiť zásah do jej osobnostných práv, vytvoriť negatívnu predstavu o
žalobkyni, čo znášala veľmi citlivo a ťažko. Keďže takéto konanie malo pretrvávať aj po tom, čo konanie o neplatnosť výpovede bolo skončené, žalobkyňa žalobou žiadala uložiť žalovanej zdržať sa povinnosti tvrdenia o žalobkyni, že je nezodpovedná pracovníčka, ale zároveň následok tohto zásahu bol podľa žalobkyne taký rozsiahly, že jej nepostačovalo ani ospravedlnenie, ale žiadala od žalovanej aj úhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur.
Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 O.z. a je v rozpore s povinnosťami pôvodcu zásahu, alebo stanoveným právnym poriadkom.
Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že k zásahu do osobnostných práv žalobkyne malo dôjsť výrokom žalovanej o tom, že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu a to nielen v škole, ale aj v súkromí. Iné konkrétne výroky, alebo konanie žalovanej, ktoré by jej poškodilo, žalobkyňa neuviedla a to napriek výzve, aby svoj nárok presne špecifikovala a výroky, ktoré mala uviesť žalovaná pred svedkami, ktorých navrhovala žalobkyňa vypočuť, upresnila. Naopak žalobkyňa uviedla, že má iba všeobecnú informáciu o tom, že sa mala negatívne vyjadrovať žalovaná na jej adresu a práve títo svedkovia, ktorých súd má vypočuť, by upresnili, akými výrokmi, alebo akým spôsobom sa o nej žalovaná mala pred nimi negatívne vyjadriť. Súd návrh na výsluch týchto svedkov zamietol a to z toho dôvodu, že je dôkaznou povinnosťou žalobkyne, pokiaľ podala žalobu o ochranu osobnosti, aby presne vymedzila zásah žalovanej do svojich osobnostných práv. Ak žiada nielen ospravedlnenie, ale aj náhradu nemajetkovej ujmy, tak je potrebné presne vymedziť aj následok tohto zásahu a poškodenie, ktoré by malo byť v takej miere, že nestačí ospravedlnenie, ale na mieste je aj priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Podľa názoru súdu nie je možné uplatňovať nárok na ochranu osobnosti, pokiaľ žalobkyni nie sú známe konkrétne výroky, ktoré mala učiniť pred cudzími osobami na jej adresu, pretože ak jej nie sú známe, nemohli spôsobiť zásah do jej osobnostných práv a už vonkoncom nie je možné, aby súd až z výpovede týchto svedkov zistil narušenie chránených práv žalobkyne.
Žalovaná v konaní jednoznačne tvrdila, že sa nevyjadrovala na verejnosti na adresu žalobkyne a svedkov ani nepozná. Aj keby sa žalovaná vyjadrila na adresu žalobkyne výrokom, že porušila pracovnú disciplínu a to v období a v čase, kedy došlo ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou práve pre porušenie pracovnej disciplíny, má súd za to, že toto nie je zásahom do osobnostných práv žalobkyne zo strany žalovanej. Žalovaná konala ako riaditeľka ZŠ a týmto výrokom, aj keby ho učinila na pracovisku, nemohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, pričom do úvahy je potrebné zobrať aj to, že žalovaná konala v rámci výkonu svojich pracovných povinností, kde je prípustný určitý stupeň kritiky, ak je pravdivá, svojou formou primeraná. Neoprávneným zásahom preto nie sú ani upozornenia, podnety a sťažnosti, ktoré sú urobené primeraným spôsobom. V konaní pred súdom aj žalovaná predložila písomné dôkazy svedčiace o tom, že práve správanie sa žalobkyne voči nej je v rozpore so zákonom, dobrými mravmi a je poškodzujúce. Tieto dôkazy, aj keď listinné vo forme najmä sťažnosti sud oboznámil, ale nevyhodnocoval, keďže predmetom konania je ochrana osobnosti zo strany žalobkyne voči žalovanej a nie naopak a teda nemajú priamu súvislosť s predmetom tohto konania. Na základe takto vykonaného dokazovania súd žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa nepreukázala v konaní, aby žalovaná zasiahla do jej osobnostných práv.
Žalovaná bola v konaní úspešná a preto v súlade s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p. jej patrí náhrada trov konania. Jej trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 495,96 eur (5krát hlavný úkon po 91,29 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. zastupovanie na pojednávaní dňa X. XX. XXXX, 3. vyjadrenie vo veci samej zo dňa X. XX. XXXX, 4. vyjadrenie vo veci samej zo dňa XX. X. XXXX, 5. zastupovanie na pojednávaní dňa X. X. XXXX + 3krát paušál po 7,81 eur + 2krát paušál 8,04 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.