Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-34-2021.pdf
PDF · 222.83 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/34/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenom: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 058 310, proti žalovanému: MK - AUTO s.r.o., so sídlom Šuranská 1, 949 01 Nitra, IČO: 46 026 398, právne zastúpenému: JUDr. Mária Konrádová, advokátka, so sídlom Farská 8, 949 01 Nitra, IČO: 31 140 483, o zaplatenie 3.093,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/117/2017 - 229 zo dňa 7. decembra 2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/117/2017 - 229 zo dňa 7. decembra 2020 mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.093,60 eura spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 08.04.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 27.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.093,60 eura s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu č. 6582521523 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 27.11.2014 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, ktorú žalobca likvidoval v prospech poškodeného: L. K. L., ktorej uhradil poistné plnenie v sume 3.093,60 eura. V čase, keď nastala poistná udalosť, bol žalovaný v omeškaní s platením poistného, a teda bol v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o PZP“) povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.093,60 eura ako regresný nárok žalobcu. 2. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie o žalobe najskôr rozhodol rozsudkom č. k. 31Cb/117/2017
- 148 zo dňa 28.03.2019, ktorým vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. 26Cob/46/2019
- 195 zo dňa 30.04.2020 tak, že rozsudok Okresného súdu Nitra zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení odvolací súd konštatoval, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Súd prvej inštancie postupoval pri výsluchu navrhovaných svedkov nečitateľne, svedkov predvolal na výsluch bez toho, aby o tom predtým rozhodol a zároveň aj bez toho, aby mal na takýto postup splnené procesné podmienky vyplývajúce z ust. § 197 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
3. Následne, po vrátení veci Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie po odstránení procesných nedostatkov vytknutých mu odvolacím súdom žalobu žalobcu zamietol a zároveň priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z predložených listinných dôkazov zistil, že dňa 01.11.2014 malo dôjsť k uzatvoreniu poistnej zmluvy č. 6582521523 (podľa návrhu č. 3491731664) o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na uvedenej listine (zmluve) bola dohodnutá splatnosť poistného štvrťročne a prvá splátka poistného bola stanovená na deň 01.11.2014. Dňa 27.11.2014 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, ktorú žalobca likvidoval v prospech poškodeného: L. K. L., P.O.BOX XX, XXX XX F., ktorej uhradil poistné plnenie v sume 3.093,60 eura. Žalovaný uhradil poistné až dňa 28.11.2014, teda jeden deň po tom, kedy sa stala dopravná nehoda. Žalobca vystavil žalovanému poistku dňa 09.12.2014. Podpísanie poistnej zmluvy žalovaným a vystavenie poistky žalobcom nebolo medzi stranami konania sporné. Žalovaný namietal, že zmluva nebola zo strany žalobcu podpísaná oprávnenou osobou, keďže osoba, ktorá podpisovala zmluvu nemala status podriadeného finančného agenta. Z predloženej Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10.06.1997 súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobcom a spoločnosťou Respect Slovakia, s.r.o. bolo dojednané sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv medzi poistiteľom a poisteným, ktorým mohla byť tak právnická alebo fyzická osoba s poistným záujmom. Z predloženého potvrdenia spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. zo dňa 16.10.2018 súd prvej inštancie zistil, že p. T., s ktorou žalovaný podľa jeho tvrdenia uzatvoril predmetnú poistnú zmluvu, vykonávala činnosť podriadeného finančného agenta pre spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. v období od 13.09.2011 do 04.10.2011. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z Registra finančných agentov a finančných poradcov. Z predloženého vyjadrenia spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. zo dňa 29.11.2018 vyplynulo, že predmetnú poistnú zmluvu č. 3491731664 má spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. vo svojej správe odo dňa jej uzatvorenia. Podľa podkladov, ktoré má uvedená spoločnosť k dispozícii, predmetnú zmluvu mala uzatvoriť táto spoločnosť prostredníctvom svojho podriadeného finančného agenta, pána Y. T., ktorý vykonával finančné sprostredkovanie pre Respect Slovakia, s.r.o. v sektore poistenia alebo zaistenia v dobe od 30.6.2011 do 14.09.2015. Z výpisu z registra Slovenskej kancelárie poisťovateľov o PZP k vozidlu evidenčné číslo vozidla W vyplynulo, že poisťovateľom uvedeného motorového vozidla pre obdobie od 01.11.2014 do 02.09.2015 bol žalobca. V predmetnom spore bolo podľa súdu prvej inštancie spornou skutočnosťou to, ktorá osoba sprostredkovala a uzatvorila poistnú zmluvu, keď žalovaný tvrdil, že zmluvu uzatváral s p. T., zatiaľ čo žalobca tvrdil, že zmluvu uzatvorila spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. prostredníctvom podriadeného finančného agenta p. Y. T.. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie považoval výsluch navrhovaných svedkov za relevantný. Ďalej malo byť sporné aj to, ktorá osoba sa v prípade neplatnej poistnej zmluvy bezdôvodne obohatila na základe plnenia poskytnutého žalobcom. Z vykonaných výsluchov svedkov podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že predmetnú poistnú zmluvu uzatvorila p. T., ktorá potvrdila, že písmo ako aj podpis na zmluve je jej, potvrdila uzatvorenie zmluvy jej osobou, kde malo byť so žalovaným uzatvorených viacero zmluvných vzťahov, ktoré boli následne ňou zanesené spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o.. Z výsluchu p. T. na druhú stranu vyplynulo, že síce uzatváral poistné zmluvy pre spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o., ale uvedenú zmluvu so žalovaným neuzatvoril, kde zároveň uviedol, že podpis na zmluve a ani písmo nie sú jeho. Súd prvej inštancie poukázal na to, že osobitný zákon upravuje a reguluje vykonávanie finančného sprostredkovania na území Slovenskej republiky, a to aj v sektore poistenia, ktorý stanovuje, čo je finančné sprostredkovanie a ktoré osoby ho môžu vykonávať. Medzi finančné sprostredkovanie tento zákon radí aj uzavieranie zmluvy o poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby, pričom tiež definuje, že medzi zmluvy o poskytnutí finančnej služby patrí aj poistná zmluva. Tento zákon tiež vymedzuje, ktoré osoby sú finančnými agentmi a stanovuje, že len tieto osoby môžu vykonávať finančné sprostredkovanie na území Slovenskej republiky, pričom podriadený finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy či už so samostatným finančným agentom alebo finančnou inštitúciou (§ 9 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve). Z výpovedí svedkov vyplynulo, že predmetnú zmluvu uzatvorila pani T. a nie pán T.. Samotné vyjadrenie spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. zo dňa 29.11.2018 o tom, že poistnú zmluvu uzatvorila prostredníctvom svojho podriadeného finančného agenta (pána T.), je v rozpore s výpoveďami svedkov, keď p. T. potvrdil, že uzatváral pre spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. poistné zmluvy, pričom ale poistnú zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania, neuzavrel. Spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. v uvedenom vyjadrení vychádzala len z podkladov, ktoré mala k dispozícii, samotného uzatvorenia zmluvy sa nezúčastnila, a teda tvrdenie spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o., ktoré prevzal aj žalobca v rámci svojich právnych záverov o tom, že poistnú zmluvu uzatvorila prostredníctvom svojho podriadeného finančného agenta (pána T.), nebolo
v konaní preukázané a bolo svedeckými výpoveďami vyvrátené. Na margo posledného vyjadrenia žalobcu o tom, že ho mala kontaktovať osoba, ktorá sa predstavila ako Y. T. a ktorá nevykonávala činnosť finančného agenta, súd prvej inštancie uviedol, že nenadobudol rozumné pochybnosti o tom, že vypočutý svedok je skutočne p. T., ktorý pre spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. uzatváral poistné zmluvy, keďže to svedok sám potvrdil, bol predvolaný z adresy uvedenej aj spoločnosťou Respect Slovakia, s.r.o. v jej vyjadrení zo dňa 29.11.2018 (S. XX, XXX XX W.), v tomto smere bola jeho totožnosť overená na pojednávaní a ani z registra finančných agentov nevyplýva iná osoba p. T. s takýmito údajmi vykonávajúca finančné sprostredkovanie pre spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že pani T. nemala v čase uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy status podriadeného finančného agenta ani iného finančného agenta, čo vyplynulo jednak z vyjadrenia samotnej spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. zo dňa 16.10.2018 ako aj z výpisu Registra finančných agentov a finančných poradcov, keď zhodne z oboch týchto dokumentov vyplýva, že činnosť podriadeného finančného agenta vykonávala pre spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. len v období od 13.09.2011 do 04.10.2011, (inak už len v období od 16.06.2015 do 06.10.2016 vykonávala činnosť viazaného finančného agenta pre spoločnosť Generali Poisťovňa a.s.). P. T. síce uviedla vo svojej výpovedi, že musela byť nejaká dohoda alebo zmluva v čase uzatvorenia poistnej zmluvy, kde aj následne uviedla, že bola dohoda s riaditeľkou Respect Slovakia, s.r.o. v Nitre, ktorej mala zaniesť uzatvorené zmluvy so žalovaným. