Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-50-2012.pdf
PDF · 126.61 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-4C/50/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcu S., zastúpeného JUDr. Martinom Tomasom, advokátom so sídlom Poprad, Sokolovská 12, proti žalovanému N. štátnemu občanovi SR, o zaplatenie 2 935,38 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na náhrade trov konania 176 eur a na náhrade trov právneho zastúpenia 1 191,24 eur na účet zástupcu žalovaného advokátskej kancelárie JUDr. Jaroslav Sidor, s. r. o., so sídlom Poprad, Zdravotnícka 4373/6, IČO: 36 866 156, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd 23. 4. 2012 domáhal na žalovanom zaplatenia 2 935,38 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 11. 4. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žiadal, aby súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu.
Žalobu odôvodnil tvrdeniami, že na základe plnej moci, ktorú mu dňa 23. 2. 2009 žalovaný udelil, zastupoval žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.: 4C 28/2009. 7. 2. 2012 mu žalovaný plnú moc vypovedal. Keďže došlo k odvolaniu plnej moci žalovaným, vypracoval 21. 2. 2012 vyúčtovanie trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v ktorom trovy vyčíslil na 3 188,48 eur. Pri vyčíslení vychádzal z hodnoty predmetu sporu cca. 40 000 eur tak, ako to vyplýva zo záznamu spísaného v jeho advokátskej kancelárii z 23. 2. 2009. Žalovaný mu oznámil, že nesúhlasí s týmto vyúčtovaním s odôvodnením, že nie je v súlade s uvedenou vyhláškou. Na to reagoval úpravou vyúčtovania a výšku trov právneho zastúpenia upravil novým vyúčtovaním z 22. 3. 2012 na sumu 2 935,38 eur. Žalovaný mu túto sumu nezaplatil, s týmto vyúčtovaním nesúhlasil.
Spolu so žalobou predložil listinné dôkazy, a to vypovedanie plnej moci z 13. 3. 2012, záznam napísaný v advokátskej kancelárii 23. 2. 2009, vyúčtovanie trov právneho zastúpenia datované 21. 2. 2012 a 22. 3. 2012.
26. 4. 2012 súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosti v súlade so žalobnou žiadosťou. Proti tomuto platobnému rozkazu žalovaný podal včas odpor. V jeho odôvodnení uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Argumentoval, že žalobca ho neinformoval o výške odmeny za jednotlivé úkony právnej služby pred ich začatím, pričom takáto povinnosť mu vyplývala z ust. § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Keďže žalobca si svoju informačnú povinnosť nesplnil, odmena mu nepatrí, a mal by mu vrátiť aj zálohu, ktorú mu poskytol vo výške 1 000 eur. Ďalej namietal, že informácia žalobcu o hodnote predmetu sporu 40 000 eur uvedená v zázname z 23. 2.
2009 je v rozpore so skutočnosťou, nakoľko nepodal žalobu o určenie vlastníckeho práva, ale žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Pri sporoch o neplatnosť právneho úkonu nie je možné hodnotu veci vyjadriť v peniazoch a advokátovi patrí odmena podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., tzn. odmena vo výške jednej trinástiny výpočtového základu za jeden úkon právnej služby. Odmena v tejto výške je v danom prípade opodstatnená aj s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., teda vzhľadom na skutočnosť, že predmet konania sa týkal nehnuteľností určenej na jeho bývanie ako fyzickej osoby. Odmenu v tejto výške priznal žalovanej aj súd v rozsudku zo 17. 1. 2012 v súdnom konaní sp. zn.: 4C 28/2009.
Súd vo veci v súlade s ust. § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého včasným podaním odporu odôvodneného vo veci samej sa platobný rozkaz zrušuje v plnom rozsahu, nariadil pojednávanie.
