Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-76-2022.pdf
PDF · 126.61 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/76/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne H. Y., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, K., zastúpenej spoločnosťou Consilior Iuris, s.r.o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, IČO: 47 231 157, proti žalovaným 1/ H. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, K., 2/ H. V., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, 3/ Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, K., zast. Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom B. XXX, o nahradenie prejavu vôle, alternatívne o určenie neplatnosti zámennej zmluvy, o odvolaní žalovaných 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 9C/225/2011-423 zo dňa 01. augusta 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaným p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. V poradí prvým rozsudkom č.k. 9C/225/2011-155 z 20. 02. 2014 súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne z dôvodu, že predkupné právo podľa § 140 OZ k predmetným spoluvlastníckym podielom žalovaných by ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností mala len v prípade ich prevodov formou predaja a nie zámeny ako v tomto spore. Krajský súd uznesením č.k. 9Co/815/2014-184 z 11. 11. 2014 rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže z dikcie ust. § 140 OZ, ako aj rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej, či Českej republiky, na ktoré okresný súd poukazoval, jednoznačne vyplýva, že pod prevodom spoluvlastníckeho podielu treba rozumieť akúkoľvek formu jeho scudzenia, t. j. aj zámenu, pri ktorej zmluvná voľnosť prevádzajúceho spoluvlastníka je obmedzená v prospech ostatných spoluvlastníkov, ktorým je povinný svoj podiel ako prvým ponúknuť na predaj. Keďže okresný súd z uvedeného pri svojom rozhodovaní nevychádzal, nemohol vec správne právne posúdiť za použitia správneho ustanovenia právneho predpisu a zistiť dôsledne skutkový stav, preto mu krajský súd uložil v priebehu ďalšieho konania vykonať dokazovanie v uvedenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť.
2. V poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 40a, § 100 ods. 1, § 101, § 112, § 140, § 603 ods. 3, § 605 a § 606 OZ nahradil prejav vôle žalovaných s uzavretím kúpnych zmlúv so žalobkyňou, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti parcely registra „C“ č. 7300/3 o výmere 2136 m2 - orná pôda a parcela č. 7300/4 o výmere 270 m2 - orná pôda, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K., na žalovaných 1/, 2/ v BSM v podiele 5/6 za kúpnu cenu 9.000,00 Eur a nehnuteľnosť - parcela registra „E“ č. 2505/1 o výmere 2487 m2 - orná pôda, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K., na žalovaného 3/ v podiele 5/6 za kúpnu cenu 9.000,00
Eur majúc preukázané, že žalovaní uzavreli 16.07.2009 zámennú zmluvu, ktorá bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností 01.10.2009 pod č. V 1259/09, ktorou si zamenili svoje spoluvlastnícke podiely v predmetných pozemkoch, pričom pri uskutočnení tohto právneho úkonu bolo porušené predkupné právo žalobkyne (§ 140 OZ), nakoľko žiaden z nich jej neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na predaj napriek tomu, že bola ich podielovou spoluvlastníčkou v 1/6 a listami vyzvala žalovaných na predaj ich spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok, za ktorých tieto nadobudli, t. j. za 9.000,00 Eur, ako to bolo dohodnuté v zámennej zmluve (§ 603 ods. 3, § 606 OZ). Žalovaní síce tvrdili, že žalobkyňa o uzavretí zámennej zmluvy vedela a o predmetné pozemky záujem neprejavila, nepreukázali však, že jej písomne ponúkli svoje spoluvlastnícke podiely na predaj (§ 605, § 606 OZ). Uplatnenie predkupného práva nie je ani v rozpore s dobrými mravmi, pretože obrana žalovaných, že uzatvorením zámennej zmluvy nemali sledovať reálny prevod vlastníctva pozemkov, ale chceli len napraviť chybu, ku ktorej došlo v roku 2004, kedy žalovaný 3/ uzatvoril s bratom žalobkyne Y. E. darovaciu zmluvu, ktorou chceli dosiahnuť zosúladenie užívacieho stavu so stavom právnym tak, že by brat žalobkyne bol zaevidovaný ako vlastník pozemku, ktorý