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade nestačí akákoľvek dohoda alebo prípadné poverenie, ale v zmysle § 6 ods. 1 v spojení s § 9 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy dňa 01.11.2014 (ďalej len „Zákon o finančnom sprostredkovaní“) sa vyžaduje na vykonávanie takejto činnosti písomná zmluva či už so samostatným finančným agentom alebo finančnou inštitúciou. Existencia takejto zmluvy nebola v konaní preukázaná a je zároveň vyvrátená potvrdením samotnej spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. zo dňa 16.10.2018, ktorá konkretizovala obdobie, v ktorom p. T. vykonávala činnosť podriadeného finančného agenta pre túto spoločnosť a tiež výpisom z Registra finančných agentov, z ktorých vyplýva, že v čase uzatvorenia poistnej zmluvy (01.11.2014) nebola p. T. oprávnenou osobou na sprostredkovanie a uzatvorenie poistnej zmluvy. Keďže pán T. potvrdil, že podpis na zmluve nie je jeho a túto ani neuzatvoril, na zmluve absentuje prejav vôle osoby oprávnenej na uzatvorenie takejto zmluvy, keď pani T. nemohla takúto zmluvu ako osoba bez statusu finančného agenta sprostredkovať a uzatvoriť. Uzatvorenie zmluvy týmto spôsobom bolo podľa súdu prvej inštancie v priamom rozpore s ust. § 6 ods. 2 a § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ktoré stanovujú, ktoré osoby sú oprávnené na sprostredkovanie a uzatvorenie takejto zmluvy, a preto súd v zmysle ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) vyhodnotil túto zmluvu ako absolútne neplatnú. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný zmluvu podpísal, čo žalovaný nerozporoval, a tým vlastne dal návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy, ktorý žalobca akceptoval, čomu svedčí vystavenie poistky a potvrdení o uzavretom poistení ako aj následné úkony žalobcu, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle ust. § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka je poistná zmluva uzatvorená okamihom, keď prejav súhlasu s návrhom poistnej zmluvy dôjde do dispozície navrhovateľa, čiže prijatie návrhu nadobúda účinnosť až vtedy, keď dôjde do dispozície navrhovateľa. Samotný začiatok poistenia je v zmysle § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovený ako prvý deň nasledujúci po uzatvorení poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že poistná zmluva v čase poistnej udalosti (27.11.2014) nemohla byť uzatvorená ani postupom naznačeným žalobcom. Poistka, ako prípadná akceptácia návrhu žalovaného na uzatvorenie poistnej zmluvy, bola zo strany žalobcu vystavená až dňa 09.12.2014 a ďalšie úkony žalobcu boli robené tiež až po poistnej udalosti. Súd prvej inštancie ale poukázal na to, že k poistnej udalosti došlo už dňa 27.11.2014, pričom vykonanie iného písomného úkonu žalobcom, ktorý by došiel do dispozície navrhovateľa v čase pred poistnou udalosťou a ktorý by bolo možné považovať za prejav súhlasu žalobcu s návrhom na uzatvorenie zmluvy, súd prvej inštancie nemal za preukázané. V danom prípade by teda ani postupom, ktorý naznačuje žalobca, nemohla byť podľa súdu prvej inštancie poistná zmluva platne uzatvorená už v čase vzniku poistnej udalosti (27.11.2014), tak aby sa mohlo poistenie vzťahovať na túto poistnú udalosť, keďže v tomto čase absentoval prejav súhlasu žalobcu s uzatvorením poistnej zmluvy, pričom zákon nepripúšťa stanovenie začiatku poistenia pred okamihom uzatvorenia poistnej zmluvy (okrem poistenia týkajúceho sa medzinárodnej dopravy tovaru). Uzatvorenie poistnej zmluvy zaplatením poistného predpokladá, že ten, kto podá návrh na uzatvorenie zmluvy, bude poistiteľ, čo v danom prípade, pri spôsobe uzatvorenia zmluvy naznačenom žalobcom, tiež nie je splnené. Pokiaľ ide o ust. § 43c ods. 3 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazoval žalobca, súd prvej inštancie uviedol, že aj pri teoretickej aplikácii tohto ustanovenia by nemal za preukázané predovšetkým akékoľvek písomné upovedomenie žalovaného o včasných účinkoch neskorého prijatia
návrhu (pri rešpektovaní písomnej formy právneho úkonu týkajúceho sa poistenia v zmysle ust. § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka) smerom k žalobcovi, ale ani také oneskorené prijatie návrhu žalobcom, ktoré by časovo spadalo pred poistnú udalosť, teda kedy by bolo možné konštatovať uzatvorenie poistnej zmluvy týmto spôsobom a existenciu poistnej zmluvy v čase vzniku poistnej udalosti. Vzhľadom na to, že žalobca preukázateľné plnil poškodenému na základe (podľa názoru súdu prvej inštancie) absolútne neplatnej poistnej zmluvy, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa môže domáhať toho čo plnil iba v rovine bezdôvodného obohatenia, a preto ďalej skúmal, ktorá osoba má zákonnú povinnosť plniť v prípade neexistencie platnej poistnej zmluvy a či je v tomto konaní daná pasívna legitimácia žalovaného. Súd prvej inštancie konštatoval, že v čase keď došlo k škodovej udalosti, teda dňa 27.11.2014, motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nebolo platne poistené. Zmluvu predloženú žalobcom súd prvej inštancie vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon a poistné plnenie za škodu v takomto prípade poskytuje v zmysle vyššie ust. § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP Slovenská kancelária poisťovateľov. Uvedené ustanovenie má ako ustanovenie špeciálneho právneho predpisu prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný nie je z tohto dôvodu pasívne legitimovaný, pretože žalobca síce plnil za iného, ale v tomto prípade nie za žalovaného, ale za Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, ktorá v zmysle zákona poskytuje poistné plnenie v prípade, ak ide o nepoistené motorové vozidlá. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že sa nestotožnil s názorom žalobcu, že je daná zodpovednosť žalovaného za vyvolanie omylu a spôsobenie neplatnosti zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie je predovšetkým povinnosťou žalobcu, aby si overil, či za neho konajú oprávnené osoby a ako je možné, že majú k dispozícii jeho zmluvy. Poukázal na to, že nemal za preukázanú vedomosť žalovaného o nedostatku oprávnenia p. T. na uzatvorenie zmluvy v čase jej uzatvorenia. Táto bola žalovaným namietaná počas konania až na základe vyjadrenia spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. zo dňa 16.10.2018. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že neplatnosť zmluvy bola spôsobená tým, že zo strany žalobcu respektíve jeho zmluvného partnera - spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o., bola zmluva sprostredkovaná a uzatvorená osobou, ktorá na to nebola oprávnená. Toto je ale predovšetkým otázka interných vzťahov medzi podriadeným finančným agentom, osobou, ktorá reálne uzatvárala poistnú zmluvu, spoločnosťou Respect Slovakia, s.r.o. a žalobcom. To že žalovaný uzatvoril zmluvu s osobou o ktorej sa vzhľadom na skutočnosť, že disponovala poistnou zmluvou od poisťovateľa (žalobcu), mohol dôvodne domnievať, že je oprávnená na takéto uzatvorenie zmluvy, nie je možné pripočítať na zodpovednosť žalovaného. Predovšetkým žalobca a jeho zmluvní partneri sú povinní zabezpečiť, aby zmluvnou dokumentáciou žalobcu disponovali a zmluvné vzťahy uzatvárali osoby na to oprávnené. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie poistnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako absolútne neplatnú pre rozpor s ust. § 6 ods. 2 a § 9 ods. 1 Zákona o finančnom sprostredkovaní, pričom nezistil uzatvorenie poistnej zmluvy v čase vzniku poistnej udalosti medzi žalobcom a žalovaným iným spôsobom a ani nezistil pasívnu legitimáciu žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobu zamietol. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalovanému, keďže bol v spore úspešný v celom rozsahu. 5. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v celom rozsahu odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že rozsudok považuje za nesprávny z nasledovných odvolacích dôvodov podľa CSP: a) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP]; b) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. 6. V odôvodnení odvolania žalobca uviedol, že v danom spore boli skutkovo i právne medzi stranami sporu sporné v zásade dve roviny; v prvom rade otázka a okolnosti/príčiny uzavretia poistnej zmluvy a jej platnosti a v druhom rade otázka dôvodnosti nároku žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia, pokiaľ je poistná zmluva neplatná. V odvolaní žalobca v podstate namietal nasledovné skutočnosti, ktoré ďalej podrobne odôvodnil: a) v prvom rade žalobca namietal, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vydal len na základe výsluchu dvoch svedkov, a to konkrétne p. T. a p. T., pričom pre súd prvej inštancie bolo zrejme rozhodné len to, či a kto konkrétne podpísal návrh posudzovanej poistnej zmluvy za poisťovateľa a zároveň namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil ich priateľský vzťah ku konateľovi žalovaného ako aj ich záujem na výsledku konania, ktorý by zakladal ich vlastnú právnu zodpovednosť; b) ďalej žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o neplatnosti poistnej zmluvy a o. i. uviedol, že trvá na tom, že zmluva bola uzavretá dňa 01.11.2014 platne, motorové vozidlo žalovaného špecifikované
v zmluve bolo v čase dopravnej nehody dňa 27.11.2014 povinne zmluvne poistené u žalobcu a že nárok žalobcu voči žalovanému je daný priamo zo Zákona o PZP, in concreto podľa ust. § 12 ods. 1 písm. f). Poukázal tiež na ust. § 11 ods. 12 Zákona o PZP (účinného ku dňu uzavretia zmluvy), podľa ktorého platí, že poistnú zmluvu na to isté obdobie nemožno uzavrieť u iného poisťovateľa a faktom je, že ku dňu 01.11.2014 Slovenská kancelária poisťovateľov (ďalej len „SKP“) eviduje povinné zmluvné poistenie k motorovému vozidlu žalovaného u žalobcu na základe poistnej zmluvy. Keďže žalovaný nepredložil dôkaz o tom, že by svoju zákonnú povinnosť na uzavretie poistenia v zmysle Zákona o PZP splnil inak, inou poistnou zmluvou resp. u iného poisťovateľa (čo súd prvej inštancie ani neskúmal), je podľa žalobcu nepochybné, že motorové vozidlo žalovaného ku dňu 01.11.2014 ako aj ku dňu dopravnej nehody dňa 27.11.2014 bolo poistené u žalobcu na základe zmluvy. Na margo záverov súdu prvej inštancie o (ne)platnosti zmluvy, a preto povinnosti SKP nahradiť škodu poškodenému za žalovaného, žalobca uviedol, že je v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka a tiež v rozpore s účelom Zákona o PZP; c) žalobca tiež namietal záver súdu prvej inštancie o pasívnej vecnej legitimácii SKP, keďže cieľ Zákona o PZP podľa neho je, že existencia a úloha SKP má garantovať istotu poškodenému, nie škodcovi, že škoda spôsobená poškodenému škodcom, bude nahradená aj v prípade, ak nie je známa poisťovňa, ktorá sa na takéto poistné krytie zmluvne zaviazala škodcovi. SKP poskytuje z poistného garančného fondu (§ 24 Zákona o PZP) poistné plnenie v taxatívne uvedených prípadoch, o. i. za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti - v posudzovanom prípade, tak žalobca, ako i SKP a napokon aj poškodený a škodca/žalovaný (podľa jeho správania sa) vedeli, že motorové vozidlo škodcu/žalovaného je poistené u žalobcu, poisťovateľom je žalobca - SKP teda nemala zákonnú povinnosť ani žiaden legitímny dôvod poskytnúť poistné plnenie. K záveru o pasívnej vecnej legitimácii SKP súd prvej inštancie na základe ním zisteného skutkového stavu nemohol podľa žalobcu de facto ani de iure dospieť, pretože vôbec nezisťoval a žalovaný ani nenavrhoval dôkazy v tom smere, či motorové vozidlo žalovaného (ne)bolo poistené u iného poisťovateľa v čase dopravnej nehody. Ak teda súd prvej inštancie nezisťoval, či (ne)bolo motorové vozidlo žalovaného poistené príp. u iného poisťovateľa (a potom ktorého), potom súd prvej inštancie nemôže v konštatovať, že SKP mala zákonnú povinnosť na poistenie zodpovednosti žalovaného v zmysle Zákona o PZP resp. že žalobca plnil za SKP; d) žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie na margo posúdenia (ne)uzavretia poistnej zmluvy aplikoval zrejme len ust. Zákona o finančnom sprostredkovaní (zrejme podľa súdu prvej inštancie vo veci samej lex specialis) k poistným zmluvám, a ďalej ust. § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako špeciálne ustanovenie k ust. § 43c Občianskeho zákonníka, ale neaplikoval v tomto smere aj Zákon o PZP napriek tomu, že žalobca na to upozorňoval. Najzásadnejšie v danom prípade podľa žalobcu je, že podľa ust. § 3 ods. 1 a ods. 3 Zákona o PZP osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla a podľa ust. § 6 ods. 3 Zákona o PZP poisťovateľ je na návrh poistníka povinný uzavrieť poistnú zmluvu. Súd prvej inštancie ani jedno toto ustanovenie na zistený skutkový stav vôbec neaplikoval. V posudzovanom prípade nebol daný a ani žalobcovi známy žiaden dôvod rozporu so zákonom, a preto žalobca bol v zmysle Zákona o PZP povinný uzavrieť poistnú zmluvu so žalovaným, keďže tento nespochybniteľne prejavil vôľu práve so žalobcom uzavrieť Zmluvu. Zavedením povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu sledoval zákonodarca primárny záujem ochrany prípadných dotknutých osôb a poistné krytie všetkých škodových udalostí; e) žalobca v odvolaní uviedol aj argumentáciu k akceptácii návrhu poistnej zmluvy, pričom uviedol, že z praktických dôvodov a s ohľadom na všetky okolnosti posudzovaného prípadu je potrebné zodpovedanie otázky, či má konkludentné správanie navrhovateľa v prípade neskorého prijatia návrhu na uzavretie poistnej zmluvy vplyv na jej platnosť. Ako príklad možno podľa neho uviesť neskorú akceptáciu návrhu na uzavretie poistnej zmluvy PZP, keď po neskorej akceptácii návrhu zašle poisťovateľ poistníkovi bielu a zelenú kartu. Súd prvej inštancie, aj napriek opakovanému pripomínaniu zo strany žalobcu, evidentne (opätovne) opomenul aplikovať ust. § 33 Občianskeho zákonníka, a to aj napriek tomu, že na pojednávaní dňa 10.01.2019, práve toto ustanovenie bolo pre súd prvej inštancie rozhodujúce pre vyjadrenie jeho predbežného právneho názoru. Podľa ust. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že splnomocniteľ je viazaný aj prekročením oprávnenia splnomocnenca, ak toto prekročenie schválil, pričom ak splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. A potom podľa ust. § 33 ods. 2 alinea prvá Občianskeho zákonníka platí, že ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Zákon pritom v tomto generálnom ustanovení explicitne uvádza ako prejav splnomocniteľa
schválenie, a na vyjadrenie nesúhlasu vyžaduje od splnomocniteľa konanie - výslovné prejavenie nesúhlasu. Zo súdneho spisu podľa žalobcu vyplýva a v posudzovanom prípade je nepochybné a nespochybniteľné, že konanie p. T. schválil p. T., ktorý mal oprávnenie i splnomocnenie na uzavretie zmluvy (zmluvu odovzdal spol. Respect ako ním sprostredkovanú/uzavretú), a že konanie p. T. a/alebo p. T. pri uzatváraní zmluvy schválila tak spol. Respect (zmluvu odovzdala žalobcovi a zmluvu dodnes spravuje vo svojej správe) a toto konanie schválil i žalobca (zmluvu považuje za platne uzavretú, žalobca vystavil poistku, bielu a zelenú kartu, zmluvu nahlásil SKP, vyplatil províziu za sprostredkovanie jej uzavretia a poskytol poistné plnenie na základe zmluvy). A napokon, aj žalovaný považoval p. T. za splnomocneného zástupcu žalobcu, keďže vo svojom podaní zo dňa 19.11.2018 žalovaný výslovne uviedol, že zmluvu ako zástupca poisťovne podpísala p. E. T.. Je podľa žalobcu neprípustne striktné a formalistické, a teda nesprávne a nespravodlivé, ak súd prvej inštancie s ohľadom na všetky okolnosti posudzovaného prípadu, uzavretie zmluvy posudzoval len z pohľadu akceptácie návrhu poistnej zmluvy (žalobcom), a to formou vystavenej poistky k zmluve; f) podľa žalobcu súd prvej inštancie v zásade žalobu zamietol len na základe tej skutočnosti, že p. T. nemala postavenie finančného agenta podľa Zákona o finančnom sprostredkovaní, avšak súd úplne odignoroval iné za konania zistené fakty, a síce, že samotná p. T. uviedla, že spolu so synom (p. T.) uzatvárala poistné zmluvy, a to pre spoločnosť Respect, pričom táto zmluva bola potom priradená k synovmu číslu; že chodila priamo do „firmy“/spoločnosti žalovaného, ďalej že so žalovaným ona uzatvárala viacero poistných zmlúv, a napokon samotné vyjadrenie žalovaného (vyjadrenie žalovaného zo dňa 04.07.2018 doručené súdu 06.07.2018), že všetky zmluvy uzatváral výlučne u žalobcu a prostredníctvom externej spol. Respect, a následne vo vyjadrení zo dňa 19.11.2018 žalovaný uviedol, že po celú dobu ohľadne poistenia komunikoval iba s p. T.. Faktom však je, že tak ako v rozhodnom čase mala na uzatváranie poistných zmlúv oprávnenie (podľa Zákona o finančnom sprostredkovaní) spol. Respect, tak mal takéto oprávnenie aj p. T. t. j. syn p. T., ktorá ako sama uviedla spolu so synom uzatvárala zmluvy (pre spoločnosť Respect) a pod synovým číslom. Pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že táto podmienka je jediná nevyhnutná na platnosť uzavretej Zmluvy, potom táto je splnená. Nesúhlas s konaním p. T. (ako zdanlivého splnomocnenca) pri uzatváraní zmluvy doposiaľ nevyjadrila ani spol. Respect a ani p. T.. Ďalším faktom je, že p. T. predložila žalovanému na podpis zmluvu, ktorá bola formou predpísaného formuláru (spolu s navrhovanými poistnými podmienkami), a k tomuto (na základe predmetu a rozsahu žalovaným požadovaného poistenia) p. T. doplnila podmienky poistenia vrátane vypočítania poistného. Toto bolo následne nataxované do systému žalobcu a bolo v súlade s poistnými podmienkami žalobcu, pretože v opačnom prípade by žalobca požadoval úpravu/ zmenu zmluvy (tzv. intervenciou) prostredníctvom sprostredkovateľa (t. j. dotazom na opravu na spol. Respect ako sprostredkovateľa zmluvy). V danom prípade sa tak nestalo, pretože poistné (ako aj ďalšie podmienky poistenia) boli v súlade s poistnými podmienkami žalobcu. Pokiaľ by teória a neprípustný striktný (právny) výklad súdu prvej inštancie o tom, že poistenie môže (platne) uzavrieť len osoba vymedzená ust. § 2 ods. 1 Zákona o finančnom sprostredkovaní kvôli zachovaniu jej odbornosti pri poskytovaní služieb záujemcovi o poistenie, potom k takémuto záveru súd prvej inštancie nemohol dôjsť na základe skutkových okolností daného prípadu. Navyše táto (podľa názoru žalobcu) len voľná úvaha, avšak neprípustne striktná interpretácia ust. tohto zákona súdom prvej inštancie, nie je v súlade s účelom a zmyslom zákona zamýšľaným zákonodarcom. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu totiž podľa žalobcu vyplýva, že účelom návrhu zákona je zabezpečenie primeranej ochrany klientov, najmä tých, ktorí sú ovplyvniteľní a zraniteľní a ich vedomosti a znalosti o fungovaní finančného trhu nie sú dostatočné na to, aby mohli prijímať kvalifikované, racionálne a nezávislé rozhodnutia. Na druhej strane nie je cieľom návrhu zákona zabezpečovať ochranu osobám, ktoré túto ochranu z objektívnych dôvodov nepotrebujú a preto na základe uvedeného sú v návrhu zákona klienti kategorizovaní na profesionálnych a neprofesionálnych. Jednotná registrácia umožní klientom jednoducho si overiť, či osoba disponuje požadovaným povolením. Hlavným zámerom návrhu zákona je teda vymedziť postupy a pravidlá činnosti finančného sprostredkovateľa a finančného poradcu tak, aby sa minimalizovalo riziko, že sprostredkovaná finančná služba by bola pre danú osobu nevhodná alebo nezodpovedajúca jej finančným alebo osobným možnostiam; pričom konkrétne k ust. § 2 dôvodová správa uvádza, že finančným sprostredkovaním sa rozumie predkladanie ponúk, smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ďalej je to spolupráca pri správe zmluvy a spolupráca pri vybavovaní nárokov; .. Z uvedeného vyplýva že ide o zmluvný vzťah osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančných inštitúcií, a pričom aj k ust. § 6 dôvodová správa uvádza, že v ustanovení návrhu zákona sa vymedzujú subjekty, ktoré vykonávajú finančné sprostredkovanie na zmluvnom základe - t. j. v danom prípade vzťah/zmluvný základ medzi spol. Respect a žalobcom. V ust. § 7 až 12 tohto zákona (podľa dôvodovej správy) sa súčasne upravuje problematika zodpovednosti za