Na pojednávaniach žalobca trval na podanej žalobe a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v predmetnom súdnom konaní vo výške 2 935,38 eur tak, ako ich vyčíslil v podaní z 22. 3. 2012. Tvrdil, že v danej veci bola výška odmeny za právne služby účastníkmi dohodnutá. Účastníci jasne dohodli spôsob výpočtu odmeny za právne služby tak, ako to vyplýva zo záznamu z 23. 2. 2009. V súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. dohodli tarifnú odmenu inú ako bola základná sadzba tarifnej odmeny určená touto vyhláškou, a to tarifnú odmenu vypočítanú podľa § 10 ods. 1 vyhlášky z hodnoty sporu 40 000 eur, čo predstavuje cca. 500 eur za 1 jeden úkon právnej služby. Žalovaný poskytol žalobcovi zálohu vo výške 1 000 eur pokrývajúcu cca. 2 úkony právnej služby. Namietal, že v danom prípade nemal žalovaným tvrdenú informačnú povinnosť, nakoľko informačná povinnosť advokáta upravená ust. § 18 ods. 4 Zákona o advokácii bola zavedená novelou tohto zákona vykonanou zákonom č. 304/2009 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť až dňom 1. 9. 2009. Keďže k dohode o poskytovaní právnych služieb v danej veci došlo pred účinnosťou tejto novely, takúto povinnosť nemal.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že by účastníci uzavreli akúkoľvek dohodu o odmene žalobcu v súvislosti s poskytnutím právnych služieb žalovanému. Tvrdil, že účastníci sa nedohodli na žiadnej zmluvnej odmene advokáta podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) - d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., teda vrátane dohody o tarifnej odmene inej ako bola vyhláškou určená základná tarifná odmena. Poukazoval na výslovné znenie záznamu z 23. 2. 2009 s argumentáciou, že z toho záznamu uzavretie žiadnej dohody tak, ako tvrdí žalobca nevyplýva. Argumentoval, že obsah tohto záznamu je potrebné vykladať na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, a to v súlade s ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa záznamu žalovaný bol žalobcom iba jednostranne informovaný o povinnosti zaplatiť tarifnú odmenu podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ak by sa malo jednať o zmluvnú odmenu, musel by poukazovať na ust. § 2 tejto vyhlášky. Argumentoval, že dohodou nemožno určiť tarifnú hodnotu veci, nakoľko tá je daná samotnou podstatou predmetu sporu. Uvedením výšky tarifnej hodnoty veci cca 40 000 eur v zázname z 23. 2. 2009 žalobca iba zavádzal žalovaného ako spotrebiteľa v otázke hodnoty predmetu sporu. Žalovaný žalobu, na základe ktorej by hodnota veci bola cca. 40 000 eur nikdy nepodal, a žalobca nikdy žalovanému právne služby v takomto spore neposkytol. Žalobca poskytol žalovanému právne služby vo veci vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp zn.: 4C 28/2009, ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Ide o vec, kde hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch. Preto žalobcovi nemôže patriť odmena vypočítaná z tarifnej hodnoty veci 40 000 eur, a to aj v prípade, ak by žalovaného bol riadne informoval podľa ust. § 18 ods. 4 Zákona o advokácii, nakoľko tarifná odmena musí byť v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. Žalobcovi za zastupovanie v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.: 4C 28/2009 patrí tarifná odmena podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške jednej trinástiny výpočtového základu za jeden úkon právnej služby tak, ako aj súd vychádzal pri výpočte náhrady trov žalovanej v tomto súdnom konaní. Pri rozsahu celkom 7 úkonov právnej služby to predstavuje 343,02 eur, spolu s náhradami celkom 474,87 eur. Keďže však žalobca, počnúc dňom 1. 9. 2009, odkedy bola upravená informačná povinnosť advokáta, žalovaného neinformoval o výške odmeny za právne úkony pred jeho začatím, žalobcovi patrí odmena iba za 3 úkony právnej služby poskytnuté do 1. 9. 2009, z toho 2 úkony (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby) po 53,49 eur a 1 úkon (návrh na nariadenie predbežného opatrenia) po 26,74 eur, 3 x režijný paušál vo výške 20,85 eur, náhrada cestovného vo výške 57,36 eur a náhrada za stratu času vo výške 24,70 eur, celkom teda žalobcovi patrí odmena a náhrady vo výške 236,63 eur. Žalobcovi pritom nepatrí odmena za 1 vyúčtovaný úkon právnej služby z 26. 2. 2009, nakoľko predloženie listinného dôkazu nie je podaním vo veci samej, ale iba predložením dôkazu a doplnením predchádzajúceho úkonu právnej služby a jeho právnej argumentácie (návrhu na nariadenie predbežného opatrenia). Za tento rutinný
administratívny úkon je odmena zohľadnená už v návrhu na predbežné opatrenia. Ďalšie 4 úkony (účasť na pojednávaniach 17. 9. 2009, 17. 12. 2009, 13. 12. 2011 a 17. 1. 2012) sú úkonmi právnej služby, ktoré žalobca vykonal po nadobudnutí účinnosti novely Zákona o advokácii (po 1. 9. 2009). Keďže žalobca si svoju informačnú povinnosť v súvislosti s týmito úkonmi nesplnil, odmena za tieto úkony mu nepatrí. Žalovaný žalobcovi poskytol zálohu vo výške 1 000 eur, ktorú pri svojom vyúčtovaní zohľadnil aj žalobca. S poukazom na toto plnenie žalovaného preto žalobca nemá nárok na zaplatenie ďalšej odmeny, a to ani vtedy, ak by súd uznal nárok na odmenu za namietaný neúčelný úkon z 26. 2. 2009, ako aj za úkony vykonané po 1. 9. 2009.
