Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/126/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitra v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Ivan Pádej, správca konkurznej podstaty úpadcu: Jednota spotrebné družstvo Komárno v likvidácii, so sídlom Komárno, Petöfiho 7, IČO: 00 168 858, zastúpený: JUDr. Róbert Fatura, advokát, so sídlom Považská Bystrica, Centrum 18/23, proti žalovanej: S.. D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., H. X, o náhradu škody v sume 71.799,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 15. októbra 2013 č. k. -698, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku týkajúceho sa povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 71.782,84 eura s príslušenstvom p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 71.782,84 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 71.782,84 eura za čas odo dňa právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ). Rozhodnutie prvostupňový súd právne odôvodnil s poukazom na ust. , , - 3, , , , , a nariadenia č. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 16. 03. 2007 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu 2.191.030,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % odo dňa právoplatnosti platobného rozkazu až do zaplatenia a trovy konania. V žalobe uviedol, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 10. 2004 č. k. -347 bol ustanovený v konkurznom konaní za správcu konkurznej podstaty. Pri kontrole a analýze účtovných dokladov počas konkurzného konania predchádzajúcej správkyne konkurznej podstaty - JUDr. D. Takácsovej zistil, že tá v rámci konkurzného konania a speňažovania majetku uzatvorila kúpne zmluvy s týmito kupujúcimi: 1/ T. J., táto zmluva bola do katastra nehnuteľností zavedená pod č. V4268/03 dňa 30. 01. 2004 a kúpna cena bola dohodnutá v sume 1.429.000,- Sk, z ktorej žalovaná do konkurznej podstaty úpadcu uhradila sumu 960.000,- Sk. Zvyšok v sume 469.000,- Sk do konkurznej podstaty odovzdaný nebol. 2/ O. R. a E. R., táto zmluva bola do katastra nehnuteľností zavedená pod č. V3055/01 dňa 20. 02. 2002 a kúpna cena bola dohodnutá v sume 89.800,- Sk, pričom z tejto kúpnej ceny žalovaná do konkurznej podstaty úpadcu uhradila sumu 0,- Sk. 3/ ALFA-CONTAKT, s. r. o., táto zmluva bola do katastra nehnuteľností zavedená pod č. V1154/03 dňa 06. 05. 2003 a kúpna cena bola dohodnutá v sume 311.100,- Sk, pričom z nej žalovaná do konkurznej podstaty úpadcu uhradila sumu 0,- Sk. 4/ K. J., táto zmluva bola do katastra nehnuteľností zavedená pod č. V3530/03 dňa 13. 11. 2003 a kúpna cena bola dohodnutá v sume 1.188.500,- Sk. Z tejto kúpnej ceny žalovaná do konkurznej podstaty úpadcu uhradila sumu 924.000,- Sk, zvyšok v sume 264.500,- Sk do konkurznej podstaty odovzdaný nebol. 5/ SIGIP, spol. s r. o., táto zmluva bola do katastra nehnuteľností zavedená pod č. V340/05 dňa 17. 02. 2005 a kúpna cena bola dohodnutá v sume 623.000,- Sk. Z tejto kúpnej ceny žalovaná do konkurznej podstaty úpadcu uhradila sumu 350.000,- Sk, zvyšok v sume 273.000,- Sk do konkurznej podstaty odovzdaný nebol. 6/ DELTA- KOM, s. r. o., táto zmluva bola do katastra nehnuteľností zavedená pod č. V137/03 dňa 20. 01. 2003 a kúpna cena bola dohodnutá v sume 370.930,- Sk, pričom z tejto kúpnej ceny žalovaná do konkurznej podstaty úpadcu uhradila sumu 0,- Sk. 7/ H. C. a C. C. dňa 25. 05. 2001 a kúpna cena bola dohodnutá v sume 330.000,- Sk, z ktorej žalovaná do konkurznej podstaty úpadcu uhradila sumu 0,- Sk. 8/ ALFA- CONTAKT, s. r. o., táto zmluva bola do katastra nehnuteľností zavedená pod č. V37/04 dňa 09. 01. 2004 a kúpna cena bola dohodnutá v sume 82.700,- Sk, z tejto kúpnej ceny žalovaná do konkurznej podstaty úpadcu uhradila sumu 0,- Sk. Ďalej uviedol, že kúpne ceny žalovaná od kupujúcich prevzala, avšak nezaúčtovala do účtovníctva úpadcu a ani ich neodovzdala v rámci hotovosti do pokladne. Týmto konaním sa žalovaná bezdôvodne obohatila o sumu 2.191.030,- Sk. Listom zo dňa 17. 06. 