Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/114/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, B., štátny občan SR, o zaplatenie 544,13 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 19.05.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 544,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 13 % ročne zo sumy 500,23 eur od 09.12.2006 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že v konaní uplatnený nárok predstavuje pohľadávku voči odporcovi vyplývajúcu zo zmluvy k úverovému účtu alebo číslu zákazníka č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 22.04.2003 medzi odporcom ako dlžníkom a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 ako veriteľom, ktorú navrhovateľ nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006.

Odporca sa k návrhu ani napriek výzve súdu nevyjadril.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

V zmysle drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa návrhom na začatie konania, žiadosťou o vydanie platobnej karty, zmluvou o bežnom účte a poskytovaní

produktov a služieb konta VÚBasic, potvrdením o objednaní platobnej karty, všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre depozitné produkty, výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu VÚB, a.s. pre pohľadávku voči odporcovi, zmluvou o postúpení pohľadávok a výňatkom z jej prílohy, pokusom o zmier, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) uzavrel s odporcom dňa 22.04.2003 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta VÚBasic k účtu číslo 1449258954, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, s obsahom ktorých vyjadril odporca svojím podpisom súhlas. Na základe tejto zmluvy v spojení so žiadosťou odporcu o vydanie platobnej karty zo dňa 23.04.2003 pôvodný veriteľ poskytol odporcovi platobnú kartu, ktorá mu umožňovala vykonávať bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu alebo v prospech účtu, ku ktorému bola platobná karta vydaná. Podmienky požívania platobnej karty upravovali všeobecné obchodné podmienky pôvodného veriteľa pre depozitné produkty.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok II. zo dňa 08.12.2006, uzavretej medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, a výňatku z jej prílohy č. 1 má súd preukázané, že pohľadávka uplatnená voči odporcovi v tomto konaní bola postúpená z pôvodného veriteľa na navrhovateľa, ktorý je na základe uvedeného aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní.

Navrhovateľ uplatnený nárok opieral o tvrdenie, že odporca využil povolené prečerpanie na účte, zriadené mu pôvodným veriteľom, prípadne sa dostal do nepovoleného prečerpania na účte, pričom splátky úveru nehradil riadne a včas. Navrhovateľ preto vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy podľa vyčíslenia z výpisu z účtovných kníh pôvodného veriteľa.

Z výpisu z účtovných kníh pôvodného veriteľa, generovaného jeho bankovým systémom, vyplýva, že pohľadávka z úverového účtu č. XXXXXXXXXX vznikla z titulu nepovoleného prečerpania a ku dňu 30.01.2006 predstavovala sumu 544,13 eur (16.392,40 Sk), z toho výška istiny bola 500,23 eur (15.069,78 Sk) a výška akumulovaného úroku 43,90 eur (1.322,62 Sk). Súd z tohto dokladu ďalej zistil, že ku dňu 20.04.2006 došlo k zrušeniu limitu a ku dňu 29.06.2006 je datovaná výpoveď predmetnej zmluvy, ktoré skutočnosti navrhovateľ uviedol tiež v návrhu.

Z pokusu o zmier, datovaného ku dňu 05.04.2011, súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu na splatenie pohľadávky vo výške 500,23 eur a jej príslušenstva v lehote do 12.04.2011. V tomto liste zároveň uviedol, že dňa 06.09.2006 bola pôvodným veriteľom vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť mala byť odporcovi oznámená.

Podľa čl. III. všeobecných obchodných podmienok, bod. 15., majiteľ účtu (odporca) je povinný nepovolené prečerpanie na bežnom účte vyrovnať najneskôr do 15 dní od vzniku nepovoleného prečerpania, v opačnom prípade má VÚB, a.s. (pôvodný veriteľ) právo zmluvu o bežnom účte vypovedať. Podľa bodu 30. tohto článku VÚB, a.s. môže zrušiť účet v prípade, ak nadobudla účinnosť výpoveď zo zmluvy o účte z jeho strany; majiteľ účtu sa zaväzuje vyrovnať všetky záväzky voči VÚB, a.s. v lehote stanovenej v písomnej výpovedi.

Podľa a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obchodného zákonník, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( <aspi://module='ASPI'&link=' %2523497'&ucin-k-dni='30.11.2009'> a nasl.).