Podľa ust. § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledujúce skutočnosti, na základe ktorých prijal nasledujúce právne závery:
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 4C 28/2009 súd zistil, že pod touto sp. zn. je na tunajšom súde vedené konanie žalobcu N., proti žalovaným 1. E. a 2. K. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 3. 11. 2008 medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovanou v 2. rade ako kupujúcou, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva predávajúcej k bytu č. X nachádzajúcemu sa na 2. poschodí bytového domu so súpisným č. XXX a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo výške 7128/41911 v pomere k celku zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. I., ako aj k pozemku parcele č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 167 m2 vo výške 7128/41911 v pomere k celku zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. I., a to s poukazom na rozpor zmluvy s ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konanie začalo 23. 2. 2009 a doposiaľ nie je právoplatne skončené.
Z internetového portálu Slovenskej advokátskej komory súd zistil, že žalobca je zapísaný v zozname advokátov tejto komory, č. licencie 5338.
Z listinného dôkazu označeného ako „Záznam napísaný v AK JUDr. Borisa Bednára dňa 23. februára 2009“ vyhotoveného v Poprade 23. 2. 2009, podpísaného N. (čl. 8 spisu v danej veci) vyplýva, že uvedeného dňa sa do advokátskej kancelárie žalobcu dostavil žalovaný, ktorý uviedol: „Bol som v období XX. XX. 1993 - XX. X. 2009 ženatý s E.. V rozhodnom období sme okrem iného majetku nadobudli i byt č. X na 2. poschodí na ulici A. č. XX v I.. Dňa 19. februára 2009 som sa od otca sl. N. dozvedel, že táto je majiteľkou bytu, a preukazoval to kúpnou zmluvou a listom vlastníctva. Žiadal ma, aby som začal platiť nájomné so spätnou platnosťou od decembra 2008, a to 150 eur mesačne, 3 500 eur ako zálohu na to, že mi dovolí užívať byt po dobu 1 mesiaca, a žiadal ma vypratať byt a opustiť ho. Prítomný pri tom bol i môj švagor - brat mojej bývalej manželky S.. Ja som ho vysmial, a nakoniec so mu povedal, že idem za bratom pre peniaze, tak opustil byt. Odvtedy mi volal a povedal mi, či si uvedomujem, že užívam jeho byt, načo ja som mu povedal, že celú vec mienim postúpiť súdu. Žiadam, aby som bol v uvedenej veci právne zastupovaný...“
Z listinného dôkazu nachádzajúceho sa na čl. 3 spisu sp. zn.: 4C 28/2009 označeného ako „Plnomocenstvo“ datovaného 23. 2. 2009 súd zistil, že žalovaný písomne splnomocnil žalobcu ako advokáta na svoje zastupovanie v tomto konaní („vo veci neplatnosti odpredaja bytu č. X na 2. poschodí na A. ulici XXX/XX v I. D.“).
Z obsahu spisu sp. zn.: 4C 28/2009 vyplýva, že žalobca vykonával úkony v tomto konaní v zastúpení žalovaného a zúčastňoval sa pojednávaní. Z listiny vyhotovenej žalovaným, nachádzajúcej sa v spise sp. zn.: 4C 28/2009 na čl. 207, datovanej 2. 2. 2012, doručenej súdu v tomto konaní 7. 2. 2012, vyplýva, že týmto písomným podaním žalobca oznámil súdu, že odvoláva splnomocnenie udelené žalobcovi na zastupovanie v tomto súdnom konaní.
V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné a vykonaným dokazovaním ani spochybnené, že žalobca ako advokát poskytol žalovanému ako fyzickej osobe právne služby spočívajúce v zastupovaní žalovaného v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.: 4C 28/2009, pričom právnym základom vzťahu medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným bola zmluva o poskytnutí
právnych služieb (na rozdiel od rozhodnutia súdu, príp. jednostranného právneho úkonu advokátskej komory).