reálne využívala rodina E. a žalovaný 3/ bol zaevidovaný ako vlastník pozemku, ktorý reálne užívala jeho rodina. Pri vyhotovovaní darovacej zmluvy však došlo k tomu, že jej účastníci boli uvedení v opačnom postavení, v dôsledku čoho došlo k zápisu žalovaného 3/ k pozemku, ktorý užívala rodina E. a brata žalobkyne k pozemku, ktorý užívala rodina žalovaného. Jedná sa o tvrdenie nelogické, pretože pokiaľ bol povolený vklad darovacej zmluvy, tak jej účastníci nemohli prevádzať pozemky, ktoré na nich neboli evidované, čo však z ich tvrdenia vyplýva, pretože podstatou tejto obrany je tvrdenie, že v darovacej zmluve došlo k chybe v označení pozemkov, ktoré si darovali, resp. k chybe v označení darcu a obdarovaného, pričom však obidvaja jej účastníci vystupujú zároveň ako darcovia aj obdarovaní. Navyše účastníkmi darovacej zmluvy neboli všetci žalovaní, ale žalovaný 3/ a Y. E., a preto žalovaní 1/ a 2/ nemali dôvod naprávať chybu v zmluve, ktorej účastníkmi neboli. Ako vyplynulo z výsluchu žalovanej 2/, ich úmyslom pri uzatváraní zámennej zmluvy bolo získať stavebný pozemok, ktorý však bol pred jej uzatvorením evidovaný na žalovaného 3/. Keďže mali záujem o tento pozemok, kúpili pozemok od Y. E., o ktorom mali vedomosť, že ho chce získať žalovaný 3/ a následne so žalovaným 3/ uzatvorili zámennú zmluvu. Nebolo teda úmyslom žalovaných 1/ a 2/ naprávať chybu, ktorú nespôsobili a ani neboli účastníkmi pri úkone, ktorým bola spôsobená, ale ich úmyslom bolo získať stavebný pozemok, ktorý v tom čase bol evidovaný na žalovaného 3/, zámenou za pozemok, ktorý bol vo vlastníctve Y. E., čo sa im aj podarilo. Vyplýva to aj z výsluchu žalovanej 2/, ktorá uviedla, že keď podpisovala kúpnu zmluvu (so Y. E.), tak už vedela, že kupuje dolnú parcelu (teda tú, o ktorú nemala záujem, ale mal o ňu záujem žalovaný 3/). Toto potvrdila aj svedkyňa U. S. vo svojej výpovedi, keď uviedla, že žalovaná 2/ mala záujem o pozemok nad ich rodinným domom a bola aj dohodnutá so Y. E.. Vzhľadom na to, že Y. E. nebol evidovaný ako vlastník pozemku nad ich rodinným domom, tak jej ho ani nemohol previesť. Preto žalovaná 2/ zaňho vyplatila exekúciu na pozemok pod ich rodinným domom, odkúpila tento pozemok od Y. E. so zámerom následne ho zameniť s pozemkom, ku ktorému bol ako vlastník evidovaný žalovaný 3/. Zámenná zmluva teda nie je len formálnym, ale skutočným právnym úkonom a jej účastníci mali vôľu previesť zamieňané pozemky. Pohnútka, ktorá viedla spoluvlastníkov k nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu na veci, pritom nie je vo vzťahu k uplatneniu predkupného práva ďalším spoluvlastníkom relevantná, zvlášť, keď žalobkyňa nijako nespôsobila chybu v darovacej zmluve (vtedy ešte nebola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností), ktorá sa podľa tvrdenia žalovaných musela napraviť zámennou zmluvou. Preto uplatnenie predkupného práva žalobkyňou nie je v rozpore s dobrými mravmi. Keďže k porušeniu predkupného práva došlo zámennou zmluvou, nie je možné vzhľadom na povahu veci uvažovať o nahradení prejavu vôle žalovaných 1/ až 3/ ináč ako kúpnou zmluvou. Pri kúpnej cene mal za to, že by sa malo jednať o cenu obvyklú alebo trhovú v čase, kedy bola zámenná zmluva uskutočnená. Znaleckým dokazovaním zistil, že časť dotknutých pozemkov sú stavebné pozemky a časť sú poľnohospodárske, pretože časť pozemkov je podľa záväznej časti územného plánu obce určená na zastavanie. Znaleckým posudkom zistil cenu stavebných pozemkov a z vyjadrenia realitnej kancelárie zistil cenu poľnohospodárskych pozemkov a mal preukázané, že cena 9.000,00 Eur, ktorú žalobkyňa navrhla v žalobe a ktorá mala byť totožná s hodnotou zamenených pozemkov, je ešte vyššia, než je ich obvyklá cena. Preto pokiaľ žalobkyňa, ktorej predkupné právo bolo porušené, mala záujem získať pozemky za túto cenu, nemal dôvod jej nevyhovieť. Námietka žalovaného 3/, že zistená cena je nereálna, podhodnotená a žiadal ju určiť podľa znaleckého posudku na susediace pozemky, je nedôvodná, keďže ním predložený znalecký posudok neurčuje cenu dotknutých pozemkov a navyše pozemky sú v ňom ohodnocované v roku 2015, pričom súd zisťoval cenu obvyklú ku dňu uskutočnenia zámennej zmluvy 16.07.2009. Pokiaľ žalovaný 3/ nesúhlasil s vyhotoveným znaleckým posudkom, mal možnosť sám si zabezpečiť vierohodný dôkaz o obvyklej cene dotknutých pozemkov vzhľadom na to, že mal na to dostatočne dlhý čas a vedomosť o tom, že súd sa cenou obvyklou bude
