Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26CoE-44-2014.pdf
PDF · 92.33 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/44/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného CASH COLLECTORS SK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 44703015, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, proti povinným 1/ C. N., bytom D. P., 2/ E. G., bytom D. P., o vymoženie sumy 6 603,37 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4Er/373/2013 - 25 zo dňa 20. februára 2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa p otvrdzuje.
Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa ako exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, Exekútorský úrad Žilina o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2011-4499 zo dňa 30.12.2011. Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, Slovenskou sporiteľňou, a.s. a povinnými vznikol na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0530717017 zo dňa 26.5.2004. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 23a zákona č. 634/21992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ustanovení smernice rady č. 93/13/ EHS, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, preskúmal exekučný súd predložený exekučný titul a rozhodcovské konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných obchodných podmienok, ktorá nebola povinnými osobitne vyjednaná, nepostačuje na to, aby bola preukázaná vôľa povinných osôb uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská doložka posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka tak spôsobuje hrubý nepomer v neprospech povinných v pozícii spotrebiteľa. Je preto neplatná. Vo veci tak rozhodoval rozhodcovský súd, ktorý nedisponoval právomocou konať a vydať rozhodcovský rozsudok. Tieto okolnosti majú za následok nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pričom na tieto skutočnosti je exekučný súd povinný prihliadať ex offo.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že poverenie pre súdneho exekútora udelí, alternatívne aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Oprávnený zároveň žiadal, aby odvolací súd v prípade potvrdenia rozhodnutia súdu prvého stupňa pripustil dovolanie, keďže je toho názoru, že vo veci ide o otázky zásadného právneho významu. Zároveň formuloval tri dovolacie otázky. Podanie odvolania oprávnený odôvodnil tým, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a svojím postupom tak odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu Exekučným poriadkom. Exekučný súd nemá podľa názoru oprávneného právomoc nahradzovať pasivitu povinného v jeho právnych vzťahoch, ktorý mal vedieť o svojich právach, no neuplatnil si ich. Tento postup možno považovať za výrazný zásah do právnej istoty oprávneného, ktorý disponuje právoplatným rozhodnutím bez možnosti uspokojenia jeho nárokov v exekučnom konaní. Vo výraznej miere sa tak zasahuje do zákonom priznanej rovnocennosti rozhodcovského rozsudku a rozsudku všeobecného súdu a pripúšťa sa rozdielny prístup a procesný postup súdov v závislosti od typu exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok pritom má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd je preto povinný nakladať s nimi rovnako. Vo vzťahu k namietanému značne nevýhodnému postaveniu povinného v rozhodcovskom konaní oprávnený poukázal na to, že právne predpisy Slovenskej republiky dôkladne upravujú postup rozhodcovských orgánov, ktorý zabezpečuje rovnocenné postavenie účastníkov a ochranu práv povinnej osoby, spotrebiteľa. Oprávnený je toho názoru, že rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných obchodných podmienok spĺňa zákonnú formu podľa § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní. Je teda uzavretá platne. Oprávnený pritom poukázal tiež na § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorého si právna predchodkyňa oprávneného, Slovenská sporiteľňa, a.s. plnila iba svoju zákonnú povinnosť ponúknuť klientom uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.
Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).
Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že výhradná rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných obchodných podmienok pod bodom 18., ktoré tvoria prílohu Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 26.5.2004 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu konať.
Nie je možné súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy medzi bankou, právnym predchodcom oprávneného, a povinnými sa postupovalo zákonným spôsobom, v súlade s § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
Podľa § 93b ods. 1, 2 zákona o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.
Toto ustanovenie zákona o bankách bolo novelizované zákonom č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.12.2009, ktorý doplnil povinnosť banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia a vyjednania rozhodcovskej doložky. Je tak vidieť záujem zákonodarcu o spresnenie a špecifikáciu tejto povinnosti bánk vo vzťahu k povinnosti ponúkať klientom návrhy na uzavretie rozhodcovských zmlúv, predovšetkým vo vzťahu k informovanosti spotrebiteľa a jeho ochrane.