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Zmluva o poskytnutí právnych služieb advokátom je zmluvou svojho druhu, vykazujúcou také znaky, ktoré sú pre ňu charakteristické a nie sú príznačné pre žiadny iný upravený zmluvný typ. Z hľadiska pozitívneho práva ide o nepomenovanú (inominátnu) zmluvu, tzn. zmluvu, ktorá nie je osobitne v zákone upravená (§ 51 Občianskeho zákonníka), a ktorá sa preto bude riadiť ustanoveniami upravujúcimi typovo najbližší druh zmluvy. V prípade vzťahu občianskoprávnej povahy je to zmluva príkazná (§ 724 a nasl. Občianskeho zákonníka), resp. zmluva o dielo (§ 631 a nasl. Občianskeho zákonníka). Na zmluvu o poskytovaní právnych služieb právo nekladie žiadne formálne požiadavky. Neexistuje povinnosť písomnej formy. Môže byť teda uzavretá aj ústnou formou, dokonca i konkludentne. Zmluva o poskytovaní právnych služieb môže byť tiež zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko citované ust. § 52 Občianskeho zákonníka nevylučuje nepomenované zmluvy z režimu zmlúv spotrebiteľských, ak je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (napr. rozsudok NS ČR z 29. 3. 2012 sp. zn.: 33 Cdo 4114/2010).
V prejednávanej veci teda právnym základom vzťahu medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným je nepísomná zmluva o poskytnutí právnych služieb spočívajúcich v zastupovaní žalovaného žalobcom v súdnom konaní sp. zn.: 4C 28/2009, ktorá vzhľadom na jej zmluvné strany je zmluvou spotrebiteľskou. Žalovaný ako spotrebiteľ teda podľa zásady ochrany slabšej zmluvnej strany, ktorá koriguje uplatnenie zásady autonómie vôle vo vzťahoch, požíva v tomto právnom vzťahu osobitnú právnu ochranu. Spotrebiteľ je tým účastníkom právneho vzťahu, ktorý spravidla nedisponuje zodpovedajúcimi znalosťami, schopnosťami či informáciami, ktoré sú nevyhnutné pre to, aby mohol byť dodávateľovi v právnom vzťahu rovným partnerom. Táto faktická nerovnosť daná rozdielnym ekonomickým a sociálnym postavením a z neho vyplývajúcou neschopnosťou spotrebiteľa dostatočne zabezpečiť realizáciu svojich práv vo vzťahu k dodávateľovi je dôvodom osobitnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa obsiahnutej v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v ďalších predpisoch na ochranu spotrebiteľa. Obsah zmluvy o poskytnutí právnych služieb, ktorá je základom vzťahu medzi advokátom a klientom, musí naplniť predovšetkým advokát. Advokátovi zákon ukladá rad povinností, ktoré je povinný plniť a dodržiavať. Základné povinnosti advokáta stanovuje zákon č.586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o advokácii“) ako leges špecialis a Občiansky zákonník ako leges generales. Ďalšie povinnosti advokáta obsahujú stavovské podpisy, predovšetkým Advokátsky poriadok obsahujúci zároveň aj Etický kódex advokáta.
Zásadný význam má ust. § 18 ods. 2 Zákona o advokácii upravujúce základnú požiadavku na obsah a kvalitu advokátskej činnosti. Podľa tohto ustanovenia advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne a svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Tento všeobecný rámec stanovuje určitý štandard starostlivosti advokáta, určité meradlo kvality činnosti advokáta, ktorého nedodržanie možno kvalifikovať ako nedbalý výkon. Meradlom je teda priemerný, obozretný a svedomitý predstaviteľ toho povolania. Povinnosti advokáta sú
pritom rôznorodé. Advokát má povinnosť informovať, poučovať, radiť, upozorňovať na riziká, diskutovať problémy a objasňovať situácie, chrániť majetok, predchádzať ďalším sporom a mnohé ďalšie.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o advokácii a § 10 Advokátskeho poriadku advokát poskytuje právne služby za odmenu.
Podľa § 24 ods. 1 a ods. 3 Zákona o advokácii advokát má právo požadovať primeraný preddavok. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 31. 5. 2009, tzn. v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky zmluvná odmena sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena), b) paušálnou sumou (paušálna odmena), c) podielom na hodnote veci (podielová odmena), d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny. Dohoda o odmene advokáta je dohodou medzi advokátom a klientom o čiastke, za ktorú bude právna služba poskytnutá. Zákon výslovne neobsahuje ani tu požiadavku na písomnú formu. Dohoda preto môže byť uzavretá aj ústne. Dohoda môže byť súčasťou zmluvy o poskytnutí právnych služieb alebo aj samostatnou zmluvou. Aj tu ide o nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorá nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Podľa citovaného ust. § 24 ods. 3 Zákona o advokácii v prípade, že nedôjde k dohode o odmene, advokátovi patrí tarifná odmena.