zaoberať. Za nepravdivé mal tvrdenia žalovaných, že hodnota 9.000,00 Eur uvedená v zámennej zmluve je len fiktívna, použitá len pre účely zámennej zmluvy, keďže z jej článku IV. zistil, že dohodou zmluvných strán bola hodnota každej jednotlivej nehnuteľnosti (pozemku) určená na rovnakú sumu 9.000,00 Eur, a preto sa účastníci dohodli, že sa nebudú vzájomne finančne vyrovnávať, pričom dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní si skutočne za pozemky nič nevyplácali (to žiadna zo strán ani netvrdila). Pokiaľ by sa jednalo len o hodnotu fiktívnu, žalovaní by ani nemali dôvod uvádzať ju v zmluve konkrétnou sumou, keď z výsluchu Mgr. D. Y., ktorý zámennú zmluvu pre žalovaných vyhotovil, vyplynulo, že do nej uviedol hodnotu pozemkov z dôvodu, že chcel vyjadriť, že účastníci si podľa tejto zmluvy nemusia nič vzájomne doplatiť, pretože pozemky, ktoré si vymieňajú, majú približne rovnakú hodnotu, resp. pre účastníkov zmluvy majú rovnakú hodnotu. Pri určení hodnoty pritom vychádzal zo svojich poznatkov z vypracovania iných prevodných zmlúv na poľnohospodárske pozemky v obci, pretože tie boli v KN evidované ako poľnohospodárske a podľa žalovanej 2/ aj boli využívané účastníkmi na poľnohospodárske účely. Ďalej mal za to, že síce žalobkyňa sa žalobou z 15.08.2011 domáhala určenia, že zámenná zmluva je neplatná, túto však návrhom zo dňa 23. mája 2012 zmenila tak, že namiesto určenia neplatnosti zmluvy žiadala nahradiť prejav vôle žalovaných a dňa 27.04.2015 síce žalobu opätovne zmenila, ale tak, že žiadala, aby súd určil neplatnosť zmluvy len alternatívne v prípade, že by nevyhovel žalobe o nahradenie prejavu vôle. Od podania žaloby 15.08.2011 uvádzala, že jej zámerom je odkúpiť dotknuté pozemky a že o ne mala dlhodobý záujem. Pri posúdení dôvodnosti žaloby podľa § 603 ods. 3 OZ a § 229 CSP (predtým § 161 ods. 3 O. s. p.) je rozhodujúce len to, či zmluvou o prevode spoluvlastníckeho podielu došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu alebo nie, a či nastala situácia, keď prichádza do úvahy postup podľa ust. § 229 CSP, pretože otázku relatívnej neplatnosti zmluvy treba posudzovať ako otázku predbežnú (NS SR 22Cdo/831/2000). Neprihliadol k námietke žalovaných, že žalobkyňa nedisponuje dostatkom peňažných prostriedkov na vyplatenie ceny pozemkov, pretože pokiaľ si žalobkyňa svoju povinnosť zaplatiť nesplní, môžu si súdnou cestou voči nej uplatniť právo na jej zaplatenie a prípadne sa jej domáhať aj v exekúcii, ak by žalobkyňa dobrovoľne neplnila, pričom riziko, že druhá zmluvná strana nesplní svoj záväzok, existuje pri každom zmluvnom vzťahu, nielen v takom, kde sa prejav vôle nahrádza súdnym rozhodnutím. Za irelevantný považoval argument žalovaných, že žalobkyňa nemá na dotknuté pozemky zabezpečený prístup, a preto ich nebude môcť užívať, pretože pri porušení predkupného práva zisťovanie uvedeného je bezpredmetné, keďže je vecou žalobkyne ako s pozemkami naloží. O trovách rozhodol vzhľadom na plný úspech žalobkyne v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 3/ z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá a priznaný mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zámenná zmluva neniesla znaky vážne realizovaného právneho úkonu, pretože ňou nesledovali v predmetných nehnuteľnostiach zmenu vlastníctva, ale ňou odstraňovali chybu, ku ktorej došlo ešte v roku 2004 pri spisovaní darovacej zmluvy, ktorou mal nadobudnúť od Y. E. pozemok pri jeho rodinnom dome pod hlavnou cestou a Y. E. pozemok nad cestou, a to podľa faktického užívania, pričom však došlo k omylu v číslovaní parciel. Vykonaným dokazovaním (výsluchom Y. E., P. S., žalovaného 1/, žalovanej 2/) bolo preukázané, že žalobkyňa napomáhala uzavretiu zámennej zmluvy a prijala sumu 20.000,00 Sk ako cenu za pozemok nad cestou od otca žalovanej 2/ (žalovaným 1/ bolo zaplatené ďalších 40.000,00 Sk), ktorý predával žalovaným 1/, 2/ jej brat a vyzvala ich, aby zaplatili exekúcie na pozemku a že až následne im predá svoju zvyšnú 1/6 v spornom pozemku, čím dala jednoznačne žalovaným najavo, že