Citované zákonné znenie, ktorým banka odôvodňuje svoj postup pri uzatváraní zmlúv, aj v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, však stále vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže umožňuje klientovi, spotrebiteľovi, návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené, a teda ich spravidla nemožno meniť individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia tomu, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne, resp. rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.
Na doplnenie argumentácie súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na to, že pri uzatváraní zmluvy neboli dodržané zákonné podmienky podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Na túto skutočnosť je potrebné poukázať predovšetkým. Nedodržanie predpísanej formy rozhodcovskej doložky resp. zmluvy má za následok jej neplatnosť bez ďalšieho.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3 <javascript:%20fZzSRInternal('16081',%20'13117726', %20'13117726',%20'200341',%20'200344',%20'0')>.
Rozhodcovská doložka nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o splátkovom úvere na všeobecné obchodné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).
Ako je zrejmé z obsahu spisu a z formy uzavretej zmluvy o splátkovom úvere, je nesporné, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, nedošlo k podpisu všeobecných obchodných podmienok zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom zmluvy a že súhlasí so všeobecnými obchodnými podmienkami, nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.
Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené, a teda ich spravidla nemožno meniť individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia tomu, že povinní ako spotrebitelia nemali možnosť a vôľu rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.
Vo vzťahu k otázke spôsobu uzatvárania rozhodcovských zmlúv odvolací súd uvádza, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená zmluva o úvere, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, ktoré medzi ostatnými všeobecnými ustanoveniami zahŕňajú výhradnú rozhodcovskú doložku, bez možnosti individuálneho dojednania, zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa, bez možnosti s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.
Osobitné vyjednanie určitej zmluvnej podmienky sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieni istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho nejaký osobitný význam. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka zmluva spotrebiteľovi predložená, je skôr o nevhodnom predložení zmluvných podmienok.
Výhradná rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných podmienok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinných osôb v pozícii spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu a je považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe, t.j. ako výhradná rozhodcovská doložka bez možnosti danej účastníkovi podanie žaloby na všeobecný súd, je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Výhradná rozhodcovská doložka nedohodnutá a nevyjednaná individuálne zo strany spotrebiteľa, ale jemu vnútená ako jej neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.
Je tak zrejmé, že pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinným, nie sú dotknuté.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.
Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.
V súvislosti s návrhom oprávneného na pripustenie dovolania odvolací súd poukazuje na to, že nebolo možné pripustiť dovolanie na formulované otázky oprávneného, pretože podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nejde o otázky zásadného právneho významu.
Vo vzťahu k prvej a druhej dovolacej otázke odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v spojení s § 879j v predmetnej právnej veci nebolo pri rozhodovaní aplikované ani súdom prvého stupňa, ani odvolacím súdom, nie je preto v tejto časti dôvod na podávanie dovolacej otázky.
Čo sa týka tretej dovolacej otázky, či je dodržaná forma rozhodcovskej doložky, ak bola dojednaná v hlavnej zmluve s odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli osobitne podpísané, odvolací súd odkazuje na vyššie uvedenú argumentáciu, že ak všeobecné obchodné podmienky obsahujú rozhodcovskú doložku, tá musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje. Podľa § 4 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V oboch prípadoch však musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Rozhodcovská doložka pod bodom 18 všeobecných obchodných podmienok nespĺňa zákonné náležitosti písomnej formy rozhodcovskej zmluvy. Nedodržanie písomnej formy má za následok jej neplatnosť. Právomoc rozhodcovského súdu tak nie je daná. Ak rozhodcovský súd napriek tomu vo veci konal a rozhodol, ide o rozhodnutie, ktoré nemôže byť exekučným titulom, pretože na vydanie takéhoto rozhodnutia ho strany sporu platne nezmocnili.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, na náhradu trov odvolacieho konania nemá právo, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.