V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že so žalovaným uzavrel dohodu o odmene za zastupovanie v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.: 4C 28/2009. Tvrdil, že so žalovaným sa dohodli na spôsobe výpočtu odmeny tak, že tarifná odmena za 1 úkon právnej služby bude vypočítaná podľa § 10 ods. 1 vyhlášky z hodnoty veci (cena bytu), ktorú dohodli na 40 000 eur. Žalovaný je tak povinný zaplatiť mu za 1 úkon právnej služby 506,21 eur. Tvrdenie opieral predovšetkým o záznam napísaný v advokátskej kancelárii 23. 2. 2009 a svedecké výpovede K., J., ako aj svoju výpoveď.
Žalovaný namietal, že žiadna dohoda o odmene žalobcu za právne služby spočívajúce v jeho zastupovaní v súdnom konaní sp. zn.: 4C 28/2009 nikdy nebola dohodnutá, a že takýto záver z vykonaného dokazovania ani nevyplýva. Namietal, že tarifnú hodnotu veci nemožno určiť dohodou, a že v danom prípade je tarifná hodnota veci neoceniteľná peniazmi. Žalobcovi preto vzhľadom na neexistenciu dohody o odmene prislúcha právo len na tarifnú odmenu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky.
Súd sa v prejednávanej veci stotožnil s argumentáciou žalovaného, že z listinného dôkazu označeného ako „Záznam napísaný v AK JUDr. Borisa Bednára dňa 23. februára 2009“ vyhotoveného v Poprade 23. 2. 2009 podpísaného žalovaným (čl. 8 spisu) iba vyplýva, že uvedeného dňa žalovaný svojím podpisom zobral na vedomie nasledovné: „Beriem na vedomie, že plný úspech vo veci nie je zaručený... Bol som oboznámený s tým, že za právne služby som povinný zaplatiť v zmysle §-u 10 ods. 1 Vyhl. 655/2004... ako zálohu na trovy konania skladám sumu 1 000 eur, ktorú po jej vyčerpaní na požiadanie doplním... hodnota predmetu sporu je cca. 40 000 eur. Trovy vo forme súdneho poplatku budem znášať ja.“ Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že na základe iba tohto listinného dôkazu bez ďalšieho nemožno prijať záver o uzavretí dohody o odmene advokáta v prejednávanej veci. Aj keď ako už súd vyššie uviedol, dohoda o odmene môže byť uzavretá aj ústne (listina ináč nespĺňa podstatné náležitosti písomnej formy zmluvy, nakoľko neobsahuje podpisy oboch zmluvných strán), z jazykového prejavu obsiahnutého v tejto listine nevyplýva výslovný prejav vôle žalovaného uzavrieť akúkoľvek dohodu o odmene so žalobcom. Nie je tiež zrejmé, o akú zmluvnú odmenu v nadväznosti na ust § 2 ods. 2 vyhlášky ba sa malo jednať, tzn. teda o dohodu s akým konkrétnym obsahom z hľadiska tohto zákonného ustanovenia by sa malo jednať.
Žalobca v svojej výpovediach v priebehu konania (okrem iného) uviedol, že 23. 2. 2009 si so žalovaným sadli. Spísali v prvom rade záznam a žalovaný mu predložil dokumenty. Začali sa baviť o právnom
zastúpení. Bol ochotný prevziať právne zastúpenie a dohodli sa na tom, že hodnotu právneho úkonu budú odvíjať od hodnoty bytu. Spoločnou úvahou odhadli cenu bytu na 40 000 eur. Žalovaného zaujímalo, koľko bude stáť jeden úkon právnej služby. Vypočítal mu to a povedal mu, že to bude niečo cez 500 eur. Žalovaný povedal, že je to dosť za jeden úkon. Na to mu povedal, že pokiaľ sa mu to zdá veľa, že mu vráti dokumenty, a že za iných finančných podmienok nie je ochotný takúto komplikovanú vec riešiť. Požiadal žalovaného o zálohu vo výške 1 000 eur s tým, že to pokrýva zhruba 2 úkony. Žalovaný nemal so sebou 1 000 eur. Súhlasil s tým, že hodnota jedného úkonu bude tých 506 eur. Potom odišiel. Asi o hodinu doniesol peniaze. Doplnili podpisy, prevzal právne zastúpenie a zálohu. Ešte v ten deň vyexpedoval žalobu aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Zo záznamu z 23. 2. 2009 a z výpovede žalobcu zhodne vyplýva, že žalobca mal záujem dohodnúť so žalovaným len hodnotu veci, ktorá bola predmetom sporu v konaní sp. zn.: 4C 28/2009 tým, aby žalovaný zaplatil tarifnú odmenu vo výške podľa §10 ods. 1 vyhlášky z tejto dohodnutej hodnoty veci. Za hodnotu veci pritom dohodou mal záujem určiť hodnotu bytu, ktorý bol predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalovaný v konaní sp. zn.: 4C 28/2009 domáha. Sám žalobca v svojej výpovedi uviedol: „... Tých 40 000 bolo dohodnutých preto, aby nedošlo presne k tomu, k čomu teraz došlo. Tam bolo tých 40 000 eur daných, aby nebolo sporné, z čoho budem vychádzať pri vypočítaní hodnoty sporu...