o zamieňané pozemky nemá ani najmenší záujem a mala vedomosť, že zámennou zmluvou sa odstraňuje zrejmá chyba pri prevode pozemkov v roku 2004. Napriek vedomosti o prevodoch pozemkov v roku 2004 a 2009 nepožiadala brata o prevod pozemku na jej meno. Uvedené preukazuje špekulatívny charakter žaloby a porušenie dobrých mravov zo strany žalobkyne. Úmysel žalovaných odplatne prevádzať pozemky nebol preukázaný, čomu odporuje odôvodnenie rozhodnutia, keď navyše k sporným pozemkom žalobkyňa nemá prístup. Ak došlo k uplynutiu premlčacej lehoty na určenie relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy, malo dôjsť aj k premlčaniu nárokov na nahradenie prejavu vôle žalovaných k uzavretiu kúpnej zmluvy na prevod sporných pozemkov, keďže navrhovaný výrok nebol žalobkyňou až do poslednej zmeny žaloby dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom sformulovaný. Nesprávne bola posúdená možnosť kumulovania dovolania sa uplatnenia neplatnosti právneho úkonu pri porušení predkupného práva spoluvlastníka podľa § 40a OZ a možnosti postupu podľa § 603 ods. 3 OZ, keďže tak môže podielový spoluvlastník postupovať iba vtedy, keď relatívnu neplatnosť buď neuplatnil vôbec alebo ju uplatnil vadne, pretože uvedené nároky všeobecné a špeciálne sa vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatní, pretože je vylúčené, aby sa ich domáhal spolu
(NS SR 2Cdo/28/2009). V prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu sa oprávnený vlastník nemôže už úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na kúpu, pretože ju účinne a platne nenadobudol, keďže úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti sa zmluva od začiatku zrušuje a nadobúdateľ stráca vlastníctvo a toto nadobúda pôvodný spoluvlastník. Navyše nedošlo k dohode o podstatnej náležitosti, ktorou je dohoda o cene, keďže sporný pozemok užíva ako prídomovú záhradu slúžiacu na pestovanie plodín pre svoju rodinu a chystá ho ako budúcu stavebnú parcelu pre dcéru (čo potvrdil aj brat žalovanej), a preto je preňho objektívne nepredajný. Do úvahy neboli vzaté námietky žalovaných, že žalobkyňa nepreukázala dispozíciu so sumou 18.000,00 Eur na zaplatenie ceny, pričom žalovaná 2/ si voči nej musela vymáhať priznané trovy konania vo výške 1.000,00 Eur vo forme exekučného konania. Nesprávne je aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, keďže žalobkyňa sa správala od začiatku špekulatívne, pričom o žiadny z pozemkov nemala záujem (výpoveď jej brata) a vedela o všetkých prevodoch, ktoré sa ich týkali, lebo bola pri nich spoločne s bratom a prebrala aj za neho opakovane platby za kúpnu cenu pozemku. Žalovaných 1/, 2/ naviedla, aby vyplatili exekúcie, ktoré viazli na sporných pozemkoch na jej brata a následne im prisľúbila odpredaj jej 1/6. Takto využila dobrú vieru žalovaných v platnosť pôvodných dohôd a zneužila situáciu spojenú s výskytom chyby v darovacej zmluve z roku 2004 a snaží sa takto získať na úkor žalovaných majetkový prospech (§ 257 CSP), v ktorom smere nie je rozhodnutie súdu dostatočne odôvodnené a neberie do úvahy ani pripustené premlčanie nároku žalobkyne, kedy do úvahy prichádza nanajvýš pomerné priznanie nároku na náhradu trov konania.
4. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaní 1/, 2/ z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP a žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobkyne zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania. Stotožnili sa s odvolacími námietkami žalovaného 3/ a ďalej uviedli, že konanie žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi z uvedených dôvodov, keď jej cieľom je dostať sa k lukratívnym t.č. už stavebným pozemkom za cenu ornej pôdy. Predtým ako zmluvná strana vstúpi do zmluvného vzťahu, môže si vybrať s kým a aj preveriť si jeho platobnú schopnosť, resp. neschopnosť, preto ak sa súd nezaoberal platobnou schopnosťou žalobkyne, nepredišiel prípadným ďalším sporom. Ak vyhodnotil ich námietku premlčania vo vzťahu k nároku na určenie neplatnosti zámennej zmluvy za dôvodnú, mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože ak si žalobkyňa vybrala, že sa domáha relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nemohla sa následne úspešne domáhať nahradenia ich prejavu vôle.