2006 bola žalovaná vyzvaná na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.778.330,- Sk. Dňa 26. 06. 2007 vydal súd prvého stupňa platobný rozkaz č. k. -50, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná v zákonom stanovenej lehote proti tomuto platobnému rozkazu podala odpor s tým, že návrh je v rozpore so zákonom, pretože neobsahuje pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, účastník konania nie je riadne označený menom, priezviskom a bydliskom (pretože ona nemá ani bydlisko, ani sídlo na adrese uvedenej žalobcom v žalobe). V dôsledku uvedeného bol platobný rozkaz zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie. V priebehu konania žalobca viackrát upravil výšku uplatneného nároku, pričom súd naposledy uznesením zo dňa 11. 06. 2010 č. k. -41 pripustil zmenu petitu návrhu, a to tak, že predmetom tohto konania je uplatnený nárok žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 71.799,44 eura, nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa právoplatnosti rozsudku do zaplatenia a náhrada trov konania a rozsudkom zo dňa 21. 10. 2011, č. k. -562 žalovanú zaviazal žalobcovi zaplatiť 71.782,84 eura a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o ich náhrade rozhodne po právoplatnosti vo veci samej. Tento rozsudok bol v celom rozsahu zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -604 zo dňa 27. 02. 2013 a vec bola vrátená na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa, postupujúc v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia sa snažil o vypočutie žalobcu, avšak ten sa na pojednávanie nedostavil. V predchádzajúcej časti konania (pred zrušením rozsudku zo dňa 21. 10. 2011) však uviedol, že začiatkom roka 2004, keď zistil to, že žalovaná prevzaté kúpne ceny celkom alebo vôbec nezaevidovala do účtovníctva alebo ich neodovzdala, oznámil to konkurznému súdu, ktorý zvolal schôdzu veriteľov, ktorá mu uložila podať trestné oznámenie a vymáhať túto sumu od žalovanej. Žalovanú niekoľkokrát vyzval, aby mu predložila relevantné doklady o použití sporného nedoplatku, avšak tá nereagovala. Na pojednávanie nariadené na deň 15. 10. 2013 sa žalovaná nedostavila aj napriek riadnemu predvolaniu (prevzatému dňa 09. 07. 2013). Dňa 03. 09. 2013 žalovaná požiadala o odročenie pojednávania, pretože od 02. 09. 2013 je hospitalizovaná v Nemocnici v Nových Zámkoch, avšak nepripojila žiaden doklad o ústavnom liečení ani nezaslala a nepredložila vyjadrenie ošetrujúceho lekára v súlade s ust. , v dôsledku čoho súd nemal preukázaný žiaden dôvod na odročenie pojednávania konajúceho sa dňa 15. 10. 2013. V predchádzajúcej časti konania žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdila, že predmetné platby, ktoré, ako správkyňa konkurznej podstaty Jednota Komárno v likvidácii, prijala, odovzdala pani D. (pokladníčka a sekretárka likvidátora). Tieto peniaze mala p. D. zaúčtovať a uložiť na účet úpadcu. D. pri prevzatí týchto finančných obnosov vydala pokladničný doklad, ktorý je súčasťou listín konkurzu úpadcu. Všetky tieto doklady odovzdala žalobcovi, a preto ich nemá k dispozícii. Žalobca platnosť sporných zmlúv nenapadol a žiaden kupujúci uvedený v žalobe voči nej nevedie súdne konanie o zaplatenie sumy, ktorú od neho prijala ako správkyňa konkurznej podstaty. Na políciu bola predvolaná na podanie vysvetlenia, avšak o priebehu trestného konania žiadne vyrozumenie nedostala. Žiadala, aby žalobca predložil všetky originálne účtovné doklady, ktoré mu odovzdala. V podaní doručenom súdu dňa 18. 02. 