“ Z dôkazov vykonaných v konaní nevyplýva, že by žalobca bol mal záujem, aby žalovaný mu zaplatil inú odmenu ako je základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, a teda že by bol mal záujem uzavrieť dohodu o odmene podľa niektorého z ust. § 2 ods. 2 písm. a) - d) vyhlášky (teda nie len dohodu o hodnote veci), a tiež že by takúto dohodu aj uzavrel. Preto sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v prejednávanej veci účastníci neuzavreli žiadnu dohodu o odmene a žalobcovi patrí tarifná odmena podľa vyhlášky.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Súd sa tiež stotožnil s názorom žalovaného, že v prípade určenia neplatnosti zmluvy predmet konania nemožno oceniť peniazmi. Vyhláška č. 655/2004 Z. z. účinná od 1. 5. 2005 rozlišuje situácie, kedy je predmet právnej služby, o ktorom prebieha súdne konanie, oceniteľný v peniazoch (§ 10 ods. 2), a kedy tomu tak nie je (§ 11 ods. 1). Podľa § 9 vyhlášky je potrebné rozlišovať prípady, kedy sa výpočet tarifnej odmeny vzhľadom na predmet konania stanovuje na základe hodnoty veci alebo práva, a kedy na základe druhu veci. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti právneho úkonu vyhláška takýto predmet konania nezaraďuje pod prípady, kedy sa tarifná odmena určuje podľa druhu veci. Posúdenie, či v týchto prípadoch ide o hodnotu veci alebo práva oceniteľnú alebo neoceniteľnú ponecháva na úvahe orgánov aplikujúcich právo. V prípade určenia neplatnosti zmluvy je potrebné vychádzať z hodnoty práva, pričom ide o také právo (právnu možnosť hmotnoprávneho i procesného charakteru), ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch. Účelom právnej služby v tomto prípade nie je dosiahnutie určenia vlastníckeho práva k veci, ani jeho vymoženie, ale len určiť, že právny úkon je neplatný. Takýto právny záver má svoju oporu v doterajšej vcelku ustálenej súdnej praxi ako aj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR. Súd v tejto otázke dáva do pozornosti početné rozhodnutia NS SR, ako napr. uznesenia NS SR z 21. 10. 2010 sp. zn.: 3 M Cdo 9/2009, z 29. 7. 2010 sp. zn.: 2 M Cdo 8/2009, z 29. 10. 2010 sp. zn.: 5 M Cdo 9/2010, z 30. 9. 2009 sp. zn.: 2 M Cdo 18/2008, rozsudok NS SR z 1. 9. 2008 sp. zn.: 1 M Obdo V 17/2006.
V prejednávanej veci teda žalobcovi za zastupovanie žalovaného v súdnom konaní sp. zn.: 4C 28/2009 prislúcha tarifná odmena podľa § 11 ods. 1 vyhlášky, tzn. tarifná odmena vo výške jednej trinástiny výpočtového základu za jeden úkon právnej služby.
Súd dodáva, že žalobca sa v priebehu konania snažil preukázať, že so žalovaným sa jasne dohodli na tarifnej odmene za 1 úkon právnej služby vo výške cca. 500 eur (presne 506,21 eur), teda na tarifnej odmene inej ako je základná sadzba tarifnej odmeny vo veci podľa vyhlášky, tzn. inej , ako je odmena vo výške 53,49 eur za 1 úkon právnej služby (jedna trinástina výpočtového základu v roku 2009). Na podporu tohto svojho tvrdenia poukazoval na výpovede svedkýň K. a J..
Žalovaný v svojej výpovediach v priebehu konania uviedol (okrem iného), že keď žalobca mu dával podpísať písomný záznam z 23. 2. 2009, pýtal sa žalobcu, koľko bude platiť. Ako odpoveď dostal otázku, či mu neverí. Boli tam vtedy len dvaja. Žalobca mu nikdy počas konania nepovedal, koľko bude platiť. Bol na tom, že keďže nič nehovorí, tých 1 000 eur, čo mu dal, bude stačiť. Nie je právnik. Nevie, ako to funguje pri výpočte odmeny, čo je to jeden úkon právnej služby. Žalobca mu nevysvetlil, aký je vzťah medzi hodnotou predmetu sporu a tarifnou odmenou. Právne zastúpenie ukončil, keď prehral súd. Týmto stratil voči žalobcovi dôveru. Keď dostal vyúčtovanie, len pozeral, čo sa deje.