5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ žalovaní uvádzali, že mala vedomosť o uzatváraní zámennej zmluvy, z ktorého dôvodu považujú i žalobu za špekulatívnu a v rozpore s dobrými mravmi, ako aj vedomosť o tom, že jej brat Y. E. mal záujem predať svoje spoluvlastnícke podiely, resp. ich darovať, či už žalovaným 1/, 2/ alebo žalovanému 3/ a mala byť súčinná pri vyplácaní exekúcií, ktoré viazli na týchto spoluvlastníckych podieloch žalovanými, uviedla, že tieto skutočnosti sa udiali v roku 2004, teda 5 rokov pred uzavretím predmetnej zámennej zmluvy a nemajú vo vzťahu k predmetu sporu žiadnu relevanciu. Nesúhlasila s tvrdením žalovaných, že zámenná zmluva bola uzavretá len za účelom napravenia chyby, ktorá vznikla pri vypracovávaní darovacej zmluvy v roku 2004 a že nemali inú možnosť ako túto chybu napraviť, len uzavrieť predmetnú zámennú zmluvu. Argumentácia, že mala vedomosť o uzavretí zámennej zmluvy, je len v rovine tvrdenia. Nikdy nenavádzala žalovaných na uzavretie zámennej zmluvy, keďže o jej uzavretí sa dozvedela až z katastra nehnuteľností, kde zistila, že žalovaní si spoluvlastnícke podiely medzi sebou zamenili. Pokiaľ došlo pri vypracovávaní a uzatváraní darovacej zmluvy v roku 2004 k chybe, na základe ktorej žalovaní nadobudli od brata žalobkyne iné pozemky ako mali v úmysle, mali žalovaní možnosť odstúpiť od tejto zmluvy alebo sa domáhať jej neplatnosti v dôsledku omylu, pretože uzavretie zámennej zmluvy nie je legitímnym prostriedkom odstránenia vád zmluvy uzavretej v minulosti. Preto je potrebné posudzovať zámennú zmluvu osobitne ako samostatný právny úkon, ktorým si zmluvné strany medzi sebou zamenili nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve. Dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní splnenia povinností vyplývajúcich z predkupného práva zaťažuje žalovaných, ktorí ho neuniesli, a preto pri uzatváraní zámennej zmluvy došlo k porušeniu jej predkupného práva. Pokiaľ by bolo účelom zámennej zmluvy len nahradenie chyby spôsobenej v roku 2004, nič žalovaným nebránilo túto skutočnosť v zámennej zmluve uviesť a prípadne ju o tejto skutočnosti písomne informovať. Taktiež uvedenie hodnoty nehnuteľnosti v zámennej zmluve svedčí o úmysle strán prevádzať svoje spoluvlastnícke podiely za reálnu hodnotu. Jej konanie nie je ani v rozpore s dobrými mravmi, práve naopak žalovaní sa snažia zakryť svoje úmyselné konanie v rozpore so zákonom. Ďalej nesúhlasila s tým, že súd bol povinný vykonať dokazovanie smerujúce k tomu, že
disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, pretože povinnosť, aby preukazovala ich dostatok, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a je nelegitímne zo strany žalovaných žiadať túto skutočnosť dokazovať, keďže v prípade, ak nesplní svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v zmysle rozsudku, existujú zákonné prostriedky jej vynútiteľnosti. Pokiaľ žalovaní namietali, že nie je možné domáhať sa nahradenia prejavu vôle po tom, ako sa v prípade porušenia predkupného práva domohla relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorou k porušeniu predkupného práva došlo, uviedla, že skutočne podala žalobu, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti predmetnej zámennej zmluvy. Účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti však nastávajú až okamihom, kedy tento prejav vôle dôjde všetkým účastníkom relatívne neplatného úkonu, t. j. predmetnej zámennej zmluvy. Žalobu, ktorou sa domáhala vyslovenia neplatnosti zámennej zmluvy, podala na okresný súd 15. 08. 2011, avšak ešte pred doručením tejto žaloby žalovaným zo strany súdu im oznámila listami - výzvami na uzavretie kúpnej zmluvy, že si uplatňuje svoje právo podľa § 603 ods. 3 OZ, ktorý prejav im bol doručený predtým, ako im bola zo strany súdu doručená žaloba o určenie neplatnosti zámennej zmluvy. Z uvedeného mala za to, že sa nedovolala relatívnej neplatnosti úspešne a pred týmto dovolaním si uplatnila právo podľa § 603 OZ, pričom v súlade s touto voľbou práva aj následne upravila žalobný petit. Na túto námietku v rámci procesnej obrany by súd ani nemal prihliadať, nakoľko nebola uplatnená včas, pretože ju žalovaní počas celého konania neuplatnili a prvýkrát ňou argumentoval žalovaný 3/ vo svojej záverečnej reči 01. 08. 2018 a žalovaní 1/, 2/ ju vzniesli až v odvolaní, teda po zákonnej koncentrácii konania, čo je v rozpore s ust. § 153 a § 154 CSP. Ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou ohľadom výberu práva v dôsledku porušenia predkupného práva, rozšírila žalobný petit o alternatívny petit určenia neplatnosti zámennej zmluvy, t. j. ak by súd vychádzal z toho, že sa účinne dovolala relatívnej neplatnosti tým, že ju uplatnila voči všetkým účastníkom zámennej zmluvy, od tohto momentu dovolania sa relatívnej neplatnosti je potrebné považovať zámennú zmluvu za neplatnú absolútne, na čo musí súd prihliadať ex offo, a preto, ak by nevyhovel žalobe o nahradenie prejavu vôle, musel by rozhodnúť podľa alternatívneho petitu o neplatnosti zámennej zmluvy. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zámennej zmluvy potom neobstojí ani námietka premlčania žalovaných vo vzťahu k tomuto alternatívnemu petitu, keďže na určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčacia doba nevzťahuje. Pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť ani alternatívnemu petitu, navrhla, aby o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, nakoľko v čase podania žaloby, resp. jej rozšírenia o alternatívny petit konala legitímne a až prijatím CSP 01. 07. 2016 nastala situácia, že jej žalobnej žiadosti podľa § 137 písm. d/ CSP, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, nemôže byť vyhovené. Vzhľadom na uvedené mala za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je možné aplikovať ust. § 257 CSP, v prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a žalobu v oboch jej petitoch zamietnuť.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietol, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1, § 390 CSP).