dodržiavanie ustanovení návrhu zákona, to znamená, ktorý subjekt je zodpovedný za dodržiavanie ustanovení návrhu zákona. Žalobca mal preukázateľne a preukázane v relevantnom čase uzavretú zmluvu o sprostredkovaní so spol. Respect a tá bola preukázateľne a preukázane v rozhodnom čase registrovaná v zmysle Zákona finančnom sprostredkovaní, t. j. oprávnená na uzatvorenie aj poistnej zmluvy so žalovaným. Aj podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva nesprávnosť interpretácie ust. tohto zákona súdom prvej inštancie (ods. 71.), pretože podľa súdu prvej inštancie (a ním vyjadreného právneho názoru) by potom musela mať (pre platnosť zmluvy) uzavretú zmluvu so žalobcom priamo p. T.. Toto by však bolo dôvodné len vtedy, pokiaľ by spol. Respect sama buď nemala postavenie finančného agenta/sprostredkovateľa alebo pokiaľ by spol. Respect namietala exces p. T.. Potom by p. T. bola za svoje konanie (uzavretie zmluvy) zodpovedná sama a musela by mať sama oprávnenie/licenciu (tak § 20 ods. 2 ako aj § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa žalobcu nie je zrejmé, prečo ak súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 10.01.2019 vyslovil predbežný právny názor platnosti zmluvy na základe ust. § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka (vystavenie poistky žalobcom považoval súd prvej inštancie za konkludentný prejav - dodatočné schválenie uzavretia zmluvy), potom po zásadnej/opačnej zmene svojho právneho názoru v rozsudku už neaplikoval ust. § 33 Občianskeho zákonníka, resp. bližšie nevysvetlil, prečo (už) nie je podľa súdu prvej inštancie toto ustanovenie aplikovateľné, resp. čo ho viedlo k zásadnému odklonu od aplikácie tohto ustanovenia na posudzovaný prípad. Takýto postup súdu prvej inštancie je podľa žalobcu nezákonný a nespravodlivý a z toho vyplývajúci rozsudok ústavne neudržateľný; g) žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nijak nevysporiadal ani s existenciou vôle žalovaného na uzavretie zmluvy a s nespochybniteľným (a medzi stranami sporu nesporným) prejavom vôle žalovaného na uzavretie zmluvy. Pokiaľ súd prvej inštancie v rozsudku skonštatoval, že zmluvu so žalovaným uzavrela p. T., a teda nebola uzavretá platne, ignorujúc pritom všetky okolnosti veci, jedná sa (aj) o nesprávnu interpretáciu prejavenej vôle konajúcich subjektov/zmluvných strán, a teda opäť o príliš striktný výklad súdu prvej inštancie, a tým o neprípustný zásah do zmluvnej voľnosti subjektov ako nositeľov práv a povinností vyplývajúcich im z hmotného práva. Nakoľko obe strany sporu sú podnikateľské subjekty, a zmluva súvisí s výkonom ich podnikateľskej činnosti, máme za to, že je potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), a to najmä (nie však výlučne) ust. § 266, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí (žalovaný pred súdom prvej inštancie opakovane uviedol, že so žalobcom uzavrel viacero poistných zmlúv údajne prostredníctvom p. T., a tieto nespochybňoval ako neplatné/neexistentné; bola to teda medzi stranami sporu zrejme zaužívaná prax); h) žalobca v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie opomenul na posudzovaný prípad aplikovať ust. § 43c ods. 3 Občianskeho zákonníka (len skonštatoval, že ho nemožno aplikovať, pričom nie je zrejmé, či ho použil pri svojom právnom posúdení vo veci samej, keďže citácia tohto ustanovenia vo výpočte právnych noriem v odôvodnení rozsudku absentuje), ktoré výslovne ukladá, že aj neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy. Zákonné znenie ust. § 43c ods. 3 Občianskeho zákonníka podľa žalobcu práve s poukazom na ust. § 33 Občianskeho zákonníka dáva zadosť záveru, že pre konvalidáciu neskorého prijatia návrhu postačuje konkludentný prejav, pokiaľ je zachovaná požiadavka jeho písomnej formy a nevyžaduje sa výslovné odobrenie neskorého prijatia návrhu zo strany navrhovateľa. Zákon výnimočne pripúšťa, aby i v prípade, keď je pre zmluvu predpísaná písomná forma, bolo možné písomný návrh oferenta prijať aj inou formou. Tak je tomu napr. v prípade poistnej zmluvy, pre ktorú je síce predpísaná písomná forma, avšak za stanovených podmienok možno písomný návrh poisťovateľa na uzavretie poistnej zmluvy akceptovať aj inak (zaplatením poistného). V posudzovanom prípade, pokiaľ súd prvej inštancie považoval listinu/zmluvu podpísanú žalovaným (s p. T.) za návrh zmluvy, ktorý mal žalobca následne akceptovať, súd prvej inštancie podľa žalobcu opomenul, že žalovaný tak urobil (predložil návrh) dňa 01.11.2014, pričom začiatok poistenia bol dňa 01.11.2014 a prvé poistné bol povinný uhradiť najneskôr do jedného mesiaca (§ 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca žalovanému zaslal potvrdenie o uzavretom poistení odo dňa 01.11.2014, t. j. návrh žalovaného akceptoval, pričom aj zaplatenie prvého poistného žalovaným bolo
v lehote jedného mesiaca od uzavretia/podpisu zmluvy. Pokiaľ totiž súd prvej inštancie uvažoval vo vzťahu k zmluve tak, že navrhovateľ na uzavretie poistenia v zmysle podmienok uvedených na zmluve a podpísaných žalovaným, bol návrhom žalovaného, potom súd prvej inštancie opomenul, že žalovaný ako (navrhovateľ/oferent) bol týmto návrhom viazaný až do okamihu doručenia oznámenia o prijatí návrhu príp. až do samého uplynutia lehoty, t. j. že návrh/ofertu nemohol odvolať. Rovnako tak platilo pre žalobcu, ktorého návrh zmluvy bol žalovanému predložený na podpis/uzavretie. Občiansky zákonník nerieši situáciu, keď včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy oblátom úmyselne zmarí navrhovateľ/ oferent. V takom prípade je potrebné analogicky aplikovať ust. § 43 ods. 4 Občianskeho zákonníka, t. j. založiť fikciu včasného prijatia návrhu na uzavretie zmluvy; i) podľa žalobcu poistka je právny úkon, ktorý z časového hľadiska nasleduje uzavretie poistnej zmluvy (§ 11 ods. 1 Zákona o PZP, § 791 Občianskeho zákonníka), avšak nesplnenie tejto povinnosti nemá žiadny vplyv na platnosť dohodnutého poistenia a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Rovnako nemá vplyv na obsah vzájomných práv a povinností ani nesprávne uvedenie údajov, ktoré nekorešpondujú s poistnou zmluvou. Poistku možno charakterizovať ako jednostranný právny úkon poisťovne, ktorým deklaruje uzatvorenie poistnej zmluvy vo vzťahu k tomu, kto s ňou uzatvoril poistnú zmluvu. Poistka totiž iba reflektuje/deklaruje právny vzťah založený poistnou zmluvou, ale vo vzťahu k jestvujúcim právam a povinnostiam nemá žiadne konštitučné účinky. So záverom súdu prvej inštancie, že akceptáciou návrhu navrhovateľa dôjde k uzavretiu poistnej zmluvy je možné súhlasiť. Je však otázne, či universe úkonom poisťovateľa, ktorým akceptuje návrh navrhovateľa, je skutočne poistka v zmysle chápanom podľa ust. § 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže by tak poistka plnila duplicitnú funkciu ako úkon akceptácie návrhu poistníka poisťovňou, a zároveň ako doklad o uzatvorení poistnej zmluvy, čo nie je podľa žalobcu správne ani želané. Vzhľadom na formuláciu ust. § 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá evokuje časovú následnosť uzavretia poistnej zmluvy a vydania poistky, ako aj na skutočnosť, že v čase akceptovania návrhu na uzavretie poistnej zmluvy nemôže disponovať vedomosťou o uzavretí poistnej zmluvy ani samotná poisťovňa, zastáva žalobca názor, že akceptácia návrhu navrhovateľa je síce platným konštruktom uzavretia poistnej zmluvy, ale nie je poistkou v zmysle ust. § 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aj napriek tomu, že žalobca v konaní na ust. § 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka upozorňoval, súd prvej inštancie aplikoval zrejme len ust. § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez ďalšieho, t. j. neaplikoval (aj) ods. 2, nevedno prečo, čo však opäť len potvrdzuje neúplné/nepresvedčivé/nevyčerpávajúce/nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. A rovnako tak (nevedno prečo) súd prvej inštancie pri rozhodnutí vo veci samej a vzhľadom na predmet sporu ako i druh posudzovanej zmluvy vôbec neaplikoval ani ust. 11 ods. 1 Zákona o PZP aj keď zo skutkového stavu veci ním ustáleného takáto aplikácia bola potrebná (vzhľadom na „úvahy“ súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozsudku); j) žalobca tiež poukázal na to, že poškodený disponoval údajom o žalobcovi ako poisťovateľovi škodcu/žalovaného, a to aj s číslom poistnej zmluvy tak, ako je označený návrh poistnej zmluvy (3491731664), ako to vyplýva z (poškodeným) vyplneného tlačiva „Uplatnenie nároku na náhradu škody“ pripojeného k žalobe. Túto informáciu o č. poistnej zmluvy (3491731664) mohol mať poškodený len od žalovaného, keďže žalobca poistnú zmluvu eviduje pod č. 6582521523 (číslo priradené po zaevidovaní/ natypovaní poistnej zmluvy do systému žalobcu) a nakoľko v registri SKP bolo/je motorové vozidlo žalovaného evidované pod č. poistnej zmluvy - 6582521523. Žalovaný disponoval číslom poistnej zmluvy 3491731664 od podpísania návrhu zmluvy, a to až do doručenia poistky, bielej a zelenej karty k zmluve, kde je už uvedené číslo poistnej zmluvy 6582521523. Žalovaný dňa 17.12.2014 pristavil motorové vozidlo k obhliadke obhliadajúcim servisom žalobcu. Žalovaný deň po dopravnej nehode zaplatil dlžné poistné k tejto konkrétnej poistnej zmluve. Žalovaný opakovane na margo predžalobných výziev uznal nárok žalobcu ako existentný a len žiadal o upustenie od vymáhania žalobcom; k) v závere odvolania žalobca uviedol, že v každom prípade však treba vnímať napadnutý rozsudok aj cez prizmu právnej istoty, t. j. či je spôsobilý „rozhodnúť“ prejednávaný spor tak, aby ustálil vzťah medzi stranami sporu, aby chránil ohrozené alebo porušené práva a právom chránené záujmy, s tým aby táto ochrana bola spravodlivá a účinná, a aby neposkytol ochranu resp. konvalidáciu takých úkonov či správania strán sporu, ktorých ochrana je v rozpore so zákonom. Podstatou veci je to, že žalovaný ako držiteľ/vlastník motorového vozidla mal zákonnú povinnosť toto vozidlo poistiť (PZP) pred jeho prvým použitím. Dôvodom je ochrana tretích osôb prípadne poškodených prevádzkou tohto vozidla. Žalobca má zákonnú povinnosť uzavrieť navrhovanú poistnú zmluvu (nakoľko dal k tomu verejný prísľub). Žalobca pre tento účel uzavrel zmluvu so sprostredkovateľom - odborne spôsobilým, licencovaným, zaškoleným a registrovaným, a poskytol mu všetky údaje a podmienky nevyhnutné pre sprostredkovanie takéhoto poistenia. Zákonodarca na ochranu záujemcov o poistenie zriadil osobitný register za účelom, aby záujemcovia o poistenie si mohli preveriť, či rokujú o uzavretí zmluvy s na to