Súd v prejednávanej veci zastáva názor, že pokiaľ mal žalobca skutočne v úmysle uzavrieť so žalovaným dohodu o odmene podľa § 2 ods. 2 písm. d) vyhlášky /prípadne písm. a) - c) vyhlášky/, bolo predovšetkým jeho povinnosťou ako advokáta žalovaného riadne informovať a poučiť ho o všetkých možnostiach a eventualitách nákladov zastúpenia a spôsobov ich určenia. Bolo jeho povinnosťou jasne žalovaného informovať, že v danej veci od neho požaduje odmenu v podstatne inej výške, ako je tarifná odmena stanovená pre daný prípad ust. § 11 ods. 1 vyhlášky. Požiadavka náležitej pozornosti tejto informačnej a poučovacej povinnosti advokáta v danom prípade je plne odôvodnená už len tým, že sa jednalo o 10 násobný rozdiel medzi žalobcom tvrdenou dohodnutou odmenou a tarifnou odmenou podľa vyhlášky, a že na strane klienta bol spotrebiteľ. Poučovacia povinnosť advokáta o nákladoch klienta v súvislosti s jeho zastúpením patrí k zásadným poučovacím povinnostiam advokáta. Je úplnou samozrejmosťou, že klient musí byť riadne informovaný o nákladoch vlastného zastúpenia, musí mať informácie o druhoch nákladoch a ich výpočtu tak, aby boli dostatočne chránené jeho finančné záujmy. Ako už súd vyššie uviedol, práve v poučovacej povinnosti advokáta sa odráža miera starostlivosti advokáta, na ktorú sú kladené osobitne vo vzťahu k spotrebiteľom vysoké požiadavky. Aj keď zákon výslovne neobsahuje požiadavku na písomnú formu dohody o odmene, prax ukazuje, že takýto postup plne zodpovedá štandardu priemerného advokáta a odporúča ho. Takýto postup plne zodpovedá aj riadnemu splneniu povinnosti advokáta predchádzam ďalším sporom, čoho dôkazom je aj predmetný spor. V prejednávanej veci už len skutočnosť, že žalobca žiadne jednania so žalovaným nedokumentoval, ako sám uviedol, neprikladal tomu veľkú váhu, svedčí o nedbalom výkone advokácie.
Z dokazovania vykonaného v danej veci riadne splnenie takejto informačnej a poučovacej povinnosti žalobcom vo vzťahu k žalovanému nevyplýva. Naopak, samotný záznam z 23. 2. 2009 je z pohľadu spotrebiteľa nejasný a nezrozumiteľný. Žalovaný, ktorý nemá právnické vzdelanie, nebol schopný bez riadneho poučenia advokáta vyhodnotiť jednotlivé informácie právneho charakteru, ktoré mu žalobca podľa záznamu poskytol. Žalovaný nebol schopný z hľadiska svojho celkového finančného záujmu vyhodnotiť si vo vzájomnej súvislosti informácie, že za právne služby je povinný zaplatiť v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky 655/2004 (pritom nepozná vyhlášku), že hodnota predmetu sporu je cca. 40 000 eur. Pojmy „hodnota predmetu sporu“, „hodnota jedného úkonu právnej služby“ sú pojmami právnej terminológie. Preto za situácie, že žalobca ako advokát v prejednávanej veci si riadne nesplnil svoju informačnú a poučovaciu povinnosť ohľadne nákladov klienta - spotrebiteľa za zastúpenie v súdnom konaní, súd aj v prípade preukázania záveru, že žalobca žalovanému v nadväznosti na záznam z 23. 2. 2009 jasne povedal, príp. mu vypočítal, že za jeden úkon právnej služby bude platiť cca. 500 eur, takúto dohodu o odmene advokáta nemohol považovať za platný právny úkon. Takáto dohoda odporuje obsahu a účelu Zákona o advokácii a nie je v súlade s dobrými mravmi (§51 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 vyhlášky). Tu súd dáva do pozornosti tiež ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v prípade akýchkoľvek pochybnosti o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Vyúčtovaním z 22. 3. 