7. Preskúmaním napadnutého rozsudku (v poradí druhého), ako aj prislúchajúceho spisového materiálu krajský súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci samej vykonal potrebné dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, kedy dokazovanie na odvolacom súde netreba opakovať, ani dopĺňať (§ 384 ods. 1, 2 CSP), avšak vec nesprávne právne posúdil, keďže sa náležite nevysporiadal s relevantnými právnymi námietkami žalovaných.
8. Všeobecná úprava predkupného práva, t. j. ust. § 602 a nasl. OZ sa použije nielen v prípadoch zmluvného predkupného práva, ale podporne všade tam, kde zákonom stanovené predkupné právo neobsahuje špecifickú úpravu, t. j. i v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov podľa § 140 OZ. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom a ako také má vecnú povahu. Predkupné právo, ktoré má vecno-právnu povahu, pôsobí i voči tretím osobám. Ak povinná osoba (podielový spoluvlastník) vec scudzí bez toho, že by ju ponúkol oprávnenému (ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi), nemá to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na ktorej základe nadobúdateľ vec získal, ale oprávnený má možnosť sa dovolať relatívnej neplatnosti tejto zmluvy (§ 40a OZ) alebo sa domáhať na nadobúdateľovi (novom podielovom spoluvlastníkovi), aby mu vec ponúkol na predaj podľa ust. § 603 ods. 3 OZ. Krajský súd zdôrazňuje, že v prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu
nemôže sa oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na predaj, pretože ju (nadobúdateľ) platne nenadobudol, keďže zmluva sa od začiatku zrušuje a vlastníctvo nadobúda pôvodný spoluvlastník.
9. Na základe výzvy oprávneného vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť oprávnenému vec na predaj za podmienok, za ktorých mu mala vec pôvodne ponúknuť povinná osoba (§ 605, § 606 OZ). Ak si nesplní nadobúdateľ túto povinnosť, môže sa oprávnený domáhať na súde, aby jeho prejav vôle v tomto smere bol nahradený súdnym rozhodnutím vydaným podľa ust. § 229 CSP (predtým § 161 ods. 3 O. s. p.). Pre posúdenie odôvodnenosti žaloby je preto rozhodujúce iba zistenie, či zmluvou o zámene spoluvlastníckych podielov uzavretou medzi žalovanými došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne alebo nie a či nastala situácia, kedy pripadá do úvahy postup podľa § 229 CSP, kedy otázku relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy je potrebné posudzovať len ako otázku predbežnú, čo vyplýva aj z rozhodnutia najvyššieho súdu, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, avšak nesprávne ho interpretoval, ako aj z rozhodnutí najvyššieho súdu, na ktoré poukazovali žalovaní.
10. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 15. 08. 2011, žalovaným 1/, 2/ 26. 09. 2011 a žalovanému 3/ cestou zamestnávateľa (č.l. 20, 21 spisu) 21. 10. 2011 domáhala určenia neplatnosti zámennej zmluvy a až následne listami (z 26. 09. 2011 a 09. 09. 2011) doručenými žalovaným 1/, 2/ 04. 10. 2011 (doručenka č.l. 58 spisu) a žalovanému 3/ preukázateľne cestou právneho zástupcu 18. 09. 2013 (doručenka č.l. 71 rub spisu, keďže podací lístok z č.l. 52 spisu mu doručenie nepreukazuje) vyzvala žalovaných 1/, 2/ a žalovaného 3/ na uzatvorenie kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho došlo z jej strany 23. 05. 2012 aj k zmene žalobného návrhu na nahradenie prejavu vôle žalovaných a následne 27. 04. 2015 na nahradenie prejavu vôle alternatívne určenie relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa domohla najskôr relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy, a preto sa nemohla následne domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaných, keď ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, po prvej zmene návrhu došlo k uplatneniu relatívnej neplatnosti až zmenou žaloby z 27. 04. 2015, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby (§ 100 ods. 2, § 101 OZ), a preto aj vzhľadom na žalovanými vznesenú námietku premlčania (§ 101 ods. 1 OZ) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobkyne zamietol. Odvolací súd neprihliadol na námietky žalobkyne, že žalovaní neuplatnili svoju obranu, že v prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy sa nemôže domáhať následne nahradenia prejavu ich vôle na uzavretie kúpnej zmluvy, včas (§ 153, § 154 CSP), keďže sa nejedná o skutkové tvrdenia (§ 149 CSP), ale o ich právne posúdenie veci, ktoré možno učiniť kedykoľvek a súd ním nie je ani viazaný a ktoré navyše žalovaný 3/ cestou svojho právneho zástupcu pri nerozlučnom nútenom spoločenstve za žalovaných uviedol pred vyhlásením dokazovania za skončené. O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovaným vo veci v celom rozsahu úspešným priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, keďže na dôvodoch, ktorých žalobkyňa videla dôvody osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP, svoje rozhodnutie nezaložil.
11. Na základe dovolania žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 1Cdo/31/2020-589 z 23. 02. 2022 rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vychádzal z toho, že odvolací súd 30. mája 2019 verejne vyhlásil rozsudok, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom bol viazaný pri prejednaní odvolania skutkovým stavom, tak ako ho na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil. Odvolací súd však svoje rozhodnutie založil na skutkových okolnostiach (kedy bola doručená žaloba žalovaným v 1/ až 3/ rade), a to bez zopakovania alebo doplnenia dokazovania a vychádzal tak pri právnom posúdení veci zo skutkových záverov odlišných od skutkových záverov prijatých súdom prvej inštancie. Odvolací súd svojím procesným postupom odporujúcim zákonnej úprave (§ 383 CSP) bez toho, aby za účelom zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 384 ods. 1 CSP) nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP), vyhodnotil nové dôkazy. Týmto nesprávnym procesným postupom, okrem iného odporujúcim zásade priamosti a ústnosti súdneho konania, znemožnil žalobkyni realizáciu jej patriacich procesných práv, pričom miera tohto zásahu do procesných práv žalobkyne mala za následok porušenie práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). 12. Na následne nariadenom pojednávaní po tom, čo odvolací súd zopakoval dokazovanie, strana žalobcu zotrvala na skutočnostiach uvedených v doterajšom priebehu konania, poukazujúc na to, že v pôvodnej žalobe sa domáhala určenia relatívnej neplatnosti zmluvy a následne si uplatnila svoj nárok
podľa § 603 OZ o nahradenie prejavu vôle, t. j. právo na odkúpenie predmetných nehnuteľností, pričom návrh na zmenu bol doručený súdu skôr, ako bola doručená žaloba o určenie relatívnej neplatnosti žalovaným. Vychádzala z toho, že 26. 09. 2011 bol žalovanému 3/ doručený doporučený list na odkúpenie, ktorý sa dostal do jeho sféry skôr ako žaloba na určenie relatívnej neplatnosti, keďže bola doručená dňa 21. 10. 2011, teda bolo to o 25 dní skôr. Z tohto dôvodu bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Ak by však odvolací súd vychádzal z toho, že došlo k účinnému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti, zámenná zmluva by sa stala absolútne neplatným právnym úkonom s účinkami od začiatku, z čoho vyplýva, že žalovaný 3/ nie je vlastníkom parcely 2505/01 a žalovaní 1/, 2/ nie sú vlastníkmi pozemkov 7300/3 a 7300/4, z ktorého dôvodu bol rozšírený žalobný petit, aby súd eventuálne určil, že zmluva je neplatná, keďže na absolútnu neplatnosť sa nevzťahuje premlčacia doba a nie je rozhodnuté, kedy žaloba o eventuálny petit bola rozšírená. Preto bolo potrebné vyhovieť eventuálnemu petitu, keďže takéto rozhodnutie je spôsobilé privodiť zmenu v katastri nehnuteľností a žalobkyňa má naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Ďalej uviedol, že v katastri nehnuteľností došlo k odčleneniu z parcely 2505/01 k parcele 7389/115 o výmere 136 m2 taktiež zapísanej na LV č. XXXX, a preto upravil žalobu vo vzťahu k žalovanému 3/ o túto uvádzanú parcelu. Zástupca žalovaných zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených v doterajšom priebehu konania. Poukázal na to, že žalovanému 3/ nebola ani doručená výzva na uzavretie kúpnej zmluvy, ako aj na žalovanými vznesenú námietku premlčania.