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa , veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa , spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa v znení účinnom ku dňu 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa v znení účinnom ku dňu 01.01.2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa a v znení účinnom ku dňu 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa a v znení účinnom ku dňu 01.01.2008, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom bola platne uzavretá zmluva o bežnom účte a na jej základe tiež úverová zmluva, ktoré zmluvy sú ako tzv. absolútne obchody upravené v , avšak súčasne je na ne potrebné nahliadať ako na zmluvy spotrebiteľské v zmysle citovaných ustanovení

, keďže právny predchodca navrhovateľa pri ich uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (ktorá skutočnosť vyplýva z jeho výpisu z obchodného registra), zatiaľ čo odporca ako fyzická osoba, ktorá vstupovala do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa za účelom zriadenia si bežného bankového účtu a zabezpečenie bežných bankových služieb, nie. Z formy a povahy zmluvy je navyše zrejmé, že záväzkový vzťah bol založený typovou (štandardizovanou, individuálne nedojednanou) zmluvou v zmysle v znení účinnom ku dňu vzniku záväzkového vzťahu. Na základe uvedeného preto súd posudzoval nárok uplatnený v tomto konaní za použitia právnych noriem prijatých za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v záväzkovom vzťahu s dodávateľom.

o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinným od 01.05.2014, bol novelizovaný o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tak, že bol okrem iného doplnený o zhora citované ustanovenie . Týmto boli zavedené nové zásadné zmeny v legislatíve týkajúce sa okrem iného aj premlčania nárokov zo spotrebiteľských vzťahov, kedy súd ex offo prihliada na prípadné premlčanie uplatneného práva predávajúceho voči spotrebiteľovi (na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy súd na premlčanie mohol prihliadnuť iba vtedy, ak bola zo strany povinného vznesená námietka premlčania). Z tohto dôvodu sa preto súd prednostne zaoberal v súdenom prípade otázkou premlčania. Ako je zdôvodnené vyššie, v tomto prípade išlo totiž o vzťah spotrebiteľský, v ktorom odporca v pozícii spotrebiteľa požíva osobitnú ochranu, a preto súd prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči odporcovi, resp. na oslabenie jeho nároku vrátane jeho premlčania, ktoré bráni priznať mu voči spotrebiteľovi žalované plnenie.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Premlčanie má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno navrhovateľovi priznať v súdnom konaní a ako také vymôcť, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť (premlčanie nie je spojené so zánikom nároku).

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa veta prvá , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110).

Podľa , zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Ako už bolo uvedené vyššie, prejednávaná vec má spotrebiteľský charakter, a preto súd poukazujúc na citované ustanovenie , v súlade s európskymi normami, ktoré kladú štátom explicitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa neobchádzali, aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia o premlčaní tak, ako sú tieto upravené v , a to aj napriek tomu, že úverová zmluva ako zmluvný typ je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle , ktorý právny kódex obsahuje takisto komplexnú úpravu inštitútu premlčania, vzťahujúcu sa na obchodné záväzkové vzťahy. Vychádzal pritom z právneho názoru zaužívaného v súdnej praxi (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013, sp.zn. , uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013, sp. zn. ), podľa ktorého vo všeobecnosti niet rozumného dôvodu na to, aby v typickej občianskoprávnej veci na subjekt občianskoprávneho vzťahu (zvlášť ak ide o spotrebiteľa) dopadala právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, či obchodníkmi, ak ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Súd na podporu zastávaného názoru poukazuje i na výsledky činnosti zákonodarcu, ktorý za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností v naznačenom smere prijatím vyššie spomínaného novelizoval tiež tak, že v explicitne ustanovil pravidlo (účinné dňom 01.04.2015),

podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa citovaných ustanovení je premlčacia lehota trojročná s počiatkom plynutia odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať. Zo skutkového stavu opísaného navrhovateľom a z predložených listinných dôkazov vyplýva, že právny predchodca vypovedal zmluvu o bežnom účte s účinnosťou ku dňu 29.06.2006, pričom v zmysle všeobecných obchodných podmienok, bod 30. čl. III., odporcovi ako majiteľovi účtu týmto vznikla povinnosť vyrovnať všetky záväzky voči pôvodnému veriteľovi. Vychádzajúc z uvedeného (keďže navrhovateľom predložené listinné dôkazy, medzi ktorými sa nenachádzala písomná výpoveď zmluvy, ani prípadne oznámenie o zrušení účtu, neumožňovali urobiť iný záver) súd vzal označený deň za rozhodný, pokiaľ ide o právo navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu, po prvý raz si uplatniť pohľadávku voči odporcovi v konaní pred súdom. Návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 19.05.2011, pričom premlčacia doba uplynula dňom 30.06.2009. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ uplatnil právo na súde po uplynutí premlčacej doby, na ktorú skutočnosť súd z úradnej moci v zmysle ust. prihliadal, a z tohto dôvodu návrh v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd návrh v celom rozsahu zamietol, a preto v spore úspešným účastníkom bol odporca. Keďže odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.