2012 žalobca vyúčtoval žalovanému odmenu za celkom 8 úkonov právnej služby, z toho 6 úkonov vykonaných v roku 2009, jeden v roku 2011 a jeden v roku 2012, čo vychádzajúc z ust. § 11 ods. 1 vyhlášky predstavuje tarifnú odmenu vo výške celkom 436,63 eur (6 x 53,49 eur, 1 x 57 eur a 1 x 58,69 eur). Táto odmena spolu so žalobcom vyúčtovaným režijný paušálom za 8 úkonov vo výške 56,74 eur, náhradou cestovného vo výške 57,36 eur a náhradou za stratu času vo výške 24,70 eur predstavuje sumu celkom 575,43 eur. Keďže odmena a náhrady žalobcu za zastúpenie v konaní sp. zn.: 4C 28/2009 podľa § 11 ods. 1 vyhlášky v rozsahu všetkých žalobcom vyúčtovaných úkonov právnej služby a náhrad predstavuje celkom 575,43 eur, a v konaní nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobcovi zálohu vo výške 1 000 eur, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Keďže pre rozhodnutie súdu neboli právne relevantné závery v otázke splnenia ďalšej poučovacej povinnosti žalobcu vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi upravenej ust. § 18 ods. 4 Zákona o advokácii s účinnosťou od 1. 9. 2009, ako aj vyhodnotenie účelnosti vykonania niektorých žalobcom vyúčtovaných úkonov právnej služby, súd sa týmito otázkami a námietkami účastníkov ďalej podrobne nezaoberal. Súd tu len dodáva, že sa nestotožňuje so závermi vyslovenými disciplinárnym senátom SAK v rozhodnutí z 29. 10. 2012 sp. zn.: DS X. - 70/12:613/2012, a to že pojem „úkon právnej služby“ použitý v § 18 os. 4 Zákona o advokácii je potrebné vykladať s ohľadom na § 1 ods. 2 tohto zákona ako celé právne zastúpenie v tej ktorej veci. Súd zastáva názor, že právny úkon predstavuje „jednotku“, za ktorú si advokát podľa vyhlášky účtuje odmenu. Vyhláška jasne špecifikuje, čo možno za túto „jednotku“ považovať, za čo si advokát môže vypočítať odmenu z tarifnej hodnoty veci. Ako súd vyššie uviedol, žalobca v konaní v prejednávanej veci nepreukázal riadne splnenie ani všeobecnej poučovacej povinnosti vo vzťahu k druhom nákladov za právne zastúpenie a ich výpočtu, a teda ani splnenie poučovacej povinnosti vo vzťahu k ust. § 18 ods. 4 Zákona o advokácii (poučenie osobitne pred začatím každého úkonu), ktoré sa týka práve spotrebiteľských zmlúv. Preto súd zastáva názor, že odmena za vykonané úkony po 1. 9. 2009, kedy toto ustanovenie vstúpilo do účinnosti, žalobcovi nepatrí.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zásada úspechu) a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech a ktorý si uplatnil a včas vyčíslil nárok na náhradu trov tohto konania (podanie z 5. 9. 2014), priznal náhradu nasledovne: a) náhradu súdneho poplatku za odpor 176 eur b) odmenu za právne zastúpenie (§10 ods. 1 vyhlášky): rok 2012
- príprava prevzatie žaloby 11. 5. 2012 111,21 eur
- odpor proti platobnému rozkazu z 9. 5. 2012 111,21 eur rok 2013
- účasť na pojednávaní 9. 4. 2013 (odročené bez prejednania veci - 1/4) 27,80 eur
- účasť na pojednávaní 3. 9. 2013 111,21 eur
- účasť na pojednávaní 22. 10. 2013 (nad 2 hodiny) 222,42 eur rok 2014
- účasť na pojednávaní 3. 6. 2014 111,21 eur
- účasť na pojednávaní 5. 9. 2014 111,21 eur Odmena spolu 806,27 eur
c) náhrady:
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 2 x 7,63 eur 15,26 eur 3 x 7,81 eur 23,43 eur 2 x 8,04 eur 16,08 eur Spolu 54,77 eur
náhrada za stratu času na ceste Poprad - Kežmarok a späť, 2 x 14 km (§ 15 písm. b) vyhlášky):
- účasť na pojednávaní 9. 4. 2013 - 2 x 13,01 eur 26,02 eur
- účasť na pojednávaní 3. 9. 2013 - 2 x 13,01 eur 26,02 eur
- účasť na pojednávaní 22. 10. 2013 - 2 x 13,01 eur 26,02 eur
- účasť na pojednávaní 3. 6. 2014 - 2 x 13,40 eur 26,80 eur
- účasť na pojednávaní 5. 9. 201 - 2 x 13,40 eur 26,80 eur Spolu 131,66 eur
Spolu celkom + 20 % DPH 1 191,24 eur
Súd žalovanému nepriznal požadovanú náhradu cestovného 5 x cesta Poprad - Kežmarok a späť (5 x 2 x 14 km), nakoľko žalovaný cestovné riadne nevyčíslil (vo vyčíslení trov absentuje doklad o zaplatení a cene pohonných hmôt, výpočet celkovej náhrady nie je jasný).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občiansky súdny poriadok) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).