oprávneným subjektom, ktorého oprávnenie je viazané nie len na túto povinnú registráciu a osvedčenie odbornej spôsobilosti ale aj na zmluvu (v danom prípade) s poisťovateľom/žalobcom. Medzi stranami sporu bol (nesporne) zavedený postup pri uzatváraní (viacerých) zmlúv, pričom ako sám žalovaný uviedol, uzatváral všetky zmluvy so žalobcom prostredníctvom spol. Respect. Z ďalšieho tvrdenia samotného žalovaného vyplynulo, že on sám oslovil p. T. na uzavretie zmluvy (aj posudzovanej Zmluvy), že komunikoval len s ňou a že s ňou aj zmluvy uzatváral. P. T. toto potvrdila, pričom uviedla, že to tak robili (dlhodobo) aj so synom Y. T., a že zmluvy sa následne evidovali pod jeho číslom ako získateľa/ sprostredkovateľa v spol. Respect, pričom zmluvy následne odniesli do spol. Respect. Uzavretie Zmluvy podpísanej za spol. Respect (ako sprostredkovateľa pre žalobcu) p. T. nespochybnil ani p. T. (pod ktorého číslom je zmluva evidovaná), ani spol. Respect, ktorá Zmluvu postúpila žalobcovi ani sám žalobca. Žalovaný zaplatil prvé aj následné poistné. Keď nastala poistná udalosť, žalovaný poskytol súčinnosť pri jej likvidácii a pristavil aj vozidlo k obhliadke, nakoľko mal za to, že škoda bude krytá poistným plnením žalobcu zo Zmluvy. Žalobca poskytol poistné plnenie poškodenému, a teda ochrana poškodeného - zmysel Zákona o PZP bol naplnený. Samotná žaloba a ňou uplatnený nárok je z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s platením poistného, zrejme z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcej zlej finančnej situácie žalovaného (ako vyplýva z jeho viacerých komunikácii so žalobcom, kde žalovaný žiadal o zníženie resp. pozdržanie vymáhanej istiny). Nebyť samotnej škodovej udalosti a vzniku škody, za ktorú žalovaný zodpovedá, nebolo by poistné plnenie žalobcu. Nebyť omeškania žalovaného s platením poistného, nebol by daný/uplatnený nárok žalobcu podľa ust. § 12 Zákona o PZP. Nebyť úzkeho vzťahu žalovaného a p. T. a nebyť neopatrnosti žalovaného pri uzatváraní zmluvy, nebola by jej platnosť spochybnená. Otázkou je, prečo je spochybnená až po tom, ako je nárok žalobcu uplatnený žalobou, a potom otázkou je, prečo samotným žalovaným, ktorý však sám dobrovoľne, slobodne a vážne oslovil p. T. na sprostredkovanie tejto zmluvy a jej uzavretie. Žalovaný iné zmluvy takto uzavreté so žalobcom nespochybnil. Len zmluvu, na základe ktorej si žalobca uplatňuje nárok vo veci samej. To, že teraz súd prvej inštancie neprípustne striktným spôsobom interpretuje a aplikuje výlučne ust. Zákona o finančnom sprostredkovaní, a to bez vzájomných súvislostí s inými právnymi normami či predpismi, pričom opomína iné právne súvislosti, generálne ustanovenia a naopak osobitosti a všetky okolnosti nielen prípadu ale aj samotného procesu uzatvorenia zmluvy, správania sa (aj predchádzajúceho aj následného) zúčastnených a zaužívaných zvyklostí, je podľa žalobcu nielenže v rozpore so zákonom, princípom právnej istoty ale aj v neprospech urovnania vzťahov, ochrany ich (aj vzájomných) práv a povinností dotknutých subjektov. Pripisovať zodpovednosť za vzniknutý stav výlučne žalobcovi (ako jasne súd prvej inštancie dôvodí v ods. 78.) nie je správne, dané, dôvodné, spravodlivé, zákonné a ani súdom prvej inštancie presvedčivo odôvodnené v napadnutom rozsudku; l) vo vzťahu k výroku o trovách konania žalobca v odvolaní uviedol, že napáda rozsudok aj v časti výroku o trovách konania, a to aj s ohľadom na tú skutočnosť, že v predchádzajúcom odvolacom konaní bol žalobca úspešný, a to nakoľko jeho odvolanie proti skoršiemu rozsudku bolo úspešné (bolo mu vyhovené) - odvolací súd skorší rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko z jednotlivých podaní a úkonov súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že v konaní nepostupoval tak, aby v plnej miere rešpektoval procesné práva účastníkov, hlavne účastníka na strane žalobcu (súd prvej inštancie postupoval nečitateľne), t. j. svojím postupom žalobcovi znemožnil, aby v plnom rozsahu mohol realizovať svoje procesné práva, čím v konečnom dôsledku došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne, pričom uviedol, že súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie, predvolal svedkov a žalobca sa napriek tomu pojednávania nezúčastnil. Súd prvej inštancie svoje otázky zopakoval, doplnil ich o ďalšie, na ktoré svedkovia odpovedali. Podstatou zostalo, že p. T. potvrdila, že zmluvu vypĺňala a podpisovala ona a p. T. potvrdil, že zmluvu nepodpisoval a podpis na zmluve nie je jeho. O tom, že výpovede svedkov boli autentické a pravdivé svedčí podľa žalovaného aj skutočnosť, že uviedli, že sa s konateľom žalovaného poznajú, avšak z ničoho nevyplýva, že by medzi nimi existoval vzťah aký popisuje vo vyjadrení žalobca. Žalobca sa opäť nezúčastnil na pojednávaní a nevyužil svoju možnosť klásť svedkom otázky. Pokiaľ by tak urobil, nemusel teraz fabulovať rôzne teórie o záujme svedkov na výsledku sporu. Podľa žalovanému dostupných informácií je p. T. rozvedená, s manželom už v čase uzatvorenia zmluvy nežila, a preto tvrdenie žalobcu, že je s konateľom žalovaného prostredníctvom jej manžela v úzkom vzťahu a môže mať záujem na výsledku sporu je podľa neho absurdné; o to viac, keď žalobca ďalej poukazuje na možné trestnoprávne dôsledky jej konania. Žalobca podľa žalovaného v ďalšom texte skutočnosť, že p. T. zmluvu podpísala nespochybňuje; dokonca uznáva, že zmluvu podpísala, a to napriek tomu, že si uvedomuje, že na to nemala oprávnenie. Vzťahy p. T. a p. T. a spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. sú ich vnútorné vzťahy a pokiaľ niekto z nich prekročil svoje kompetencie, nemôže to byť na škodu žalovaného.
Žalovaný uviedol, že po celú dobu od roku 2011 uzatváral zmluvy prostredníctvom spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. a všetky zmluvy vypisovala a podpisovala za túto spoločnosť p. E. T.. Keďže na každú uzatvorenú zmluvu mu prišlo potvrdenie o uzatvorení poistky od žalobcu, je dostatočne preukázané, že sám žalobca zmluvy od spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. podpísané p. T. akceptoval, a preto žalovaný nemal dôvod mať akékoľvek pochybnosti o oprávnení p. T. na uzatváranie zmlúv. V čase podania žaloby nevedel, že zmluva nie je uzatvorená platne, o tejto skutočnosti sa dozvedel až v priebehu súdneho konania od spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. - zmluvného partnera žalobcu. Opakované tvrdenie a argumentácie žalobcu nič podľa žalovaného nemenia na veci, že zmluva je neplatná a jej neplatnosť spôsobil sám žalobca, resp. jeho zmluvný partner. Pokiaľ vo vyjadrení žalobca popisuje možnosť protiprávneho konania svedkov, tak vyslovil to, čo žalovaný tvrdí od začiatku, že svedkovia boli v zmluvnom vzťahu so žalobcom a v jeho mene uzatvárali poistné zmluvy a poriadok si musia urobiť oni sami u seba. Nie je možné zaťahovať do ich vlastných protiprávnych konaní žalovaného. V konaní bolo podľa neho dostatočne preukázané, že o skutočnostiach, ktoré mali vplyv na neplatnosť uzatvorenej zmluvy a ktoré vyšli najavo až v priebehu konania žalovaný nevedel a ani vedieť nemohol. Žalovaný je presvedčený, že súd prvej inštancie spoľahlivo zistil skutkový stav a následne ho aj správne vyhodnotil, a to napriek tomu, že v priebehu konania vyšli najavo skutočnosti, ktoré v čase podania žaloby neboli účastníkom známe. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného správne vyhodnotil okolnosti, a to, že zmluva tak ako bola uzatvorená nebola platná a z vykonaného dokazovania bolo podľa neho jednoznačne preukázané, že neplatnosť zmluvy spôsobil žalobca (resp. ním poverený subjekt). Žalobca túto skutočnosť absolútne odmieta a pokúša sa svoju zodpovednosť preniesť na žalovaného. Všetka argumentácia týkajúca sa vôle žalovaného je podľa neho irelevantná z dôvodu, že žalobca svojim nezákonným konaním spôsobil, že poistná zmluva je absolútne neplatná. Pokiaľ žalobca tvrdí, že výklad súdu prvej inštancie je príliš striktný, domnieva sa, že v prípade ako je tento aj musí taký byť. Žalobca je veľká medzinárodná poisťovňa, a preto by v jej záujme malo byť, aby zmluvy uzatvárala platne, v súlade s platnými zákonmi a aby sa prípady ako tento, že zmluvu za poisťovňu uzatvorí osoba, ktorá nemá na uzatváranie zmlúv oprávnenie, v praxi už nikdy neopakovali. Žalovaný sa v plnej miere stotožňuje s výrokom ako aj odôvodnením napadnutého rozsudku a nesúhlasí s právnymi názormi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní. Má za to, že súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy vykonané v konaní vo vzájomnej súvislosti, pričom po komplexnom zhodnotení veci dospel k správnym skutkovým zisteniam a že úvaha súdu pri hodnotení dôkazov vychádza zo správnej formálnej logiky a zisteného skutkového stavu, pričom súd prvej inštancie vec správne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 8. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 01.04.2021, v ktorom sa v prevažnej časti venoval vzťahu svedkov p. T., p. T. a konateľa žalovaného a opätovne namietal ich blízky vzťah v kontexte hodnotenia ich výpovedí súdom prvej inštancie. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný vyjadril súhlas s tvrdeniami uvádzanými žalobcom počas celého konania, a to aj na margo predmetnej poistnej zmluvy a jej uzavretia, uzatvárania všetkých zmlúv so žalobcom, a to prostredníctvom spol. Respect Slovakia, s.r.o., ich dlhodobo zaužívanú prax pri uzatváraní zmlúv, že akceptoval zmluvy od spol. Respect Slovakia podpísané p. T. rovnako ako ich akceptoval aj žalobca, ako aj zhodu s tým, že žalovaný potvrdenia o uzavretí zmluvy (poistku) zaslané od žalobcu žalovanému považuje za preukázanie uzavretia poistných zmlúv (od spol. Respect Slovakia, s.r.o.) so žalobcom. Podľa žalobcu nie je zrejmé, prečo žalovaný vo vyjadrení bez ďalšieho konštatuje, že žalobca mal svojim nezákonným konaním spôsobiť, že poistná zmluva je absolútne neplatná, keďže to podľa neho je nielen v rozpore s inými tvrdeniami žalovaného vo vyjadrení, ale nie je to ani dôvodné a odôvodnené (nie je podľa neho zrejmé, čo konkrétne malo byť údajné nezákonné konanie žalobcu t. j. čím konkrétne mal žalobca svojim údajným nezákonným konaním spôsobiť absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy), nieto ešte že by malo byť preukázané žalovaným. Žalobca sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že by malo byť v záujme žalobcu, aby zmluvy uzatváral platne, a to nakoľko de iure i de facto by malo byť v záujme všetkých zmluvných strán, aby uzatvárali zmluvy platne, a teda aj žalovaného. Samotný význam, účel a cieľ (zmluvného) poistenia spočíva v tom, aby bol poistník/poistený takýmto poistením krytý, aby takéto poistenie pokrývalo poistné/poistené riziká poistníka/poisteného. Navyše v posudzovanom prípade to bola aj zákonná povinnosť podľa ust. § 3 ods. 1 a ods. 3 Zákona o PZP. Ďalej žalobca trval na tom, že v prvom rade je v záujme samotného poistníka, aby sa pred uzavretím poistnej zmluvy opatrne a podrobne oboznámil s obsahom a predmetom poistenia, a nie až následne, aby po uzavretí zmluvy zisťoval, aké poistenie vlastne uzavrel. Na podporu tohto stanoviska žalobcu ako správneho a vecného (a teda že sa nejedná len o akúsi taktiku žalobcu, ako to uvádza žalovaný vo vyjadrení) poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave (Uznesenie č. k. 21Cob/13/2016-378 zo dňa 31.10.2016).