2010 vzniesla námietku premlčania a s poukazom na námietku žiadala žalobu zamietnuť. V konaní bol vypočutý svedok X.. F. H., ktorý pre žalovanú robil a pre žalobcu aktuálne robí účtovníctvo. Uviedol, že sa na žalobcu obrátili niektoré subjekty, ktoré od predchádzajúcej správkyne konkurznej podstaty odkúpili veci patriace do konkurznej podstaty s tým, že mali nejaký problém na katastri. Následne so žalobcom začali počítať, či boli všetky kúpne ceny odovzdané do konkurznej podstaty. Títo kupujúci predložili na výzvu žalobcu príjmové pokladničné doklady podpísané žalovanou a ktorými preukázali zaplatenie kúpnej ceny. Tieto doklady následne prefotili a predložili súdu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, ktoré zmluvy boli predložené a zaúčtované do konkurznej podstaty, pričom všetky zmluvy mu mali byť predložené, aby boli správne zaúčtované a bolo možné k nim priradiť platby. Dodal, že zákon o účtovníctve nehovorí o tom, aký spôsob platby sa preferuje, avšak malo by to byť upravené vo vnútropodnikovom predpise, čo v tomto prípade nebolo. Svedkyňa T. D. uviedla, že v jej prítomnosti sa nikdy nestalo, že by pokladničný doklad o prijatých finančných prostriedkoch vyhotovila vlastnoručne S.. T. a dodala, že so zmluvami, ktoré uzatvárala S.. T. neprichádzala do kontaktu. V tých prípadoch, keď jej S.. T. odovzdala peniaze, príjmový pokladničný doklad vyplnila ona. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca bol uznesením Krajského súdu Bratislava č. k. -347 zo dňa 25. 10. 2004 ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu: Jednota spotrebné družstvo Komárno v likvidácii so sídlom Komárno, Petöfiho 7, IČO: 00 168 858, pred ním túto funkciu vykonávala žalovaná. Žalobca sa ako správca konkurznej podstaty úpadcu v tomto konaní domáha zaplatenia sumy 71.799,44 eura titulom bezdôvodného obohatenia, keď žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty uzatvorila viaceré kúpne zmluvy, pričom od kupujúcich prevzala kúpne ceny, ktoré len čiastočne odovzdala do konkurznej podstaty úpadcu, resp. ich neodovzdala vôbec. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 21. 11. 2003 vyplýva, že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu uzatvorila kúpnu zmluvu s T. J. ako kupujúcim, na základe ktorej boli prevedené do vlastníctva kupujúceho nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. N. vedené na LV č. XXX, reštaurácia so súp. č. XXX na parcele č. 4245/143, č. 4245/214. Kúpna cena tejto nehnuteľnosti bola dohodnutá v súlade so znaleckým posudkom X.. I. pod č. 23/2001 v sume 1.429.000,- Sk. Dňa 25. 05. 2001 uzatvorila kúpnu zmluvu s kupujúcimi H. C. a C. C., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti uvedené v článku I. a II. tejto zmluvy s kúpnou cenou stanovenou na sumu 330.000,- Sk. Dňa 17. 01. uzatvorila kúpnu zmluvu s kupujúcim DELTA-KOM, s. r. o., IČO: 365 508 25, so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností špecifikovaných v článku I. za dohodnutú kúpnu cenu 370.930,- Sk. Dňa 04. 10. 2001 uzatvorila kúpnu zmluvu s kupujúcim O. R. a E. R., predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností špecifikovaných v článku I. zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 89.800,- Sk. Dňa 06. 05. 2003 uzatvorila kúpnu zmluvu s kupujúcim ALFA-CONTAKT, s. r. o., IČO: 36 550 761, so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností špecifikovaných v článku I. zmluvy a kúpna cena bola dohodnutá vo výške 311.100,- Sk. Dňa 06. 05. 2003 uzatvorila kúpnu zmluvu s kupujúcim ALFA-CONTAKT, s. r. o., IČO: 36 550 761, so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností podľa článku I. zmluvy a kúpna cena bola dohodnutá vo výške 82.700,- Sk. Dňa 24. 09. 2003 uzatvorila kúpnu zmluvu s kupujúcim K. J., predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností špecifikovaných v článku I. zmluvy a kúpna cena bola stanovená dohodou v sume 1.188.500,- Sk. Dňa 01. 12. 2003 uzatvorila kúpnu zmluvu s kupujúcim SIGIP spol. s r. o Komárno, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností špecifikovaných v tejto zmluve a kúpna cena bola stanovená dohodou v sume 623.000,- Sk. Dňa 28. 02. 