13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zopakovaní dokazovania na nariadenom pojednávaní (§ 384 ods. 1, § 385 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a podľa ust. § 388 CSP ho zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietol, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP).
14. Všeobecná úprava predkupného práva, t. j. ust. § 602 a nasl. OZ sa použije nielen v prípadoch zmluvného predkupného práva, ale podporne všade tam, kde zákonom stanovené predkupné právo neobsahuje špecifickú úpravu, t. j. i v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov podľa § 140 OZ. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom a ako také má vecnú povahu. Predkupné právo, ktoré má vecno-právnu povahu, pôsobí i voči tretím osobám. Ak povinná osoba (podielový spoluvlastník) vec prevedie bez toho, že by ju ponúkol oprávnenému (ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi), nemá to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na ktorej základe nadobúdateľ vec získal, ale oprávnený má možnosť 1. sa dovolať relatívnej neplatnosti tejto zmluvy (§ 40a OZ) alebo 2. sa domáhať na nadobúdateľovi (novom podielovom spoluvlastníkovi), aby mu vec ponúkol na predaj podľa ust. § 603 ods. 3 OZ. Krajský súd zdôrazňuje, že v prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu nemôže sa oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na predaj, pretože ju (nadobúdateľ) platne nenadobudol, keďže zmluva sa od začiatku zrušuje a vlastníctvo nadobúda pôvodný spoluvlastník.
15. V prípade, že sa oprávnený (opomenutý spoluvlastník) relatívnej neplatnosti zmluvy nedovolá, na základe jeho výzvy vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť mu vec na predaj za podmienok, za ktorých mu mala vec pôvodne ponúknuť povinná osoba (§ 605, § 606 OZ). Ak si nesplní nadobúdateľ túto povinnosť, môže sa oprávnený domáhať na súde, aby jeho prejav vôle v tomto smere bol nahradený súdnym rozhodnutím vydaným podľa ust. § 229 CSP (predtým § 161 ods. 3 O. s. p.). Pre posúdenie odôvodnenosti žaloby je preto rozhodujúce iba zistenie, či zmluvou o zámene spoluvlastníckych podielov uzavretou medzi žalovanými došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne alebo nie a či nastala situácia, kedy pripadá do úvahy postup podľa § 229 CSP, kedy otázku relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy je potrebné posudzovať len ako otázku predbežnú, čo vyplýva aj z rozhodnutia najvyššieho súdu, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, avšak nesprávne ho interpretoval, ako aj z rozhodnutí najvyššieho súdu, na ktoré poukazovali žalovaní.
16. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 15. 08. 2011, žalovaným 1/, 2/ 26. 09. 2011 (doručenky na č.l. 11 spisu) a žalovanému 3/ cestou zamestnávateľa (č.l. 20, 21 spisu) 21. 10. 2011 (doručenka na č.l. 11 spisu) domáhala určenia neplatnosti zámennej zmluvy a až následne listami (z 26. 09. 2011 a 09. 09. 2011) doručenými žalovaným 1/, 2/ 04. 10. 2011 (doručenka č.l. 58 spisu) a žalovanému 3/ preukázateľne len cestou právneho zástupcu 18. 09. 2013
(doručenka č.l. 71 rub spisu, keďže podací lístok z č.l. 52 spisu mu doručenie nepreukazuje) vyzvala žalovaných 1/, 2/ a žalovaného 3/ na uzatvorenie kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho došlo z jej strany 23. 05. 2012 aj k zmene žalobného návrhu na nahradenie prejavu vôle žalovaných a následne 27. 04. 2015 na nahradenie prejavu vôle alternatívne určenie relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa domohla najskôr relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy, a preto sa nemohla následne domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaných, keď ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, po prvej zmene návrhu došlo k uplatneniu relatívnej neplatnosti až zmenou žaloby z 27. 04. 2015, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby (§ 100 ods. 2, § 101 OZ), a preto aj vzhľadom na žalovanými vznesenú námietku premlčania (§ 101 ods. 1 OZ) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobkyne zamietol. Odvolací súd neprihliadol na námietky žalobkyne, že žalovaní neuplatnili svoju obranu, že v prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy sa nemôže domáhať následne nahradenia prejavu ich vôle na uzavretie kúpnej zmluvy, včas (§ 153, § 154 CSP), keďže sa nejedná o skutkové tvrdenia (§ 149 CSP), ale o ich právne posúdenie veci, ktoré možno učiniť kedykoľvek a súd ním nie je ani viazaný a ktoré navyše žalovaný 3/ cestou svojho právneho zástupcu pri nerozlučnom nútenom spoločenstve za žalovaných uviedol pred vyhlásením dokazovania za skončené.
17. O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v konaní v celom rozsahu úspešným priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, keďže na dôvodoch, v ktorých žalobkyňa videla dôvody osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP, svoje rozhodnutie nezaložil.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).