9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 19.04.2021, v ktorom uviedol, že sa pridŕža svojich predchádzajúcich vyjadrení, že je presvedčený, že výsluch svedkov bol zmysluplným a účelným dôkazom, ktorý potvrdil nezákonný postup žalobcu a súd prvej inštancie dostatočne a vyčerpávajúco zistil skutkový stav a odôvodnil rozsudok v bodoch 70. až 79. Žiadne z tvrdení a argumentov žalobcu nemôže podľa neho zmeniť skutočnosť, že poistná zmluva je absolútne neplatná a že túto neplatnosť spôsobil žalobca. 10. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 12. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 13. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 16. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 17. Podľa § 390 písm. a), b) CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 18. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 19. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Keďže odvolací súd rozhodoval vo veci, kde súd prvej inštancie už raz v merite veci rozhodol, jeho rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, o odvolaní proti novému rozhodnutiu mohol rozhodnúť iba tak, že rozhodnutie potvrdí alebo zmení (neprichádzalo do úvahy zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 CSP). 20. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a zároveň sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie; z tohto dôvodu nenariaďoval ani na prejednanie odvolania pojednávanie, keďže nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP). Z hľadiska skutkového stavu sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že pri uzatváraní poistnej zmluvy, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla (tzv. PZP) vo vlastníctve žalovaného došlo k podpisu návrhu poistnej zmluvy p. E. T., ktorá vo vzťahu k žalovanému vystupovala v postavení finančného agenta pôsobiaceho v spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. Táto skutočnosť sa v priebehu dokazovania ukázala nespornou a pre rozhodnutie sporu zostalo zodpovedanie otázky, či poistná zmluva uzatvorená osobou, ktorá v čase uzatvárania tejto zmluvy nespĺňala podmienky podľa Zákona o finančnom sprostredkovaní (konkrétne, že nebola zapísaná v registri finančných agentov vedenom Národnou bankou Slovenska), má za následok neplatnosť poistnej zmluvy. V nadväznosti na záver súdu prvej inštancie o neplatnosti poistnej zmluvy bolo ďalšou otázkou zodpovedanie otázky, či žalobcovi z titulu neplatnosti zmluvy vznikol nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia. 21. Odvolací súd vo vzťahu k prvej otázke dospel k opačnému záveru ako súd prvej inštancie a síce, že absencia zápisu p. E. T., ktorá v mene spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. (a teda aj v mene žalobcu) uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu, v registri finančných agentov vedenom Národnou bankou Slovenska, nemá za následok neplatnosť poistnej zmluvy č. 6582521523. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie túto konkrétnu otázku nesprávne právne posúdil, pričom jeho odôvodnenie (ods. 70. a 71.) je v rozpore s účelom a zmyslom tak Zákona o finančnom sprostredkovaní ako aj Zákona o PZP.
22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 23. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) Zákona o finančnom sprostredkovaní, tento zákon upravuje finančné sprostredkovanie. 24. Podľa § 1 ods. 1 písm. d) Zákona o finančnom sprostredkovaní, tento zákon upravuje dohľad nad finančným sprostredkovaním a finančným poradenstvom. 25. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o finančnom sprostredkovaní, finančným sprostredkovaním je vykonávanie najmenej jednej z týchto činností: a) predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy o poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby, b) poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby, c) spolupráca pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak charakter finančnej služby takú spoluprácu umožňuje, d) spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo zmluvy o poskytnutí finančnej služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňuje. 26. Podľa § 2 ods. 4 Zákona o finančnom sprostredkovaní, finančným sprostredkovaním v sektore poistenia alebo zaistenia okrem činností uvedených v odseku 1 je aj zisťovanie, hodnotenie a spracovávanie analýz poistného rizika v súvislosti s ponúkanými poistnými produktmi. 27. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o finančnom sprostredkovaní, finančným agentom je osoba so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom. Finančným agentom v sektore poistenia alebo zaistenia je osoba so sídlom alebo ústredím na území Slovenskej republiky, ak ide o právnickú osobu alebo osoba s trvalým pobytom alebo prechodným pobytom a miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ak ide o fyzickú osobu. Finančný agent nemôže vykonávať finančné poradenstvo. 28. Podľa § 6 ods. 2 Zákona o finančnom sprostredkovaní, ak v § 11 a 12 nie je ustanovené inak, na území Slovenskej republiky môže vykonávať finančné sprostredkovanie len finančný agent, ktorým je a) samostatný finančný agent, b) viazaný finančný agent, c) podriadený finančný agent. 29. Podľa § 7 Zákona o finančnom sprostredkovaní, samostatný finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou; pričom v tom istom čase môže mať uzavreté písomné zmluvy s viacerými finančnými inštitúciami. 30. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o finančnom sprostredkovaní, podriadený finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom. V tom istom čase môže mať podriadený finančný agent uzavretú písomnú zmluvu najviac s jedným samostatným finančným agentom. 31. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o finančnom sprostredkovaní, podriadeným finančným agentom je okrem osoby uvedenej v odseku 1 aj osoba, ktorá vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou, ktorá má povolenie na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta; to neplatí, ak táto osoba vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s takouto finančnou inštitúciou, výlučne vo vzťahu k finančným službám, ktoré takáto finančná inštitúcia poskytuje v rámci povolenia podľa osobitného predpisu. 32. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o finančnom sprostredkovaní, Národná banka Slovenska zapíše viazaného finančného agenta, podriadeného finančného agenta a viazaného investičného agenta do príslušného zoznamu v príslušných podregistroch podľa § 13, ktoré sú uvedené v návrhu na zápis do registra (ďalej len „návrh na zápis“), ktorý predkladá navrhovateľ. 33. Podľa § 14 ods. 7 Zákona o finančnom sprostredkovaní, viazaný finančný agent, podriadený finančný agent a viazaný investičný agent sú oprávnení začať vykonávať finančné sprostredkovanie odo dňa zápisu do registra. 34. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o finančnom sprostredkovaní, finančný agent a finančný poradca sú povinní vykonávať finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou a v záujme práv a oprávnených záujmov klienta.
35. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o finančnom sprostredkovaní, finančný agent a finančný poradca sú zodpovední za škodu spôsobenú pri vykonávaní finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva. 36. Podľa 39 ods. 1 písm. f) Zákona o finančnom sprostredkovaní, ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti samostatného finančného agenta, finančného poradcu a navrhovateľa spočívajúce v nedodržiavaní podmienok alebo povinností vyplývajúcich z rozhodnutí vydaných Národnou bankou Slovenska, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní ustanovení tohto zákona, osobitných predpisov v rozsahu z nich vyplývajúcom a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na ich vykonanie, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie finančného sprostredkovania alebo vykonávanie finančného poradenstva týmito osobami, alebo ak zistí, že finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo vykonáva osoba, ktorá nie je zapísaná v registri alebo nemá na túto činnosť udelené povolenie podľa § 18 Národnou bankou Slovenska, podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uloží osobe, ktorá vykonáva finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo v rozpore s týmto zákonom, bez zápisu v registri alebo bez príslušného povolenia podľa § 18, pokutu do výšky 200 000 eur a ukončiť nepovolenú činnosť. 37. Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. 38. Podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka, návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené. 39. Podľa § 6 ods. 4 Zákona o PZP, ak je uzavretá poistná zmluva, poistenie zodpovednosti platí počas trvania tohto poistenia na území všetkých členských štátov; poistenie zodpovednosti platí počas trvania tohto poistenia aj na území tých štátov, ktoré poisťovateľ označil v zelenej karte. 40. Súd prvej inštancie síce vychádzal pri svojom rozhodovaní z takmer všetkých vyššie citovaných ustanovení, avšak opomenul fakt, že Zákon o finančnom sprostredkovaní je právny predpis majúci verejnoprávny charakter, ktorého účelom nie je regulovať súkromno-právne vzťahy fyzických a právnických osôb (napr. žalobcu a žalovaného), ale regulovať činnosť finančných poradcov a finančných sprostredkovateľov pri realizácií činností vymedzených v § 2 ods. 1 Zákona o finančnom sprostredkovaní. Rovnako opomenul fakt, že Zákon o finančnom sprostredkovaní v ust. § 39 ods. 1 písm. f) počítal so situáciou, ktorá vznikla v prejednávanej veci, a síce vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania osobou, ktorá nie je zapísaná v registri. Zákon o finančnom sprostredkovaní v takomto prípade umožňuje Národnej banke Slovenska ako orgánu dohľadu uložiť takejto osobe jednak pokutu do výšky 200.000 eur ako aj uložiť povinnosť ukončiť nepovolenú činnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu však nebolo úmyslom zákonodarcu v takejto situácii spôsobiť neplatnosť právnych úkonov, ktoré finančný sprostredkovateľ nezapísaný v registri, uskutočnil. Uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby (v tomto prípade poistnej zmluvy) osobou, ktorá nie je zapísaná v registri (prípadne osobou bez povolenia) nespôsobuje jej neplatnosť (tak relatívnu alebo absolútnu). K takémuto záveru odvolací súd dospel najmä z praktických dôvodov a účelu Zákona o finančnom sprostredkovaní, ktorým je chrániť klientov vymedzených v ust. § 5 Zákona o finančnom sprostredkovaní, o. i. na trhu finančného sprostredkovania. Uvedené by platilo rovnako v prípade nesplnenia iných regulačných požiadaviek zo strany finančného sprostredkovateľa (napr. nesplnenia informačných povinností, vykonania sprostredkovania bez odbornej starostlivosti, a pod.). Týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie pri svojich záveroch vôbec nezaoberal a neposkytol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadne úvahy, ktoré ho k týmto záverom viedli, iba stroho konštatoval, že uzatvorenie poistnej zmluvy osobou bez zápisu v registri je v rozpore s ust. § 6 ods. 2 a § 9 ods. 1 Zákona o finančnom sprostredkovaní, a preto je neplatná (pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie ďalej opomenul aj existenciu ust. § 30 ods. 1 Zákona o finančnom sprostredkovaní, v zmysle ktorého je finančný agent a finančný poradca zodpovedný za škodu spôsobenú pri vykonávaní finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva. Aj toto ustanovenie len podporuje vyššie uvedené závery odvolacieho súdu a poskytuje možnosť klientom (v tomto prípade žalovanému) domáhať sa voči finančnému sprostredkovateľovi náhrady škody v prípade porušení Zákona o finančnom sprostredkovaní. 41. Z hľadiska aplikácie ustanovení právnych predpisov súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o odvolaní neaplikoval odlišné právne predpisy, a preto nebol dôvod na postup podľa § 382 CSP (Ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili). 42. Záver súdu prvej inštancie o neplatnosti poistnej zmluvy nie je podľa názoru odvolacieho súdu iba v rozpore s účelom Zákona o finančnom sprostredkovaní, ale tiež v rozpore s účelom Zákona o PZP. 43. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o PZP, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. 44. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o PZP, osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky. 45. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. 46. Podľa § 4 ods. 4 Zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 47. Podľa § 6 ods. 3 Zákona o PZP, poisťovateľ je na návrh poistníka povinný uzavrieť poistnú zmluvu, ak nie je v rozpore s týmto zákonom. Ak poisťovateľ odmietne uzavrieť s poistníkom poistnú zmluvu, určí Národná banka Slovenska na žiadosť poistníka poisťovateľa, ktorý je povinný s ním poistnú zmluvu uzavrieť. 48. Podstatou povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je chrániť tretie osoby (poškodených) pred rizikom, že škoda spôsobená na ich majetku či zdraví prevádzkou motorového vozidla škodcu nebude nahradená. Zavedením povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu sledoval zákonodarca primárny záujem ochrany prípadných dotknutých osôb a poistné krytie všetkých škodových udalostí, t. j. zákonodarca sledoval určitý a presne vymedzený cieľ vo verejnom záujme, najčastejšie schopnosť povinného subjektu uhradiť škodu spôsobenú tretím osobám. Ide o také prípady, keď je osobitný záujem na ochrane pred následkami činnosti, s ktorých výkonom je spojené zvýšené riziko. Predovšetkým ide o to, aby poškodený vždy dostal náhradu, i keby poistený škodca nemal dostatok prostriedkov na jej úhradu. Práve preto sa povinné zmluvné poistenie uplatňuje ako poistenie zodpovednosti za škodu, t. j. poistenie pre prípad, že škodca zodpovedá za škodu (nie poisťovateľ, nie SKP). Prvoradým cieľom totiž je odškodnenie poškodeného - aby poškodený netrpel ujmou zo škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla škodcu. Tomu zodpovedá aj povinnosť poisťovateľa uzavrieť poistnú zmluvu na návrh poistníka (§ 6 ods. 3 Zákona o PZP). Pri posudzovaní prejednávaného prípadu súd prvej inštancie tieto skutočnosti nezohľadnil, pričom bolo potrebné prihliadnuť na praktické dôsledky záveru o neplatnosti poistnej zmluvy. Ako príklad možno uviesť bežnú situáciu pri prevode vlastníctva motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte, pri ktorom je potrebné predložiť potvrdenie o uzavretí povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V blízkosti dopravných inšpektorátov sú štandardne kancelárie sprostredkovateľov poistných produktov, kde je možné pomerne rýchlo PZP uzavrieť, pričom od bežného záujemcu o poistenie nie je spravodlivé požadovať, aby si pred uzavretím poistnej zmluvy preveroval, či zamestnanec danej kancelárie (agentúry), ktorý s ním návrh poistnej zmluvy podpisuje je zapísaný v registri Národnej banky Slovenska, či je v zamestnaneckom alebo inom právnom vzťahu s kanceláriou (agentúrou), v ktorej prevádzke sa nachádza, či spĺňa iné povinnosti podľa Zákona o finančnom sprostredkovaní. Ak by sme pripustili správnosť záverov súdu prvej inštancie o neplatnosti poistnej zmluvy, dôsledkom by bola neprípustná situácia, kedy by prípadné škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla museli byť kryté zo strany SKP, čo by neproporcionálne zaťažovalo celý systém povinného zmluvného poistenia.
49. V súvislosti s vyššie uvedeným bolo tiež potrebné, aby súd prvej inštancie pri riešení otázky platnosti/ neplatnosti poistnej zmluvy uplatnil doktrínu preferencie výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti tak, ako to judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 01.04.2015, keď uviedol: „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ Citované rozhodnutie je na posudzovaný prípad viac než priliehavé, keďže z okolností prejednávanej veci vyplýva, že v prípade žalovaného išlo o bežnú prax pri uzatváraní poistných zmlúv, keď tento sám oslovil p. E. T. na uzavretie poistnej zmluvy (a nielen tej, ktorá je predmetom prejednávanej veci) a komunikoval len s ňou. Pani T. potvrdila, že takáto prax pri uzatváraní poistných zmlúv sa uskutočňovala dlhodobo v súčinnosti s jej synom Y. T., a že zmluvy sa následne evidovali pod jeho číslom ako sprostredkovateľa v spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o., pričom zmluvy následne odniesli do spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. Uzavretie poistnej zmluvy podpísanej za spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. (ako sprostredkovateľa pre žalobcu) p. T. nespochybnil ani p. T. (pod ktorého číslom je zmluva evidovaná), ani spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o., ktorá zmluvu postúpila žalobcovi ani sám žalobca. Žalovaný zaplatil prvé aj následné poistné. Keď nastala poistná udalosť, žalovaný poskytol súčinnosť pri jej likvidácii a pristavil aj vozidlo k obhliadke keďže mal za to, že škoda bude krytá poistným plnením žalobcu z poistnej zmluvy. Žalobca schválil poistnú zmluvu, vystavil poistku, bielu aj zelenú kartu, zmluvu nahlásil SKP a poskytol poistné plnenie poškodenému; teda ochrana poškodeného - zmysel Zákona o PZP bol naplnený. Z uvedeného je zrejmé, že všetky zúčastnené strany poistného prípadu mali záujem na tom, aby bola poistná zmluva platná, pričom tento záujem bol najmä na strane žalovaného, ktorý sa z poistenia domáhal práva na náhradu škody, ktorú sám prevádzkou motorového vozidla spôsobil. Súd prvej inštancie v rozpore s touto vôľou všetkých zúčastnených strán aplikoval na danú vec taký výklad právneho predpisu, ktorý je (ako už odvolací súd uviedol vyššie) nielen v rozpore s účelom Zákona o finančnom sprostredkovaní, Zákona o PZP, ale aj v rozpore s vôľou zmluvných strán. Na tomto mieste odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že procesná obrana žalovaného, ktorou sa dovolával neplatnosti poistnej zmluvy na základe toho, že p. E. T. nebola zapísaná v registri NBS bola celkom zjavne motivovaná uplatneným nárokom žalobcu v dôsledku nesplnenia povinnosti žalovaným (nezaplatením poistného včas) a tak ju bolo potrebné v konaní vyhodnotiť. Súd prvej inštancie si zrejme neuvedomil, že žalobca so žalovaným rovnakým spôsobom uzatvoril aj ďalšie poistné zmluvy, ktoré chránia nielen potenciálne poškodené osoby v prípade škodových udalostí, ale taktiež samotného žalovaného pred potenciálne značnými finančnými nárokmi z titulu regresnej náhrady škody. 50. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie (ods. 78. odôvodnenia napadnutého rozsudku), podľa ktorého bol práve žalobca zodpovedný za vzniknutú situáciu. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že nie je spravodlivé pričítať zodpovednosť za vzniknutý stav žalobcovi, keďže tento mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou Respect Slovakia, s.r.o. a zo zisteného skutkového stavu nič nenasvedčuje tomu, že by sa mohol dozvedieť v procese uzatvárania poistnej zmluvy o tom, že p. T. nie je zapísaná v registri NBS. Tomu nakoniec nasvedčuje aj fakt, že túto skutočnosť sa dozvedel až v priebehu konania na základe informácie od žalovaného. Zodpovednosť za vzniknutú situáciu možno naopak pripísať jednak p. E. T., ktorá si musela byť vedomá, že nie je zapísaná v registri NBS a nespĺňa teda všetky podmienky Zákona o finančnom sprostredkovaní, ale tiež spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o., ktorá s p. T. spolupracovala. Pochybenie na strane týchto subjektov by potenciálne zakladalo zodpovednostný vzťah, avšak výlučne medzi nimi a žalovaným a nie aj vo vzťahu k žalobcovi. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje aj na to, že spor bol vyvolaný konaním žalovaného, ktorý nezaplatil v lehote splatnosti prvé poistné. 51. Pokiaľ ide o právne závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v ods. 72. a 73. odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd má za to, že tieto sú rovnako nesprávne, a to pre rozpor s účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, aby bol dosiahnutý účel a cieľ PZP, osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla (§ 3 ods. 3, prvá veta Zákona o PZP). Takto postupoval aj žalovaný, keď oslovil p. T. ako finančného agenta pracujúceho pre spoločnosť (v spolupráci so spoločnosťou) Respect Slovakia, s.r.o. za účelom uzavretia poistnej zmluvy. Právne konštrukcie súdu prvej inštancie celkom zjavne nezohľadňujú, že na spornú poistnú zmluvu bolo potrebné aplikovať nielen