2003 uzatvorila kúpnu zmluvu s kupujúcim RUBIN-H spol. s r. o., Komárno, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností špecifikovaných v tejto zmluve s dohodnutou kúpnou cenu vo výške 202.050,- Sk s tým, že bola splatná v deň podpisu zmluvy. Súd prvého stupňa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vychádzal z naplnenia predpokladov zodpovednosti za škody v zmysle ust. a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný len čiastočne. Súd vychádzal z predložených pokladničných dokladov jednotlivých kupujúcich, z ktorých vyplýva, že od T. J. celkovo žalovaná prevzala sumu 1.429.000,- Sk, od O. R. a E. R. prevzala sumu 89.900,- Sk, od ALFA-CONTAKT s. r. o. prevzala dňa 02. 04. 2003 sumu 311.100,- Sk a dňa 06. 05. 2003 sumu 82.700,- Sk, od K. J. prevzala sumu celkovo 1.188.500,- Sk, od SIGIP s. r. o. prevzala celkovo 623.000,- Sk, od H. C. a C. C. 330.000,- Sk a od RUBIN-H s. r. o. sumu 52.050,- Sk. Ďalej súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 2/2011 X.. O. P.. Z bodu 2, 3, 4 výroku trestného rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -2160 vyplýva, že žalovaná bola týmto rozsudkom uznaná za vinnú zo spáchania zločinu sprenevery podľa , , , prečinu podvodu podľa , . Tento trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11. 07. 2013 čo do trestu a dňa 10. 09. 2013 v časti o náhrade škody. Poškodený bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianskoprávne konanie. Z výroku trestného rozsudku a dokazovania vo vykonanom v trestnom konaní bolo zistené, že žalovaná spôsobila úpadcovi Jednota SD Komárno škodu v sume 71.782,84 eura. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by vyvrátili existenciu základných predpokladov zodpovednosti žalovanej podľa a nasl. , pretože je nepochybné, že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty bola povinná peniaze, ktoré prevzala od kupujúcich vložiť na účet úpadcu, a keďže svoju túto povinnosť si nesplnila v dôsledku tejto jej nečinnosti vznikla úpadcovi škoda. Súd preto návrh v časti o zaplatenie 71.782,84 eura považoval za dôvodný a žalovanú zaviazal žalobcovi túto sumu zaplatiť tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Okrem toho súd žalovanú zaviazal žalobcovi zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy, a to odo dňa právoplatnosti rozsudku, pretože žalovaná sa už deň po doručení opisu návrhu v tejto veci dostala so zaplatením spôsobenej škody do omeškania. Za výzvu žalobcu o zaplatenie tejto sumy treba považovať doručenie opisu návrhu žalovanej v tejto veci. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, pretože výsledkami dokazovania nebol preukázaný vznik škody nad prisúdenú sumu. Keďže bola v prejednávanej veci spôsobená škoda úmyselnou trestnou činnosťou žalovanej, za ktoré bola právoplatne odsúdená, je absolútne vylúčené využitie moderačného práva súdu. Námietku premlčania žalovanej súd považoval za nedôvodnú, pretože škoda bola spôsobená úmyselným konaním, preto je premlčacia doba podľa desať rokov odo dňa vzniku škody. Škoda vznikla nasledujúci deň po tom, čo žalovaná peniaze prevzala a nevložila na účet úpadcu a od toho dňa začala plynúť 10 ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody. Desaťročná premlčacia doba do podania návrhu na súd (16. 03. 2007) ešte neuplynula. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. tak, že o ich náhrade rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že je pravdou, že súdu zaslala do Spr. agendy oznámenie, že od 02. 09. 2013 bude hospitalizovaná, avšak v dôsledku toho, že bola hospitalizovaná na uzavretom oddelení, nemohla o tom doručiť doklad súdu. Okrem iného nebola súdom vyzvaná na predloženie dokladu a predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 15. 10. 2013 nedostala, preto sa ho ani nemohla zúčastniť. Takýmto konaním súdu jej bolo odňaté právo na obhajobu a právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom vo veci samej. S poukazom na jej zdravotný stav prejednala svoje zastupovanie v tejto právnej veci s JUDr. Kamilom Bereseckým, avšak vzhľadom k nariadenej hospitalizácii s ním nestihla uzavrieť dohodu o zastupovaní. Uviedla, že v ďalšom sa pridržiava svojho doterajšieho prednesu a má za preukázané, že žaloba je neopodstatnená. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu procesným postupom podľa a a a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa . Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Podľa , ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého ochrany sa fyzická osoba alebo právnická osoba domáha, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s ). Táto povinnosť všeobecných súdov vzhľadom na ich postavenie ako primárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom na povinnosť Slovenskej republiky rešpektovať medzinárodne záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri napr. ) zahŕňa zároveň požiadavku rešpektovania procesných garancií spravodlivého súdneho konania vyplývajúcich z .

Žalovaná v odvolaní argumentovala existenciou procesnej vady konania uvedenej v , ktorá sa zakladá na tvrdení, že súdy porušili ustanovenia upravujúce postup súdu v občianskom súdnom konaní alebo že nezachovali zákonom stanovenú procedúru prejednania veci, znemožnili jej urobiť niektorý procesný úkon a podobne. Podstatou odvolacích námietok žalovanej je, že súd vo veci rozhodol bez jej prítomnosti, teda v čase, keď bola hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení, v dôsledku čoho sa nemohla vyjadriť ku všetkým dôkazom vykonaným vo veci samej. Odvolací súd na margo správnosti rozsudku súdu prvého stupňa uvádza, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené podmienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol bez toho, aby bola dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 20. mája 2010). Pod odňatím možnosti konať pred súdom (vo všeobecnosti) treba rozumieť aj taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia procesných práv priznaných mu za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov, medzi ktoré patrí nepochybne aj právo na preskúmanie vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia v inštančnom konaní odvolacím súdom na základe včas podaného riadneho opravného prostriedku za predpokladu, že jeho podanie zákon nevylučuje. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie možnosti konať pred súdom považuje aj taký postup, keď odvolací súd odmietne odvolanie ako podané neoprávnenou osobou podľa , hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 30. 01. 2013). Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) má z preskúmania spisového materiálu za preukázané, že súd prvého stupňa neodňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, a teda odvolanie žalovanej v tomto smere nie je dôvodné. Úlohou súdu je postupovať v konaní tak, aby bolo možné rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní. Ak chce súd odročiť pojednávanie musí mať na to dôležitý dôvod, ktorý musí účastníkom konania oznámiť. Dôvod na odročenie môže byť aj na strane účastníka konania. Novelou bola doplnená veľmi stručná právna úprava o ustanovenie, keď odročenie pojednávania navrhne účastník konania. Úprava sa vzťahuje najmä na predchádzanie obštrukciám zo strany účastníkov konania v súvislosti s vyhýbaním sa účasti na pojednávaniach. Účastník konania, ktorý navrhuje odročenie konania, musí túto skutočnosť oznámiť súdu bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa dozvedel o dôvode na odročenie pojednávania, alebo od kedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo ho mohol s prihliadnutím na všetky okolnosti predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať zákonné náležitosti, a to dôvod, pre ktorý žiada účastník odročiť pojednávanie a dátum, kedy sa o dôvode dozvedel. Súd musí následne posúdiť, či bol dôvod oznámený bez zbytočného odkladu. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka konania alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie musí okrem iného obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav, ktorý nastal, neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takýto zdravotný stav sa považuje, keď účastník konania alebo jeho zástupca sa nemôžu na pojednávaní zúčastniť bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania iba vtedy, ak účastník konania: bol na pojednávanie riadne predvolaný, nepožiadal o odročenie pojednávania alebo dôvod, pre ktorý požiadal o odročenie pojednávania, nebol dôležitý. Súd môže vo veci pojednávať a na pojednávaní vec rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania len za splnenia vyššie uvedených predpokladov. Odvolací súd má v danej veci za preukázané, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal so skutkovou situáciou, ktorú zároveň správne právne posúdil a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. , preto považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny v zmysle ust. . Na margo správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovanej, ktorá bola riadne predvolaná na pojednávanie nariadené na 15. 10. 2013, pričom predvolanie jej bolo riadne doručené (predvolanie prevzala dňa 09. 07. 2013). Odvolaciemu súdu je zo spisu zrejmé, že žalovaná sa už niekoľkokrát nedostavila na nariadené pojednávanie pred prvostupňovým súdom. Taktiež aj v prípade predmetného pojednávania žalovaná doručila súdu potvrdenie o práceneschopnosti s dobou jej začatia od 02. 09. 2013, ktoré bolo vystavené K.. J., pričom práceneschopnosť žalovanej podľa jej ošetrujúcej lekárky K.. J. z Komárna naďalej trvá. Dňa 03. 09. 2013 žalovaná z uvedeného dôvodu požiadala súd prvého stupňa o odročenie pojednávania nariadeného na 15. 10. 2013. Z vystaveného potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti nevyplýva, že by bola žalovaná dlhodobo, teda aj v čase nariadeného pojednávania hospitalizovaná tak, ako to uviedla vo svojom odvolaní, a teda mohla sa dostaviť na nariadené pojednávanie. Odvolací súd dodáva, že žalovaná bola síce hospitalizovaná v Nemocnici v Nových Zámkoch, avšak dňa 25. 09. 2013 bola prepustená, čo však vo svojich podaniach adresovaných súdu neuviedla. Odvolací súd má za to, že žalovaná síce dala súdu na vedomie svoju práceneschopnosť, avšak spolu s potvrdením o dočasnej práceneschopnosti nedoručila návrh na odročenie pojednávania (nariadeného na 15. 10. 2013) tak, ako to vyplýva z intencií ustanovenia . Ak sa žalovaná nemohla zúčastniť súdneho pojednávania pred súdom prvého stupňa z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, jej povinnosťou bolo okrem potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti doručiť aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, v ktorom by bolo uvedené, že účastník, t. j. žalovaná, nebola schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Odvolací súd má s poukazom na uvedené za preukázané, že žalovaná nepožiadala o odročenie pojednávania v súlade so zákonom (návrh na odročenie neobsahoval vyjadrenie lekára), a teda súd prvého stupňa postupoval procesne správne, keď na predmetnom pojednávaní pojednával v neprítomnosti žalovanej v zmysle ust. , a to aj napriek tomu, že je žalovaná od 02. 09. 2013 stále práceneschopná. V tomto smere odvolací súd nevzhliadol procesné pochybenie zakladajúce odňatie možnosti konať žalovanej pred súdom, ktoré by odôvodňovalo zrušenie napadnutého rozsudku. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd v podanom odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 15. 10. 2013 č. k. -698 rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Záverom odvolací súd poznamenáva, že napadnutý prvostupňový rozsudok aj pri viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi podaného odvolania ( ) je absolútne vecne správny (, ) aj pokiaľ ide o jeho vyhovujúce dôvody, ktoré primäli súd prvého stupňa zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 71.782,84 eura s príslušenstvom, keďže vyhlásený rozsudok v tomto smere korešpondoval s úplne zisteným skutkovým stavom (v intenciách ust. , a ), ako aj s výsledkom právoplatne skončeného trestného konania vedeného pred Okresným súdom Komárno pod sp. zn. , pokiaľ ide o preukázanie viny žalovanej za spáchania zločinu sprenevery a prečinu podvodu. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením v zmysle ust. v spojení s ust. . Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.