ustanovenia Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách (§ 792 a nasl.), ale najmä ustanovenia Zákona o PZP ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave poistných zmlúv. Dôsledkom takéhoto posudzovania sú nesprávne závery o tom, že poistná zmluva nebola uzatvorená v deň poistnej udalosti, ale dokonca ani po tomto dátume. Odvolací súd sa môže len domnievať, že tieto závery súdu prvej inštancie vychádzajú z neznalosti praktického fungovania povinného zmluvného poistenia, keďže jeho účelom je, aby motorové vozidlo bolo poistené v deň jeho uvedenia do premávky. Závery súdu prvej inštancie sú však podľa odvolacieho súdu aj v rozpore s vykonaným dokazovaním, keďže je zrejmé, že p. T. pri uzatváraní zmluvy konala v mene spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o., ktorá konala v mene žalobcu a vôľa žiadnej zo strán, ktorá bola účastná na tomto právnom úkone nebola v procese uzatvárania zmluvy v rozpore a nebola ničím spochybnená. Na základe toho je možné konštatovať, že ak návrh poistnej zmluvy (na predtlačenom formulári žalobcu) so všetkými zákonnými náležitosťami predložila p. T. žalovanému a tento ju dňa 01.11.2014 prijal podpisom na tomto návrhu, poistná zmluva bola účinná už odo dňa 01.11.2014. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe čoho považoval súd prvej inštancie žalovaného za navrhovateľa poistnej zmluvy a na tomto základe aplikoval ust. § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže z vykonaného dokazovania je nepochybné, že návrh poistnej zmluvy smeroval od žalobcu (prostredníctvom jeho zástupcu) a žalovaný bol adresátom tohto návrhu, ktorý ho prijal a akceptoval všetky podmienky poistenia vrátane podmienok platenia poistného. Čo je však najpodstatnejšie, žalovaný tento návrh poistnej zmluvy prijal už dňa 01.11.2014 za tým účelom, aby od tohto dňa mohlo byť motorové vozidlo uvedené do premávky a aby si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 3 ods. 3 Zákona o PZP. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd nepovažuje za potrebné ďalej sa zaoberať nesprávnymi právnymi konštrukciami súdu prvej inštancie o neskorom prijatí návrhu poistnej zmluvy, dodatočnom schválení právneho úkonu a ďalšími jeho závermi obsiahnutými v ods. 70. až 72. odôvodnenia napadnutého rozsudku. 52. K odvolacej argumentácii žalobcu týkajúcej sa svedkov p. E. T. a p. Y. T. odvolací súd konštatuje, že ju vzhliadol ako nedôvodnú. Odvolací súd má za to, že výsluch bol vedený súdom prvej inštancie (po vrátení veci) štandardným spôsobom a je len na ťarchu žalobcu, že nevyužil možnosť zúčastniť sa pojednávania a klásť svedkom otázky, aby mohol bezprostredne vnímať ich výpoveď. Odvolací súd má taktiež za to, že námietka žalobcu spočívajúca v spochybnení dôveryhodnosti výpovede týchto svedkov z dôvodu tvrdeného nadštandardne blízkeho vzťahu s konateľom žalobcu nie je dôvodná, keďže žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tohto svojho tvrdenia. Je úplne štandardné, že finanční sprostredkovatelia získavajú klientov (či už pre poistné alebo iné finančné produkty) v prvom rade z okruhu im známych osôb, čo bol zrejme aj prípad p. T. a konateľa žalobcu, keďže táto uviedla, že ho pozná prostredníctvom jej (dnes už bývalého) manžela. V konaní však nevyšla najavo žiadna taká skutočnosť a nevyplynulo to ani z priebehu výpovede p. T., či p. T., že by mali záujem na výsledku sporu. Odvolací súd je práve opačného názoru, a to, že výpoveď týchto svedkov objasnila priebeh celého procesu uzatvárania poistných zmlúv medzi žalobcom, spoločnosťou Respect Slovakia, s.r.o., p. T., p. T. a žalovaným. V tomto smere je potrebné poukázať aj na do istej miery protirečivú argumentáciu žalobcu, kde na jednej strane spochybňuje to, čo vypovedali títo svedkovia a na druhej strane sa odvoláva na platnosť uzatvorenia zmluvy práve v súlade s tým, ako tento proces svedkovia popísali. 53. Vzhľadom na záver odvolacieho súdu o platnosti poistnej zmluvy č. 6582521523 (podľa návrhu č. 3491731664) v čase poistnej udalosti (27.11.2014) sa odvolací súd (z dôvodu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nebolo možné druhý raz zrušiť) zaoberal samotnou dôvodnosťou nároku žalobcu a procesnou obranou žalovaného. 54. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) Zákona o PZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného. 55. Uplatnený nárok žalobcu je založený na vyššie citovanom ust. § 12 ods. 1 písm. f) Zákona o PZP. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaný bol v omeškaní s platením poistného, keďže prvá splátka poistného vo výške 27,63 eura bola splatná dňa 01.11.2014 a žalovaný ju uhradil až dňa 28.11.2014, deň po tom, ako došlo k poistnej udalosti. V takomto prípade má žalobca právo postihu voči žalovanému v zmysle citovaného ustanovenia. Procesná obrana žalovaného (okrem tvrdenej neplatnosti poistnej zmluvy, s ktorou sa už odvolací súd vysporiadal vyššie) bola založená jednak na tom, že poistné malo byť uhradené formou vysporiadania preplatkov z iných poistných zmlúv, ktoré mal mať uzatvorené so žalobcom a jednak na tom, že postih žalobcu vo výške 100 % je neprimerané vysoký. 56. Pokiaľ ide o prvú časť procesnej obrany (tu súd poukazuje z dôvodu hospodárnosti na jeho zhrnutie v ods. 3. a 5. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), odvolací súd dospel k záveru, že táto je nedôvodná, keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno jeho tvrdení o existencii hromadnej poistnej zmluvy, resp. iných zmlúv a s nimi súvisiacich preplatkov, ktoré sa mali započítať na dlžnú splátku poistného. Tento
fakt a nelogickú obranu žalovaného potvrdzuje aj skutočnosť, že dlžné poistné uhradil dňa 28.11.2014 ako aj jeho vyjadrenie, že mu mohla uniknúť úhrada niektorej splátky z dôvodu existencie viacerých poistných zmlúv so žalobcom. 57. Vo vzťahu k druhej časti procesnej obrany odvolací súd uvádza, že žalovaný argumentoval tým, že je dlhoročným klientom žalobcu a má s ním uzavretých viacero platných zmlúv a z tohto dôvodu mu mohla uniknúť úhrada niektorej splátky. Súdna prax ako aj odborná právna obec bola dlhú dobu v otázke moderačného práva vo vzťahu k postihu poisťovní nejednotná (časť tvrdila, že postih nemá charakter škody, a preto súd nemôže využiť moderačné právo a druhá časť bola opačného názoru). Odpoveďou na tento rozdielny prístup je nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 90/2021 - 36 zo dňa 30.11.2021, v zmysle ktorého „za ústavne akceptovateľnú možno považovať úvahu, že regresná náhrada má plniť výchovný účel a má tiež zohľadniť okolnosti, za ktorých k vzniku škody došlo. Vzhľadom na to možno primeranosť náhrady podľa názoru ústavného súdu ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je dôvodná a v kladnom prípade aj zodpovedanie otázky, či je aj primeraná. Zohľadnenie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka, keď svoj účel nenaplní a na druhej strane, aby nebola ekonomický likvidačná (IV. ÚS 377/2018). Ústavný súd dodáva, že v závislosti od konkrétnych okolností by bolo ústavne akceptovateľné aplikovať aj podporné komponenty pri určení primeranej regresnej náhrady (napr. zohľadnenie primeranej minimálnej mzdy v hospodárstve). Ústavný súd sa v prvom rade nemôže stotožniť s argumentáciou, podľa ktorej jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia § 12, je poisťovateľ, nie súd. Uvedený prístup jednoznačne naráža na garancie doktrinálne zakotvené v namietaných referenčných normách. Taký výklad ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý by neumožňoval preskúmať správnosť postupu poisťovne, by nebol spravodlivý, pretože by bolo celkom na úvahe poisťovne, akú sumu uplatní, či zohľadní alebo nezohľadní napr. eventuálne spoluzavinenie, resp. iné relevantné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Ústavný súd k uvedenému dodáva, že je to práve otázka proporcionality, ktorú je potrebné skúmať zo strany všeobecného súdnictva, pričom uplatnenie regresu jednoznačne musí byť zo strany poisťovateľa riadne zdôvodnené. Povinnosťou účastníkov právneho vzťahu je dodržiavať zákonné a zmluvné záväzky, no súčasne musia všetci zainteresovaní konať fair. Pokiaľ mierne oneskorenie nespôsobí žiaden negatívny následok a k danej situácii pristúpia dôvody hodné osobitného zreteľa (nevedomosť o škode, vážne zranenie manželky a jej následné onkologické ochorenie, akútne starosti s tým spojené), nesmie ich súd opomenúť. Právo v sebe musí mať aj aspekt empatie, pričom priznávanie obdobných nárokov ako v posudzovanej veci môže často narážať na samú podstatu dobrých mravov.“ V prejednávanej veci však podľa názoru odvolacieho súdu nenastali také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie uplatňovaného nároku, a to z dôvodu, že žalovaný celkom nepochybne uhradil poistné až deň po poistnej udalosti, čo je pomerne bežnou praxou poistených, ktorí poistné uhradia bezprostredne po poistnej udalosti v snahe vyhnúť sa postihu. Ak by však súdy akceptovali takúto prax ako dovolenú a uplatňovali by moderačné právo v prípadoch, kedy by poistení neuhrádzali poistné včas, vyslali by negatívny signál, ktorý by nemotivoval poistených platiť poistné včas. Zároveň odvolací súd konštatuje, že žalovaný v rámci tejto časti procesnej obrany neuviedol žiadne také výnimočné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uplatnenie moderačného práva a takéto skutočnosti odvolací súd nezistil ani z likvidačného spisu predloženého súdu prvej inštancie žalobcom. 58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 59. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 60. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd v dôsledku zmeny výroku I. vo veci samej zmenil aj výrok o trovách konania. Keďže dospel k záveru, že v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, v súlade so zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP, mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom tento výrok sa vzťahuje tak na konanie na súde prvej inštancie ako aj na odvolacie konanie. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka samostatným uznesením. 61. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.